Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Noema Turanovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/40/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010198
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817010198.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Zity
Gromovej a Bartolomeja Doletinu, v trestnej veci proti obžalovanému A. P. I. J.. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.11. 2017 takto
r o z h o d o l :
1) obžalovaný A. P., nar. X.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom F., B. XXXX/XX, okres
Prievidza,
a
2) obžalovaný D. U., nar. X.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom F., U. XX/X, toho času
vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby O. (v inej trestnej
veci),
sú vinní, že
dňa 29.6.2016 asi o 20.15 hod. po predchádzajúcej dohode, že vylákajú počas návštevy E. J. z bytu
jeho otca, prišli do bytu na Ú. B. X/X v Handlovej, okres Prievidza, a pod zámienkou, aby im E. J.
objednal a osobne priniesol pizzu, využili jeho neprítomnosť v byte, z ktorého odcudzili 3D LED televízor
zn. Samsung UE46F6770, ktorý následne predali, peniaze minuli pre vlastnú potrebu, čím spôsobili
poškodenému E. J. škodu odcudzením 435,26 eur,
teda:
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili tak malú škodu a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania - ľsťou
tým spáchali:
zločin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona
a za to sa
odsudzujú:· Obžalovaný A. P.
Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek
3 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s
probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c), g) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje v skúšobnej dobe
nahradiť spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.
· Obžalovaný D. U.
Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41
odsek 2 Trestného zákona, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 38 (tridsaťosem) mesiacov
nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému
D. U. trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza 0T/50/2017 zo dňa 27.4.2017, právoplatného dňa
10.5.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému E. J., F.. XX.X.XXXX R. U., Q. T. U., Ú. X/X, škodu vo výške 435,26 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného E. J., F.. XX.X.XXXX R. U., Q. T. U., Ú. X/
X, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal v neprítomnosti
obžalovaného A. P. (ďalej len „obžalovaný v 1. rade“), v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku
prijal vyhlásenie obžalovanej D. U. (ďalej len „obžalovaný v 2. rade“) o uznaní viny za skutok uvedený
v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv 415/16/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrady škody vo
vzťahu k obžalovanému v 2. rade a výroku o vine, treste, náhrady škody a ochranného opatrenia vo
vzťahu k obžalovanému v 1. rade.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného v 2. rade, oboznámil sa s výpoveďou obžalovaného
v 1. rade z prípravného konania, vypočul svedkov E. J., E. J., H. P., oboznámil sa so znaleckým
posudkom č.l. 99 - 115, listinnými dôkazmi.
Obžalovaný v 1. rade vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že dňa 28.6.2016 bol na návšteve
u kamaráta E. J.. Dostal hlad, a tak svedok objednal pizzu, ktorú museli ísť zobrať osobne, išiel svedok
a on ostal preto v byte sám. Na druhý deň sa stretol s obžalovaným v 2. rade, s tým sa rozhodli, že k E.
pôjdu ukradnúť televízor, ten následne speňažia. Okolo 17-tej hodiny vyrazili z Novák, išli jeho osobným
motorovým vozidlom, cestou volali svedkovi, že idú k nemu na návštevu, keby nebol doma, tak tam
nejdú. Cestou sa i dohodli, ako to urobia, spoločne im napadlo, že svedka pošlú pre pizzu a v tom čase
zoberú televízor. Svedok im prišiel otvoriť, boli u neho v byte, sedeli v obývacej izbe a po chvíľke ho
požiadali, aby objednal pizzu. Telefónne číslo vyťukal on, telefón potom podal svedkovi, ten i objednalpizzu a asi po 15-tich minútach išiel po ňu. Keď svedok E. J. odišiel z bytu, cez okno pozerali, ako
odchádza, keď bol dostatočne ďaleko, vzali televízor značky Samsung a spoločne ho odniesli do jeho
vozidla, cestou on zohnal kupca, predali ho svedkovi H. P., ktorý im vyplatil 200 eur, nevedel však, že
televízor je ukradnutý, peniaze si rozdelili po 100 eur. Spáchanie trestnej činnosti ľutuje.
Obžalovaný v 2. rade priebeh trestnej činnosti popísal zhodne, potvrdil predchádzajúcu dohodu o
vylákaní svedka E. J. z bytu pod zámienkou kúpy pizzy a následné odcudzenie televízora, ktorý spolu
i predali. I on spáchanie trestnej činnosti úprimne oľutoval.
