Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18Csp/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318207417
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318207417.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobkyne: J. X., V.. Q.Q., J..

XX.XX.XXXX, G. Š., proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, 2/ Anaco s.r.o., so sídlom Miletičova
1, 821 05 Bratislava, IČO: 35 691 816, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o určenie, že
úvery sú bezúročné a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3.020,17 eura a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.615,46 eura, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že dohody o zrážkach zo mzdy v zmluvách o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX L. O.
XX.XX.XXXX M. Č.. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX uzatvorených medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou
sú neplatné.

III. Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX M. Č.. L. XXXXXXXXX
L. O. XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ sú pre množstvo neprijateľných podmienok

neplatné a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia 1.985,83 eura zastavuje.

IV. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému 1/ zamieta.

V. Súd konanie voči žalovanému 2/ zastavuje.

VI. Súd priznáva žalovanému 2/ plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

VII. Žalobkyňa a žalovaný 1/ nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že I.
Dohoda o zrážkach zo mzdy prislúchajúcej k Zmluve č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX a Dohoda
o zrážkach zo mzdy prislúchajúcej k Zmluve č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXXX uzavreté medzi
žalobcom a žalovaným 1/ sú neplatné, II. Zmluva č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX M. Č.. L.
XXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ pre množstvo neprijateľných
podmienok sú neplatné, III. Úvery sú bezúročné a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí

v úverovej zmluve, IV. Uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť uhradiť žalobkyni finančné zadosťučinenie
1.985,83 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa zároveň so žalobou vo veci samej
podala návrh, ktorým sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným 1/
a 2/ povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.03.2007 vyplývajúcej zoZmluvy č. XXXXXXXXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 08.10.2007 vyplývajúcej zo Zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2007 uzavretej medzi žabcom a žalovaným 1/ do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu uložiť

povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

2. Uznesením č.k. 18Csp/198/2018-28 zo dňa 19.11.2018 v spojení s opravným uznesením č.k.
18Csp/198/2018-200 zo dňa 26.08.2019, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o

zrážkach zo mzdy dlžníka uzatvorenej dňa 10.10.2007 medzi žalobcom a žalovaným 1/ prislúchajúcej
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX W. O. XX.XX.XXXX; II. uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka uzatvorenej dňa 08.03.2007 medzi žalobcom a žalovaným 1/ prislúchajúcej k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 8000062719 uzatvorenej dňa 08.03.2007; III. uložil zamestnávateľovi žalobcu
COOP Jednota, spotrebné družstvo, Revolučná štvrť 953, 924 01 Galanta, IČO: 00 168 840, povinnosť

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ a zároveň vo výroku
IV. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet
Slovenskej pošty, a.s. súdny poplatok za podaný návrh vo výške 33 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Na základe odvolania žalovaného 2/ proti predmetnému uzneseniu, Krajský súd v
Trnave ako odvolací súd, uznesením č.k. 10Co/49/2019-138 zo dňa 10.04.2019 uznesenie súdu prvej

inštancie v napadnutej časti výrokov I. a II. vo vzťahu k žalovanej 2/ zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/ zamietol a odvolanie proti IV. výroku uznesenia súdu prvej
inštancie o poplatkovej povinnosti odmietol.

3. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným 1/ uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal

právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov pre žalobkyňu. Ide o formulárové typové
predtlačené spotrebiteľské zmluvy, úverové zmluvy č. XXXXXXXXXX L. O.M. XX.XX.XXXX M. Č..
XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa považuje zmluvy za problematické a z eurokonformného
hľadiska za najmenej sčasti za neudržateľné. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí
sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluvách sú okrem iného neprijateľné

podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona
(nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o
zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené
zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 2/ napriek spornosti veci požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne

súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy
bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobkyne je spoločnosť COOP Jednota, spotrebné družstvo,
Revolučná štvrť 953, Galanta 924 01. Žalovaný 2/ požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok
zo mzdy, čo žalobkyňa preukazuje listom zo dňa 15.10.2015 a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť

medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa považuje inštitút Dohody
o zrážkach zo mzdy za rozporný s právom európskej únie a s medzinárodnou zmluvou, preto je
aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Poukázala na ust. § 551 ods. 1, 2,
3 OZ a uviedla, že proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi

zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc
nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa (žalovaného 1/ ), ktorý na stanovenie výšky
pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje súdne
rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi (žalovaným) priamo právny priestor na postihnutie
majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v

rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie
s právom európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Žalobkyňa svoju
žalobu tiež oprela o právo európskej únie, kde Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo
ochrany. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať

na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy
s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje
postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo
v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalovaný2/ vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že
žalovaný naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez
toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v

rozpore s únijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací
inštitút. Rozpor s právom EÚ žalobkyňa osvedčuje pripomienkami európskej komisie, v prípade C-30/12
Marcinová/POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity
a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku
ujmy žalobkyňa navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Žalobkyňa žiadala, aby súd

podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti. Žalobkyňa tvrdila, že má naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, nakoľko deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v
spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do
základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem. Taktiež žalobkyňa navrhla
súdu určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa § 53 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov
tým, že veriteľovi (žalovanému) umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný
dojednal podmienku, že ak sa klient (žalobkyňa) oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená
požadovať, aby klientovi (žalobkyni) vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške
dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva

zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok
na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k
ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená
prijímať nielen do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z
omeškania, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta

z úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta
(žalobkyne), ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou,
čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na
plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú
akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany

povinného na neprimeranosti. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných
splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované osoby. Podstatnou
skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové
podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania
je neprijateľná. Toto je jednoznačne neakceptovateľná zmluvná podmienka.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Tvrdil, že nedostatok tejto
legitimácie preukázala samotná žalobkyňa predložením dôkazov a tiež svojimi tvrdeniami. Spolu s listom
zo dňa 15.10.2015 žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne - COOP Jednota spotrebné družstvo
- žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov týkajúcu sa pohľadávky spoločnosti žalovaného

