Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Csp/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119461596
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:6119461596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so

sídlom nám. T.G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika zastúpený advokátom: JUDr. Katarína
Hegedüšová, so sídlom: Bratislava-Karlova Ves, Majerníkova 3/A s adresou na doručovanie písomností
Bratislava, Pribinova 25 proti žalovanej: M. P., M.. XX.XX.XXXX, Q.: Z. XXA, J.-U. XXXX, D. o zaplatenie
sumy 300 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
27.1.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vo zvyšku úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.12.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 300 eur s úrokom z omeškania 88,05% ročne od 27.01.2017 do zaplatenia, zaplatiť sumu
12 eur ako zmluvnú pokutu a náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil skutkovými tvrdeniami, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením
spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., IČO: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju
právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a
obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35852453 (zanikajúca spoločnosť), došlo k zlúčeniu
nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej
imanieprešlonanástupníckuspoločnosť.Žalovanásaprostredníctvomwebstránkywww.minipozicka.sk
registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 300,- eur,

pričom pri registrácii uviedol svoje osobné údaje. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru
žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, zároveň potvrdil, že údaje, ktoré poskytol, sú pravdivé. Na základe zmluvy o zápujčce č. 494273
zo dňa 22.12.2016 poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 300,- eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 85 eur,
t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 385 eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná
si svoj záväzok riadne a včas nesplnila, preto sa jej dlh stal splatným dňa 19.01.2017. Žalovaná

bola dňa 27.11.2019 vyzvaná na zaplatenie nároku. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu neuhradila
žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca preto uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania. Na preukázanie
svojich skutkových tvrdení predložil súdu listinné dôkazy: výpis z Obchodného registra, zmluvu ospotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, všeobecné podmienky, výpis z účtu.

3. Žalobca podaní doručeným súdu dňa 10.09.2020 vzal žalobcu späť v časti týkajúcej sa sumy 12 eur.
Vzhľadom k tomu, že bola žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanej, súd podľa § 145 ods.
3 C.s.p. konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

4. Žalobca spolu s prílohami bola žalovanej doručená dňa 18.11.2020. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5.Súdrozhodolvovecis použitímust.§297písm.b/C.s.p.anenariadilpojednávanie,nakoľkožalovaná
sa k žalobe nevyjadrila, preto skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe neboli sporné. Vo veci
sa jedná o spotrebiteľský spor, keď súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkaz (§ 295 c.s.p.) a
nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán sporu. Zároveň predmetom konania je
plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane posúdenia či dojednanie strán o náležitostiach zmluvy

je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za
obdobných zmluvných podmienok a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur. Na základe uvedeného má
súdzato,žepodmienkynarozhodnutiebeznariadeniapojednávaniabolisplnené azároveň uvedeným
postupom nedochádza ani k odňatiu procesných práv stranám ani k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 21.12.2020, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením
rozsudku.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej podľa bodu 2. odôvodnenia a zistil tento skutkový stav veci:

8. Právne nástupníctvo žalobcu mal súd preukázané výpisom z obchodného registra, vedeného
Krajským soudem v Brně.

9. Zmluvou o úvere zo dňa 19.12.2016 mal súd preukázané, že bola uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou elektronickou komunikáciou. Obsahom záväzku žalobcu bolo
poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky ako bezúčelový peňažný úver v sume 300 bezhotovostne.
Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť jednorazovo a zaplatiť odmenu ako odplatu za poskytnutý úver v sume

85 eur do dňa splatnosti 19.01.2017, s dobou trvania úveru 28 dní, RPMN 2483,94%.
10. Podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej doložky zo dňa 19.12.2016 sa strany dohodli, že všetky spory ,
ktoré vzniknú na základe uzavretej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom.
11.PodľaDohodyozrážkachzomzdyazinýchpríjmovzodňa19.12.2016vbode2.žalovanásúhlasilas
tým,abysauspokojeniapohľadávkyveriteľazabezpečilovykonanímpravidelnýchmesačnýchzrážok.....

