Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415201105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne W. I., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy
228,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 6C/42/2016-36 zo dňa 9. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

228,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 228,- Eur od 24. 04. 2015
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách
prvoinštančného konania, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy
právneho zastúpenia vo výške 84,85 Eur právnemu zástupcovi žalobkyne do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (IV. výrok) a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
vo výške 16,50 Eur na účet okresného súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (V. výrok) p o t
v r d z u j e .

Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. ,,prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 06. 2015 návrh žalovaného na postúpenie veci
Okresnému súdu Bratislava I zamietol (I. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
228,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 228,- Eur od 24. 04. 2015 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok).Vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol
(III. výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 84,85

Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.,
Kuzmányho 29, Košice, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok) a povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur na účet okresného súdu do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku (V. výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa uzavrela dňa 16. 01. 2012 so žalovaným
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver
v sume 200,- Eur za poplatok v sume 196,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť v 12-tich mesačných

splátkach po 33,- Eur.
Okresný súd zistil, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny
jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za
jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie,podnikanie a „iný účel“. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobkyne, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na „iný účel“.
Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 428,- Eur v troch splátkach, z

toho dňa 26. 06. 2012 uhradila sumu 32,- Eur, dňa 26. 09. 2012 sumu 105,- Eur a dňa 09. 05. 2013
sumu 291,- Eur.
Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá zmluva je úverovou
zmluvou (§ 497 Obchodného zákonníka - ďalej aj ,,ObZ“).
Súd prvej inštancie mal preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bola žalobkyňa v pracovnom

pomere na dobu neurčitú. Úver si vzala za účelom kúpy spotrebiča do domácnosti. Tento účel bol
v zmluve vymedzený ako „iný účel“ než účel spojený s výkonom zamestnania, povolania alebo
podnikania. Preto neobstojí obrana žalovaného, že vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej viere o
jeho „nespotrebiteľskej“ povahe. Dobrý úmysel žalovaného je navyše vylúčený už samotnou podobou
zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík o tom,
že úver je poskytovaný na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal podľa názoru súdu prvej

inštancie žalovaný snahu vyhnúť sa podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave
obsiahnutej v tom čase v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“) a z nej pre neho vyplývajúcim
povinnostiam. Žalovaná v zmluve o úvere deklarovala, že úver si berie na iný účel, čo potvrdila aj svojou

výpoveďou, čím bola vylúčená akákoľvek pochybnosť o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere.
Pretože žalobkyňa pri uzatvorení úverovej zmluvy so žalovaným vystupovala v pozícii spotrebiteľa, na
právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Okresný súd zistil, že Zmluva o úvere neobsahovala RPMN, termín konečnej splatnosti úveru ani
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.

Vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu sa žalovaný na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil o sumu 228,- Eur a túto sumu je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1, § 456
Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“).
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dňom nasledujúcim po dni doručenia
opisu žalobného návrhu (dňa 23. 04. 2015), preto od 24. 04. 2015 žalobkyni vznikol nárok na úrok z

omeškania až do zaplatenia vo výške iba 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB
platnákudňu24.04.2015+5percentuálnychbodov)anie žalobkyňouvuplatnenejvýške8,05%ročne.
O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“) a žalobkyni neúspešnej v pomerne nepatrnej časti (ohľadne úrokov
z omeškania) priznal voči žalovanému plnú náhradu trov právneho zastúpenia za účelne vynaložené

úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10. 12. 2014 v sume 19,92 Eur + 8,04
Eur režijný paušál, 2/ spísanie žaloby 04. 02. 2015 v sume 19,92 Eur + 8,39 Eur, 3/ zastupovanie na
pojednávaní dňa 09. 06. 2015 v sume 19,92 Eur + 8,39 Eur režijný paušál.

