Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Cb/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304215
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6120304215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu SetCar sk,

a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50387189, zastúpený JUDr. Tomáš Zboja,
advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31595545, zastúpený JUDr. Felix
Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 394,40 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 394,40 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.05.2020 bol na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania doručený návrh

na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 394,40 € a taktiež si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Žalobca svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať
náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu.
Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil

na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení priloženom v prílohe žalovaný oznámil
poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne
uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Po právnej stránke žalobca svoj nárok
zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442
ods. 1 OZ, teda nárok si uplatnil z titulu náhrady škody.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 08.06.2020 platobný rozkaz
sp.zn.20Up/526/2020, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že uplatnený
nárok neuznávajú v celom rozsahu, s tým, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku im nebola
doručená a uplatňovaný nárok neevidujú vo svojom účtovníctve.
Žalovaný namietol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 C.s.p..
Tiež namietli, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti

ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a
správou pohľadávok. Na základe vedomostí o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných
súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, majú za to, že takúto činnosť žalobcu možno
považovať za neoprávnené podnikanie.K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla
uviedli, že jeho vznik žalobca oprel len o ustanovenia citovaných právnych predpisov, avšak tento svoj
nárok nijakým spôsobom nekonkretizovali. Pritom tento údajný nárok voči žalovanému zákon o PZP

vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka.
Zároveň namietli, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č.190533 zo dňa 29.10.2019 (ďalej
len „faktúra“), a teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto zaviazaným
subjektom na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na tieto skutočnosti, ako i znenie

§ 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku
žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale
v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s
ustanovením § 524 OZ.
K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo
žalobcom predloženej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval

k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa ich názoru neexistujúcej) a až následne
k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol
majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom

vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v tomto
konaní.
Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Obo/20/2007 zo dňa 29.01.2008 ohľadne
absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti žalovaný
na záver vyslovil názor, že zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a

žalobcom ako postupníkom považujú s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka za
absolútne neplatný právny úkon, a to z dôvodu nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu,
nakoľko predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť podľa tvrdení žalobcu postúpenie
pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi
(t.j. neexistujúci predmet postúpenia).

3. Na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.07.2020 právny zástupca žalobcu sa vyjadril
k podanému odporu žalovaného, v ktorom okrem iného uviedli, že tvrdenia žalovaného ohľadom
nedostatočnej špecifikácie skutočnosti, ako i neoznačenia dôkazov, považujú v plnom rozsahu za
neopodstatnené a účelové, s tým, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňal všetky náležitosti

uvedené v zákone č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, keď najmä odkázali na ustanovenie § 3 ods.
4 predmetného zákona. Žalobca pritom opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia
zákona o PZP a Občianskeho zákonníka, keď prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu
veci do predošlého stavu, čo potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č.17/2002.

Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodali, že dňa 30.09.2019 došlo vo
ZvolenekuškodovejudalostinamotorovomvozidleNissanQashqai,ev.č.M.,spôsobenejpoškodenému
Ing. Ľuboš Augustín - Platan-plus. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
Ford Focus C-Max, ev.č. M., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný
eviduje pod č.8006407238. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo

na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, ev.č. U. u
žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č.519/604 zo dňa 14.10.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru č.190533 zo dňa 29.10.2019, splatnú 12.11.2019 na sumu 946,56 € (788,80 €
bez DPH). V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.11.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej
udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 394,40 €.

Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko
poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní
vlastného vozidla.V tejto súvislosti dali do pozornosti stanovisko R 7/1992, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že
poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré
by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je

potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn.3Cob/189/2014). Zároveň uviedli, že neexistuje zákonná ani zmluvná
povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu/najrýchlejšiu opravovňu resp.

robil preukázateľne výber medzi požičovňami/servismi podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Keďže v
opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keď už stav poškodenia jeho
motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného (rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp.zn.27Cb/39/2012, rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp.zn.13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017).
Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej z nadobudnutím a správou pohľadávok označili za

neopodstatnenú, keď uvedené nemožno v tomto ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené
podnikanie žalobcu, keďže tento nepodniká za týmto účelom a jedná sa iba o štandardné postúpenie
pohľadávky.
Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii,
rozpore s ustanovením § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, označili za

neopodstatnené, keď takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov SR neodporuje zákonu. Poukázali pritom na rozhodnutie napríklad Okresného súdu Martin
sp.zn.18Cb/32/2018zodňa03.05.2018,rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Cob/2/2018.Tiež
uviedli, že aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky,
ktorej platnosť žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o

ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný
akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné
plnenie na účet žalobcu. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom
na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo

postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak
tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu
vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného označili za účelové. Podotkli, že v zmysle predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru
za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu

škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Tiež poukázali na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp.zn.3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018.
Pre úplnosť podotkli, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, túto
považujú za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti
poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom

za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla
späť poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou
nehodou. V danom smere poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.13Cob/75/2018 zo dňa
19.09.2018, najmä bod 7 odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na to odkázali preto na
krycí list zo dňa 31.10.2019, z ktorého je zrejmé, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo až

31.10.2019, teda najskôr v tento deň mohlo byť opravené vozidlo vrátené poškodenému. V zmysle
citovaného rozsudku Krajského súdu v Žiline tiež poukázali na to, že ak žalovaný namieta tvrdenia a
dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol
súdu nielen tvrdenia, ale aj dôkazy, ktorými by podložil svoje závery, čo sa však v tomto prípade nestalo
a teda toto treba posudzovať v zmysle § 151 C.s.p.. Na záver uviedli, že všetky podklady predkladané

súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody, a teda
samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol v danom prípade
dostatočným spôsobom konkretizovaný.

4. Prípisom zo dňa 23.07.2020 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní oznámil tunajšiemu

súdu, že postupuje predmetnú vec ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom
stanovenejlehotenavrholpokračovanievkonanínapríslušnomsúdevzmysle§10ods.3resp.vzmysle
§ 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.5. Tunajší súd uznesením zo dňa 28.07.2020 sp.zn.10Cb/9/2020-63 vyzval žalovaného, aby v lehote
15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručeného Okresnému
súduBanskáBystricadňa21.07.2020,uviedolďalšieskutočnosti,označildôkazynapreukázaniesvojich

tvrdení, s tým, že na neskôr predložené označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadnuť.
Žalovaný resp. jeho právny zástupca na toto uznesenie súdu, ktoré mu bolo doručené dňa 03.08.2020,
nereagoval.

6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 09.09.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil

sa právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a
včas. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ani jeho právny zástupca, pričom právny zástupca
žalovaného mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právny zástupca
žalovaného podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.09.2020 ospravedlnil neúčasť žalovaného,
ako i právneho zástupcu žalovaného na tomto súdnom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných
povinností a pracovnej vyťaženosti, ako i z dôvodov hospodárnosti konania. Taktiež informovali súd, že

súhlasia s prejednaním veci, ako i vyhlásením rozsudku v ich neprítomnosti. Súd postupoval v súlade
s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
právneho zástupcu žalovaného a žalovaného.

7. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania doložili

do súdneho spisu strany sporu a to: záznam o dopravnej nehode z č.l.7, oznámenie o poistnom plnení
z č.l.7, zápis o poškodení motorového vozidla z č.l.8, zákazkový list z č.l.8, faktúru č.219061253 z č.l.9,
zmluvu o prenájme vozidla zo dňa 14.10.2019 z č.l.9-10, faktúru č.190533 z č.l.10, všeobecné obchodné
podmienky pre prenájom osobných automobilov z č.l.11, oznámenie o postúpení pohľadávky z č.l.12,
zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2019, oznámenie o poistnom plnení z č.l.13, upomienku z

č.l.14, podací lístok z č.l.14-15 a oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní,
pričom zistil tento skutkový stav.
Zo záznamu o dopravnej nehode súd okrem iného zistil, že je spísaná na tlačive Kooperativa poisťovňa,
a.s., dátum nehody 30.09.2019, miesto nehody Zvolen, pričom obaja účastníci nehody zhodne uviedli,
že nehodu zavinil vodič vozidla A, t.j. Z.. J. X., s tým, že ako držiteľ a zároveň poistiteľ zodpovednosti za

škodu vo vzťahu k vozidlu A je uvedená Z.. J. X., vozidlo Ford Focus C-MAX, M., poisťovňa je uvedená
Komunálna poisťovňa a pri vozidle B je ako držiteľ uvedený Ing. Ľuboš Augustín, Platan plus, vozidlo
Nissan Qashqai, M..
Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 31.10.2019 súd okrem iného zistil, že ho žalovaný adresoval
Ing. Ľubošovi Augustínovi - Platan - plus, pričom ako poistený je uvedená J. X., poistené vozidlo M.,

