Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216212950
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216212950.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Y.

W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. XXXX/XX, S., v konaní zastúpeného JUDr. Helenou Kontrovou,
advokátkou so sídlom Semerovo č. 414, proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XXX, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 3.8.2016 žalobu, ktorou sa od žalovaného domáhal vrátenia daru
- finančnej hotovosti vo výške 14.424,- €, ktorú sumu mu ako jej výlučný vlastník daroval na základe

ústne uzavretej darovacej zmluvy. Následne žalovaného vyzval na poskytnutie pomoci pri rekonštrukcii
domovej nehnuteľnosti s pozemkami nachádzajúcimi sa v k.ú. A. vedených na LV č. XXX, ktoré
nehnuteľnosti vyžadujú značnú finančnú investíciu do rekonštrukcie, a to izolácie, zateplenia, opravy
strechy na hospodárskej budove. Žalovaný mu ale v rozpore s dobrými mravmi odmietol poskytnúť
pomoc. Uvedené považoval za hrubé porušenie dobrých mravov. Preto žiadal súd, aby žalovaného
zaviazal zaplatiť mu sumu 14.424,- € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež si uplatnil náhradu
trov konania. K podanej žalobe pripojil výzvu na pomoc z 3.6.2016 spolu s podacím lístkom, ktorou

žiadal žalovaného o poskytnutie finančnej pomoci vo výške 14.424,- € alebo úhradou nákladov, ktoré
vzniknú pri rekonštrukcii z titulu potreby rekonštrukcie nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú.
A., výzvunavráteniedaruz28.6.2016spoluspodacímhárkomadoručenkou,ktorouvyzvalžalovaného
na vrátenie finančného daru vo výške 14.424,- € z titulu hrubého porušenia dobrých mravov, pretože sa
ako užívateľ nepodieľa na úhrade nákladov spojených s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXX
pre k.ú. A. a tiež mu odmietol poskytnúť pomoc a výpis z LV č. XXX pre k.ú. A., z ktorého vyplynulo, že
žalobca je výlučný vlastník nehnuteľností tam evidovaných.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď tvrdil, že
peňažný dar nedostal len od žalobcu, ale od oboch rodičov po skončení vysokoškolského štúdia v
N.. Peniaze titulom daru boli nadobudnuté zo spoločnej práce rodičov žalobcu, ako i sestry žalobcu a
práce jeho samotného. Za sumu predstavujúcu tento finančný dar si kúpil auto za kúpnu cenu 5.100,-
€ a ostatné peniaze použil na živobytie. Tiež namietal, že by sa voči žalobcovi ako svojmu otcovi
správal tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Uviedol, že k žalobcovi sa vždy správal slušne, v čase

keď mal žalobca zdravotné problémy, tak sa spolu s matkou o žalobcu starali. Opísal správanie sa
žalobcu k jeho matke a sestre, ku skutočnosti, že sám zo svojho príjmu finančne zabezpečuje matku
a sestru, pretože žalobca sa o ne nestará a aj ohľadne výživného na sestru (dcéru žalobcu) ho musel
súd zaviazať na platenie výživného. K svojmu vyjadreniu predložil sobášny list svojich rodičov, výpisyz listov vlastníctva (LV č. XXXX pre k.ú. A., LV č. XXX pre k.ú. A., LV č. XXX pre k.ú. A., LV č. XXXX
pre k.ú. A.) ohľadne nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, rozhodnutie ÚPSVaR Komárno zo 17.4.2014
týkajúce sa matky žalovaného, potvrdenie mesta Hurbanovo o trvalom pobyte žalobcu, jeho manželky

a dcéry, potvrdenie ÚPSVaR Komárno zo dňa 10.4.2017 o evidencii matky žalovaného v evidencii
nezamestnaných, opravné uznesenie č.k. 12P/250/2015-67 zo dňa 13.5.2016 vo veci starostlivosti o
maloletú dcéru žalobcu. Tiež predložil potvrdenie o svojom prechodnom pobyte v období od 31.8.2016
do 30.8.2021 na adrese: T. č. XXX a nájomnú zmluvu zo dňa 14.2.2016 ohľadne prenájmu nehnuteľnosti
- bytu na adrese T. č. XXX. Tiež predložil kópiu príjmových pokladničných dokladov: č. 2393 z 25.4.2001,

