Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202837
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217202837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Ľuboslavy Vankovej a JUDr. Evy Behranovej v spore žalobkyne: P. W., nar. XX. U. XXXX,
trvalý pobyt U. XXXX/X, W., t. č. T., I. P. T. T., H. C. L., Francúzska republika, proti žalovanému: Q.
O., nar. XX. Y. XXXX, trvalý pobyt Ulica O. P. XXXX/X, T. X., zastúpenému: Mgr. Eva Gulyášová -
Advokátska kancelária, s.r.o., Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, o 10.000
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 20.
mája 2019, č.k. 12C/10/2017-179, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu
10.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1. januára 2017 do zaplatenia a priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 107 ods. 1, § 498, § 544 ods. 1, § 451 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov), § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 185 ods. 2, § 186 ods. 2 CSP
(Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil nárokom

žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď po predbežných rokovaniach
žalobkyňa prejavila záujem o kúpu nehnuteľností patriacich žalovanému, zaplatila dohodnutú zálohu
(preddavok), pričom následne k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a žalovanému tak vznikla povinnosť
preddavok vrátiť. Pri rokovaniach zastupovala žalovaného jeho dcéra, ktorá prevzatie preddavku
potvrdila. Žalobkyňa opakovane uviedla žalovanému (jeho dcére), že kúpa závisí aj od toho, či jej
bude poskytnutý úver a viackrát s poukazom na túto skutočnosť žalobkyňa ustúpila od svojho zámeru,
následne však zaplatila ďalšiu časť preddavku, pričom zo strany žalovaného (jeho dcéry) tu boli

aj následné výzvy na ďalší preddavok, z čoho bolo zrejmé, že žalobkyňa vo svojom úmysle kúpiť
nehnuteľnostipokračovalaažalovanýtoakceptoval.Konečnýajednoznačnýprejavotom,žekuzavretiu
kúpnej zmluvy nedôjde, urobila žalobkyňa elektronickou správou (e-mailom) zo dňa 30. apríla 2015.
Z dôvodu, že napriek následným výzvam žalovaný preddavok nevrátil, žalobkyňa podala žalobu v
dvojročnej premlčacej dobe a preto bolo jej žalobe vyhovené. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokuta
medzi stranami konania nebola dohodnutá písomne a preto bolo takéto dojednanie neplatné. Žalobkyni
bol priznaný aj úrok z omeškania uplatnený v súlade so zákonom, z priznanej istiny, keďže žalovaný

sa s vrátením preddavku preukázateľne dostal do omeškania. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého vznikol
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, v dôsledku jej plného úspechu v sporu, vočižalovanému v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby a
priznaním mu náhrady trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými
zisteniami súdom prvej inštancie a nesprávnym právnym posúdením veci. Z vykonaného dokazovania
bolo nesporné, že žalobkyňa prejavila záujem o kúpu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a
zaplatila dvakrát sumu vo výške 5.000 eur ako zálohu (preddavok). Sporné bolo, že žalobkyňa

prvých 5.000 eur zaplatila 17. októbra 2013 a následne 14. decembra 2013 písomne formou e-
mailu oznámila dcére žalovaného (poverenej zastupovaním žalovaného v celom rozsahu na všetky
úkony súvisiace s predajom nehnuteľností), že sa vzdá záujmu o kúpu nehnuteľností, pretože nevie
zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Touto elektronickou správou žalobkyňa jednoznačne potvrdila, že o
kúpu nehnuteľnosti nemá ďalej záujem a vznikol jej nárok na vrátenie zaplateného preddavku. Nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zaplateného preddavku vo výške 5.000 eur sa preto

premlčal dňom 14. decembra 2015. Ďalších 5.000 eur zaplatila žalobkyňa na účet dcéry žalovaného
18. februára 2014 z dôvodu, že opätovne prejavila záujem o kúpu nehnuteľnosti žalovaného. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalobkyňa sa so žalovaným dohodla, že táto platba sa považuje
za doplatok k predchádzajúcemu preddavku. Zo svedeckej výpovede dcéry žalovaného (B. O.) vyplýva,
že začiatkom februára 2014 sa žalobkyňa sama ozvala, že si to rozmyslela a predsa by chcela kúpiť

dom a potvrdila, že skôr zaplatená záloha 5.000 eur už prepadla v prospech žalovaného. Obe platby
žalobkynepretotrebaposudzovaťsamostatne.Žalobkyňavosvojejvýpovediz28.januára2019uviedla,
že po ukončení rozvodu 1. júna 2014 vedela, že kúpnu zmluvu neuzavrie. Od toho času až do januára
2017 písala e-maily dcére žalovaného, aby jej peniaze vrátila. Už v decembri 2014 jej povedala, že
žalobkyňa odstupuje od zmluvy. Svedkyňa E. O. uviedla, že niekedy koncom roku 2014 jej telefonicky