poškodené vozidlo Nissan Qashqai, EČV: M., v ktorom bolo oznámené, že dňa 31.10.2019 ukončili
šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu predložili výpočet výšky plnenia, s tým, že
poistné plnenie poukazujú vo výške 463,07 €.
Zo zápisu o poškodení motorového vozidla súd okrem iného zistil, že sa jedná o tlačivo firmy
SlovExperta, s.r.o., dátum obhliadky 30.09.2019, vozidlo je uvedené Nissan Qashqai, EČV: M., pričom

je tam uvedené lakovanie - nárazník P (lak po oprave).
Zo zákazkového listu č.NB20190128, firma LION CAR, s.r.o., IČO: 36053961, ako odberateľ je uvedený
Ing. Ľuboš Augustín - Platan - plus, názor zákazky M.-XXXDH, poisťovňa uvedená Komunálna, s tým,
že je tam poznamenaná oprava podľa KPAS - predný nárazník.
Z faktúry č.219061253 firmy LION CAR, s.r.o., IČO: 36053961 súd zistil, že ako odberateľ je tu uvedený

Ing. Ľuboš Augustín - Platan - plus, dátum splatnosti 11.11.2019, vozidlo Qashqai, EČ: M.-XXXDH,
dátum otvorenia zákazky 14.10.2019. Následne sú uvedené jednotlivé práce, ako i materiály vrátane
množstva a jednotkovej ceny, ako i celkovej ceny, s tým, že celkom za zákazku je vyfakturovaná suma
463,07 € bez DPH a vrátane DPH suma k úhrade 555,68 €.
Zo zmluvy o prenájme vozidla č.519/604 zo dňa 14.10.2019 súd zistil, že ako prenajímateľ je tu uvedená

firma žalobcu, ako nájomca (držiteľ poškodeného vozidla je uvedený Ing. Ľuboš Augustín - Platan -
plus), predmetom zmluvy bol prenájom vozidla Nissan Qashqai, EČV: U., s tým, že prenajímateľ prenajal
toto vozidlo nájomcovi za podmienok uvedených v tejto zmluve a nájomca si prenajal predmetné vozidlo
na dohodnutý účel a za podmienok dohodnutých v zmluve, keď doba prenájmu bola dohodnutá od
14.10.2019 do 29.10.2019, denná sadzba prenájmu 69,60 €. V zmluve je tiež uvedené, že prenájom

náhradného vozidla bude uplatnený z PZP vinníka. Účel zapožičania náhradného vozidla je návšteva
klientov v rámci BB a ZV. V spodnej časti formulára zmluvy je uvedené pri ukončení prenájmu denná
sadzba prenájmu 59,16 € vrátane DPH, s tým, že dňa 29.10.2019 bolo vozidlo opätovne prevzatéprenajímateľom a odovzdané nájomcom s poznámkou nájomcu ku dňu 29.10. „moje vozidlo je stále v
servise“.
Z faktúry č.190533 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený žalobca, ako odberateľ je uvedený Ing.

Ľuboš Augustín - Platan - plus, IČO: 41191315, dátum vyhotovenia faktúry 29.10.2019, dátum splatnosti
12.11.2019, pričom bol fakturovaný prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č.519, Nissan
Qashqai, EČV: U. od 14.10. do 29.10.2019, 16 dní, jednotková cena 49,30, celková cena 788,80 €, spolu
na úhradu suma 946,56 € vrátane DPH.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2019 súd zistil, že ho adresoval postupca Ing. Ľuboš

Augustín-Platan-plus,IČO:41191315žalovanému,vktoromoznámil,žedňa29.10.2019postúpilsvoju
pohľadávku voči ich spoločnosti spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce
z poistnej udalosti č.8014125070 zo dňa 30.09.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla vo výške 788,80 € spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na
firmu žalobcu, keď bol zároveň uvedený aj bankový účet postupníka.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2019 súd zistil, že bola uzavretá medzi firmou žalobcu

a Ing. Ľubošom Augustínom - Platan - plus ako postupcom podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom je uvedené, že postupca má peňažnú pohľadávku voči Komunálna poisťovňa, a.s. (ďalej len
„poisťovňa“) ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Ford Focus C-MAX, EČV:
M. vo výške 788,80 € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č.381/2011 Z.z. - ide o
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej

súvislosti so škodou zo dňa 30.09.2019 na vozidle Nissan Qashqai, EČV: M.. Postupca touto zmluvou
postúpil žalobcovi predmetnú pohľadávku a žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie tejto pohľadávky
odplatu vo výške 788,80 €, čo zodpovedá faktúre č.190533, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom
postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai, EČV: U.. Zmluvné
strany sa pritom dohodli, že ich vzájomné nároky, t.j. na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na

úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude
pohľadávku podľa bodu 1 tejto zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Zmluvné strany sa
dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca a to tak, že žalobca v mene
postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovni.
Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.11.2019 súd zistil, že ho adresoval žalovaný žalobcovi, dátum

podania 06.11.2019, kde ako poškodený je uvedený Ing. Ľuboš Augustín - Platan - plus, dátum vzniku
poistnej udalosti 30.09.2019, poistený J. X., poistené vozidlo M., poškodené vozidlo Nissan Qashqai,
EČV: M., v ktorom je uvedené, že oznamujú, že dňa 31.10.2019 ukončil vyšetrenie poistnej udalosti, na
základektoréhoimvprílohetohtolistupredkladajúvýpočetvýškyplneniavrátanevyjadrenialikvidátorak
osobitostiam likvidácie, s tým, že bolo priznaných 8 dní nájmu náhradného vozidla, ako doba nevyhnutná

na opravu poškodeného vozidla, priznané 14.10.2019, príjem vozidla, vypožičanie vozidla 1 deň 15.10.,
doobhliadka vozidla 1 deň 19.-20.10., sobota, nedeľa 2 dni, oprava vozidla 2 dni, nákup dielov 1
deň, fakturácia opravy 1 deň, s tým, že v prípade doloženia hodnoverných dôkazov preukazujúcich
deklarovanú dĺžku výpožičky vozidla je možné pristúpiť k prehodnoteniu krátenia poistného plnenia.
Poistné plnenie poukázali na základe predložených dokladov na tam uvedený účet žalobcu v sume

394,40 €, s tým, že v prílohe je uvedený predmetný výpočet, konkrétne náklady na použitie náhradného
vozidla 946,56 €, priznaných 8 dní nájmu náhradného vozidla - 473,28 €, spolu priznané 473,28 €,
odpočet DPH - 78,88 €, výška škody bez DPH 394,40 € = poistné plnenie.
Z upomienky pred súdnym vymáhaním zo dňa 19.02.2020 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený
žalobca, ako odberateľ žalovaný, pričom je uvedené, že evidujú voči ním neuhradenú pohľadávku po

lehotesplatnostivsume481,75€,keďsútamuvedené2faktúry,okreminéhoajfaktúrač.190533,dátum
splatnosti 12.11.2019, počet dní omeškania 99, suma na faktúre 946,56 €, uhradená suma 552,16 €,
zostáva k úhrade 394,40 €, s tým, že požiadali o úhradu týchto pohľadávok najneskôr v lehote 3 dní
od doručenia tejto upomienky. Z pripojeného poštového podacieho lístka vo fotokópii súd zistil, že táto
upomienka bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 25.02.2020.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržali
podanej žaloby a ich ďalších písomných vyjadrení. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle § 274 C.s.p.
rozsudkom pre zmeškanie, keď ospravedlnenie žalovaného podľa nich nie je včasné ani dôvodné, avšak
pre prípad, že by sa súd nestotožnil s týmto názorom, s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov
v tomto zmysle, že nie sú splnené podmienky na takýto procesný postup súdu, zotrval na tom, aby súd

žalobe vyhovel. Súdu tiež na pojednávaní predložil zoznam rozhodovacej praxe súdov SR týkajúci sa
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného

v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po

skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok

preukázať.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 581 ods. 3 OZ, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v
odsekoch 1 a 2.
Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
V konaní nebolo sporné medzi stranami, že dňa 30.09.2019 došlo k dopravnej nehode, ktorá bola

spôsobená motorovým vozidlom, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, s tým, že pri tejto
dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla Nissan Qashqai, EČV: ZV:XXXDH, ktorého
držiteľom bol Ing. Ľuboš Augustín - Platan - plus.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný z titulu tejto škodovej udalosti
poskytol poškodenému na jeho účet poistné plnenie vo výške 463,07 €, čo zodpovedá sume za opravu

predmetného motorového vozidla, práca plus materiál, ktoré boli fakturované poškodenému faktúrou
č.219061253 firmou LION CAR, s.r.o. (fakturovaná suma bez DPH). Následne žalovaný už priamo na
účetžalobcuposkytolztitulutejtopoistnejudalostiajpoistnéplnenievovýške394,40€,ktorézodpovedá
výške nájomného v rozsahu 8 dní za prenájom náhradného vozidla, ako doby nevyhnutnej na opravu
poškodeného vozidla, pričom táto suma zodpovedá polovici fakturovanej čiastky bez DPH vo faktúre

