Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Csp/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617204616
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617204616.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu: Š. U., T..

X.XX.XXXX, H. G. X, Y., právne zastúpená Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Za Šestnástkou
17, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
IČO: 31340890, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A,
Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej

bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 22.2.2017 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.356,90 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 22.2.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 22.8.2008 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere, ktorou jej
žalovaný poskytol úver vo výške 1.659,70 Eur a ona sa ho zaviazala vrátiť. Uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, žalovaný je subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania úverov (banka) a žalobkyňa
je nepodnikajúcim spotrebiteľom. Zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, do vyznačených kolóniek

žalovaný vyplnil údaje o žalobkyni a výške úveru. Žalobkyňa splácala dlh nasledovne: Na základe zrážok
zo mzdy jej zamestnávateľ v prospech žalovaného strhol celkovo sumu 1205,10 Eur. Ku dňu 16.5.2014
uhradila žalovanému celkovo sumu 1.875,- Eur (výsledok súčtu splatenej istiny + úroku + poplatkov).
Následne uhradila ešte sumu 936,50 Eur, ktorú žalovaný evidoval ako zostávajúci dlh. Celkovo teda
žalobkyňa uhradila z úveru sumu 4.016,60 Eur. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K dátumu uzatvorenia zmluvy o úvere bol žalovaný povinný
podľa § 4 ods. 2 uviesť do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákonné náležitosti, čo však nespravil. Najmä

absentuje údaj podľa písm. i), a teda mal uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Uvedený nedostatok znamená podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona fikciu o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Žalobkyňa ďalej namieta i podstatné prekročenie výšky úrokovej sadzby, ktorá
bola v tom čase poskytovaná inými bankami vo výške 14,10 %, a teda žalovaný tento priemer výrazne
prekročil o takmer celých desať bodov. Uvedené je dôvodom pre posúdenie odplaty ako odporujúcej
dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka hlavne s poukazom na celkovú koncepciu
úverovej zmluvy, obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky ako rozhodcovskú doložku, dohodu o

zrážkach zo mzdy a podobne. Žalobkyňa teda požaduje, aby žalovaný v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 2.356,90 Eur (žalobkyňa uhradila z úveru sumu
4.016,60 Eur mínus poskytnutá istina úveru 1.659,70 Eur).3. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe poprel tvrdenia žalobkyne. Uviedol, že tá sa dostala
do omeškania s plnením záväzku opakovane a dňa 3.6.2014 pristúpila k splateniu úveru doplatením
zvyšnej časti a právny vzťah tak zanikol. K uvedenému dňu však žalobkyňa musela zaplatiť okrem úveru

a celkových nákladov úveru aj úroky z omeškania. Žalovaný má za to, že zmluva o úvere obsahuje
všetky zákonom ustanovené náležitosti. Ak by aj mal súd iný názor, požadovaná suma zahŕňa aj úroky z
omeškania, na ktoré má žalovaný nárok. Vo vzťahu k členeniu splátok na istinu, úroky a poplatky uviedol,
že táto požiadavka nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES a poukázal aj na rozsudok
Súdneho dvora vo veci č. C-42/15, Home Credit Slovakia. Žalobkyňa poznala výšku úveru, celkových

nákladov, mesačnej splátky, počet splátok, výšku úroku, termín konečnej splatnosti úveru, výšku RPMN,
teda vedela koľko z toho čo zaplatí pripadne na príslušenstvo a nemohla mať žiadne pochybnosti o
výške svojho záväzku.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že úroky z omeškania môžu vzniknúť len pri omeškaní s plnením dlhu.
S poukazom na § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol žalobca povinný plnenia započítavať najprv

na istinu a potom na úroky a teda žalobkyňa sa nedostala do omeškania, nakoľko je úver bezúročný
a bezpoplatkov. Pokiaľ dlh neexistoval, nemohlo vzniknúť právo na úhradu úrokov z omeškania.
Žalobkyňa namietla aplikáciu Obchodného zákonník na vec (argumentácia poctivým stykom s odkazom
narozsudok6Mobdo/3/2006),nakoľkovecjenutnéposudzovaťpodľaObčianskehozákonníka.Navyše,
nedodržaním zákonných náležitostí zmluvy o úvere stratil žalovaný možnosť argumentovať poctivým

stykom (dobrými mravmi). Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn.
3 MCdo 14/2014). V súvislosti s členením splátok žalobkyňa uviedla, že žiaden výklad nemôže ísť proti

priamemu zneniu zákona. Pokiaľ zákon výslovne požaduje splnenie presne stanovenej povinnosti, nie je
možné ustanovenie interpretovať proti jeho gramatickému zneniu. Eurokonformný výklad nebráni prijatiu
prísnejšej právnej úpravy a zakotveniu sankcií za jej nedodržanie. Dodržanie tejto povinnosti riadne
uviesť výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov v rámci splátku sleduje to, že spotrebiteľ na základe ich
výšok vie spraviť informované rozhodnutie o uzatvorení zmluvy o úvere. Nakoľko uvedené absentovalo,

žalobkyňa toto rozhodnutie spraviť nevedela.