č. 6883 z 18.12.2001, č. 2708 z 25.5.2000, č. 2466 z 11.5.2000, č. 6351 z 28.12.2000, príjmového
pokladničného dokladu z 5.6.2001, príjmového pokladničného dokladu z 2.4.2001 ohľadne finančných
transakcií žalobcu v období od 11.5.2000 do 18.12.2001 a odpoveď k výzve na dobrovoľné plnenie zo
dňa 17.6.2016,v ktorej reagoval na výzvu žalobcu na dobrovoľné plnenie.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručeným súdu dňa 26.5.2017 uviedol, že

tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe, považuje za účelovú obranu. Namietal, že je
výlučne vecou manželov ako riešia spolužitie a ako nakladajú s majetkom. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX pre k.ú. A., údaje tam uvedené považoval za hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Keďže opak nebol preukázaný, je nepochybné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
tam evidovaných. Pokiaľ ide o vzťahy v rodine (vzťah k matke a sestre žalovaných) uviedol, že

rodina požaduje od neho, aby sa o ňu staral, inak ho však ignoruje. On uhrádza náklady spojené
s užívaním domu sám. Tiež poukázal na to, že jeho manželka, hoci býva v jeho dome, na náklady
spojené s užívaním domu za seba a pomerne aj za dcéru neprispieva, hoci na dcéru poberá výživné. S
manželkou nemá spoločnú domácnosť a tak financie, ktoré jeho manželke a dcére prispieva žalovaný,
prispieva len na ich osobné potreby. Tiež uviedol, že v minulosti zaplatil za žalovaného kúpnu cenu

nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. A., o čom ako dôkaz predložil výpis z predmetného listu
vlastníctva. Konštatoval, že žalovaný okrem toho, že mu odmietol poskytnúť pomoc, ani iným spôsobom
sa k nemu nespráva ako syn, keď sa nepodieľa na nákladoch spojených s chodom domácnosti, na
chode domácnosti sa nepodieľa ani fyzicky. Od roku 2015 sú vzťahy v ich rodine vážne narušené,
od toho obdobia ho žalovaný ignoruje, nekomunikuje s ním, odmieta sa zapojiť do chodu domácnosti,

vrátane potrebných rekonštrukčných a udržiavacích prác. Ako dôkaz svojho tvrdenia o úhrade nákladov
spojených s užívaním nehnuteľnosti predložil vyúčtovaciu faktúru č. 303768292 z 9.5.2017 ohľadne
úhrady vyúčtovanej sumy nedoplatku za spotrebu elektriny v období od 21.4.2016 do 20.4.2017 po
započítaní zálohových platieb a platobný doklad SIPO II. ohľadne úhrady zálohy za spotrebu plynu a
koncesionárskeho poplatku.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu písomne dňa 22.6.2017 zotrval na svojom vyjadrení, že žaloba
je nedôvodná. Namietal, že žalobca má dostatok finančných prostriedkov, aby mal z čoho vykonať
rekonštrukciu domu. Konštatoval, že v rodičovskom dome sa nezdržiava, od mája 2017 má vlastný dom,
kdebývasosvojoupriateľkou,pričommatkuasestrunavštevujepribližnedvakrátzamesiac.Kpredmetu

sporu doplnil, že jeho vzťah so žalobcom (ale i vzťah jeho matky a sestry so žalobcom) sa narušil asi až
dva roky po tom, ako od rodičov dostal predmetný finančný dar. Dovtedy fungovali ako rodina. Doplnil,
že darovacia zmluva nebola uzavretá písomne, k žalovanému sa nespráva tak, aby tým porušoval dobré
mravy, akurát so žalobcom nie je v kontakte, pretože si to žalobca neželá. Dôvody žalobcu na vrátenie
daru považoval za účelové, keď peniaze z daru použil na kúpu motorového vozidla a na domácnosť.

K vyjadreniu priložil rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. V XXXX/XXXX z
XX.X.XXXX ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v k.ú. H.. Tiež predložil rozhodnutie pôdohospodárskej platobnej agentúry z 3.12.2016 spolu so
špecifikáciou platieb z 3.12.2016, rozhodnutie pôdohospodárskej platobnej agentúry z 3.12.2015 spolu
so špecifikáciou platieb z 3.12.2015 a prehľadom transakcií od 1.1.2016 do 31.12.2016, ktorými mienil

preukázať, že žalobca má príjmy aj z titulu podpory udelenej pôdohospodárskou platobnou agentúrou.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, po vypočutí si prednesu právnej zástupkyne žalobcu, žalobcu,
žalovaného a po oboznámení sa s obsahom listín predložených stranami sporu v priebehu konania
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca je otcom žalovaného, ktorý pochádza z manželstva uzavretého medzi žalobcom a matkou
žalovaného v S. dňa X.X.XXXX (sobášny list na č.l. XX spisu). V roku 2012 žalovaný po ukončenívysokoškolského štúdia na základe ústne uzavretej darovacej zmluvy dostal finančnú hotovosť vo výške
14.424,- €.

