Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203118
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119203118.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
Y. X., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, W. X., Š.O. C. U. G., X. V. XXX/XXX, O. - Z.,
právne zastúpenej JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so sídlom Y. X, O. a otca, Y. X., Š. C. U. G.,
O. X. V. XX/X, O., O.. Č.. P. Ú. B. P. O. C. U. J. Š. XXX/XX, J. B. P., o návrhu maky na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý Y. X. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého Y. sumou 60,- Eur mesačne k rukám
matky, vždy do 15. dňa mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.07.2019.

IV. Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2019 do 31.01.2021 vo výške 360,- Eur súd p o v o
ľ u j e otcovi splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10,- Eur, s
účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka detí svojím návrhom, doručeným súdu dňa 15.04.2019 žiadala, aby súd rozhodol o zverení
maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a otca dieťaťa zaviazal povinnosťou prispievať na jeho
výživu sumou 60,- Eur mesačne. V návrh uviedla, že maloletý sa narodil zo vzťahu mimo manželstva.
S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu s maloletými odsťahovali z dôvodu
násilného správania sa otca dieťaťa. Matka je na rodičovskej dovolenke a otec dieťaťa sa nachádza vo
väzbe z dôvodov, ktoré matka nepozná. Otec na maloletého neprispieva ničím.

2. Otec dieťaťa s návrhom matky nesúhlasil, pretože matke platí pravidelne sumu 40,- Eur cez účet
svojej matky a okrem toho zariadil, aby matka dostávala viac peňazí od mamy jeho tety.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh matky, rodný list
maloletého, lustrácie otca v ZVJS, správu kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa
29.04.2019, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/80/2019-13 zo dňa 14.05.2019, lustrácie
účastníkov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Trenčín o dávkach poberaných matkou dieťaťa, správu o príjme otca dieťaťa od N.. N. V. - P. O.,
správu z prešetrenia pomerov zo dňa 13.05.2020, správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody aÚstavu na výkon väzby N., písomné vyjadrenie otca dieťaťa, ako aj obsah opatrovanského spisu sp.
zn. 31P/80/2019.
4. Takto bolo súdom zistené, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rodičia nežijú

v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa sa aktuálne od 30.09.2020 nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom vo väzení sa nachádza opakovane. Z rodného listu maloletého mal súd za preukázané,
že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX matke W. X.X., ako otec dieťaťa je v rodnom liste zapísaný Y. X..
Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 03/2019.
5. Matka dieťaťa je slobodná, okrem maloletého Y. má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému J.H.P. X.

narodenému XX.XX.XXXX. Otcovstvo k tomuto dieťaťu nie je určené, avšak matka tvrdí, že otcom je Y.
X., čo on nepopiera. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2020 matka dieťaťa uviedla, že pred nástupom
do výkonu trestu odňatia slobody, otec dieťa aj pracoval aj nepracoval, neskôr už len brigádoval. Keď
pracoval, dosahoval príjem cca 700,- až 800,- Eur. Matka je preto toho názoru, že otec by mohol platiť
aj vyššie výživné a preto trvala na výživnom v sume 60,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
6. Keďže sa otec dieťaťa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, bol v súlade s § 195 CSP, vyzvaný,

aby sa k návrhu matky dieťaťa vyjadril písomne. Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
20.07.2020 uviedol, že súhlasí s tým, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti a nežiadal byť
vypočutý v tejto veci mimo pojednávania. Ďalej uviedol, že ma súdom určené výživné v sume 40,- Eur,
ktorézanehoplatíjehomatka.Snávrhommatkynesúhlasil,pretožesamomentálnenachádzavoväzbe,
a nemá skoro žiadne príjmy. Po prepustení sa plánuje riadne zamestnať a obnoviť spolužitie s matkou

dieťaťa. Otec žiadal, aby súd návrh matky zamietol a zároveň žiadal, aby súd určil výživné v max výške
60,- Eur. Otec dieťaťa v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2021okrem iného uviedol, že voči
starostlivosti matky o maloletého nemá žiadne výhrady. Pred nástupom do väzenia nemal iné príjmy,
pracovalibaakoživnostníkvspoločnostiP.asi4mesiace,pričomaktuálnemáživnosťukončenú.Spláca
spotrebný úver vo výške 58,- Eur mesačne, tento si zobral, keď si s matkou dieťaťa zariaďovali spoločné