12. Podľa výpisu z podnikateľského účtu MINIHOTOVOST, a.s. dňa 22.12.2019 bol realizovaný príkaz
na úhradu v sume 300 eur pre príjemcu - žalovanú, 0850888888.
13. Súd sa pred prejednaním a právnym posúdením veci vysporiadal s otázkou právomoci slovenského
súdu konať v predmetnej veci, vzhľadom na to, že na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so
sídlom v inom členskom štáte Európskej únie.

14. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„Nar.č.1215/2012“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského
štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

15. Podľa čl.18 ods. 1 Nar.č.1215/2012, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého
účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

16. Podľa čl. 18 ods. 2 Nar. č.1215/2012, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na

súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

17. Súd má za to, že má právomoc prejednať predmetný spor s odkazom na čl. 18 ods. 2 citovaného
nariadenia, pretože žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskejrepubliky. Žalovaná oznámila súdu doručovaciu adresu v Rakúsku bez uvedenia ako dlho a za akým
účelom sa zdržuje v zahraničí. Žalovaná má trvalé bydlisko na území SR.

18. Súd sa ďalej vysporiadal otázkou určenia rozhodného práva pre posúdenie právneho vzťahu medzi
stranami sporu.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Rím I“), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a

7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo
jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v
rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju
obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek
spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí

do rozsahu tejto činnosti.

20. Súd má za to, že rozhodným právom pre posúdenie nároku žalobcu je slovenské právo, pretože v
spore sa jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľa,
ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane

druhej vystupoval subjekt právnická osoba - dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z úradnej činnosti je súdu známe, že sa jedná o podnikateľa, ktorý
akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosti aj na územie SR
21. Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, zák.č. 129/2010 Zb. o
spotrebiteľských úveroch, zák.č. 266/2005 Zb. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

22. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

24. Podľa § 2 písm. a), c), d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom
osoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Fyzická osoba, ktorej sa výlučne na

osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a
plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len
„zákona o spotrebiteľských úveroch)spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote

nepresahujúcej tri mesiace.

26. Podľa § 2 písm. c/zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytujeúvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a
l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a),
b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a

finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska.

27. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa

vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

28. Podľa § 40 ods. 4 veta prvá OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

29. Podľa ustanovenia § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva uzavretá medzi stranami
sporu nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože v danom prípade boli poskytnuté peňažné
prostriedky žalovanej na dobu 28 dní, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Súd má za to, že
bola uzavretá zmluva o pôžičke ako spotrebiteľská zmluva, ktorá sa spravuje ustanoveniami zákona o
ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a Občianskym zákonníkom. Dňa 19.12.2016 bola uzavretá

zmluva prostredníctvom diaľkovej komunikácie o poskytnutí úveru, na základe ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v sume 300 eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom.
V spore bolo preukázané plnenie žalobcom žalovanej, ktoré skutkové tvrdenia nepoprela a nebolo
ani sporné, že žiadnu sumu na vrátenie poskytnutých prostriedkov nezaplatila. Úver bol splatný dňa
19.01.2017. Súd preto uložil povinnosť žalovanej zaplatiť nesplatený úver v sume 300 eur.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( v
danom prípade + 0,05%)

33. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokom z
omeškania 8,05% ročne od 27.01.2017 do zaplatenia. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu po uplynutí dohodnutej doby na plnenie. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania,
ale nie v žalovanej výške. V zmysle citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania

o 5 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba ECB. Základná úroková sadzba ECB k
prvému dnu omeškania žalovanej predstavovala 0,05% a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 5,05% p.a. zo žalovanej sumy od 27.01.2017 do zaplatenia. Súd vo zvyšku uplatneného úroku
z omeškania nad priznanú výšku žalobu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z úspechu žalobcu s tým, že bol neúspešný
v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa výšky úroku z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi protižalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).