Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Er/946/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607215195
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6607215195.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti
povinnému Z. U., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z.F. XXX, XXX XX Z., zast. JUDr. Elena Matulová, advokát,
AK so sídlom Železničná 7, 987 01 Poltár, o vymoženie 112,06 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I.Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom

Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 5996/2007 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

II.Súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 5996/2007 z a s t a v u j e .
III.Odklad exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 5996/2007 na návrh povinného s a p o v o ľ u j e

až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, ktorý uznesením č.k. 9Er/946/2007-44 zo
dňa 30.06.2017 čo do prvého a druhého výroku exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom pod sp.zn.
EX 5996/2007 vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 26.05.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného, ktorým podal návrh na odklad
exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku až do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie

ako aj návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Vo svojom podaní uviedol, že
exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761 č.k. SR 5793/2007 zo dňa 21.08.2007 a ktorým bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 166,50 Eur.

2. V danom prípade bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o úvere č. 6560076 zo dňa

11.07.2006, na základe ktorej oprávnený poskytla úver povinnému vo výške 165,96 Eur a ktorý mal
povinný ako dlžník splácať po 12tich mesačných splátkach po 27,21 Eur počnúc dňom 14.08.2006.

3. Povinný uviedol, že zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Oprávnený konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a povinný
nekonal v rámci svoje obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru povinného

predmetná zmluva má vady, ktoré spôsobujú to, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.

4. Rozhodcovská zmluva je tiež typom formulárovej zmluvy, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť.
Rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neplatná.

5. Povinný poukázal na zákonného ustanovenie § 3, §39 Občianskeho zákonníka ako ja na smernicu
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, § 53 ods. 1a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie - rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98,
judikatúra- III. ÚS 325/2010, III. ÚS 86/2010, III. ÚS 329/2010

6. K podaniu povinnej sa vyjadril aj oprávnený, že má za to, že povinná nepreukázala splnenie ani jednej
z podmienok uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, čim nie je splnená podmienka
pre zastavenie exekúcie. Zároveň uviedol, že nesúhlasí so odkladom exekúcie, pretože zastáva názor,
že povinný nesplnil podmienky uvedené v § 56 Exekučného poriadku.

7. Exekučné konanie sa začalo dňa 22.11.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9.Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR
5793/2007 zo dňa 21.08.2007, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 na základe Zmluvy o

úvere zo dňa 11.07.2006, uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len obchodné podmienky).

10.Uvedenéobchodnépodmienkyvbode17ustanovili,ževšetkysporymedzizmluvnýmistranami,ktoré
vzniknúzozmluvyoúvere,vrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušeniebudúriešenépredStálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava alebo pred všeobecným súdom, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej zmluvnej
strane.

11.V prebiehajúcom konaní exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku

nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho
oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia a to v zmysle § 45 Zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

12.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa

spotrebiteľskýúverposkytuje,aledôležitájekauza,t.j.žesajednáoposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ňou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

14.Z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej
činnosti oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v
zmysle § 52 a nasl. OZ (v tomto prípade bol poskytnutý úver vo výške 165,97 eur, v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy nejde teda konkrétne o zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, ale o spotrebiteľskú zmluvu vo všeobecnosti).

15.V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne
právo z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaníaj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení
Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

16.Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných

strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

17.Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa
považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

18.Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Medzi nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je
"neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane".

19.V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného

záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto

podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

20.Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom

komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,

resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

21.Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že
"podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť

sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku

Smernici.Nadruhejstranetátopodmienkauľahčujepredajcovialebododávateľovipripraviťsanaproces
a robí mu to menej obtiažnym.22.Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere.
Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne nenapĺňa podmienku uvedenú v

citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej
zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je zrejmé, že subjektom, ktorý
bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer
vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka,

zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie
žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval
takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda
napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom
na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo
relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským
súdom alebo v občianskosúdnom konaní. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že

spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v

demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom

23.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

24.Podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len "EP"), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

25.Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

26.Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd v zmysle výkladu smernice v rozsudku Océano
Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného

v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Podľa judikatúry ESD je
povinnosťoučlenskýchštátovaichorgánovzabezpečiť,abynekalépodmienkyvzmluváchnezaväzovali
spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k

ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov.

27. So zreteľom na to, že povinný v pozícii spotrebiteľa sa podpisom úverovej zmluvy, obsahom ktorej
bola neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka, na základe ktorej sa vopred vzdal práva na
účinnú procesnú obranu , čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným

javom, pričom v rozhodcovskom konaní bol vydaný exekučný titul, ktorý nie je v súlade so zákonom a
je materiálne nevykonateľný, súd potom ex offo exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň rozhodol
o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1písm g) Exekučného poriadku.

28.Podľa § 56 ods. 2 EP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že

exekúcia bude zastavená (§ 57).

29.Povolenie odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods.2 EP je taká skutočnosť, pri ktorej možno očakávať,
že exekúcia bude zastavená, môže súd, na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť ajz úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu. Súd však musí mať preukázané, že tu je dôvodný predpoklad,
že exekúcia bude z niektorého dôvodu zastavená. K uvedenému dôvodu pre odklad exekúcie podľa §
56 ods.2 EP predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať

zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods.1 Exekučného poriadku.

30.Vzhľadom k tomu, že exekučný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 5996/2007 vyhlásil

za neprípustnú a zastavil ju v zmysle zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g ) EP a rozhodol
tak v prvom a druhom výroku tohto rozhodnutia, je preto v danom štádiu konania dôvodné, aby súd
povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP až do právoplatného rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a zastavení exekúcie, tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

31.O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

: Proti I. výroku rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Proti II. a III. výroku rozhodnutia nie je prípustné odvolanie.