7. Predmetom konania je vrátenie daru - finančnej hotovosti vo výške 14.424,- € darovanej žalovanému
ústnou darovacou zmluvou, vrátenia ktorej sumy sa žalobca domáha z titulu, že ako výlučný vlastník
tejto finančnej sumy túto daroval žalovanému a žalovaný sa po prijatí daru správa k nemu tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy. Hrubé porušenie dobrých mravov špecifikoval tak, že žalovaný mu
odmietol poskytnúť pomoc pri rekonštrukcii nehnuteľnosti, nepodieľa sa finančne ani fyzicky na chode

domácnosti, nekomunikuje s ním a ignoruje ho. Na poskytnutie pomoci žalobca žalovaného vyzval
písomne dňa 3.6.2016, ktoré podanie odoslal na poštovú prepravu dňa 3.6.2016 (č.l. 3 spisu).Ako
vyplynulo z písomného podania žalovaného zo dňa 17.6.2016 adresovaného právnej zástupkyni
žalobcu, týmto podaním žalovaný namietal, že žalobca nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. A., pretože tieto boli postavené spoločne s manželkou žalobcu po
uzavretí manželstva a teda tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky. V

predmetnej nehnuteľnosti sa nezdržiava, nakoľko od januára 2016 býva v prenajatom byte v T. V podaní
tiež uviedol, že od roku 2014 finančne podporuje svoju matku a sestru, pretože žalobca neprispieval
na spoločnú domácnosť a tiež ani na výživu svojej dcéry. Nakoľko žalovaný na túto výzvu nereagoval,
žalobca ho písomne dňa 28.6.2016 vyzval na vrátenie daru - finančnej hotovosti vo výške 14.424,-
€, v ktorom podaní špecifikoval, že hrubé porušenie dobrých mravov spočíva v tom, že žalovaný sa

ako užívateľ nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. A. nepodieľa na žiadnych nákladoch
spojených s predmetnými nehnuteľnosťami a to ani o bežnú údržbu, tiež že mu odmietol poskytnúť
pomoc. Predmetné podanie žalovaný prevzal dňa 1.7.2017 (č.l. 4 spisu).

8. Na pojednávaní dňa 2.10.2017 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe, keď

doplnila, že žalobca daroval žalovanému finančnú hotovosť v roku 2012 po tom, ako žalovaný
ukončil vysokoškolské štúdium. Neskôr žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie pomoci pri oprave
nehnuteľnosti a oprave strechy na hospodárskej budove, pričom žalovaný na jeho písomnú výzvu
nereagoval. Preto žalobca pristúpil k tomu, že žalovaného požiadal o vrátenie daru. Mala za to, že pre
rozhodnutie v spore je potrebné skúmať správanie sa žalovaného voči žalobcovi a nie správanie sa

žalobcu voči žalovanému a členom ich rodiny.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 2.10.2017 opakovane namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v
konaní, keď tvrdil, že finančnú čiastku mu darovali obaja rodičia a nielen žalobca. Doplnil, že v súčasnej
dobe nebýva v rodičovskom dome a žalobcu ignoruje. Tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného

nároku majúc za to, že táto uplynula niekedy v roku 2015 (v marci 2015) a táto začala plynúť od momentu
darovania. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne Eleonóry Pastorekovej (svojej matky).