1/. Z uvedeného listu vyplýva, že žiadosť o vykonávanie zrážok žalovaný predložil ako zástupca inej
osoby, a to veriteľa pohľadávky - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Pri predložení dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný konal ako splnomocnenec veriteľa pohľadávky. Išlo o konanie na základe plnej moci,
čiže o konanie v mene a na účet zastúpeného (v tomto prípade veriteľa pohľadávky s právnymi účinkami
a dôsledkami pre zastúpeného). Zo žiadnej skutočnosti opísanej žalobkyňou nevyplýva, že by zrážky

z jej mzdy boli alebo mali vôbec byť vykonávané v prospech žalovaného, že by žalovaný bol veriteľ.
Žalovaný nikdy žiadnu sumu neprijal, ale nikdy ani nežiadal, aby mu ako veriteľovi bola poukázaná.
Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy žalovaný predložil v mene veriteľa pohľadávky a tým ich spoločnosť
nie je. Tvrdil preto, že žaloba je nedôvodná, nemá oporu v žiadnej skutočnosti alebo v dôkaze a ich
spoločnosť nie je ani vecne legitimovaná v tomto spore. Podanú žalobu považoval za nedôvodnú aj

po obsahovej stránke. Poprel dôvodnosť návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha zaplatenia finančného
zadosťučinenia voči ich spoločnosti. Podaná žaloba ani neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto návrhu.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému 2/
priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.12.2018, v ktorom poprel tvrdenia
žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako spôsob (prostriedok) zabezpečenia splatenia
pohľadávky má byť v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a neprijateľnou podmienkou.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s právnymi predpismi platnými v čase, kedy došlo k jejuzavretiu. Tvrdenie žalobkyne o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy je nezákonné a nemá oporu
v žiadnom právnom predpise platnom v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal na platné
a účinné znenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. a mal za to, že ak dohoda o zrážkach

zo mzdy je zákonom povolená aj po tom, ako došlo v rámci spotrebiteľskej regulácie k stanoveniu
podmienok pre jej uplatnenie, potom ide o zákonom dovolený spôsob zabezpečenia. Neprijateľná
podmienka je ustanovenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Logicky je vylúčené, aby tá istá skutočnosť
bola podľa jedného zákona aprobovaná, a podľa druhého reprobovaná. Citované zákonné ustanovenie
bolo zavedené v rámci úpravy ochrany spotrebiteľa, čiže v rámci takej regulácie, ktorá zavádza

určité sprísnené podmienky. Ak by malo ísť o zakázanú dohodu, zakázaný prostriedok zabezpečenia
pohľadávky, potom by zákonodarca asi takto nekonal a nestanovil by osobitné podmienky prípustnosti
pre dohodu o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle
platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne
v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou
z povahy veci nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne

aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice nepoužijú na podmienky,
ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Poukázal taktiež na § 9 ods. 13 zákona č.
438/2015 Z.z., ktorým bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť
len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný
zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný

spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím
zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom)
bola uzavretá dňa 12.12.2012 Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. K. jej uzavretí bol
žalobkyni predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z obsahu dohody o
zrážkach zo mzdy pritom nemožno objektívne zistiť, že by žalobkyňa poprela možnosť prečítania, resp.

oboznámenia sa s obsahom dohody. O tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie
Dohodu o zrážkach, žalobkyňa vedela. Z obsahu vykonanej vôle pritom nemožno zistiť, že by s takýmto
zmluvným dojednaním nesúhlasila, mala voči nemu výhrady a pod. Poukázal na ust. § 35 ods. 2 OZ
a uviedol, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právnej istoty
a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo

bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď. Podporným
pilieromjeajskutočnosť,žežalobkyňaobsahtaktouzavretejdohodyanináslednenespochybňovala,iné
začala tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného
spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá
má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s

primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie.
Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná
a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach, prípadne
aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku
nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému

spotrebiteľovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Žalovaný
uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka,
t.j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza
na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou
zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Veriteľovi

vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Z dôvodu právnej opatrnosti
poukázal aj na to, že na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu ani žiadna
súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v
tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského
práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva

k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Ohľadne zvyšný návrhov uviedol, že
podaná žaloba neobsahuje žiadne dôvody takýchto návrhov. Žalovaný zároveň poprel dôvodnosť týchto
návrhov v celom rozsahu a uviedol, že nejestvujú zákonné dôvody pre vyhovenie týmto návrhom.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Podaním doručeným súdu dňa 20.06.2019 žalobkyňa zmenila žalobný petit a žiadala, aby súd I.
určil, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverových zmluvách;
II. určil, že dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX M. Č.. L.XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX uzavreté medzi žalobcom a žalovaným je neplatná; III. žalovaný
Profi Credit, s.r.o. je povinný uhradiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX
N. X.XXX,XX D. M. L. L. Č.. XXXXXXXXXX sumu 1.014,71 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť trovy konania.

7. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k zmene petitu uviedol, že popiera dôvodnosť návrhov, ktoré
žalobkyňa uviedla vo svojom podaní. Z doterajších podaní žalobkyne nie je zrejmé, na základe akých
dôvodov by úvery mali byť bezúročné a bez poplatkov. Poprel tiež tvrdenia žalobkyne o údajnom

bezdôvodnom obohatení, a to čo do jeho výšky (pozn. dôvod vzniku obohatenia žalobkyňa v podaní
neuviedla a nie je zrejmé, z akých skutkových okolností by malo vôbec vzniknúť a vyplývať). V prípade
úverového vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX žalobkyňa prevzala spolu sumu
2.181,63 eura (súčet sumy 1.278,43 eura a 903,20 eura). K dnešnému dňu uhradila 3.283,89 eura,
čo znamená, že rozdiel uvedených čiastok rozhodne nepredstavuje sumu 2.005,46 eura, ale 1.102,26
eura. V prípade úverového vzťahu zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX žalobkyňa

prevzala spolu sumu 1.602,11 eura (súčet sumy 995,82 eura a 606,29 eura). K dnešnému dňu uhradila
2.522,27 eura, čo znamená, že rozdiel uvedených čiastok rozhodne nepredstavuje sumu 1.014,71
eura, ale 920,46 eura. Predložil tiež v prílohe prehľad platobných operácií (splatené sumy a vyplatené
sumy). V súvislosti s uplatňovaním nároku na zaplatenie sumy 2.005,46 eura z úverového vzťahu č.
8XXXXXXXXX a sumy 1.014,71 eura z úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX v podaní doručenom súdu

dňa 20.06.2019 žalovaný namietal: a/ nedôvodnosť požiadavky nad sumu 1.102,26 eura z úverového
vzťahuč.XXXXXXXXXXL.dôvoduuvedenýchvyššie,nedôvodnosťpožiadavkyajvsume1.102,26eura
z úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX pre absenciu akýchkoľvek dôvodov preukazujúcich žalobkynin
návrhvtejtočasti,premlčaniepožiadavkyvčasti254,02eurazčiastky1.102,26eurazúverovéhovzťahu
č. XXXXXXXXXX, pretože suma 254,02 eura predstavuje súčet úhrad vykonaných pred 20.06.2016,

čiže pred viac ako 3 rokmi od doručenia podania „zmena petitu“, b/ nedôvodnosť požiadavky nad
sumu 920,46 eura z úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX z dôvodu uvedeného vyššie, nedôvodnosť
požiadavky aj v sume 920,46 eura z úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX K.re absenciu akýchkoľvek
dôvodov preukazujúcich žalobkynin návrh v tejto časti, premlčanie požiadavky v časti 153,24 eura z
čiastky 920,46 eura z úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX, pretože suma 153,24 eura predstavuje

súčet úhrad vykonaných pred 20.06.2016, čiže pred viac ako 3 rokmi od doručenia podania „zmena
petitu“. Žalovaný ďalej trval na vyjadrení, ktoré súdu predložil ako vyjadrenie k žalobe, a tam uvedených
skutočnostiach týkajúcich sa dohôd o zrážkach zo mzdy. Ako podstatnú skutočnosť v súvislosti s
návrhom na určenie neplatnosti uviedol, že žaloba v časti o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo
mzdy nie je procesne prípustnou. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe

súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku
ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. osobitný zákon
musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného
pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej
žaloby predpokladajú). Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha

určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon
takýto typ žaloby neupravuje). Poukázal tiež rozsudok SDEÚ vo veci C-34/13, podľa ktorého SDEÚ pri
inom zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho mimosúdny výkon je prípustný.
Rovnako to platí aj pri ďalšom zabezpečovacom inštitúte, a to dohode o zrážkach zo mzdy, pre ktorú
sa v § 551 OZ nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky na základe súdneho

rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať nemožno. Žalovaný tiež uviedol, že
doterajšie výsledky konania nedávajú podklad o podaní „zmena petitu“ a preto je na mieste zmenu ani
nepripustiť (§ 143 ods. 1 CSP). Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol.

8. Súd zmenu petitu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.09.2019.

9. Z porovnania žalobných petitov - pôvodného a po jeho zmene vyplýva, že žalobkyňa zobrala žalobu
späť v časti o určenie, že Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2007 a č. Zmluva XXXXXXXXX zo dňa
8.10.2007uzavretámedzižalobcomažalovaným1/premnožstvoneprijateľnýchpodmienoksúneplatné
a v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia 1.985,83 eura. Nakoľko žalovaní nevyjadrili nesúhlas s

týmto čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie v týchto častiach v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil
(výrok III.).10. Na termíny pojednávania 04.06.2019, 05.09.2019 a 24.10.2019 sa nedostavil žalovaný 2/, ktorý
svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd
preto pojednával v jeho neprítomnosti.