5. Žalovaný sa v duplike bližšie vyjadril k započítavaniu platieb a povinnosti uviesť v zmluve o úvere
každú splátku rozdelenú na istinu, úroky a poplatky. V ostatnom sa plne pridržal vyjadrenia k žalobe.
Spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru zmluvy

o úvere. Pri splnení všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa nijak uvedená zmluvná podmienka
neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní zmluvy totiž tento presne vie, aká bude celková výška nákladov
(poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na jej
znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení

obchodného práva žalovaný nemá pochybnosti. V časti námietok absencie rozdelenia splátky úveru
na istinu, úroky a poplatky poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorý
zo zákona č. 129/2010 Z. z. odstránil také znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého zmluva
o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Sám zákonodarca v zmysle predmetnej
dôvodovej správy tak ustálil potrebu eurokonformného výkladu zákona. Otázku možnosti sankcionovať
úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky
už skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý pritom v Uznesení zo dňa 22.02.2018, sp.zn.
3Cdo 146/2017 uviedol, že „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku,

účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie
dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým

neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné
poplatky. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom,ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet,
výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 22.1.2019, na ktoré sa dostavili obe strany, resp.
ich zástupcovia. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, na vydaní bezdôvodného obohatenia v sume
2.356,90 Eur, ktoré sumy žalovaný prijal bez právneho dôvodu. Primárnym dôvodom je v zmluve
chýbajúci údaj povinne vyžadovaný podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., čo má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Sekundárnym dôvodom je výška v zmluve dohodnutého úroku,

ktorý podstatne prevyšuje priemer na trhu a teda je v rozpore s dobrými mravmi, čo tiež má za následok
to, že uplatnenú sumu žalovaný prijal bezdôvodne. Terciálnym dôvodom je dôvod, na ktorý poukázal
aj súd, a to, že súčin počtu a výšky dohodnutých splátok nekorešponduje so súčtom výšky úveru a
celkovej výšky nákladov, čo sa premieta aj do chybného uvedenie RPMN v zmluve.

7. Žalovaný na pojednávaní doplnil svoje doterajšie vyjadrenia o ďalšie skutočnosti. Rozpor výšky úveru

s dobrými mravmi žalobkyňa nepreukazovala. Rovnako žalobkyňa nepreukázala platby spôsobom
vyžadovaným zákonom a tiež nepreukázala ani to, že ich realizovala ona. Žalobkyňa teda neuniesla
dôkazné bremeno. Údaj ohľadne výšky RPMN v zmluve je na prospech žalobkyne, nakoľko je
vyšší než RMPN zistená súdom. Žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania a tiež vzniesol
námietku nedostatočnej pasívnej vecnej legitimácie a námietku litispendencie. Poukázal na konanie,

ktoré bolo právoplatne skončené dňa 16.5.2014 pred rozhodcovským súdom, kde žalobcom bola
žalovaná spoločnosť. Žalobkyňa mala teda o tomto konaní vedomosť, k žalobe sa nevyjadrovala a po
právoplatnosti rozhodnutia uzatvorila dohodu o splátkovom kalendári aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
všetko dňa 8.10.2014 so subjektom Procivitas, ktorému bola pohľadávka z úverovej zmluvy postúpená.

8. Na prvom pojednávaní vo veci neboli strany schopné predložiť listinné dôkazy v súvislosti s
procesným útokom a procesnou obranou. Žalobkyňa nevedela preukázať zaplatenie jednotlivých v
žalobe uvádzaných súm, najmä sumy 936,50 Eur a tiež nevedela uviesť, či v sume 1.875 Eur je alebo
nie je zahrnutá aj suma 1.205,10 Eur, ktorá mala byť zrazená formou zrážok zo mzdy. Žalovaný nevedel
predložiť dôkazy v súvislosti s uplatnenými námietkami. Z uvedených dôvodov súd pripustil dodatočné

predloženie dôkazov a za týmto účelom pojednávanie odročil.