žalobkyňa oznámila, že sa rozviedla, avšak peniaze určite nedostane od bývalého manžela, preto je
isté, že nevie zaplatiť kúpnu cenu. Dňa 1. júna 2014 žalobkyňa definitívne vedela, že nehnuteľnosti
nekúpi a odvtedy viackrát oznámila elektronicky dcére žalovaného, že nechce nehnuteľnosti kúpiť. Preto
vedela, že preddavok zaplatila bez právneho dôvodu a má nárok na jeho vrátenie. Dvojročná premlčacia
doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, sumy zaplatenej z titulu zálohy 18. februára 2014, uplynula

teda dňa 1. júna 2016. Skutočnosť, že žalobkyňa predložila e-mail, ktorý napísala dcére žalovaného
30. apríla 2015, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, keďže sama potvrdila, že hneď po rozvode
manželstva 1. júna 2014 oznámila, že nehnuteľnosti nekúpi, pričom premlčacia doba plynie odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a nie odo dňa, keď uplatní nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou. Žalobkyňa zaplatila druhú zálohu bez právneho dôvodu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Žalobkyni bola zaslaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve elektronicky dňa 28. augusta 2013.
Podľa čl. II ods. 3 sa zmluvné strany dohodli, že výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy je povinná
zaslať kupujúca predávajúcemu najneskôr do 15. decembra 2013. Žalovaný, ako ani jeho

dcéra (E. Kulacsová), neakceptovali jej odstúpenie od zmluvy a neodpovedali na elektronické správy, v
ktorých žiadala žalobkyňa o vrátenie zaplatenej sumy (znamená to, že bola uvedená do omylu). Dcéra
žalovaného neustálepýtalazaslaťnejaképeniazestým,abyzaslalaaspoňniečo,žejejrodičiastarnú
a ak chce bývať žalobkyňa, má poslať nejaké peniaze. Žalobkyňa poukázala aj na ust. § 39 O. z. a § 40a
O. z. Účastníci zrušenej zmluvy sú povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali v rámci zásad o

bezdôvodnom obohatení. Na odstúpenie od zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy neobdržala odpoveď
od žalovaného. Dcéra žalovaného sa ozvala žalobkyni vo februári 2014 s otázkou ako sa žalobkyňa
má a či si to nerozmyslela. V období medzi 12. februárom 2014 - 17. februárom 2014 komunikovali
spolu prostredníctvom e-mailov aj telefonicky. Keďže situácia žalobkyne bola neistá, dcéra žalovaného
jej navrhla, že ak chce, má poslať aspoň nejakú sumu a môže sa presťahovať (elektronická správa zo

16. februára 2014 „Poprosila by som od Vás ďalšiu zálohu, ako píšete 5.000 eur, a čo Vám zostáva
z dopravy - rozdielu, tiež by som Vás poprosila previesť...“). Na základe tohto e-mailu bola odoslaná
druhá platba žalobkyne 18. februára 2014. Dňa 26. februára 2014 žalobkyňa telefonovala so sťahovacou
službou a aj s dcérou žalovanej, ktorá sľúbila, že sa môže žalobkyňa presťahovať, no dodala, že bývať
nemôže. Po rozvode žalobkyňa napriek podaným žiadostiam o sociálne zabezpečenie zostala bez

akejkoľvek pomoci zo strany úradov. Bola preto nútená vzdať sa svojho záujmu kvôli zdĺhavej činnosti
francúzskych úradov. Žalobkyňa je preto názoru, že bola uvedená do omylu, falošnými sľubmi zo strany
dcéry žalovaného. Tá sa neustále domáhala poslať aspoň niečo a sama to nazvala zálohou, ako uviedla
na pokladničných blokoch („Čas beží a moji rodičia starnú“..., „...poprosím Ťa aspoň nejakú čiastkupreviesť - 50.000 eur, 10.000 eur, resp. 15.000 eur!“). Žalobkyňa bola prekvapená, keď bola oslovená
dcérou žalovaného elektronickou správou zo 16. februára 2014, ktorou žiadala žalobkyňu poslať ďalšiu
sumu, pod zámienkou v telefonickom rozhovore, že sa bude môcť žalobkyňa aj presťahovať, pretože

