Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209171
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817209171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: O. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Y., Ž. XXX, o
zaplatenie639,95eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňavač.k.
15Csp/205/2017-220 zo dňa 25. júna 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Rožňava
č.k. 15Csp/205/2017 - 239 zo dňa 21. augusta 2019

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku č. II.

II. M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku č. III. tak, že žalobca má proti žalovanej
100% nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

III. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 639,95 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v rozsahu 41,34 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku s tým. že opravným uznesením opravil priezvisko
žalovanej.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie
dňa 11.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 639,95 eur spolu
s úrokom vo výške 28,00 % ročne zo sumy 639,95 eur od 01.08.2017 do zaplatenia ako aj na náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.07.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX
(ďalej len "zmluva), na základe ktorej zriadil a viedol účet žalovanej. Za poskytovanie produktov a
služieb bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka
poplatkov. Povinnosťou žalovanej bolo mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich

na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Žalovaná porušila uvedenú zmluvnú povinnosť, keď sa dostala na
účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnala. Žalobca zatvoril účet
žalovanej, o čom ju informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa31.07.2017 internú účtovnú transakciu, a debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet. Po dobu nepovoleného prečerpania je žalovaná povinná platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Istina pohľadávky vo výške 639,95 eur je preto úročená

úrokom vo výške 28% ročne až do vyplatenia pohľadávky.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia v znení intencií odvolacieho súdu
uvedených v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/79/2018 zo dňa 11.02.2019,
súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a vec následne právne posúdil podľa čl. IV. bod 2 Zmluvy za

poskytovanie produktov a služieb, ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods.
1, 2. 3 OZ, § 78 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 710 ObZ.

4. Z predložených výpisov z účtu žalovanej mal súd prvej inštancie vykonaným za dokazovaním
preukázané, že v období od 29.11.2014 boli vykonávané na účte žalovanej debetné a kreditné transakcie
s tým, že ku dňu 31.07.2017 bol na účte žalovanej debetný zostatok vo výške 639,95 eur, pričom debetný

zostatok na účte žalovanej bol prevedený na vnútorný pohľadávkový účet banky dňa 31.07.2017.
Žalovaná ako dlžník žalobcovi ako veriteľovi tento poskytnutý spotrebiteľský úver formou povoleného
prečerpania, resp. nepovoleného prekročenia spolu s úrokom a poplatkami k dnešnému dňu nevrátila
a preto súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 639,95 eur vyhovel.

5. Z obsahu spisu súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca svoj nárok na zaplatenie 28 % ročného úroku
zo sumy 639,95 eur od 01.08.2017 do zaplatenia odvodzuje zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej so
žalovanýmdňa21.07.2014vspojenísovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiúčinnýmiod20.5.2014.

6. Následne preto súd prvej inštancie vec právne posúdil aj s odkazom na bod 3.12 druhá a štvrtá veta

Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 20.5.2014, § 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte, ako aj § 18 ods. 1 tohto zákona a taktiež
§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 02.02.2014, pričom na spotrebiteľský úver
vo forme prekročenia sa vzťahujú aj ust. § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21, § 23, § 25
až § 27 tohto zákona.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 29.11.2014 - 31.7.2017
vyplýva, že žalovaná disponovala na svojom účte s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku jeho platobného účtu, vedeného u žalobcu ako veriteľa a aj keď bol zostatok na účte ku
dňu 31.07.2017 záporný, žalovaná uskutočňovala prostredníctvom platobnej karty drobné nákupy a

pokračovala vo výberoch z bankomatu, čím k prekročeniu v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z. došlo. Uvedené ale podľa súdu nestačí na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť aj úrok vo
výške 28 % ročne zo sumy prekročenia, aj keď žalobca nárok na úrok 28 % ročne z dlžnej sumy
odvodzuje z čl. 3 bodu 3.12 všeobecných zmluvných podmienok účinných od 20.5.2014, s apelom
aj na to, že zmluvná podmienka s rovnakým obsahom už bola opakovane súdmi SR (okrem iných

rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/90/2015 zo dňa 14.9.2015, Okresného súdu Košice II č.
k. 36C/117/2013-55 zo dňa 29. novembra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6Co/91/2014 zo dňa 24.03.2015) vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Vzhľadom k
tomu bolo povinnosťou žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
a rovnako aj uplatňovania nárokov z nej vychádzajúcich. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o

zaplatenie úroku vo výške 28 % zo sumy 639,95 eur od 01.08.2017 do zaplatenia zamietol, nakoľko
dospel k záveru, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ, ale Všeobecné obchodné podmienky neboli individuálne dojednané,
keďže žalobca nepreukázal, že žalovaná mala možnosť oboznámiť sa so Všeobecnými obchodnými
podmienkamiavtomtozneníajoúrokuzprekročeniavovýške28%ročne,keďžeVšeobecnéobchodné

podmienky jej boli formulárovo pripravené, a to aj v úrokových sadzbách produktov t.j., že neboli
individuálne dojednané, čím žalovaná nemohla ovplyvniť ich obsah, pričom dodávateľ nepreukázal
opak. Podľa súdu je neprípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na
základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie fakticky umožní a úrokovú sadzbu si určí sám, čím ust. §
18 zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno vykladať tak, že pokiaľ veriteľ umožní spotrebiteľovi prekročenie

bez toho, aby bol tento vopred informovaný a bez toho, aby prejavil vážny záujem a svoju vôľu právne
relevantným spôsobom o poskytnutie služby prečerpania na účte, ktorého je majiteľom a až následne
mu žalobca oznamuje informácie s tým súvisiace, prostredníctvom výpisu z účtu s tým, že Smernica ES
vyžaduje výslovnú dohodu o úrokovej sadzbe úveru formou prekročenia, priamou zmluvou o bežnomúčte, to v danom prípade naplnené nie je, keďže žalobca nepreukázal, že žalovaná mala možnosť sa
so Všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzbami úrokových produktov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o bežnom účte oboznámiť resp., že sa s nimi naozaj oboznámila.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.
Keďže žalobca sa v predmetnom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 639,95 eur s
úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 639,95 eur od 01.08.2017 do zaplatenia s tým, že žalobca mal
úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 639,95 eur a neúspech v časti požadovaného úroku a preto

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z pomeru úspechu vo veci a zohľadnil
pri rozhodovaní aj požadovaný úrok ku dňu rozhodnutia. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca
mal úspech v pomere 70,67 % (istina 639,95 eur) a neúspech v pomere 29,33 % (kapitalizovaný úrok
ku dňu rozhodnutia vo výške 265,58 eur) a preto podľa § 255 ods. 2 CSP, pomerne úspešnejší žalobca
má voči žalovanej nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 41,34 % (70,67 % - 29,33 %).

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca a to proti výrokom č. II. a III., keďže
mal za to, že sú napadnuté odvolacie dôvody nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP. Uviedol, že zákon v zmysle § 18 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch v tom čase účinný,
nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, a to aj s odkazom na ust. § 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z., pričom ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí, že povinné náležitosti

úverovej zmluvy nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, nakoľko časť z nich
môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach. V danom prípade je výška úroku pri nepovolenom
debete na účte upravená vo výveske úrokových sadzieb a v čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho
parlamentu a rady 2008/48/ES treba vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, a to s odkazom na citované rozhodnutia krajských súdov. Rovnako

všetky dokumenty, na ktoré odkazuje zmluva sú uverejnené na web stránke banky v aktuálnom znení,
na každom obchodnom mieste pobočky banky v aktuálnom znení a o každej zmene dokumentácie je
klient banky informovaný bankou aj vo výpise z účtu, ako aj prostredníctvom interbenkingu a vo výpise
z účtu je okrem toho uvedená aj úroková sadzba prečerpania s tým, že s oprávnením banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník, tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust.