9. Písomným podaním zo dňa 31.1.2019 žalovaný konkretizoval a dôkazmi podporil námietky uplatnené
na pojednávaní dňa 22.1.2019. Uviedol, že námietku premlčania vznáša iba z opatrnosti. Má za to, že
žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala, že k vykonaniu ňou tvrdených úhrad skutočne došlo,

že tieto boli realizované v uvedenej výške, kedy boli tieto úhrady vykonané a ani to, že ich vykonala
sama žalobkyňa a nie tretia osoba. Ohľadne premlčania poukázal na ustanovenia § 107 ods. 1 a §
103 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňa momentom splnenia záväzku vedela komu plní
a v akej výške, relevantná je práve dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Ohľadne prekážky res
iudicata žalovaný uviedol, že žalobou zo dňa 01.01.2014, doručenou na STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD

zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 35 861 882 (ďalej len ako „rozhodcovský súd“) sa žalovaný, v predmetnom konaní
na strane žalobcu domáhal voči žalobkyni, v predmetnom konaní na strane žalovaného, zaplatenia
sumy vo výške 1.591,16 Eur s príslušenstvom. Dňa 25.04.2014 rozhodcovský súd vydal rozhodcovský
rozsudok, sp. zn. IA - C/0314/1879, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. Rozhodcovský

rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2014 a vykonateľnosť dňa 20.05.2014. Žalovaný má za
to, že žalobkyňa mohla a mala všetky svoje prípadné námietky resp. protinároky (a teda aj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia), ktoré uvádza v žalobe a svojich vyjadreniach, uplatniť práve vo
vyššie špecifikovanom rozhodcovskom konaní, čo však neurobila a k podanej žalobe sa nevyjadrila.
Vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaný uviedol, že po právoplatnosti uvedeného

Rozhodcovského rozsudku, ako postupca svoju pohľadávku proti žalobkyni zo zmluvy o úvere zo dňa
22.08.2008, spolu so všetkými právami a povinnosťami z nej vyplývajúcimi, postúpil na obchodnú
spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., ktorej univerzálnym právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692
(ďalej len ako „BENCONT COLLECTION, a. s.“ alebo „Veriteľ“). Preukázanú vedomosť žalobkyne o

riadnompostúpenípohľadávkynespornepotvrdzujejejpodpisnaDohodeosplátkovomkalendárizodňa
08.10.2014, ktorú následne uzavrela s postupníkom. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že v
predmetnomkonaníniejepasívnevecnelegitimovanýmsubjektom.Uvedenýstavpredstavujeprocesnú
prekážku súdneho konania, ktorá bráni jeho ďalšiemu pokračovaniu. Všetky žalovaným uplatnenénámietky sú námietkami právnymi, nie skutkovými, preto sa na ňu koncentračná zásada nevzťahuje a
možno ju uplatniť v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania. V zmysle Dohody o splátkovom kalendári
zo dňa 08.10.2014 je rovnako zrejmé, že ku dňu 08.10.2014 pohľadávka z titulu Zmluvy o úvere č.

8842927208 stále existovala a predstavovala celkovo sumu 1.255,84 Eur, pričom bola zložená naďalej
z istiny úveru, ako aj z príslušenstva úveru pozostávajúceho z vyčíslených úrokov a nákladov spojených
s rozhodcovským konaním a právnym zastúpením. Ako zjavne zmätočné sa tak javia tvrdenia v žalobe,
že k 16.05.2014 bola uhradená istina v celom rozsahu, ako aj to, že by následnou úhradou sumy
936,50 Eur došlo k splateniu úveru spolu s nákladmi za poskytnutie úveru v celom rozsahu. Ohľadne

žalobkyňou namietanej výške RPMN stanovenej v zmluve o úvere žalovaný poukázal, že žalobkyňa
žiadnym spôsobom nešpecifikovala, prečo je výška RPMN stanovená nesprávne a zároveň nepredložila
na preukázanie svojich tvrdení žiadne relevantné dôkazy. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že súdom
vypočítaná RPMN je v prospech a nie na ťarchu žalobkyne a preto je bez vplyvu na určenie úveru za
bezúročný a bezpoplatkový.

10. Na predmetné podanie žalovaného reagovala žalobkyňa písomne podaním zo dňa 27.3.2019.
Uplatnenie námietky premlčania žalovaným ako vopred pripraveným dodávateľom, zneužívajúcim svoje
postavenie označila za odporujúce dobrým mravom. Uviedla, že na vec sa vzťahuje 10 ročná premlčacia
lehota vzhľadom na to, že už i v zmysle vyššie uvedeného, je nutné na bezdôvodné obohatenie
žalovaného pozerať ako na úmyselné s odkazom na § 107 ods. 2 OZ. Poukázala na to, že žalovaný

napriek vysokému preplateniu úveru neustále započítaval platby na poplatky, „trestné sumy“ a podobne
a následne sa ešte obrátil na rozhodcovský súd a žiadal priznať ďalšiu pohľadávku. Uvedené nie
je možné zhodnotiť inak ako úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa sa cíti byť poškodená
tým, že súd zvolil postup taký, že súdne konanie v plnej réžii za účinnosti CSP vybočilo zo svojich
zásad, a to hlavne pokiaľ ide o koncentrovanie procesného útoku a obrany. Súd nemusel prijať novú

procesnú obranu žalovaného po dvoch rokoch súdneho konania, no učinil tak. Žalovanému nebránilo
nič, aby uplatnil námietky vo vyjadrení k žalobe. Medzi prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany patrí aj hmotnoprávna námietka v zmysle § 152 CSP. Takouto hmotnoprávnou námietkou je
aj námietka premlčania. Žalovaný ju neučinil včas, nakoľko nedodržal lehotu stanovenú súdom na
uplatnenie celej svojej obrany. Poučený o následkoch bol. Bez ohľadu na uvedené, boli platby vo výške