11. Právny zástupca žalovaného 1/ sa na pojednávaní dňa 05.09.2019 pridržal svojich písomných
vyjadrení a vo vzťahu k predbežnému právnemu posúdeniu súdu uviedol, že uzavreté zmluvy v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. nemuseli obsahovať vyjadrenie úroku formou úrokovej sadzby, úrok mohol
byť vyjadrený aj pevnou čiastkou, čo v prípade oboch zmlúv bolo splnené v podobe údaja o zmluvnej

odmene. Povinnosť uvádzať úrok vo forme úrokovej sadzby bola do zákona zaradená až s účinnosťou
od 01.01.2008. Pokiaľ ide o posudzovanie primeranosti zmluvnej odmeny, žalovaný 1/ vychádzal z
toho, že treba tento údaj konfrontovať aj s dobou splácania, ďalej s tým, že nešlo o zabezpečený úver.
Pokiaľ súd hodnotí výšku zmluvnej odmeny za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, mal za to, že je
z takéhoto možné identifikovať v akej časti zmluvnej odmeny rozpor s dobrými mravmi nastáva a v akej
nie, a teda je dôvod aj na prípadný postup podľa ust. Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti

právneho úkonu. Pokiaľ ide o posúdenie vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy, žalovaný 1/ sa vo
vzťahu k súdu a vo vzťahu k žalobkyni vzdal práva na uplatňovanie zrážok zo mzdy vo vzťahu k tým
úverovým zmluvám, ktorých čísla sú špecifikované vo výroku o pripustení zmeny žaloby. V súvislosti s
požadovanou výškou peňažného nároku odkázal na svoje podanie zo dňa 09.07.2019.

12. Podaním doručeným súdu dňa 21.10.2019 žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k zmene petitu uviedol,
že zmenou petitu defacto zobral žalobca žalobu voči žalovanému 2/ späť a v dôsledku toho žalovaný
2/ navrhol, aby súd konanie voči nemu zastavil a priznal žalovanému 2/ plnú náhradu trov konania. Z
tohto dôvodu aj ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.

13. Žalovaný 1/ sa vo svojom podaním doručenom súdu dňa 22.10.2019 pridržal svojich doterajších
vyjadrení a ďalej uviedol, že navrhovaný výrok I. nemá oporu v právnej úprave účinnej v čase
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX M. XXXXXXXXXX a súčasne je nedôvodným,
pretože žiadne dôvody bezúročnosti dané nie sú; navrhovaný výrok II. je procesne neprípustným
návrhom; v čase uzavretia oboch zmluvných vzťahov (teda 08.03. 2007 a 10.10. 2007) právna

úprava neobsahovala výslovnú reguláciu výšky odplaty pre spotrebiteľské vzťahy, regulácia časovo
nadväzujúcanaobdobieuzavretiaobochzmluvnýchvzťahovvšakzaviedla,že(§53ods.6Občianskeho
zákonníka) ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov
za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované
bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky

a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný,
dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku
poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny
dôkaz preukazujúci odplaty (pozn. t.j. nie priemerné úrokové sadzby, ale odplaty chápané v zmysle
všetkých plnení prevyšujúcich istinu úveru) v relevantnom čase, čiže takýto podklad pre konanie a ním

uvádzané tvrdenia absentuje. Súdna prax vo vzťahu k zmluvným vzťahom z obdobia, v ktorom došlo
k uzavretiu oboch úverových zmlúv prijala záver (napríklad KS v Prešove, č.k. 3Co67/2008) vylučujúci
neplatnosťcelejodplaty.Zároveňžalovaný1/trvalnauplatnenejnámietkepremlčania,atiežnavyjadrení
o rozsahu žalobkyňou prijatých plnení od žalovaného a o rozsahu splatenia záväzkov.

14. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.10.2019 uviedla, že v rámci zmeny petitu súčasne mienila zobrať
žalobu voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu späť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že o tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu sa dozvedela z listov Ministerstva spravodlivosti, kde si dala predmetné
zmluvy posúdiť v júli 2018. MS SR jej v odpovedi listom oznámili, že predmetné zmluvy obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky. Najprv nemala ani vedomosť o tom, že sa jej splátkami vykonávajú

zrážky zo mzdy, zhruba po roku sa dopytovala na mzdovom oddelení firmy, kde pracuje, z čoho
pozostávajú zrážky zo mzdy, nakoľko vo výplatných páskach to uvedené nebolo.

15. Súd konanie vo výroku V. rozsudku voči žalovanému 2/ zastavil s jeho súhlasom v celom rozsahu
(§ 145 ods. 1 CSP), nakoľko v rámci zmeny petitu ho už žalobkyňa ako žalovaného ani neuvádzala a

ani si žiadne nároky voči nemu neuplatňovala a späťvzatie žaloby voči žalovanému 2/ tiež potvrdila na
pojednávaní dňa 24.10.2019.16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, najmä so Žiadosťou o
poskytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvouorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXL.O.XX.XX.XXXX,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. XXXXXXXXXX, Žiadosťou o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi č. č. XXXXXXXXXX, žiadosťou o vykonávanie zrážok
zo mzdy zo dňa 14.12.2015, zoznamom vykonaných zrážok zo mzdy, prehľadom platobných operácií k
úverovým zmluvám, písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaných, ako aj ostatným obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav:

17. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
L. O. XX.XX.XXXX N. zistil, že žalobkyňa ako dlžník žiadala žalovaného 1/ o poskytnutie úveru za
nasledovných podmienok (bod 5 žiadosti/zmluvy): poskytnutá čiastka úveru (čiastka k výplate) 30.000,-
Sk, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 36/14, mesačná splátka vrátane úroku
1.812,- Sk, zmluvná odmena 35.232,- Sk, nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu

splátok úveru vrátane úrokov) 65.232,- Sk, predpokladaná RPMN za úver 79,49 %, zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu 25.223,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45 %. Z údajov
o schválenom revolvingovom úvere (bod 6. žiadosti/zmluvy) vyplývajú nasledovné údaje: poskytnutá
čiastka úveru 30.000,- Sk, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 36/14, mesačná
splátka vrátane úroku 1.812,- Sk, zmluvná odmena 35.232,- Sk, nominálna hodnota úveru (predstavuje

aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 65.232,- Sk, predpokladaná RPMN za úver 78,29 %,
zmluvnáodmenazaposkytnutierevolvingu25.223,-Sk, predpokladanáRPMNpoposkytnutírevolvingu
66,45 %.

18. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX

vyplývajú nasledovné údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 30.000,- Sk, nominálna
hodnota úveru: 65.232,- Sk, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 1.812,- Sk,
dátum splatnosti prvej splátky úveru: 14.11.2007, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 14.10.2010,
periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 14,
maximálna výška úveru: 65.232,- Sk, RPMN úveru: 78,29 %, schválená výška revolvingu: 43.488,- Sk,

zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 43.488,- Sk, výška mesačnej splátky úveru
po vykonaní revolvingu: 1.812,- Sk, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška): 66,45 %,
úverový limit: 76.104,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 35.232,- Sk, zmluvná odmena za
poskytnutie každého revolvingu: 25.223,- Sk, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ:
10.10.2007.

19. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.03.2007 súd zistil, že žalobkyňa ako dlžník žiadala žalovaného 1/ o poskytnutie úveru za
nasledovnýchpodmienok(bod5žiadosti/zmluvy):požadovanávýškaúveru(vSk;predstavujeajcelkovú
sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) 80.028,- Sk, splatnosť úveru (počet/

splatnosť) 36/14, poskytnutá čiastka 40.014,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku 2.223,- Sk, RPMN
za úver 72,47 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk. Z údajov o schválenom revolvingovom
úvere (bod 6. žiadosti/zmluvy) vyplývajú nasledovné údaje: schválená výška úveru (v Sk; predstavuje
aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) 80.028,- Sk, splatnosť úveru
(počet/splatnosť) 36/14, poskytnutá čiastka 40.014,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku 2.223,- Sk,

RPMN za úver 70,83 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk.

20. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
vyplývajú nasledovné údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru: 80.028,- Sk, splatnosť
úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru: 2.223,- Sk, dátum splatnosti prvej splátky

úveru: 14.04.2007, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 14.03.2010, periodicita splácania úveru:
mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 14., maximálna výška úveru: 80.028,-
Sk, RPMN úveru: 70,83 %, schválená výška revolvingu: 53.352,- Sk, zvýšenie maximálnej výšky úveru
po vykonaní revolvingu: 53.352,- Sk, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 2.223,- Sk,
RPMN po vykonaní revolvingu: 63,25 %, úverový limit: 80.028,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie

úveru: 40.014,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 26.142,- Sk, poplatok za
uzatvorenie zmluvy: 1.500,- Sk, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 08.03.2007.21. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.12.2015 vyplýva, že žalovaný 2/ požiadal
zamestnávateľa žalobkyne (COOP Jednota, spotrebné družstvo) v mene veriteľa, na základe plnej
moci, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovanej, s ktorým uzatvorila dohodu o zrážkach zo mzdy,

ktorou sa žalovaná zaviazala zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že v zmysle predloženej dohody o zrážkach zo
mzdy sa veriteľ oprávnene domáha uspokojenia nehradenej splatnej pohľadávky vo výške 4.989,84 eura
k 14.10.2015 vykonávaním zrážok zo mzdy žalovanej na účet veriteľa, k čomu dala žalovaná výslovný
súhlas. Výška pôvodnej mesačnej platby je vo výške 73,79 eura.

22. Medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ boli v rámci uzatvorených zmlúv o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX M. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 08.03.2007 v texte zmlúv (bod 7)
zakomponované Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), v ktorých je uvedené, že Podpisom
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára Dlžník a Veriteľ v
súlade s § 551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“). Pohľadávka

Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie,
ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy
o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady
súdneho /rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto
Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy

Dlžníka, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere
vyššie, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet Veriteľa č. XXXXXXXXXX/XXXX pod variabilným
symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy CVS)). Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude
zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho
dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad

dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov
upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok
v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až
do doby, kým PROFIREAL- SLOVAKIA spol. s r. o. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky
jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere, sú

splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť
zamestnávateľovi/platcovimzdyDlžníka,Spoludlžníka1,Spoludlžníka2kedykoľvekvpriebehuplatnosti
tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.

23. Zo zoznamu vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne vystaveného zamestnávateľom žalobkyne dňa

12.09.2018 vyplýva, že zo mzdy žalovanej boli v prospech žalovaného 1/ vykonané zrážky na úver č.
XXXXXXXXXX v celkovej výške 1.023,98 eura.

24. Zo zoznamu vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne vystaveného zamestnávateľom žalobkyne dňa
12.09.2018 vyplýva, že zo mzdy žalovanej boli v prospech žalovaného 1/ vykonané zrážky na úver č.

XXXXXXXXXX v celkovej výške 942,11 eura.

25. Z prehľadu platobných operácií k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyni v zmysle
uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaný 1/ dňa 08.03.2007 sumu 1.278,43 eura a dňa 06.05.2009 sumu
903,20 eura. Žalobkyňa na predmetný úver uhradila (vrátane vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne)

sumu 3.283,89 eura.