§ 18 ods. 1 a preto v danom prípade nejde o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený
žalobcom, a preto nie je daná ani jej neprijateľnosť. Žalobca rovnako napádal aj rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania a mal za to, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery
úspechu sa na nich neprihliada a to s poukazom aj na citované rozhodnutia súdov. Preto navrhoval,
aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP v napadnutom rozsahu zmenil rozsudok a vyhovel žalobe v celom

rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané oprávnenou osobou
a včas, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP t.j.,
vo výrokoch pod č. II. a III. napadnutého rozsudku, ktorými súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
rozhodol o nároku na náhradu trov konania pomerne, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, čo sa týka napadnutého výroku
č. II. nie je dôvodné, čo ale nemožno konštatovať o napadnutom výroku č. III.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. novembra 2020 o 10.30
hodine, č.dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené

dňa 03.11.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesovstrán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom

vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15.Podľa§387ods.2CSP aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie, čo sa týka zamietnutia žaloby, správne vychádzal zo
všetkých vykonaných dôkazov, ktoré správne vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, a vec správne
právne posúdil s tým, že odvolací súd sa s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením
zamietavého výroku napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) a uvádza, že v danom prípade

jednoznačne z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo v kontexte aj citovaných rozsudkov v
bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobcom dohodnutý nárok na úrok 28 % ročne z
dlžnej sumy, odvodený z čl. 3 bodu 3.12 Všeobecných zmluvných podmienok účinných od 20.05.2014
je zmluvou podmienkou neplatnou z dôvodu jej neprijateľnosti, keďže nebola individuálne dojednaná,
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania a ide len o formálne dohodnutú výšku

úroku s tým, že rovnako ako aj súd prvej inštancie aj odvolací súd poukazuje na to, že uvedená zmluvná
podmienka s rovnakým obsahom už bola opakovane súdmi SR vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti a preto povinnosťou žalobcu bolo zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej
zmluvnejpodmienky,akoajnárokovznejvychádzajúcich.Predovšetkýmsozreteľomnatútoskutočnosť
súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % zo sumy 639,95 eur

od 01.08.2017 do zaplatenia zamietol a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok
v spojení s opravným uznesením vo výroku č. II.

17. Keďže súd prvej inštancie vecne správne vo veci rozhodol, sú odvolacie námietky žalobcu k meritu
veci nedôvodné.

18. To ale nemožno konštatovať o odvolacej námietke, k priznanému pomernému nároku na náhradu
trov konania, keďže tu odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu uvádzaným v podanom odvolaní,
že pri výpočte náhrady trov konania v znení určenia hodnoty sporu, ak sú úroky len príslušenstvom
pohľadávky, sa pri posudzovaní miery úspechu na ne neprihliada, keďže žalobcovi bola priznaná celá

výška istiny a úroky sú len príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) s odkazom na ust. § 121 ods. 3
OZ, čím znášanú osud hlavnej veci a preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet
konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Vzhľadom k tomu, tarifnou hodnotou veci v
danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov, ale nárok na zaplatenie istiny s tým, že cenu jej
príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom ust. § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie

tarifnej odmeny za tento právny úkon.

19. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v tom čase účinnej, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatíposkytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

21. Preto v danom prípade mal súd prvej inštancie výlučne vychádzať z úspechu strany sporu vo vzťahu
k uplatňovanej istine a priznať žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a keďže tak neučinil, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v spojení s opravným uznesením
vo výroku č. III. tak, že žalobca má proti žalovanej 100 % nárok na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP a nakoľko v odvolacom konaní bol potvrdený napadnutý rozsudok
o zamietnutí žaloby sčasti, a zmenený rozsudok o nároku o trovách konania pod č. III., ide o pomerný
úspech strán sporu v rozsahu 50 % a preto odvolací súd nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, čím v spore odpadá procesný postup súdu prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).