1.595 Eur a 972,11 Eur, spolu 2.567,11 Eur uhradené pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, a
to v dňoch 11.4.2014 a 3.6.2014. Žaloba bola podaná 2/2017. V súvislosti s námietkou nepreukázania
úhrad žalobkyňa predložila prehľad úhrad úveru, podľa ktorých z úverového vzťahu celkovo zaplatila v
prospech žalovaného sumu 4.761,97 Eur, čím upravuje svoje skoršie vyjadrenia. Vo vzťahu k pasívnej
legitimácii uviedla, že v zmysle rozhodcovského rozsudku IA-C/0314/1879 z 25.4.2014 je i k tomuto

dňu aktívne legitimovaný na podanie žaloby žalovaný čo vice versa znamená, že k tomuto dňu nebola
postúpená pohľadávka a všetky úhrady (prospech) obdržal práve žalovaný. Vyššie uvedená suma
úhrad je aktuálne ku dňu 3.6.2014. Napokon i samotný žalovaný uvádza, že žalobkyňa mohla maž
vedomosť o postúpení pohľadávky až k 8.10.2014. Ohľadne prekážky rei iudicata žalobkyňa uviedla,
že rozhodcovský rozsudok, na ktorý odkazuje žalovaný je nulitným aktom, nakoľko rozhodcovský súd

nemal právomoc vec rozhodnúť, nakoľko samotná rozhodcovská doložka bola neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Táto doložka nebola individuálne
dojednaná a bola nadiktovaná hneď na začiatku zmluvného vzťahu v samotnej zmluve o úvere,
to znamená ešte v čase kedy ani žiaden spor nevznikol. Pokiaľ ide o nesprávny údaj RPMN v
neprospech spotrebiteľa, žalobkyňa predložila výsledok z interaktívnej kalkulačky na webovom sídle

https://ekonomika.sme.sk. Uviedla, že argumentovala hlavne neúmerne vysokou úrokovom sadzbou v
porovnaní s priemerom bánk. Priemer sa pohyboval na úrovni 14%, žalovaný nadiktoval úrok vo výške
24%, teda o 10 percentuálnych bodov vyššie ako bol priemer bánk, čo považuje za odporujúce dobrým
mravom. Údaj o priemernej RPMN taktiež nebol správne uvedený, nakoľko tento sa taktiež pohyboval
na úrovni 14% a žalovaný zmiatol žalobcu údajom vo výške 20,40%.

11. Žalovaný sa k podaniu žalovanej zo dňa 27.3.2019 vyjadril písomne podaním z 8.4.2019. Uviedol,
že právo na vznesenie námietky premlčania nie je ohraničené, patrí všetkým subjektom zmluvných
vzťahov rovnako a preto je absurdné, ak žalobkyňa tvrdí, že uplatnením námietky premlčania koná
žalovaný v rozpore s dobrými mravmi. Je všeobecne známou a platnou zásadou práva, že toto patrí

bdelým. Vyjadrenie žalobkyne sa javí paradoxným, keď ide o takého dlžníka, ktorý opakovane a
pravidelne porušoval svoju povinnosť plniť riadne a načas podľa dohody. Žalobkyňa sa snaží obísť
dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, avšak táto v čase podania žaloby uplynula a je potrebné ju
aplikovať s ohľadom na ustálenú aktuálnu rozhodovaciu prax súdov. Žalobkyňa neprodukovala žiadendôkaz na preukázanie úmyslu žalovaného. Žalobkyňa tvrdí, že ku dňu 16.05.2014 uhradila v prospech
žalovaného poskytnutú časť istiny a náklady spojené s poskytnutím úveru (úroky a poplatky), spolu
1.875 Eur. Žalobu doručila súdu dňa 27.02.2017. Objektívna premlčacia doba tak uplynula pre všetky

splátky uhradené od 27.02.2014, pričom subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr 16.05.2016
(pred podaním žaloby). Ohľadne koncentrácie konania žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa až do
písomného podania zo dňa 27.03.2019 nepredložila dôkazy na potvrdenie svojich v žalobe uplatnených
finančných nárokov a napriek tomu tvrdí, že žalovaný námietku premlčania súdu predložil neskoro.
Okrem toho, pojednávanie nebolo nutné odročovať z dôvodu podanej námietky premlčania žalovaným.