26. Z prehľadu platobných operácií k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyni v zmysle
uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaný 1/ dňa 10.10.2007 sumu 995,82 eura a dňa 17.07.2009 sumu
606,29 eura. Žalobkyňa na predmetný úver uhradila (vrátane vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne)

sumu 2.522,27 eura.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisovv znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (do 31.12.2007) (ďalej „zákona č. 258/2001 Z.z.“), na účely
tohto zákona sa rozumie
a. spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2.
poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu
určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s
výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane

vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za
vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4.
členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie
alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti,
invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková

výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka
poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d. ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e.poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

30. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje

najmä
a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f/ meno a adresu spotrebiteľa,

g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

31. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje a/ oprávnenia spotrebiteľa na
zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b/ sankcie za

porušenie zmluvy, c/ podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d/ spôsob zániku záväzku
zo zmluvy, e/ práva spotrebiteľa podľa § 7.32. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

33. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej OZ),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 53 ods. 1, 2 ods. 4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo
cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

39. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

40. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2018, spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.42. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

44. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

45. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

46. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

47. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy ako
neprijateľných zmluvných podmienok, súd je toho názoru, že naliehavý právny záujem je u žalobkyne
daný s poukazom na skutočnosť, že žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa

vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok,
resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle
§ 137 ods. 1 písm. c) CSP, ale ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať
sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa
voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva,
ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno

ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je
zabrániťpoužívaniuneprijateľnejzmluvnejpodmienky).(porov.rozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.
6Cdo127/2017z28.februára2019,sp.zn.6Cdo389/2015z14.septembra2016,sp.zn.6Cdo/27/2018
z 28. marca 2019).

48. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu žalobkyne na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverov súd uvádza, že žalobu v tejto časti považuje za žalobu na určenie právnej skutočnosti, pričom
podmienkou prípustnosti takejto žaloby je, že možnosť podania takejto žaloby vyplýva z osobitného
predpisu. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom 01.01.2018 takéto určenie
umožňuje (spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou).
Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2018 a
do zákona o spotrebiteľských úveroch bolo inkorporované novelou (zák. č. 279/2017 Z.z.), ktorá však
neobsahuje prechodné ustanovenia, preto je potrebné prejednávanú vec posudzovať podľa právnych
noriem účinných v čase rozhodovania súdu. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že možnosť

žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Ak totiž možno žiadať (a v
prejednávanej veci aj žalobkyňa žiadala) o vydanie bezdôvodného obohatenia, je vylúčený jej naliehavý
právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, keďže tieto otázky si súd musí vyriešiť
ako predbežné.

49. Z dokazovania vykonaného súdom vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ bola dňa
08.03.2007 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 10.10.2007 uzatvorená
zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Jedná sa o formulárové zmluvy, v rámci ktorých
boli v ich bode 7 zakotvené aj Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka na zabezpečeniepohľadávok žalovaného 1/ z vyššie uvedených zmlúv. Tieto zmluvy sú pritom nepochybne zmluvami
spotrebiteľskými s poukazom na ust. § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. ako i § 52 Občianskeho
zákonníka účinného od 01.01.2008, keďže žalovaný 1/ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal a žalobkyňa

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj s poukazom
skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť jej obsah. Taktiež je nesporné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľské úvery upravené
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetných
zmlúv z pohľadu dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v § 4 zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv.

50. Predmetné úverové zmluvy súd vyhodnotil ako platne uzatvorené v zmysle § 4 ods. 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch, keďže na ich základe boli žalobkyni poskytnuté spotrebiteľské úvery, ktoré
žalobkyňa aj vyčerpala. Po preskúmaní zmlúv z pohľadu dodržania náležitostí v zmysle § 4 ods. 2
súd zistil, že zmluva neobsahuje žiadne údaje o ročnej úrokovej sadzbe a ani poplatkoch. Žalovaný 1/

ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a
poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4
ods. 5). Žalovaný 1/ v tejto súvislosti argumentoval tým, že uzavreté zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z. nemuseliobsahovaťvyjadrenieúrokuformouúrokovejsadzbyaúrokmoholbyťvyjadrenýajpevnou
čiastkou, čo v prípade oboch zmlúv bolo splnené v podobe údaja o zmluvnej odmene a povinnosť

uvádzať úrok vo forme úrokovej sadzby bola do zákona zaradená až s účinnosťou od 01.01.2008. Aj v
prípade, ak by sa súd s touto argumentáciou stotožnil, tak údaj o zmluvnej odmene bol uvedený len v
zmluve č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX, K. I. L. Č.. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX Y.akýto údaj
úplne absentuje a je uvedený len v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Súd má za to, že
ak v samotnej zmluve absentoval predmetný údaj o výške úrokov (aspoň vo forme zmluvnej odmeny)

nemožnopovažovaťtútonáležitosťzasplnenú.NauvedenomzávereničnemeníaniOznámenieveriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov obsahu
zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi totiž predstavuje jednostranný právny úkon žalovaného
1/, ktorý sa v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v Zmluve, pričom Zmluva o revolvingovom
úvere je podpísaná tak veriteľom ako aj dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v Zmluve

ako dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov Zmluvy. Ako však už súd uviedol vyššie, aj v prípade
akceptácie takého výkladu, že úrok nemusel byť v čase uzatvárania zmlúv vyjadrený vo forme úrokovej
sadzby, výšku dojednaného úroku (vo forme pevne stanovej sumy) nemožno hodnotiť inak ako neplatnú.
Inak povedané, súd konštatuje, že v zmluvách sú neplatne dojednané zmluvné odmeny (odplaty) za
úver, a to pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). V prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX

zmluvná odmena predstavuje 35.232,- Sk (1.169,48 eura), t.j. 117,44 % poskytnutej sumy úveru 30.000,-
Sk (995,82 eura) a v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX L. O. XX.XX.XXXX dosahuje zmluvná odmena
za poskytnutie úveru 40.014,- Sk (1.328,22 eura), t.j. 100 % poskytnutej sumy úveru 40.014,- Sk
(1.328,22 eura). Je nepochybné, že zmluvné odmeny (úroky) v takto dojednanej výške rovnajúce sa,
resp. presahujúce sumu poskytnutého úveru nemožno hodnotiť inak ako rozporné s dobrými mravmi.