č.190533, ktorá bola vystavená žalobcom poškodenému - Ing. Ľuboš Augustín - Platan - plus, v ktorej
bol fakturovaný prenájom náhradného vozidla v rozsahu 16 dní. Taktiež mal súd v konaní preukázané,
že dňa 29.10.2019 bola uzavretá medzi žalobcom a poškodeným Ing. Ľuboš Augustín - Platan - plus ako
postupcom zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky vo výške
788,80€,ktorúmalpoškodenývočižalovanémuztitulunárokunanáhraduškody,atokonkrétnenáhrady

účelnevynaloženýchnákladovzanutnéužívanienáhradnéhovozidlavsúvislostisoškodovouudalosťou
zo dňa 30.09.2019. Toto postúpenie pohľadávky bolo dojednané ako odplatné, pričom výška odplaty
za postúpenie pohľadávky bola dojednaná vo výške 788,80 €, keď v predmetnej zmluve o postúpení
pohľadávky došlo aj k vzájomnému započítaniu pohľadávky postupcu voči žalobcovi z titulu odplatyza postúpenie pohľadávky proti pohľadávke žalobcu voči postupcovi, ktorú mal z titulu fakturovaného
prenájmu náhradného vozidla v zmysle zmluvy o nájme č.519, ktorá bola fakturovaná faktúrou č.190533
vo výške 946,56 € (fakturovaná cena bez DPH 788,80 €), a teda v dôsledku vzájomného započítania

došlo k ich úhrade vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú, teda v sume 788,80 €.
Žalobca sa teda podanou žalobou voči žalovanému domáhal nároku na úhradu sumy 394,40 € z
titulu náhrady škody, ktorá vznikla z titulu povinného zmluvného poistenia v dôsledku predmetnej
poistnej udalosti, a to konkrétne z titulu náhrady nákladov vynaložených na užívanie náhradného vozidla
poškodeným, pričom výška uplatneného nároku zodpovedá polovici sumy, ktorú bol poškodený povinný

zaplatiť žalobcovi z titulu zmluvy o prenájme vozidla, keďže žalovaný ešte pred podaním žaloby plnil
žalobcovi v jeho prospech zvyšok tejto sumy vo výške 394,40 €, s tým, že žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu pri uplatnení tohto nároku odvodzoval v súdnom konaní od uzavretej zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.10.2019.
Nakoľko žalobca uplatnil v tomto konaní nárok z titulu náhrady škody, bol súd povinný skúmať, či sú
splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, t.j.:

1/ protiprávny úkon,
2/ spôsobenie škody,
3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4/ zavinenie.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd vychádzal z toho, čo už

bolo vyššie uvedené, že medzi stranami nebolo sporné, že predmetnú dopravnú nehodu - škodovú
udalosť spôsobil v dôsledku porušenia dopravných predpisov škodca motorovým vozidlom, ktoré bolo
povinne zmluvne poistené práve u žalovaného.
Taktiež súd poukazom na predmet tohto súdneho sporu považoval za preukázaný ďalší zodpovednostný
predpoklad, a to spôsobenie škody, keďže v dôsledku poškodenia motorového vozidla pri tejto dopravnej

nehode poškodený si počas doby opravy svojho vozidla prenajal náhradné motorové vozidlo, v dôsledku
čoho mu vznikla okrem iného škoda vo výške nájomného, ktoré bol povinný uhradiť z tohto titulu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd za preukázaný aj ďalší zodpovednostný predpoklad, teda
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, keďže pokiaľ by zo strany škodcu nedošlo k
porušeniu dopravných predpisov, nedošlo by k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda.

Pokiaľ ide o posledný zodpovednostný predpoklad, ktorým je zavinenie, toto sa podľa príslušného
ustanovenia všeobecnej zodpovednosti za škodu predpokladá (prezumpcia zavinenia) vo forme
nevedomej nedbanlivosti, pri ktorej škodca nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, hoci to
podľa okolností a vzhľadom ku svojim osobným pomerom mohol a mal predvídať. Pritom tak, ako už bolo
vyššie uvedené, v konaní ani nebolo tvrdené a ani to nebolo sporné, že by osoba, ktorá bola povinne

zmluvne poistená u žalovaného škodu nezavinila a teda, že by v danom prípade nešlo ani o nevedomú
nedbanlivosť, čiže nebolo preukázané vyvinenie sa škodcu a následne žalovaného ako osoby, ktorá je
povinná z titulu povinného zmluvného poistenia plniť priamo poškodenému za škodcu.
Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd považoval za preukázané splnenie všetkých
zodpovednostných predpokladov, v dôsledku čoho považoval za preukázaný základ nároku žalobcu na