10. Právna zástupkyňa žalobcu k námietke žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
uviedla,žepokiaľbyfinančnásuma,ktorábolapredmetomdaru,patriladoBSMžalobcuajehomanželky

a žalobca by urobil úkon darovania bez súhlasu jeho manželky, išlo by o relatívne neplatný právny úkon.
Nakoľko však manželka žalobcu relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu nenamietala, právny úkon
darovania je potrebné považovať za platný. Nárok žalobcu nepovažovala za premlčaný, keď žalobca
požiadal žalovaného o vrátenie daru v roku 2016 a až odvtedy začala plynúť premlčacia doba. Doplnila,
že medzi žalobcom a jeho manželkou prebieha konanie o rozvod manželstva. Pokiaľ ide o predmet

daru, tieto finančné prostriedky boli uložené na účte žalobcu, ktorý mal k tomuto účtu a finančným
prostriedkom na ňom dispozičné právo. Peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom daru, nadobudol
vlastnou prácou z jeho výlučných prostriedkov. Manželka žalobcu uvedené akceptovala, preto nepodala
žalobu o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania, ktorého sa týka toto konanie. Tiež
navrhla doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, predložením výpisu z účtu žalobcu a predložením

listinných dôkazov preukazujúcich, že finančné prostriedky darované žalovanému boli vo výlučnom
vlastníctve žalobcu.

11. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

12. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmom iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
Občianskeho zákonníka).13. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu,
ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca

tak môže urobiť vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo
porušujúcim dobré mravy. Občiansky a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek
tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru

smeruje len také konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu však nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale len
také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie v značnej
intenzite alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej

nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany
obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj
darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných
jubileí. Hrubým porušením dobrých mravov sa obvykle rozumie porušenie značnej intenzity, alebo o
porušovanie sústavné a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a

pod.Niekaždéchovanie,ktoréniejevsúladesospoločenskyuznávanýmipravidlamislušnéhochovania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen
podľa subjektívneho názoru darcu. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z

hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca
vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je
obsiahnutývžalobe,nastávajúúčinkyokamihom,kedybolažalobadoručenáobdarovanému.Občiansky
zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je
preto nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa

ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. K samotnému uplatneniu práva na vrátenie daru súd uvádza, že toto prebieha v dvoch fázach. Darca
na základe právom uznaného dôvodu jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a žiada
o jeho vrátenie. Odôvodnenie odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva

k daru a obdarovaný je povinný dar vrátiť podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Účinky darovacej zmluvy sa platným odvolaním daru nerušia od začiatku (ex tunc), keďže nejde
o zrušenie zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale ex nunc, t. j. až od okamihu,
keď prejav vôle darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného, týmto momentom sa obnovuje

vlastnícke právo darcu. Obdarovaný sa týmto momentom teda stáva neoprávneným držiteľom veci (§
131 Občianskeho zákonníka). Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru a sú naplnené zákonné
podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy
bola výzva doručená obdarovanému. Darca svojim jednostranným právnym úkonom musí odvolávať
poskytnutý dar a následne, prípadne súčasne, žiadať o vrátenie daru. Odôvodneniu odvolania daru má

za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru a obdarovaný je povinný vydať vec darcovi.

16. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľomhmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov
konania/strán sporu nenamieta.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán

sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté

skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

19. Vykonaným dokazovaním súd upriamiac v prvom rade pozornosť na vecnú legitimáciu strán
sporu, dospel k záveru, že žalobu je potrebné z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, zamietnuť. Žalobca v konaní učinil skutkové tvrdenie o tom, že ako výlučný
vlastník finančných prostriedkov vo výške 14.424,- € tieto po ukončení vysokoškolského štúdiažalovanému v roku 2012 daroval ústnou darovacou zmluvou. Pasívna vecnú legitimáciu žalovaného
žalobcavkonanípreukázalnepopretýmskutkovýmtvrdením,žeobdarovanýmzdarovacejzmluvyzroku
2012, predmetom ktorej bola finančná čiastka vo výške 14.424,- €, bol žalovaný. Žalovaný v priebehu

konania tvrdil, že finančné prostriedky patrili obom jeho rodičom, nielen žalobcovi a tieto nadobudla
rodina vlastnou prácou. Súd skúmajúc, či v danom spore bola preukázaná aktívna vecná legitimácia
žalobcu, z predloženého sobášneho listu zistil, že žalobca je ženatý, pričom jeho manželstvo trvá. Počas
trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené nebolo (uvedené netvrdila žiadna
zo sporových strán). Preto, pokiaľ za trvania manželstva došlo zo strany žalobcu k darovaniu finančnej

čiastky a žalobca v priebehu konania do vyhlásenia dokazovania za skončené, napriek poučeniu súdu,
nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že finančné prostriedky darované žalovanému, boli
jeho výlučným vlastníctvom, súd dospel k záveru o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní. Súd má za to, že v tomto konaní nie je rozhodujúce skúmať platnosť darovacej zmluvy z
pohľadu, či táto bola manželkou žalobcu pre jej relatívnu neplatnosť žalovaná. Medzi stranami sporu
nebolo sporné, že v roku 2012 k darovaniu finančnej čiastky vo výške 14.424,- € žalovanému došlo.