Sama žalobkyňa potreboval produkovať dôkazy na preukázanie svojho nároku, ktoré doposiaľ súdu
nepredložila. Žalobkyňa predložila k svojmu ostatnému vyjadreniu prehľad platieb, kde posledným
riadkom je jasne uvedené, že dňa 03.06.2014 došlo k zrušeniu jej účtu u žalovaného. Vzhľadom na
uplynutie subjektívnej premlčacej doby 16.05.2016 sú aj tieto platby premlčané.

12. Na v poradí druhé pojednávanie súdu dňa 3.3.2020 sa dostavili obe strany sporu, ktoré zotrvali na

doterajších svojich vyjadreniach. Žalobkyňa poukázala na úhrady v celkovej sume 5.425,78 Eur, ktoré
preukazuje už predloženým dokladom - generovaným žalovaným dňa 12.3.2019 na základe jej žiadosti.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu
(viď nižšie), ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré si súd obstaral postupom v zmysle

185 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), a to so
Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií SR o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery do 50 tisíc Sk
so zmluvnou splatnosťou nad 5 rokov pre 2. štvrťrok roku 2008 so stavom platným k 30.6.2008 a

Priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk pre rok 2008 a na ich základe zistil tento
skutkový stav:

14. Dňa 22.8.2008 strany sporu uzatvorili písomnú Zmluvu o úvere č. 8842927208 (ďalej aj iba ako
„Zmluva“ alebo ako „Zmluva o úvere“). V Zmluve sú uvedené aj nasledovné údaje: výška úveru 50.000

Sk / 1.659,70 Eur, dátum konečnej splatnosti 22.6.2014, počet splátok 70, výška mesačnej splátky
1.334 Sk / 44,28 Eur, dátum prvej platby do 22.9.2008, dátum každej ďalšej platby k 22. dňu v mesiaci,
priemerná RPMN na trhu 20,40 %, celková výška nákladov 43.338,55 Sk /1.438,58 Eur, úroková sadzba
24 % p.a. , RPMN banky 26,82 %. Úver bol bez poistenia.

15. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-C/0314/1879 zo dňa 25.4.2014
bolo vyhovené žalobe žalobcu (v tomto spore žalovaného) voči žalovanej (v tomto spore žalobkyni) o
zaplatenie uplatnenej titulom Zmluvy o úvere č. 8842927208 zo dňa 22.8.2008. Rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2014 a vykonateľnosť dňa 20.05.2014. Podľa odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku bola rozhodcovská doložka súčasťou Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej aj iba ako „VOP“), konkrétne bodu 10.2.2 VOP. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa táto týka
riešenia všetkých sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami Zmluvy o úvere. V prípade, že bude v
spore žalobcom Banka, predloží spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, podľa jeho
štatútu a rokovacieho poriadku platných v čase začatia rozhodcovského konania. Pokiaľ bude v spore

žalobcom Klient, je oprávnený predložiť spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a
to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku platných v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.

16. Žiadosťou doručenou žalovanému dňa 6.3.2019 požiadala žalobkyňa o potvrdenia z úveru - koľko

bolo v skutočnosti zaplatené od začiatku splácania do splatenia úveru. Odpoveďou na uvedenú žiadosť
je dokument generovaný žalovaného dňa 12.3.2019, ktorý obsahuje jednotlivé operácie s účtom od
založenia úverového účtu (22.8.2008) do zrušenia úveru (3.6.2014). Podľa tohto dokumentu žalobkyňa
uhradila žalovanému celkovo sumu, ktorá presahuje istinu úveru, pričom poslednú úhradu realizovala
dňa 3.6.2014, čím došlo k zrušeniu úveru.

17. Podľa Súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok
2008 so stavom k 30.6.2008, je priemerná hodnotou RMPN pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške
do 50.000 Sk nad 5 rokov (riadok 6. tabuľky) 20,40 %.18. Podľa dokumentu „Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre rok 2008 zverejneného
na stránke Národnej banky Slovenska, bola v mesiaci august 2008 priemerná úroková sadzba u

spotrebiteľských úverov nad 5 rokov poskytovaných bankami 14,15 %.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej aj iba ako „ ZoSÚ“), veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

23. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov.

24. Podľa § 3 ods. 10 ZoSÚ, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku
ustanovenú nariadením vlády.

25. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška,

ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej
percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá
zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery

nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

26. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 103 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

32. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.33. Pokiaľ ide o vzťah zmluvne založený medzi žalobkyňou a žalovaným súd dospel k názoru, že
tento je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, na ktorý je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny
predpis, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy. Z uvedeného

dôvodu je preto potrebné vzťahy založené touto Zmluvou hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú
na ochranu spotrebiteľa. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že úverová zmluva je v Obchodnom
zákonníku upravená ako absolútny obchod. Ani zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
ZoSÚ, ktorý je špeciálnym právnym predpisom a obsahuje kogentné ustanovenia. Vzťahuje sa tak na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výnimkou nie sú ani zmluvy uzavreté

podľa Obchodného zákonníka.