Svedok - poškodený E. J. (ďalej len „poškodený“) vypovedal, že o odcudzení televízora sa dozvedel
od syna, ktorý mu s plačom telefonoval a uviedol mu, že boli u neho na návšteve obžalovaní, že ho
oklamali, bol kúpiť pizzu a v tom čase z bytu odcudzili televízor. Ako poškodený uplatňoval náhradu
škody za odcudzený televízor vo výške 700 eur.
Svedok E. J. potvrdil, že deň pred skutkom bol u neho na návšteve obžalovaný v 1. rade, i to, že si
objednali pizzu, ktorú bol on vziať. Potvrdil že dňa 29.6 2016 prišli obaja obžalovaní k nemu, po nejakej
chvíli že mu povedali, že sú hladní, a že si telefonicky pizzu objednali a on išiel pre túto pizzu, teda, že
ho pre ňu poslali. Keď sa vrátil domov, obžalovaní u neho už neboli, zistil, že odcudzili televízor, ktorý
bol poškodeného, túto skutočnosť oznamoval i otcovi - poškodenému hneď telefonicky.
Svedok H. P. potvrdil, že obaja obžalovaní prišli k nemu, chceli predať televízor, povedali mu, že je
jedného z nich, nevedel už povedať, ktorého, že pochádza z trestnej činnosti, nevedel. Kúpil televízor
za 200 eur, vie, že si túto sumu obžalovaní rozdelili na polovicu, televízor on následne predal.
Z oboznámeného Znaleckého posudku č. 17/2016 (č.l. 99 - 115) vyplýva, že obžalovaný v 1.
rade trpí závažnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti - schizoafektívnou psychózou,
ktoré bolo v čase skutku vo výdatnej remisii, konanie obžalovaného nebolo patologicky motivované,
duševná choroba sa v čase skutku u obžalovaného neprejavovala. Obžalovaný v čase skutku
vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, vedel svoje konanie ovládať forenzne nepodstatne
nevýznamne zmenšenej forme. V prípade, že u obžalovaného ochranné psychiatrické liečenie, ktoré mu
bolo uložené rozhodnutím Okresného súdu Prievidza v roku 2012, naďalej trvá, je potrebné ponechať
v platnosti, v prípade, že dané liečenie už netrvá, navrhuje mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Obžalovaný
chápe zmysel trestného konania.
Súd sa oboznámil s odborným vyjadrením (č.l. 27 - 27d), ktorým bola stanovená hodnota televízora zn.
Samsung ku dňu skutku na 435,26 eur.
Zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona,
s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona sa dopustí ten, kto spoločným konaním si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a čin spácha závažnejším spôsobom konania
- ľsťou.
Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia),
zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám (§ 20 Trestného zákona).
Podľa § 138 - písmeno f) Trestného zákona; závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu - ľsťou.
Podľa § 122 odsek 6 Trestného zákona; trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu,
ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku.
Podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona; škodou sa na účely Trestného zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur (§125 odsek 1 alinea 1).S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne s poukazom na uznanie viny
obžalovaného v 2. rade vo vzťahu k jeho osobe a jeho výpovedi vo vzťahu k obžalovanému v 1.