Sporné zostalo, kto bol darcom, či žalobca (ktorý tvrdil, že finančné prostriedky boli jeho výlučným
vlastníctvom), alebo obaja rodičia žalovaného (keď finančné prostriedky boli poskytnuté počas trvania
manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva rodičov žalovaného, ktoré za trvania manželstva zrušené
nebolo). Súd k otázke subjektu, ktorý je subjektom práva z titulu hmotno-právneho vzťahu dospel k
záveru, žalobca svoju vecnú legitimáciu v konaní nepopretým skutkovým tvrdením, že predmet daru

- finančné prostriedky vo výške 14.424,- € mal na svojom účte, nepreukázal. V tejto súvislosti súd
konštatuje, že pokiaľ aj žalobca zo svojho účtu poukázal alebo vybral finančné prostriedky a tieto titulom
daru odovzdal žalovanému, uvedené nijako nepreukazuje, že žalobca bol výlučným vlastníkom týchto
finančnýchprostriedkov,ktorénadobudolzatrvaniamanželstva.Skutočnosť,žefinančnéprostriedkyboli
naúčtežalobcu,kuktorémuonmaldispozičnéprávo,jepreposúdenieotázkyaktívnejvecnejlegitimácie

žalobcu v konaní právne bezvýznamná, keď i napriek manželskému zväzku nie je vylúčené, aby každý
z manželov mal zriadený účet v banke len na svoje meno. Preto súd návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania predložením výpisu z účtu žalobcu zamietol, keď tento návrh na doplnenie dokazovania
považoval za nadbytočný, nespôsobilý preukázať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, navyše
keď žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že predmet daru - finančné prostriedky boli pôvodne

vložené na účte žalobcu, nepopieral. Súd tiež zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania
predložením listinných dôkazov preukazujúcich, že finančné prostriedky boli vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, keď žalobca (resp. jeho právne zástupkyňa) tento návrh na doplnenia dokazovania riadne
nešpecifikovala (uvedením napr. názvu listiny, dátumu vydania, prípadne subjektu, ktorý ju vyhotovil),
pričom súd poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 1 CSP, keď žalobcovi nič nebránilo, aby dôkaz o

výlučnom vlastníctve darovaných finančných prostriedkov predložil už pred pojednávaním, resp. na
pojednávaní dňa 2.10.2017, navyše keď žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe namietal, že
predmet daru bol spoločným vlastníctvom žalobcu a jeho manželky. Pokiaľ žalobca za týmto účelom
žiadal doplniť dokazovanie nekonkrétnym návrhom prezentovaným na pojednávaní dňa 2.10.2017, súd
jeho návrh pre nehospodárnosť zamietol, keď za účelom doplnenia takéhoto listinného dôkazu (ktorý ani

nebol riadne špecifikovaný) by bolo nevyhnutné pojednávanie vo veci odročiť. Súd tiež zamietol návrh
žalovaného na výsluch svedka - matky žalovaného z dôvodu, že s ohľadom na nepreukázanie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v spore považoval tento návrh na doplnenie dokazovania za nadbytočný a
vykonanie dokazovania výsluchom svedka za nehospodárne. Pokiaľ ide o ostatné listinné dôkazné
prostriedky predložené stranami sporu v priebehu konania (okrem sobášneho listu a listín, ktorými

žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie pomoci, odpovede žalovaného a výzvy žalobcu na vrátenie
daru), súd tieto v rozsudku bližšie nerozoberal, nakoľko ich vyhodnotenie bolo s ohľadom na záver súdu
o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore irelevantné, nemajúce význam pre výsledok
sporu, navyše väčšina z predložených listín sa týkala sporov v rodine žalobcu a žalovaného vo vzťahu k
manželke a dcére žalobcu, spolunažívania žalobcu s manželkou a dcérou, majetkových pomerov strán

sporu, finančného hospodárenia žalobcu a tieto nemali právny význam pre tento sporu, nakoľko sa ho
netýkali.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom
na výsledok sporu bol žalovaný v konaní plne úspešnou stranou sporu. Nakoľko však žalovanému

preukázateľne v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd rozhodol
tak, že mu právo na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)..