34. V konaní nebolo sporné, že na základe Zmluvy o úvere došlo zo strany žalovaného k reálnemu
poskytnutiu úveru žalobkyni v dohodnutej výške. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žalobkyňa síce úver nesplácala riadne, porušila platobnú disciplínu, avšak napokon žalobcovi uhradila
sumu vyššiu než suma poskytnutého úveru (istiny). Sumy a dátumy jednotlivých úhrad (splátok)

žalobkyne žalovanému boli preukázané z potvrdenia z úveru ako dokumentu vydaného žalobkyni
žalovaným na základe jej žiadosti zo dňa 6.3.2019. Ide o dokument generovaný zo systému žalovaného
dňa 12.3.2019. Podľa tohto dokumentu žalobkyňa zaplatila žalovanému poslednú splátku dňa 3.6.2014
(sumu 972,11 Eur) a v rovnaký deň došlo k zrušeniu úveru. Splatenie úveru žalobkyňou dňa 3.6.2014
doplatením zvyšnej časti potvrdil aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa k žalobe, keď tiež

potvrdil, že týmto dňom došlo aj k zániku Zmluvy o úvere.

35. Žalovaný v konaní poukázal na podľa neho neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje
existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania.
Ide o rozsudok rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0314/1879 zo dňa 25.4.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť 16.5.2014 a vykonateľnosť 20.5.2014.

36. K predmetnej námietke žalovaného súd uvádza, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť
niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre civilné
sporové konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Uvedený

záver je však opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, keďže iba platná rozhodcovská doložka alebo
rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi
sporiacimi sa stranami. Oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského

súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok.
V praxi môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v
exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či určitý rozhodcovský rozsudok
má rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a či teda zakladá pre civilné súdne
konanie prekážku res iudicata (pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 5Cdo 237/2013 zo

dňa 30.9.2015). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, pôsobí absolútna neplatnosť
priamo zo zákona, a to od počiatku. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť každého právneho
úkonu musí súd pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (pozri rovnako Uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 237/2013 zo dňa 30.9.2015).

37. Z uvedeného je zrejmé, že súdu existencia rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0314/1879
zo dňa 25.4.2014 nebránila konať a rozhodnúť o žalobkyňou uplatnenom nároku v tomto súdnom
spore, nakoľko dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.2 VOP, na základe
ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, je absolútne neplatná. Predmetná rozhodcovská doložka
je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú

nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade
iniciovania sporu veriteľom (dodávateľov) podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou
rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha spotrebiteľovi iba ak je v postavení
žalobcu. Neplatná rozhodcovská doložka tak nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto

ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Súd preto
na vyššie uvedenú námietku žalovaného neprihliadal.38. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj ďalšiu žalovaným uplatnenú námietku, a to námietku nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie. Tú žalovaný odôvodňoval tým, že po právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku (t.j. po 16.5.2014) postúpil svoju pohľadávku proti žalobkyni zo Zmluvy o úvere zo dňa

22.08.2008 spolu so všetkými právami a povinnosťami z nej vyplývajúcimi na obchodnú spoločnosť
PRO CIVITAS s.r.o., ktorej univerzálnym právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a. s. so sídlom v Bratislave. Žalobkyňa uplatňuje svoj nárok voči žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia v súvislosti so Zmluvou o úvere. Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať
ten, kto ho získal. V danom prípade z dôkazov predložených v konaní nepochybne vyplynulo, že

posledné plnenie žalobkyne v súvislosti so Zmluvou o úvere je plnenie zo dňa 3.6.2014. V čase plnení
žalobkyne žalovanému táto nemala vedomosť o postúpení pohľadávky. Žalovaný presný dátum cesie
síce nepreukázal, avšak podľa ním predloženej dohody o splátkovom kalendári je zrejmé, že žalobkyňa
mohla mať vedomosť o postúpení pohľadávky najskôr 18.10.2014. Všetky splátky úveru teda žalobkyňa
plnila žalobcovi. Postupník na základe cesie nevstúpil do základného obligačného vzťahu. Vzhľadom
na uvedené mal súd za to, že v prípade preukázania bezdôvodného obohatenia, by to bol žalovaný,

ktorý ho prijal a preto by to bol rovnako žalovaný, ktorý by mal povinnosť ho vydať. Žalovaný je preto
v konaní pasívne vecne legitimovaný.

39.Žalovanývkonanínapokonuplatnilajnámietkupremlčanianárokužalobkyne,ktorúsúdvychádzajúc
zo zásady hospodárnosti konania posúdil prednostne, pričom dospel k záveru, že táto námietka bola

uplatnená dôvodne.

40. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v

dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať.

41. Nárok uplatnený žalobkyňou je nesporne nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa v
zmysle § 107 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr
v objektívnej trojročnej resp. desaťročnej premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej

premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne
došlo.

42. Ako bolo uvedené, pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je v zmysle
citovaného ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka rozhodný deň, kedy sa oprávnený dozvie o
tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Podľa názoru súdu
žalobkyňa získala túto vedomosť dňom, kedy zaplatila splátku, ktorou reálne splatila požičané finančné
prostriedky podľa zmluvy a zaplatila finančné prostriedky navyše. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom

obohatení, ktoré spočíva v platbách úrokov úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov totiž vzniká
zásadne v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny.

43. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa
10.1.2018, v zmysle ktorého oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho

úkor bezdôvodne obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľné) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Taktiež súd poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, podľa ktorého to, kedy sa oprávnený dozvedel
(dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.

44. Uvedená judikatúra začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty objektivizuje vedomosťou
o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Takouto skutkovou
okolnosťou je jednoznačne zaplatenie splátok úveru nad rámec poskytnutej istiny úveru. Už v tom čase
žalobkyňa vedela o subjekte, ktorý sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a tiež mala k dispozícii údaje

o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia t.j. mala vedomosť o
výške jej poskytnutého úveru, ako aj o výške splátok, ktoré na splatenie úveru uhradila. Pre posúdenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nemôže byť rozhodujúce to, či oprávnený má alebonemá také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť skutkové okolnosti a zistiť, či na ich
základe je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že zo strany žalobkyne nebol preukázaný iný moment
vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal pri posúdení námietky premlčania z
dokazovania preukázanej skutočnosti, že dňom poskytnutia posledného plnenia žalobkyne žalovanému
bol deň 3.6.2014, pričom suma istiny poskytnutého úveru už bola zo strany žalobkyne uhradená
v platbách predchádzajúcich tejto platbe zo dňa 3.6.2014. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho

zákonníka premlčacia doba pritom začína plynúť samostatne odo dňa zročnosti každej z nasledujúcich
splátok.

46. Žaloba bola podaná na tunajšom súde v mesiaci február 2017. Nárok žalobkyne sa premlčuje v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej lehote a teda všetky splátky splatné pred februárom 2015 sú premlčané.
Keďže posledná platba žalobkyne je zo dňa 3.6.2014, je zrejmé, že táto platba, ako aj všetky platby

jej predchádzajúce, sú premlčané keďže boli uhradené pred februárom 2015. Z uvedeného dôvodu a s
poukazom na vznesenú námietku premlčania súd žalobu zamietol.

47. Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu
dobu.Vychádzajúczovzťahusubjektívnejaobjektívnejpremlčacejdobyjevšakvdanomprípadeprávne

irelevantné, či ide o troj alebo o desať ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna o objektívna
premlčacia doba totiž plynú a končia nezávisle od seba. Účinky premlčania nastanú v prípade skončenia
plynutia jednej z nich, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia doba ešte plynie.

48. Žalobkyňa namietala rozpor žalovaným vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Uvedenú

námietku súd neakceptoval. Inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch. Ide o zákonný
inštitút, ktorý je preto použiteľný vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa premlčuje. Uplatnením
námietky premlčania sa žalovaný bránil voči uplatnenému nároku bez úmyslu poškodiť žalobkyňu.
Odopretím práva žalovanému uplatniť námietku premlčania by vzhľadom na okolnosti prípadu došlo k
zásahu do princípu právnej istoty.

49.Žalobkyňanapokonnamietalaprotipostupusúdu,keďtentoumožniluplatnenienámietkypremlčania
žalovanému, hoci k žalovaný k tomuto pristúpil až na prvom pojednávaní súdu. Je pravdou, že žalovaný
tak mal a mohol urobiť skôr, vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe. Neskoršie pripustenie
uplatnenia námietky premlčania ako procesnej obrany v konaní je vždy na posúdení súdu. V danej

veci súd vychádzal z okolnosti konkrétneho prípadu, a síce prihliadal na skutočnosť, že ani žalobkyňa
neuplatnila prostriedky procesného útoku včas, čo bolo napokon aj dôvodom pre odročenie prvého
pojednávania súdu. Námietky premlčania bolo žalovaným uplatnená v súlade so zásadou zákonnej
koncentrácie konania.

50.Vkonanívykonanédokazovaniebolodostatočnýmpodkladomajpremeritórneposúdenieveci,preto
súd uvádza, že aj bez ohľadu na premlčanie uplatneného nároku, tento nepovažoval za dôvodný.