vedela v akej nepriaznivej situácii žalobkyňa sa nachádzala. Preddavok by žalobkyňa len tak sama
neposielala. Dcéra žalovaného telefonovala žalobkyni a pýtala sa jej či si to nerozmyslela, že sa môže
presťahovať, ale nech pošle ďalšiu sumu. Žalobkyňa sa domnievala, že jej návrh s presťahovaním je
čestný. Dcére žalovaného vtedy povedala, že nech jej vráti peniaze, keď nemôže bývať, nemá význam
presťahovať sa. Žalobkyňa preto popiera tvrdenie protistrany, že sa sama ozvala. Z francúzskej strany

neobdržala žiadne adekvátne náhradné bývanie. Nikto iný vopred nepýtal žiaden preddavok so sľubom
ako dcéra žalovaného. Žalobkyňa je vedená ako invalid.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa § 498 O. z. na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

6. Podľa § 451 ods. 2 O. z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8.PrávnaúpravavObčianskomzákonníkuvychádzazozásady,žeten,ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. O bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 O. z. ide
aj v prípade plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého
plnenia. Na poskytnutie preddavku na budúcu kúpnu zmluvu je dostatočným dôvodom aj prísľub

budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, pre ktorý nie je jeho forma predpísaná. Ak
sa však zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy
odpadol právny dôvod, na základe ktorého budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda kedy
sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky „ďalej len NS SR“ sp. zn. 4Cdo 256/2010). Rozhodujúce bolo preto zistenie kedy

nastal definitívny stav, že uvažovaná kúpa nebude uskutočnená, pretože až týmto okamihom začína
plynúť tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba na vrátenie zálohy (porov. uznesenie NS SR
sp. zn. 4Cdo 256/2010).

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že preddavok (záloha) vo výške 10.000

eur na budúce plnenie zo zamýšľanej kúpnej zmluvy sa stal bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy
žalobkyňa definitívne odmietla nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného kúpiť, teda nastal stav, z ktorého
bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná, a to na základe jednoznačného a definitívneho prejavu vôle
žalobkyne, vyjadreného v elektronickej správe zo dňa 30. apríla 2015. Týmto okamihom odpadol právny
dôvod, na základe ktorého žalobkyňa plnila žalovanému preddavok vo výške 10.000 eur.

10. Vo vzťahu k písomnosti žalobkyne zo dňa 14. decembra 2013 je potrebné uviesť, že z nej vyplýva
informácia o neschopnosti preukázať celkovú požadovanú sumu na zaplatenie nehnuteľnosti v termíne,
ktorý uviedol žalovaný v zmluve o budúcej kúpnej zmluve (čl. II. bod 2, 3.), nie však definitívny prejav
vôle v súvislosti so záujmom žalobkyne o kúpu nehnuteľností. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení zo

dňa 9. augusta 2018 potvrdil, že žalobkyňa aj po dátume 14. decembra 2013 bola v kontakte s jeho
dcérou a opakovane jej povedala, že má naďalej záujem o kúpu nehnuteľností a akonáhle sa vyriešia
jej osobné problémy, uzatvorí kúpnu zmluvu a zaplatí kúpnu cenu. Opakovane uvádzala, že je v zložitejsituácii, nehnuteľnosti chce kúpiť, avšak nevie vôbec povedať, kedy bude mať dostatok peňazí a kedy
sa bude môcť definitívne vrátiť na Slovensko.

