Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202837
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217202837.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: P. W., A..

XX.XX.XXXX, S. W. W., U. X, S.. Č.. T., I. P. T. T., H. C. L., C., proti žalovanému: Š. O., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. T. X., P.. O. XXXX/X, zastúpenému: Mgr. Eva Gulyášová - Advokátska kancelária, s. r. o., Dunajská
Streda, Alžbetínske nám. 328, o zaplatenie 10.000 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 10.000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z istiny od
01.01.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 17.02.2017 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal

žalovaného k vráteniu 10.000 eur na zaplatenej zálohe za (nerealizovanú) kúpu nehnuteľností a k
náhrade trov konania. Nárok odôvodnila tým, že žalobkyňa sa so žalovaným (v zastúpení jeho dcérou)
predbežne dohodla na uzavretí dohody o budúcej kúpnej zmluve, podľa dohody mala zaplatiť zálohu 2x
5.000 eur. K uzavretiu zmluvy nedošlo. Napriek výzve jej neboli zálohy vrátené.

(2) Žaloba bola žalovanému doručená riadne dňa 23.01.2018, k žalobe sa vyjadril písomným podaním
zo dňa 31.01.2018 tým, že vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne a navrhol žalobu zamietnuť.

Potvrdil, že mal záujem predať svoje nehnuteľnosti, predajom poveril svoju dcéru, ponuka bola
zverejnená aj na internete. Žalobkyňa v roku 2013 prejavila záujem o kúpu nehnuteľností, po ohliadke
domu a pozemkov svoj záujem potvrdila, vtedy sa dohodli na kúpnej cene aj na zálohe 10.000 eur,
pričom neuzavretia kúpnej zmluvy z dôvodov na strane kupujúcej mala žalovanému pripadnúť čiastka
5.000 eur zo zálohy. Žalobkyňa zálohu zaplatila, návrh budúcej kúpnej zmluvy jej bol doručený e-mailom.
Dňa 14.12.2013 žalobkyňa oznámila jeho dcére, že od zmluvy odstupuje, preto časť zálohy prepadla
v jeho prospech. Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy písomne, záloha bola žalobkyňou zaplatená bez

právneho dôvodu a jej nárok na vrátenie zálohy je premlčaný s poukazom na § 107 ods. 2 Obč. zák.

(3) Replikou zo dňa 17.04.2018 žalobkyňa uviedla, že bývanie riešila z dôvodu rozvodu manželstva,
bola v časovej aj finančnej tiesni, banka jej neposkytla úver. Poukázala na to, že ešte aj v roku
2016 žiadala dcéra žalovaného od nej zaplatenie ďalšej zálohy. Žalobkyňa bola uvedená do omylu za
účelom vylákania finančných prostriedkov a dcéra žalovaného sa zámerne zatajovala (na telefón) a
neodpovedala (na e-maily).

(4) Duplikou zo dňa 09.08.2018 žalovaný zopakoval skutkové okolnosti prípadu s tým, že druhá suma na
zálohe bola zaplatená dňa 18.02.2014 a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu
k tejto čiastke sa premlčal dňom 18.02.2016.(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie svedkom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

(6) Žalovaný pripravil písomné znenie Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy s poukazom na §
50a Obč. zák. a predložil ju žalobkyni. K uzavretiu zmluvy nedošlo. Na základe predbežných dojednaní
žalobkyňa zaplatila podľa pokladničného dokladu dňa 17.10. (2013) „zálohu na kúpu domu“ vo výške
5.000 eur a dňa 19.02.2014 „zálohu na dom“ vo výške 5.000 eur.

(7) Mailom zo dňa 09.09.2014 žiadala dcéra žalovaného žalobkyňu o zaplatenie ďalšej peňažnej čiastky.
Žalobkyňaoznámiladcérežalovanéhomailomzodňa30.04.2015,ženechcenaťahovaťčasavzdávasa
pôvodného úmyslu kúpiť dom Q. P.. E-mailami zo dňa 12.09.2016, 11.10.2016 a 03.12.2016 žalobkyňa
dcéru žalovaného vyzvala na vrátenie zálohy, najneskôr do konca roka 2016.