náhradu škody.
Čo sa týka výšky nároku, súd aj túto považoval za preukázanú, keď táto zodpovedala výške
fakturovaného nájomného za prenájom náhradného vozidla, s tým, že v konečnom dôsledku bola
fakturovaná cena nájomného za 1 deň ešte v nižšej výške než to bolo pôvodne dojednané v zmluve o
prenájme vozidla, konkrétne vo výške 49,30 € denne, a to za 16 dní prenájmu, s tým, že z predmetnej

faktúry č.219061253 za opravu vozidla mal súd preukázané, že vozidlo bolo odovzdané do opravy
14.10.2019 a dátum dodania tovaru/služby je uvedené 28.10.2019, s tým, že ku dňu 29.10.2019 bolo
vozidlo ešte v servise s poukazom na vyjadrenie žalobcu, že tak, ako to vyplýva z oznámenia žalovaného
o poistnom plnení, šetrenie poistnej udalosti ukončili 31.10.2019, a teda až po vystavení krycieho listu
poisťovňou servis vozidlo vydá poškodenému.

Žalovaný v podanom odpore namietal základ nároku ako taký, avšak priamo k výške nároku sa
nevyjadroval a ani nenavrhol vykonať dokazovanie vo vzťahu k výške nároku, ani nepredložil priamo
žiadne dôkazy, ktoré by nárok čo do výšky spochybnili, a teda podľa názoru súdu nedošlo k účinnému
popretiu skutkových tvrdení zo strany žalovaného, s tým, že len z oznámenia o poistnom plnení,
ktoré žalovaný zasielal žalobcovi dňa 06.11.2019, vyplynulo, že plnili z tohto titulu len v rozsahu 8

dní prenájmu, navyše s dovetkom, že v prípade doloženia hodnoverných dôkazov preukazujúcich
deklarovanú dĺžku výpožičky vozidla je možné pristúpiť k prehodnoteniu krátenia poistného plnenia.
Súd sa teda nestotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý prezentoval v rámci svojej obrany v
tomto súdnom konaní, pokiaľ namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, v tom zmysle,že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený nedisponoval pohľadávkou voči
žalovanému z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť za prenájom náhradného motorového vozidla
v dôsledku toho, že v tom čase ešte neuhradil v prospech žalobcu ako prenajímateľa dané nájomné,

a preto v danom momente nebola splnená podmienka vzniku škody, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť
ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorá bola predmetom tohto súdneho sporu.
Súd totiž poukazuje na znenie predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2019, v
ktorej došlo okrem iného aj k dohode o započítaní vzájomných pohľadávok, a to konkrétne vo
vzťahu k poškodenému k započítaniu pohľadávky, ktorú žalobca mal voči poškodenému z titulu

prenájmu predmetného náhradného motorového vozidla, s tým, že táto pohľadávka bola započítaná s
pohľadávkou poškodeného, ktorú mal voči žalobcovi zase on z titulu odplatného postúpenia pohľadávky.
Je pravda, že pri formalistickom výklade práva by bolo možné vychádzať z toho, že poškodený mal
najprv žalobcovi uhradiť sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu mal vzápätí resp. ihneď v rámci
postúpenia pohľadávky voči žalovanému v podstate tie isté peniaze vrátiť. Takýto postup by však bol v
rozpore s realitou bežného života. Naopak ako účelné bez toho, aby tým mal byť obchádzaný zákon,

bolo že, poškodený a žalobca si svoje vzájomné práva a povinnosti upravili v rámci jednej zmluvy, a preto
si súd ani neosvojil tvrdenie žalovaného, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne
neplatná v dôsledku toho, že by sa ňou obchádzal zákon, resp. že by jej predmetom malo byť plnenie,
ktoré je nemožné.
Na okraj súd uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodovaciu prax krajských súd v Slovenskej

republike v obdobných veciach, je síce pravdou, že sa nejedná o záväznú ustálenú judikatúru v tom
zmysle, že by bol určitý právny názor opakovane potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, a teda
prichádzal by do úvahy aj odklon resp. iné rozhodnutie súdu, avšak konkrétne súd v tejto súdenej veci sa
stotožnilsvýkladomdotknutýchprávnychnoriemzhodnesprávnyminázormi,ktorévyplývajúzmnohých
súdnych rozhodnutí, na ktoré odkazoval žalobca.

10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.