11. Svedkyňa dcéra žalovaného (E.O.) vo svojej výpovedi tiež potvrdila, že začiatkom februára 2014,
keď sa jej žalobkyňa zase ozvala, svedkyňa jej povedala, že dom nie je predaný, ale ďalej ho už nebudú
pre ňu rezervovať. Ak chce kúpiť, nech zaplatí kúpnu cenu. Žalobkyňa následne uhradila aj druhú
časť zálohy vo výške 5.000 eur, čomu zodpovedá listinný dôkaz, príjmový pokladničný doklad zo dňa
19.2.2014 vystavený dcérou žalovaného, obsahujúci označenie prijatej platby 5.000 eur ako „2. záloha

na dom“. Obidve platby žalobkyne (prvá záloha zo dňa 17.10.2013 bola uhradená vo výške 5.000 eur),
predstavujúce preddavok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 10.000 eur (ako to bolo navrhované v
zmluve o budúcej kúpnej zmluve čl. III. bod. 2), preto nebolo dôvodné posudzovať samostatne.

12. Kontaktovanie strán konania aj v priebehu celého roka 2014 preukazoval tiež listinný dôkaz
elektronická správa dcéry žalovaného zo dňa 9. septembra 2014, v ktorej vyzývala žalobkyňu „už

naozaj s tým pohnúť“, a keďže ju žalobkyňa informovala, že má vo výhľade 15.000 eur, žalobkyňa bola
požiadaná, aby zaplatila zase aspoň nejakú čiastku 50.000 eur, 10.000 eur, resp. 15.000 eur. Preto
poukaz žalovaného v odvolaní na vyjadrenie žalobkyne, že po ukončení rozvodu 1. júna 2014 vedela,
že kúpnu zmluvu neuzavrie, ako ani informovanie žalobkyňou, koncom roku 2014, adresované dcére
žalovaného, že nemá o kúpu domu záujem, nemali za následok ukončenie vzájomnej komunikácie strán

konania, predstavujúce rokovanie o uzavretí kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Potvrdzujú to slová
svedkyne E. O. (dcéry žalovaného) vo výpovedi zo dňa 9. mája 2019, že bola presvedčená o tom, že
si uvedené vyjadrenie (z konca roku 2014) žalobkyňa zase rozmyslí, a preto jej viackrát napísala nech
zaplatí zvyšok kúpnej ceny. Žalobkyňa ju potom vyzvala. Rovnako tak žalovaný vo svojom vyjadrení z
9. augusta 2018 s poukazom na zložitú situáciu žalobkyne nehnuteľnosti neponúkal iným, držal ich pre

ňu až dovtedy, kým nebolo jednoznačné, že ich nekúpi.

13. Žalobkyňa preukázala elektronickou správou z 30. apríla 2015, že oznámila žalovanému
prostredníctvom jeho dcéry (svedkyne E. O.), že sa vzdáva úmyslu kúpiť predmetnú nehnuteľnosť,
s uvedením konkrétnych aktuálnych dôvodov (nepriznanie životného minima, v dôsledku čoho nemá

stály príjem a ako plánovala prevzatie pôžičky, tak v súčasnosti to nie je možné, preto už nechce viac
naťahovať čas a bude sa musieť presťahovať do W.).

14. Týmto okamihom došlo jednoznačne a definitívne k vytvoreniu takého stavu, z ktorého bolo
zrejmé, že zamýšľaná kúpna zmluva sa nebude realizovať a tým odpadol dôvod, na základe ktorého

došlo k plneniu preddavku žalobkyňou vo výške 10.000 eur, čím sa stal bezdôvodným obohatením
získaným ako plnenie, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol. Žalobkyňa sa preto od uvedeného
času mohla domáhať vrátenia tohto preddavku. Po uvedenej dobe už k rokovaniu strán nedošlo, ako
ani k pokračujúcim prejavom vôle uzavrieť zamýšľanú kúpnu zmluvu.

15. Preto až uvedeným okamihom (30. apríla 2015) začala plynúť tak objektívna premlčacia doba na
vrátene preddavku, ako aj subjektívna premlčacia doba (ktorá plynie v rámci objektívnej premlčacej
doby) a vzhľadom na dátum podania žaloby (17. februára 2017) nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne
uplatňovaného žalobou.

16. Odvolacia námietka žalovaného o premlčaní pohľadávky žalobkyne nebola preto dôvodná.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ust. § 255 ods.
1 CSP, v zmysle ktorého žalobkyni, ktorá bola v spore v plnom rozsahu úspešná, prislúchala náhrada

trov konania v rozsahu 100%, voči žalovanému v konaní neúspešnému. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola aj v odvolacom konaní úspešná v plnom

rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, v odvolacom
konaní neúspešnému. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.19. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.