Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 15, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/480/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204140
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8515204140.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX A., v
konaní o vymoženie 150,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava z vykonávania exekúcie vedenej na súde pod sp. zn. 4Er/480/2015
a u exekútora pod sp. zn. EX 21810/2015.

II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so

sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, trovy exekučného konania vo výške 19,92 eur a u k l a d
á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia.

IV. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.8.2015 doručil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol
podaný do zápisnice na jeho exekútorskom úrade dňa 14.3.2015 a na základe exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Ul. Karloveské rameno č. 8 zo dňa 2.7.2007 sp. zn. SR 4302/07.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 4Er/480/2015 - 17 zo dňa 20.11.2015, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia. Proti tomuto uzneseniu podal
oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Následne bola vec predložená Krajskému súdu v
Prešove na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Prešove uznesením č. k 13CoE/14/2016 - 37 zo dňa
25.2.2016 zrušil rozhodnutie tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia pripojil podanie označené ako „Oznámenie, splnenie
povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku.“ V uvedenom podaní exekútor poukazuje na
obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010 a
vyslovuje názor, že vyššie uvedený nález ústavného súdu je individuálny normatívnym právnym aktom,
ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jeho hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom
súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 5Er 934/2008. Tento ústavný nález preto podľa exekútora

nemá všeobecnú platnosť. Pretože na začiatku výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom
oprávneného, reaguje na tento nález nielen z dôvodu splnenia povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučnéhoporiadku, ale aj z dôvodu, že tento nález a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne
neakceptovateľným spôsobom zasahujú do jeho základných práv. Okrem iného súdny exekútor tiež
uviedol, že proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným

spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34
Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu
súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Súdny exekútor tiež uviedol, že postupy a rozhodnutia
všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú
základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci.

4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd postupuje v tejto exekučnej veci podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 s prihliadnutím na výnimky uvedené
v § 243i až 243k (ďalej len ,,EP“).

6. Podľa ustanovenia § 3 EP, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone
svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

7. Podľa § 4 EP, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným
vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej
zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej, publicistickej a športovej
činnosti.

8. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

9. Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

10. Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 EP, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez

zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

11. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými
predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti,
resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na

citované ustanovenie § 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne
dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného

12. Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er/934/2008, ako aj následného konania na Ústavnom súde SR
týkajú len účastníkov tohto konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp. zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v
exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde

Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR, ako ani na právne závery z neho vyplývajúce. Rovnako súd
pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný
ani vyjadrením uvedeným súdnym exekútorom, podľa ktorého postupy a rozhodnutia všeobecných
súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom preposudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, z ktorého v kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na
následné uplatnenie si náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia

exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1
a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR súd rozhoduje (aj) o otázke vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie
nestranne a nezávisle. Je pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Závery pre rozhodnutia si po preskúmaní skutkových
okolností prípadu a právnych predpisov robí výlučne súd sám.

13. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky
nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených
predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti
uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora o
skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP).

14. Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od
prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky,
sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v
jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu,

ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude
môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne
rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená
oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje

sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že súdny exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako
taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti.

15. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol
len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám o sebe vyvoláva pochybnosť

o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a
dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho
exekútorskom úrade pod spisovou značkou EX 21810/15 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom
na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred
začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Z vyššie uvedeného dôvodu súd

podľa ust. § 30 ods. 7 EP vylúčil súdneho exekútora z ďalšieho vedenia exekúcie pre jeho pomer k
oprávnenému.

16. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak

sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné
odvolanie.

17. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a
spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

18. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.19. Podľa § 230 CSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

20. V predmetnej exekučnej veci bolo v registri "Er" tunajšieho súdu zistené, že pod č. k. 5Er/369/2007
bolo tunajším súdom vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 150,70 Eur s prísl. priznanej totožným exekučným titulom, a
to Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR

4302/07 zo dňa 2.7.2007, ktorý nadobudol dňa 23.7.2007 právoplatnosť a dňa 26.7.2007 vykonateľnosť.
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/369/2007 - 26 zo dňa 15.11.2013 rozhodol o zastavení
exekúcie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, o ktorom Krajský
súd v Prešove rozhodol uznesením č. k. 8CoE/2/2014 - 68 dňa 30.1.2014 tak, že napadnuté uznesenie
tunajšieho súdu potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/369/2007 - 26 zo
dňa 15.11.2013 nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 8CoE/2/2014 -

68 zo dňa 30.1.2014 právoplatnosť dňa 6.3.2014. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k.
8CoE/2/2014 - 68 zo dňa 30.1.2014 podal oprávnený dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 3 ECdo 128/2014 - 130 zo dňa 11.6.2015 odmietol. Dôvodom zastavenia exekúcie bola
neprijateľná zmluvná podmienka, a to neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom, ktoré vo svojom dôsledku viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/
EHS.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že o exekúcii vedenej na základe
totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo tunajším súdom v konaní, sp.

zn. 5Er/369/2007 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata, pričom sa jedná o
neodstrániteľnú prekážku konania.

22. Z § 9a ods. 1 EP je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku

podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na § 161 CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP.
Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo
prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 230 CSP, ktoré výslovne
zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

23. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
všetky tri podmienky, a to: 1.) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
2.) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3.) a o tej istej veci.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd v predmetnej exekučnej veci za preukázané, že
medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už v minulosti vedené
konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade
rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie sa skončilo právoplatným

uznesením súdu, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.

25.Uvedenérozhodnutieozastaveníexekučnéhokonaniapretopredstavujepretotoexekučnékonanie,
ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého
exekučnéhotitulu,prekážkuresiudicata.Súdpretovzmyslecitovanéhoustanovenia§161CSPkonanie

zastavil.

26. Čo sa týka totožnosti predmetu konania vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či
sanejednáokonaniezaťaženéprekážkouprávoplatnerozhodnutejveci,vexekučnomkonaníjetakýmto
predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného

titulu. Keďže v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku res
iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Ďalším špecifikom, ktoré je nutné vziať do
úvahy, je skutočnosť, že nie každé rozhodnutie exekučného súdu vo veci založí prekážku res iudicata.Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá
prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého

exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto
bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne
vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie

na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie.
Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, zastavenie exekúcie z iného
dôvoduužnie.Napríkladzastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej
a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu.
Na druhej strane napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z

dôvodu,žepovydaníexekučnéhotituluzanikloprávonímpriznané,prekážkuresiudicatazakladá.Preto
vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo
vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto
rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v
prekážke veci rozhodnutej.

27. O trovách exekučného konania súd rozhodol v súlade s § 47 ods. 3 druhá veta EP a v súlade s
§ 21a vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal
exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 19,92 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil
exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže k zastaveniu exekučného konania

došlo z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozpore so zákonom. Podaním návrhu
tak oprávnený zavinil vznik nižšie uvedených trov.

28. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho
exekútora vo výške 16,60 eur a 20% DPH z odmeny vo výške 3,32 eur. Súdny exekútor si uplatnil aj

náhradu poštovného vo výške 2 x 1,55 eur, a to za doručenie žiadosti o udelenie poverenia a urgencie
na vydanie poverenia. Z exekučného spisu súd zistil, že tieto podania boli súdu doručené osobne. Ak
aj exekútor s doručením týchto podaní mal nejaké náklady napr. v súvislosti s doručovaním cez svojho
pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne priniesol na súd, výšku týchto nákladov spojených s
jedným doručením súd nemal preukázanú, preto ich náhradu súd exekútorovi nepriznal.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým konanie končí.

31. Súd zároveň rozhodol o trovách účastníkov exekučného konania tak, že im náhradu nepriznal,
pretože oprávnený zastavenie exekučného konania zavinil tým, že podal nedôvodný návrh na začatie
exekúcie a povinnému, hoci by mu nárok na náhradu trov exekučného konania vznikol, v priebehu
exekučného konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II. a IV. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia,
a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.