Pretože žalobkyňa bola v konaní od súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a okresný súd jej žalobe ohľadne žalovanej istiny v celom rozsahu
vyhovel, je žalovaný vzhľadom na tento výsledok povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške
16,50 Eur.
Okresný súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, pretože
žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľkou, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna

príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti
aj ustanovením § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie
príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobkyňa podaním žaloby na okresný súd ako súd v obvode jej bydliska založila miestnu príslušnosť
na konanie, preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie formálne do celého rozsudku okresného súdu, avšak
z obsahu jeho odvolania vyplýva, že sa de facto odvolal do výrokov II., IV., V. Navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Podľa jeho názoru Zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože vstúpil do právneho
vzťahu so žalobkyňou v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ. Právne vzťahy medzi nimi sa na základe
dohody zmluvných strán spravujú Obchodným zákonníkom.Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov
zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na
základe neplatnej zmluvy o úvere. Uviedol, že vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka

je založený na subsidiárnom základe. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu
spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné
ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch
aplikovať. Podľa jeho názoru sa okresný súd riadne nevysporiadal s charakterom Zmluvy o úvere, preto
je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Má za to, že v posudzovanej veci nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej Zmluvy o úvere, zmluva nikdy nebola
vyhlásená za neplatnú, ani právny dôvod na plnenie z nej neodpadol, pričom on získal majetkový
prospech z poctivých zdrojov.
Pretože Zmluvu o úvere nie je možné posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN. Poukázal aj na jeho dobrú

vieru, s ktorou do vzťahu so žalobkyňou vstupoval.
Keďže žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa, ich vzájomný právny vzťah je obchodnoprávny, preto
uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste. Na jeho strane nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu, a preto nesúhlasí s úhradou trov právneho zastúpenia ani so zaplatením
súdneho poplatku zo žaloby.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 15. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015

Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP

a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislých
výrokoch o trovách prvoinštančného konania (IV., V. výrok) ako vecne správne podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnostinapadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.

9. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobkyňa na základe Zmluvy o úvere čerpala
úver na iný účel než na výkon povolania, zamestnania, podnikania. Zmluva o úvere obsahuje
vyhlásenie: ,,Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.“ Z výsluchu žalobkyne
vyplynulo, že finančné prostriedky použila na nákup elektrického sporáku do domácnosti. V čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere bola od r. 2009 v trvalom pracovnom pomere, nepodnikala.

10. Z uvedených dôvodov pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu
uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne
skúmal, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

11. Odvolací súd k otázke právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“

resp. „absolútnych obchodov“ (kam nesporne patrí i Zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so
spotrebiteľom uvádza, že v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať,
že postupne sa názory súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci
okresný súd, t.j. k aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti
malo prijatie zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo
(okrem iného) i k zmene, respektíve doplneniu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o
tretiu vetu, ktorá znie: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

Keďže uvedený právny predpis, ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto
ustanovenie sa od svoje účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

nedostatku obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere, s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu
Zmluvyoúvere totižvyplýva,že,,Veriteľjeoprávnenýposkytnúťdlžníkoviúvervsume200,-Eur(slovom
dvesto) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,-
Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 396,- Eur v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur počnúc dňom 15. 03.
2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.“

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že Zmluva o úvere neobsahovala
obligatórne náležitosti (údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o konečnej splatnosti úveru,
resp. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru) a ich absenciu zákon (Zákon o spotrebiteľských úveroch)
sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy

obsiahnutej v Zákone o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy je, aby mal spotrebiteľ v
čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Pretože Zmluva o úvere neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, je potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ).

14. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď posúdil spotrebiteľský

úver ako bezúročný a bez poplatkov a to v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a taktiež
v súlade s ustanovením § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosťou
žalovaného bolo vydať majetkový prospech získaný od žalobkyne bez právneho dôvodu vo výške 228,-
Eur vrátane jeho príslušenstva.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa ustanovenia § 379,
§ 380 CSP. Nakoľko žalovaný výšku úroku z omeškania, resp. dobu omeškania nenamietal, preto sa
odvolací súd priznaným úrokom z omeškania nezaoberal.17.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (IV. výrok), pretože
okresný súd správne postupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. účinného v čase rozhodovania

okresného súdu, pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy jej právneho zastúpenia a povinnosť
zaplatiť súdny poplatok zo žaloby (V. výrok), keďže žalobkyňa je ex lege osobne oslobodená od súdneho
poplatku. Pretože okresný súd vyhovel žalobe žalobkyne v celom rozsahu, žalovanému, ktorý nebol
oslobodený od poplatku, vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v zmysle ustanovenia § 2

ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

18. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní
nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalobkyni
priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, vrátane výšky súdneho poplatku, odvolací súd
sa potom touto otázkou (výškou priznaných trov konania, súdneho poplatku) nezaoberal.

19. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1

CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie
uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Odvolaním nenapadnuté výroky (I., III. výrok) zostali nedotknuté (367ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).