Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919201929
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7919201929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so
sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35815256, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47255706, proti žalovanej J. P., E.. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/
XX, J., zast. JUDr. Petrom Rychnavským, PhD., advokátom, so sídlom Rázusova 111/19, Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 341,46 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 14Csp/87/2019- 79 zo dňa
26.11.2019 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej plniť a v súvisiacom výroku

o trovách konania.

P r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti 84,78 € (I.) a
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 256,68 € a 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 559,12 € od
24.08.2016do12.01.2017,5%úrokzomeškaniaročnezosumy445,29€od13.01.2017do22.02.2017,
5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 331,46 € od 23.02.2017 do 20.11.2019, 5 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 246,68 € od 20.11.2019 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 10 €

od 29.10.2016 do zaplatenia, všetko v splátkach vo výške 84,78 € splatných do 20. dňa kalendárneho
mesiaca, tak že prvá splátka bude splatná dňa 20.12.2019 až do zaplatenia žalovanej sumy, úrokov z
omeškania, trov konania pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky (II.). O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu
100 % proti žalovanej (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 341,46 € s prísl.

titulom dlhu na dodávkach plynu, na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.6.2015
zmluvu o združenej dodávke plynu, ktorou sa zaviazal, že na odberné miesto X. XXX/XX, J., bude
dodávať plyn a žalovaná za takto riadne a včas poskytnuté dodávky plynu bude uhrádzať žalobcom
vyfakturované sumy. Žalovaná však vystavené faktúry riadne a včas neuhrádzala ani napriek výzvam
žalobcu.

3. Súd vo veci dňa 20.5.2019 vydal platobný rozkaz sp. zn. 14Csp/87/2019-38, proti ktorému žalovaná

podala odpor s vecným odôvodnením, podľa ktorého jej nie je zrejmé, prečo žalobca požaduje úroky z
omeškania, keď prvé dve platby 559,12 € a 445,29 € boli z jej strany uhradené včas. Čo sa týka súm
331,46 € a 10,00 €, žalovaná ich neuznáva a nemá vedomosti o tom, že by ich žalobcovi dlhovala.Na základe týchto skutočností žiadala zrušiť platobný rozkaz a nariadiť pojednávanie vo veci. Súd
uznesením 14Csp/87/2019-46 z 11.9.2019 zrušil predmetný platobný rozkaz.

4. Súd na skutkový stav zistený z listinných dôkazov aplikoval ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 488, § 489, §
497 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z., § 18 ods. 1, 3,
4 nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z. z., § 517 ods. 1 a 2 OZ a ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou
existoval právny vzťah, ktorého predmetnom bol záväzok žalobcu poskytnúť službu spočívajúcu v
dodaní dohodnutého množstva plynu za zmluvne dojednaných podmienok a záväzok žalovanej uhradiť

za takto poskytnuté služby dohodnutú cenu, pričom žalovaná sa nezaplatením ceny za poskytnuté
služby v zmysle Zmluvy riadne a včas, dostala do omeškania. Žalovaná v konaní nepreukázala, že výšku
žalobcom vyfakturovaných súm namietala, resp. reklamovala, a v priebehu konania boli preukázané len
čiastkové úhrady zo strany žalovanej, a to pred začatím konania dvakrát v sume 113,83 € a úhrada vo
výške15€,popodanížalobyvsume84,78€.Súdpretozaviazalžalovanúnazaplateniedlhuvžalobcom
vyšpecifikovanom rozsahu, a súčasne ju zaviazal na zaplatenie príslušného úroku z omeškania v

zákonnej výške Medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o výške splátok a ich splatnosti, preto
súd zaviazal žalovanú na zaplatenie uplatneného nároku v mesačných splátkach po 84,78 € splatných
do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc 20.12.2019. Pretože žalovaná po začatí konania vykonala
úhradu 84,78 €, z ktorého dôvodu žalobca čiastočne vzal žalobu späť, súd v tejto časti v súlade s ust.
§ 144, § 145 ods. 2 CSP zastavil.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti 84,78 € napadla včas podaným odvolaním

žalovaná, namietajúc jeho nezákonnosť, pretože sumy 256,68 € a 10 € neuznáva a nemá vedomosť o
tom, že by ich žalobcovi dlhovala, ani začo ich má zaplatiť. Navrhla, aby žalobca v rámci odvolacieho
konania predložil relevantné doklady, na základe ktorých sa domáha uvedenej platby. Žiadala aby
odvolací sud zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol a priznal jej trovy odvolacieho
konania.

7. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že má za to, že žalovanou podané odvolanie
neobsahuje predpísané náležitosti, nevyplýva z neho to, čo je odôvodnením odvolania v tejto veci.
Odvolaniu nemožno vyhovieť, lebo odporuje ust. § 363 CSP. Tvrdenia uvedené v odvolaní, že žalovaná
neuznáva sumy 256,68 € a 10 € a nevie, za čo má platiť, nie sú podľa CSP uvedením toho, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody). Poukazoval na komunikáciu so
žalovanou, z ktorej vyplýva, že žalovaná komunikovala s mandátnym zástupcom žalobcu o splácaní
dlžnej sumy, takže odvolanie tejto komunikácii samotnej žalovanej odporuje. Navrhol, aby primárne
odvolací súd podané odvolanie odmietol a žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ by nedošlo k odmietnutiu odvolania, žiadal aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie v II. a v III. výroku potvrdil a žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Rozsudok vo výroku, ktorým bolo zastavené konanie v časti 84,78 €, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol tak právoplatnosť (§ 367 ods. 1 a contrario CSP), a preto v tejto vyhovujúcej časti nebol v

odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

contrario,vrozsahuvyplývajúcomzust.§379,§380ods.1,2CSPazhľadiskauplatnenéhoodvolacieho
dôvodu (podľa jeho obsahu) podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené dňa 16.10.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok v
napadnutých výrokoch je vecne správny a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Podľa obsahu odvolania žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP,
t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o takéskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191ods.1CSPatovzhľadomnato,žesúd

vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli

najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ustanovení § 191 a nasl. CSP.

11. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP,
podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby

v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i
vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného
súdu premietnutý. Žalovaná žiaden takýto dôkaz v priebehu konania súdu nenavrhla, pojednávania, na
ktorom sa mohla relevantne k veci vyjadriť a namietať prípadné rozpory, sa nezúčastnila a bola v konaní
pasívna.

12. V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa riadne
vysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplynuli zo žaloby, k nej priložených listinných dôkazov ako aj z
ďalších písomných podaní žalobcu.

13. Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by
v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu
privodili priaznivé rozhodnutie, ale len zopakovala skutočnosti, ktoré uviedla v odpore proti platobnému
rozkazu, na ktoré reagoval jednak žalobca a jednak sa s nimi vysporiadal už súd prvej inštancie. Ani
počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o

uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľke.

15. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a závery,
ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

16. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré
odkazuje a rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v

odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

18. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového aleaj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

19. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať)
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a
súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo
strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho
vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne

dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

20. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu,

ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132
ods. 1 CSP), resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe

navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie
v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

21. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Žalobca v prejednávanej veci svoje dôkazné bremeno uniesol, na rozdiel od
žalovanej, ktorá pokiaľ chcela poprieť skutočnosti tvrdené a preukázané žalobcom, bolo jej povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné, jednoznačné a nesporné dôkazy, ktoré by preukázali opak tvrdenia
žalobcu (dôkazy, že nemá voči žalobcovi dlh vo výške, ktorú namieta, teda že žalované sumy zaplatila

pred podaním žaloby), pretože dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo na nej.

22. Správny je aj výrok prvoinštančného súdu o trovách konania, pretože žalobca bol v konaní na súde
prvej inštancie v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a v časti 84,78 €, v ktorej bolo konanie
zastavené po späťvzatí žalobcom z dôvodu, že žalovaná plnila po podaní žaloby, teda v tejto časti

procesne zavinila zastavenie konania, a je preto aj v tejto časti povinná nahradiť žalobcovi trovy konania
(§ 256 ods. 1 CSP).

23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že sa s v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalovanej

v odvolaní sú neopodstatnené, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

24. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).