rade, výpoveď svedka E. J., P., výpoveď poškodeného, zabezpečené odborné vyjadrenie, mal súd
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obaja obžalovaní spoločným konaním si prisvojili cudziu
vec tým, že sa jej zmocnili, tým, že odňali dispozičné právo s vecou nakladať subjektu oprávnenému
na dispozíciu s vecou, tým, že televízor poškodenému vzali a predali a spôsobili tak malú škodu a
čin spáchali závažnejším spôsobom konania - ľsťou, pretože úmyselne po dohode vylákali z bytu
syna poškodeného tým, že ho po objednaní jedla po toto osobne z bytu poslali preč, čím tak po
stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1, 4 písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na § 138
písmeno f) Trestného zákona.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb, chráni ho pred neoprávnenými
zásahmi tretích osôb. Zabezpečuje jeho nedotknuteľnosť. Obžalovaní svojim konaním porušili tento
záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami o povesti (č.l. 31, 32 - 40), z ktorých vyplýva
charakteristika osôb obžalovaných a vyplýva z nich, že obžalovaní v mieste bydliska požívajú dobrú
povesť, neboli riešení v mieste bydliska za priestupky sťažnosti spoluobčanov, nie sú poberateľmi
žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia. Obžalovaný v 1. rade bol postihnutý v priestupkovom konaní
za priestupky na úseku cestnej premávky, obžalovaný v 2. rade bol jedenkrát v roku 2012 postihnutý
napomenutím za priestupok proti majetku. Oboznámil sa súd i s odpismi registra trestov (č.l. 41, 43 - 44)
apripojenýmitrestnýmispismi,zktorýchvyplýva,žeobžalovanýv1.radeneboldoposiaľsúdnetrestaný,
na obžalovaného v 2. rade sa hľadí, akoby bol 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/50/2017 zo dňa 27.4.2017, právoplatným dňa 10.5.2017, ktorým
boluznanývinnýzprečinukrádežepodľa§212odsek1Trestnéhozákonaabolmuuloženýtrestodňatia
slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu u obžalovaného v 2. rade musel súd prihliadnuť
na skutočnosť, že bol súdom prvého stupňa dňa 27.4.2017 voči obžalovanému vyhlásený odsudzujúci
rozsudok, (prevzatý obžalovaným trestný rozkaz sp. zn. 0T/50/2017), a teda prihliadnuc na ustanovenie
§ 42 odsek 1 Trestného zákona, skutočnosť, že súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, teda do úvahy prichádzalo u obžalovaného
ukladať trest súhrnný. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok,
zohľadniac osoby obžalovaných, ich doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúc obom obžalovaným
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - že sa k spáchaniu trestnej činnosti
priznali a jej spáchanie úprimne oľutovali, na druhej strane však u obžalovaného v 2. rade existenciu
dvoch priťažujúcich okolnosti v zmysle § 37 písmeno h), m) Trestného zákona - že spáchal viac
trestných činov a už bol odsúdený, a teda prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi
okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, u
obžalovaného v 1. rade naopak neexistenciou žiadnej priťažujúcej okolnosti, a teda prevyšujúci pomer
poľahčujúcich okolností, a teda pri ukladaní trestu i použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona,
zohľadniacspôsobspáchaniačinu,okolnosti,zaakýchdošlokspáchaniutrestnéhočinu,berúcdoúvahy
i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, a potom súd dospel k
záveru, že u obžalovaného v 1. rade, ako u prvo-trestanej osoby, je zákonný, primeraný a dôvodný
ukladať trest na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, upravenej za použitia § 38 odsek 3
Trestného zákona, ktorý by však už v tomto štádiu konania nebol ešte spojený s odňatím slobody, teda
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe,
výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného
zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, za súčasného uloženia povinnosti
- v skúšobnej dobe nahradiť spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačnýmúradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.
U obžalovaného v 2. rade, vzhľadom predovšetkým na skutočnosť, že ide osobu, ktorá bola viackrát
súdne trestaná, bolo na jeho osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu a tento nemal na jeho
osobu dostatočne prevýchovný vplyv, pretože obžalovaný sa dopustil krátko po výkone trestu ďalšej
závažnej majetkovej trestnej činnosti, odsúdenie vo veci 0T/50/2017, súd uložil súhrnný trest odňatia
slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona a
potom trest vo výmere 38 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bude obžalovaný, pretože pred
spáchaním trestnej činnosti bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle
§ 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
považoval súd za primeraný, dôvodný a zákonný. Súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd
zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/50/2017 zo dňa
27.4.2017,právoplatný10.5.2017,akoivšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Takéto tresty, podľa názoru, súdu v dostatočnej miere splnia účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako
i generálnej prevencie.
Poškodený riadne a včas uplatnil škodu vo výške 700 eur. Vychádzajúc z ustálenej škody v zmysle
oboznámeného odborného vyjadrenia, vychádzajúc zo skutkovej vety rozsudku, majúc preukázané, že
obžalovaným nebola uhradená žiadna spôsobená škoda, zaviazal obžalovaných k náhrade spôsobenej
škody vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. Poškodený, ktorý však uplatňoval škodu vyššiu
ako bola škoda spôsobená konaním obžalovaných a takto ustálená pojatá i do skutkovej vety rozsudku,
bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenie rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.