51. Žalobkyňa mala za to, že úver poskytnutý jej žalovaným je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
absencie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, t.j. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov. S uvedeným názorom žalobkyne sa súd nestotožnil. Je pravdou, že zmluva uvádza
iba výšku mesačnej splátky, počet mesačných splátok a výšku úrokov a neuvádza aká časť splátky
pripadá na istinu úveru, úrok a prípadné poplatky. V tejto súvislosti však súd poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v
ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008

o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m) Smernice sa má vykladať tak, že zmluva
o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2
Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu

určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť
vo svojej vnútroštátnej úprave. Na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ reagovala aj Národnárada Slovenskej republiky, ktorá dňa 12.10.2017 prijala zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým s účinnosťou
od 1.5.2018 upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny

by bol zákon o spotrebiteľských úveroch v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady
č. 2008/48/ES a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská
republika pri implementácii Smernice išla, napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec
podmienokstanovenýchSmernicou.Samotnýzákonodarcatakpriamopotvrdil,žezákonjevtejtootázke
v rozpore so Smernicou. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého eurokonformným výkladom ustanovenia § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
(zákon ktorý zrušil ZoSÚ - poznámka súdu) nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,
úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (predtým ustanovenie

§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ - poznámka súdu) uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.

52. Vzhľadom na dátum uzavretia Zmluvy o úvere (22.8.2008) súd poukazuje aj na Rozsudok Súdneho
dvoru EÚ vo veci C-331/18 TE v. Pohotovosť, ktorý možno chápať ako nadväzujúce rozhodnutie na
vyššie uvádzaný rozsudok vo veci C-42/15. Uvedeným rozsudkom bolo vyslovené (výrok 1.), že článok
10 ods. 2 písm. h) až j) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej úprave, podľa ktorej
musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a
ostatných nákladov. Súdny dvor tiež vyslovil (výrok 2.), že článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice
2008/48/ES, ako boli vyložené rozsudkom C-42/15, sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola
uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s

cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

53. Žalobkyňa namietala aj neprimerane vysokú úrokovú sadzbu uvedenú v predmetnej zmluve, v
dôsledku čoho je rovnako potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva
uvádza ročnú úrokovú sadzbu úveru 24 %. Podľa štatistických údajov bola v mesiaci august 2008

priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úverov nad 5 rokov poskytovaných bankami 14,15 %.
Je evidentné, že v prípade predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 22.8.2008 ide síce o prekročenie tejto
priemernej úrokovej sadzby, avšak nie také, aby ho súd vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, v zmysle
ktorého „Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Je možné poukázať
aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška
zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako
100%jeneprijateľnáaodporujedobrýmmravom.Vdanejveciúrokdojednanývzmluvenepresiahol100

% priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami v danom čase. Podľa ustálenej judikatúry
súdov sú úroky akceptovateľné, pokiaľ neprekročia práve dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za
úveryposkytovanébankami.Vyššieúrokysúúrokyvrozporesdobrýmimravmi.Pretosúdajvdanejveci
úrok dojednaný v predmetnej zmluve nepovažuje za neprimerane vysoký, odporujúci dobrým mravom.
Pri tomto konštatovaní súd prihliadal aj na skutočnosť, že odplata za poskytnutie úveru, ktorá v sebe

zahŕňa aj úroky z úveru, nepresiahli maximálne prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. v čase uzavretia zmluvy.

54. Podľa žalobkyňou predloženého výpočtu RPMN na kalkulačne RPMN pre spotrebiteľský úver
verejne dostupnej na internetovej stránke www.ekonomika.sme.sk , pri

zadaní hodnoty úveru, výšky a počte mesačných splátok tak, ako boli dohodnuté v Zmluve, predstavuje
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov hodnotu 26,85 %. Žalobkyňa namietala, že uvedená
hodnotaniejevsúladeshodnotouRPMNuvedenouvZmluve,asícehodnotou26,82%. Faktomostáva,
že Zmluva údaj o RPMN ako povinnú náležitosť obsahuje, preto nemožno úver považovať za bezúročnýa bez poplatkov, a to aj s prihliadnutím na veľmi malú odchýlku týchto dvoch hodnôt a informatívny
charakter internetovej kalkulačky výpočtu RMPN.

55. Žalobkyňa napokon namietala aj nesprávny údaj o priemernej RPMN v Zmluve. Hodnota priemernej
RPMN uvedená v Zmluve je 20,40 % a je v súlade s priemernou hodnotou RMPN vyplývajúcou zo
Súhrnných informácii o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2008 so
stavom k 30.6.2008 pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 50.000 Sk nad 5 rokov (riadok 6.
tabuľky). Priemerná RPMN tak bola v zmluve uvedená správne.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni, ktorej žaloba bola zamietnutá plnú náhradu trov konania.
Ovýškenáhradytrovkonaniatrovkonaniabudevzmysle§262ods.2CSProzhodnutépoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.