bývanie. Tiež platí mobilný paušál vo výške 24,- Eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadneho majetku
väčšej hodnoty. Má pohľadávky v súvislosti s výkonom väzby 438,- Eur. Pred nástupom do väzby býval
u rodičov, ktorým prispieval sumou do 100,- Eur mesačne. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Poukázal
na to, že matka dostáva od jeho rodiny cca 100,- Eur mesačne. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa
28.01.2021 otec dieťaťa uviedol, že pred nástupom do väzby mal príjmy iba z brigádnickej činnosti v

max výške 270,- Eur. V súčasnosti za neho výživné platí jeho matka, pretože nie je pracovne zaradený.
7. Maloletý Y. má dva a pol roka. Je zdravý, nenavštevuje odborné ambulancie. Matka je na rodičovskej
dovolenke a je jej vyplácaný rodičovský príspevok spolu s prídavkom na maloletého v celkovej výške
294,95 Eur. Matka dieťaťa uviedla, že dostáva výživné, ktoré jej platí matka otca dieťaťa, a to vo výške
50,- Eur mesačne.

8. Kolízny opatrovník uviedol, že prešetrením pomerov neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti
o maloletého. Je potrebné dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné podľa jeho
možností a schopností v sume 60,- Eur s účinnosťou od 01.07.2019, nakoľko neodkladné opatrenie
nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.06.2019.
9. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/80/2019-13 zo dňa 04.05.2019 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým maloletého ponechal v osobnej starostlivosti matky a otca dieťaťa zaviazal
povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 40,- Eur mesačne. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.06.2019 a vykonateľnosť v časti výživného dňa 29.05.2019.
10. Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja

rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských

práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
13. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti. Jej návrh bol podaný
dôvodne s poukazom na § 36 Zákona o rodine, pretože rodičia už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej
domácnosti. Otec dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde by sa mal nachádzať do

30.09.2021. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne matka dieťaťa. Ohľadne výchovného
prostredia maloletého dieťaťa nebol medzi rodičmi rozpor, otec nevyjadril námietky voči starostlivosti
matky o maloletého. Voči starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky ani zo
strany kolízneho opatrovníka ani zo strany súdu. Hoci otec s návrhom matky nesúhlasil, súd maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky, a to s poukazom na nízky vek maloletého, s poukazom na to,

že túto osobnú starostlivosť matka doposiaľ vykonáva a aj s poukazom na to, že otec dieťaťa sa v
súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Voči zvereniu maloletého do starostlivosti matky
nemal námietky ani kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, otec má v súčasnosti
neodkladným opatrením určenú vyživovaciu povinnosť v sume 40,- Eur, túto vyživovaciu povinnosť za
neho plní jeho matka a to vo výške 50,- Eur mesačne. Otec dieťaťa hoci s návrhom matky nesúhlasil,

uviedol, že momentálne navrhuje výživné určiť v sume 60,- Eur, takúto výšku výživného žiadala určiť aj
samotná matka dieťaťa, a preto za súhlasu oboch rodičov, súd zaviazal otca dieťaťa výživným práve vo
výške 60,- Eur s účinnosťou od 01.07.2019, t. j. od doby, kedy bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým
bola upravená výška vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z §
62 a § 75 Zákona o rodine. Otec doposiaľ platil prostredníctvom svojej matky na výživné maloletého

sumou 50,- Eur mesačne, čo potvrdila aj matka dieťaťa. Takto dobrovoľne platené výživné mu bolo
odrátané zo súdom určeného výživného a bol mu vyčíslený dlh vo výške 190,- Eur (19 mesiacov x 10,-
Eur). Uvedený dlh súd otcovi povolil splácať za použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 CSP v splátkach
po 10,- Eur mesačne.
18. Podľa § 217 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky,

možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
19. Podľa § 232 ods. 4 Civilného mimosporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ichsplatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. O trovách účastníkov konania rozhodoval súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
v jednom vyhotovení. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).