Pokiaľ žalovaný 1/ žiadal, aby súd sám určil výšku primeranej zmluvnej odmeny, táto jeho požiadavka
bola celkom zjavne nedôvodná. V tejto súvislosti súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné
v celom rozsahu (ako je tomu v prejednávanej veci), nemožno ich ďalej ani moderovať. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53
ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov

ako absolútne neplatnú. Žalovaný 1/ ako veriteľ mal nárok len na zaplatenie reálne vyplatenej istiny bez
úrokov a poplatkov.

51.Podľazistenéhoskutkovéhostavužalovaný1/vyplatilžalobkyninazákladezmluvyč.XXXXXXXXXX
sumu 2.181,63 eura /1.278,43 eura + 903,20 eura/ a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 1.602,11

eura /995,82 eura + 606,29 eura/, no žalobkyňa mu zaplatila na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX N.umu
3.283,89 eura a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX sumu 2.522,27 eura. Sumy prijaté žalovaným na
základe zmluvy č. XXXXXXXXXX nad rámec 2.181,63 eura (t.j. 1.102,26 eura) a na základe zmluvy č.
XXXXXXXXXX J.ad rámec 1.602,11 (t.j. 920,16 eura) tak boli zo strany žalobkyne plnením z (čiastočne)
neplatného právneho úkonu, teda bezdôvodným obohatením žalovaného 1/ v zmysle § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka.

52. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol žalovaný 1/
námietku premlčania, a to konkrétne premlčanie práva v časti 254,02 eura z čiastky 1.102,26 eura zúverového vzťahu č. XXXXXXXXXX, pretože suma 254,02 eura predstavuje súčet úhrad vykonaných
pred 20.06.2016, čiže pred viac ako 3 rokmi od doručenia podania „zmena petitu“ a premlčanie práva
v časti 153,24 eura z čiastky 920,46 eura z úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX, pretože suma 153,24

eura predstavuje súčet úhrad vykonaných pred 20.06.2016, čiže pred viac ako 3 rokmi od doručenia
podania „zmena petitu“.

53. Podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného

obohatenia získaný. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktorý sa
premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej
dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej

doby, pričom môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby,
ale aj neskôr. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva na
základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak sa povinný subjekt

premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

54. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu tým dňom, kedy žalobkyňa zaplatila čiastku,
ktorou reálne splatila splátky požičaných finančných prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv a zaplatila

tak finančné prostriedky navyše, teda na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX nad rámec 2.181,63 eura
(t.j. 1.102,26 eura) a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX nad rámec 1.602,11 (t.j. 920,16 eura) a
zvyšná časť už bola bezdôvodným obohatením žalovaného 1/, nakoľko na plnenie nad vyššie uvedené
sumy nemal žalovaný 1/ právny nárok. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle
§ 107 ods. 2 OZ rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, pričom v tomto prípade

by malo ísť o splátky, ktorými žalobkyňa ako dlžník zaplatila viac, ako len vrátila prijaté plnenia istiny
úverov. Zmena petitu, v rámci ktorej si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
bola podaná na súd dňa 20.06.2019. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, podľa názoru sudu
je možné akceptovať tvrdenie žalobkyne o tom, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného 1/
dozvedela v júli 2018 z listov MSSR, keďže zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia

úverových zmlúv priamo neustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd
faktickú bezúročnosť poskytnutých úverov zistil až po preskúmaní predmetných úverových zmlúv, kedy
dospel k záveru o neplatnosti dojednania zmluvných odmien. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby
má súd za to, že je potrebné vychádzať z premlčacej doby trojročnej. Premlčacia doba desaťročná
bola by zachovaná len za predpokladu, že zo strany žalovaného 1/ by išlo o úmyselné bezdôvodné

obohatenie sa, pri ktorom musí byť nespochybniteľným spôsobom preukázaný úmysel, a to či už priamy
alebo nepriamy, smerovaný k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a tento musí existovať v čase získania
bezdôvodného obohatenia. Nepostačuje, ak by bolo bezdôvodné obohatenie získané neúmyselne a
následne by si ho príjemca úmyselne ponechal. Na preukázanie úmyslu získať bezdôvodné obohatenie
nestačia vedomosti o zaužívanej praxi žalovaného 1/, resp. vedomosť o tom, že viaceré nároky

uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly vyhlásené za neplatné, prípadne úvery
poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu
absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu
žalovaného 1/ by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej
úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný 1/ skutočne vedel, alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa

na úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje. V prejednávanej veci takýto úmysel žalovaného 1/ preukázaný
nebol, preto nebol dôvod vychádzať z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva,
že i keď by bola subjektívna premlčacia doba v danom prípade zachovaná, objektívna premlčacia
doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uhradení tej ktorej splátky, ktorou žalovaný 1/ získal
bezdôvodné obohatenie. Nepremlčané tak boli len splátky uhradené 3 roky pred podaním návrhu

na zmenu petitu (20.06.2019), keďže ostatné uhradené splátky sú z dôvodu uplynutia subjektívnej
premlčacej doby premlčané. Splátky, ktoré boli uhradené od 12.07.2016 do 12.06.2018 premlčané nie
sú, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti súd vyhodnotil ako dôvodný. Z týchto
dôvodov súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia získanéhoplnením z neplatného právneho úkonu sumu 1.615,46 eura (t.j. suma 848,24 eura zaplatená na úver č.
XXXXXXXXXX + N. XXX,XX D. L. J. Ú. Č.. XXXXXXXXXX) a vo zvyšku súd žalobu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol.