(8) Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že na inzerát pri hľadaní bývania sa skontaktovala s dcérou
žalovaného, ktorú dovtedy nepoznala, následne ohliadla dom ponúkaný na predaj. Poznala jeho kúpnu
cenu, na preddavku sa však nedohodli, len dcéra žalovaného uviedla žalobkyni, aby poslala nejaké
peniaze a môže sa sťahovať. Žalobkyňa zaplatila najprv 5.000 eur, na čo jej dcéra žalovaného vystavila
doklad, žalobkyňa následne v decembri 2013 oznámila odstúpenie od zmluvy. Po čase sa dcéra

žalovaného dotazovala žalobkyne na ďalšie peniaze, žalobkyňa poslala ďalšiu sumu, čím tak otvorila
opäť otázku kúpnej zmluvy. O tom, že kúpnu zmluvu neuzavrie, vedela isto až po rozvode manželstva
v júni 2014, od toho času vyzývala na vrátenie zálohy. Úver jej však nebol poskytnutý.

(9) Postupom podľa § 196 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) vo veci

vypovedala svedkyňa B. O., dcéra žalovaného, ktorá uviedla, že bola poverená žalovaným k rokovaniam
o predaji nehnuteľností. Žalobkyňa reagovala na jej inzerát, prejavila záujem o kúpu nehnuteľností, pri
ohliadke v lete 2013 bol prítomný aj žalovaný. Dohodli sa, že jej budú predmet kúpy držať do konca
roka, pokiaľ neuzavrie žalobkyňa zmluvu, zaplatí pokutu 5.000 eur, zálohu mala zaplatiť vo výške 10.000
eur. Svedkyňa mala následne vyhotoviť zmluvu o budúcej zmluve, čo aj urobila. Žalobkyňa zaplatila

prvú čiastku, pred Vianocami oznámila svedkyni, že odstupuje od zmluvy, a svedkyňa považovala
vec za uzavretú s tým, že záloha prepadla v prospech jej otca. Vo februári opäť žalobkyňa prejavila
záujem o nehnuteľnosť, zaplatila ďalšiu čiastku, pričom potvrdila, že prvá platba jej prepadla. Svedkyňa
ju následne urgovala o zaplatenie celej kúpnej ceny, aby mohli uzavrieť kúpnu zmluvu, žalobkyňa tvrdila,
že ešte nemá peniaze, koncom roka 2014 telefonicky žalobkyňa svedkyni oznámila, že dom nekúpi.

Neskôr žiadala žalobkyňa vrátenie sumy 5.000 eur, čo však svedkyňa neurobila, nakoľko predpokladala,
že žalobkyňa si to s kúpou opäť rozmyslí. Asi po roku opäť žalobkyňa žiadala vrátiť zálohu.

(10) Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)Podľa§186ods.2CSPsúdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

(12)Podľa§150ods.1,2CSPstranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

(13) Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

(14) Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ) ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia.(15) Podľa § 498 OZ na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

(16)Podľa§451ods.1OZktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Podľaods.

2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(17) Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(18) V danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia,
keď po predbežných rokovaniach žalobkyňa prejavila záujem o kúpu nehnuteľností patriacich

žalovanému, zaplatila dohodnutú zálohu (preddavok), pričom následne k uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo a žalovanému tak vznikla povinnosť preddavok vrátiť. Pri rokovaniach zastupovala žalovaného
jeho dcéra, ktorá prevzatie preddavku potvrdila. Žalobkyňa viackrát uviedla žalovanému (jeho dcére),
že kúpa závisí aj od toho, či jej bude poskytnutý úver, viackrát s poukazom na túto skutočnosť žalobkyňa
ustúpila od svojho zámeru, následne však zaplatila ďalšiu časť preddavku, zo strany žalovaného (jeho

dcéry) tu boli však aj následné výzvy na ďalší preddavok, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa vo svojom
úmysle kúpiť nehnuteľnosti pokračovala a žalovaný to akceptoval. Konečný a jednoznačný prejav o
tom, že k uzavretiu kúpnej ceny nedôjde, urobila žalobkyňa e-mailom zo dňa 30.04.2015. Nakoľko
napriek následným výzvam žalovaný preddavok nevrátil, žalobkyňa sa ho domáhala súdnou cestou,
žalobu podala v dvojročnej premlčacej lehote. Keďže jej právo na vrátenie preddavku nie je premlčané,

súd žalobe vyhovel. Žalovaného zaviazal na vrátenie celého preddavku, pokuta totiž nebola dohodnutá
medzi stranami písomne a preto je takéto dojednanie neplatné. Zároveň súd priznal žalobkyni aj nárok
na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa uplatneného
žalobkyňou, keďže žalovaný sa s vrátením preddavku preukázateľne dostal do omeškania.

(19) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(20) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(21) V spore mala žalobkyňa plný úspech a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

(22) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.