55. Pokiaľ ide o žalobu v časti o určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavreté medzi
žalobkyňouažalovaným1/vrámcizmluvyč.XXXXXXXXXXL.O.XX.XX.XXXXM.L.Č..XXXXXXXXXX
L. O. XX.XX.XXXX sú neplatné, súd ju vyhodnotil ako dôvodnú. Zo Zmlúv samotných, ktoré boli
uzavreté na predtlačenom tlačive a v nich inkorporovaných dohodách o zrážkach zo mzdy vyplýva,

že ich obsah nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Neboli teda individuálne dojednané, pričom umožňujú
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj také plnenia, na ktoré žalovaný 1/ nemá nárok. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje

a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto
skutočnosť súd musí brať zreteľ. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice č. 93/13/EHS jej
užitočného účinku. Žalobkyňa sa v prípade realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície
subjektu strácajúceho právo disponovať vlastným majetkom. Zároveň sa v rukách žalovaného stáva

nástrojom na zinkasovanie od nej ako spotrebiteľa aj takého plnenia, na ktoré evidentne žalovaný ako
veriteľ nemá nárok. V uvedenom prípade treba úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov, čo však
dohody o zrážkach zo mzdy nezohľadňujú a umožňujú veriteľovi uplatňovať si aj také finančné nároky,
na ktoré nemá nárok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy mu umožňuje uspokojiť svoju pohľadávku
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu

majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikateľ. Otázne pritom je, či vôbec dlh
existuje a ak áno, v akej výške. Tak je tomu aj v uvedenom prípade, kedy dohody oprávňujú veriteľa
samotného určiť výšku svojej pohľadávky, pretože v dohodách exaktne určené nie sú, pričom vzhľadom
na presvedčenie žalovaného 1/ o jeho práve na všetky finančné nároky, ktoré mu z predmetných
zmlúv o revolvingovom úvere vyplývajú (o tom, že neuznáva bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov

svedčí aj obsah jeho vyjadrení) v zmysle všetkých tam uvedených dojednaní, niet pochýb o tom,
že ako osoba oprávnená z dohôd o zrážkach zo mzdy by pristúpil k realizácii aj takých plnení, na
ktoré, posudzujúc zmluvy cez normy spotrebiteľského práva, nemá nárok. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, berúc do úvahy posúdenie úverov ako bezúročných

a bez poplatkov, potom predmetné dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a preto ich súd vyhodnotil ako neplatné podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. (porov.
Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/65/2018 - 104 zo dňa 19.03.2019)

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

60. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že žalobkyňa si pôvodne
podanou žalobou uplatnila 4 nároky, a to 1. určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, 2.
určenie neplatnosti úverových zmlúv, 3. určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, 4. zaplatenie
finančného zadosťučinenia od žalovaných 1/ a 2/ vo výške 1.985,83 eura. V priebehu konania žalobu
zmenila a žiadala od žalovaného 1/ vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.020,17 eura (5.) a

súčasne zobrala žalobu späť voči žalovanému 2/ a v časti o určenie neplatnosti úverových zmlúv (2.)
a zaplatenie finančného zadosťučinenia 1.985,83 eura (4). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, ajna strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak žalobca zoberie žalobu
späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno

pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Voči žalovanému 2/ zobrala
žalobkyňa žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného 2/, teda platí, že zavinila
voči nemu zastavenie konania, a preto súd priznal žalovanému 2/ nárok na plnú náhradu trov konania
voči žalobkyni. V časti o určenie neplatnosti úverových zmlúv a zaplatenie finančného zadosťučinenia
1.985,83 eura (2., 4.), zobrala taktiež žalobkyňa žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie

žalovaného 1/, teda zavinila v týchto častiach zastavenie konania a úspech sa pričítal žalovanému 1/,
čo predstavuje 2/5 predmetu konania. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia (5.) (1/5 predmetu
konania) boli žalobkyňa i žalovaný 1/ úspešní cca. v 1, čo predstavuje 1/10 predmetu konania. Žalobkyňa
mala v konaní úspech pokiaľ ide určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy (1.) a v časti o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov (3.), a to i napriek tomu, že súd o tomto petite vo výroku
nerozhodol, nakoľko tieto otázky si súd musel vyriešiť ako predbežné. V dôsledku uvedeného nemožno

považovať na účely konečného rozhodnutia o náhrade trov konania tento postup súdu za neúspech
žalobkyne, nakoľko posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov naďalej zostalo predmetom
sporu a vyhovenie žalobe o peňažné plnenie (úspech v spore) bolo práve dôsledkom úspechu žalobkyne
pri posúdení úverov ako bezúročných. V rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
1236/07 bolo vyjadrené, že hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je zásada

úspechu vo veci. Ústavný súd judikoval, že pomerovať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako
bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale ich treba posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí sp.
zn. IV. ÚS 1/04 Ústavný súd Českej republiky zdôraznil, že rozhodovanie o trovách konania nesmie byť
len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite
veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania.

(porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/118/2018 - 182 zo dňa 29.05.2019). Z vyššie
uvedeného vyplýva, že žalobkyňa i žalovaný 1/ mali obaja v konaní čiastočný úspech v 1 (2/5 + 1/10), a
preto súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP žalobkyni ani žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania
nepriznal. O výške náhrady trov konania žalovaného 2/ rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote
15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).