Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6Csp/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201157
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1719201157.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne: T. F., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XX, XXX XX F., štátny

občan SR, zastúpenej: Občianske združenie OPOS, IČO: 51 147 688, so sídlom A. Hlinku 1084/24A,
914 01 Trenčianska Teplá proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, a.s., IČO: 35 792 752, so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie, že úvery zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX sú bezúročné a bez poplatkov, o povinnosti
žalovaného vydať žalobkyni zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX
bezdôvodné obohatenie vo výške 569,60 eur, o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni zo zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX N. T. XX.XX.XXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 569,60 eur
a o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 500,00 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorom nároku rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XCsp/X/XXXX súd uznesením č.k.
XCsp/X/XXXX - XXX zo dňa 04.06.2019 vylúčil na samostatné konanie určenie, že úvery zo zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2011 sú bezúročné a bez
poplatkov. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 02.11.2011 bezdôvodné obohatenie vo výške 569,60 eur. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2011 bezdôvodné obohatenie vo výške
569,60 eur. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni primerané zadosťučinenie vo výške 500,00 eur.

2. Žalobkyňa svoj žalobný nárok odôvodňuje pozíciou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa

žalobkyne právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmlúv spôsobili vady v zmluvách, ktoré spôsobujú
absolútnu neplatnosť úverových zmlúv. Právne úkony boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa nemala
nikdy vôľu takéto zmluvy uzavrieť. Dôvod absolútnej neplatnosti je i nedostatok vážnosti, boli uzavreté
za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. Žalobkyňa
sa v žalobe rozsiahlym spôsobom odvoláva na zákonné ustanovenia a judikatúru ohľadom ochrany
spotrebiteľa. Uviedla, že v zmluvách nie je zrozumiteľné rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky,
je tam vysoká ročná miera percentuálnych nákladov vo výške 66,68 %. Žalovaný postupoval voči

žalobkyni bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi a použil v zmluvách neprijateľné
zmluvné podmienky: neprimerane vysoká RPMN 60,49 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a ročná
úrokovásadzba76,21%.Vzmluvách absentujeúdajovýškeistiny,úrokuainýchpoplatkov,jetozhrnuté
v jednej splátke. V zmluvách je ďalej uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátokvo výške 215,75 eur, neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok. Vzhľadom na
uvedené žalovaný vystavil žalobkyňu hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedenie výšky úveru ako aj RPMN je podstatnou náležitosťou Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorej neuvedenie je sankcionované tým, že takáto zmluva je bez poplatkov a
bez úrokov. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k
zmene výšky úveru, dochádza tým k zmene podstatnej náležitosti Zmluvy a takúto odpoveď je teda
potrebné považovať za nový návrh. Je teda zrejmé, že preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy s takouto
novou výškou úveru, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh Zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý

pôvodným navrhovateľom Zmluvy, teda dlžníkom. V uvedenom prípade k tomu nedošlo, preto treba mať
za to, že k platnému dojednaniu Zmlúv o spotrebiteľských úveroch nedošlo. Zmluvy o spotrebiteľských
úveroch v danej právnej veci sú teda neplatné. Vo veci vydania bezdôvodného obohatenia by mal
súd určovať a skúmať zmluvy z úradnej moci. K predmetným zmluvám je potrebné zdôrazniť, že bez
akýchkoľvek pochybnosti ide o spotrebiteľské zmluvy, na ktoré má súd z úradnej povinnosti aplikovať
zákon 250/2007Z.Z. o ochrane spotrebiteľa.

Žalobkyňa má za to, že zmluvy boli vopred pripravené v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný použil pri
uzatváranízmluvypredtlačenúformulárovúštandardizovanúzmluvu,ktorejobsahbolžalovanýmvopred
pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia v dôsledku čoho bola
žalobkyňa nútená podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom tak, ako aj ostatné dodatky.
So Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) nebola žalobkyňa v čase uzavretia zmlúv

oboznámená, nečítala ich a teda jej nebol známy ich obsah, nakoľko jej neboli zo strany žalovaného
poskytnuté k prečítaniu, čo zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Na predložených VOP absentuje podpis žalobkyne. Všeobecné obchodné
podmienky neboli zmluvnými stranami dohodnuté. V čase uzatvárania zmlúv č. XXXXXXXXXXX Y. Č..
XXXXXXXXXX a teda v čase podpísania zmluvných ustanovení žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ

nepoznala, čo sú to neprijateľné zmluvné podmienky a nevedela, že také niečo môže vôbec v zmluvách
existovať. Zmluvy podpísala v dobrej viere, pretože verila, že žalovaný - Profi Credit Slovakia s.r.o. koná
čestne a v súlade so zákonom. Všeobecné obchodné podmienky neboli dohodnuté a nie sú súčasťou
zmluvy. Dodávateľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi odborné poradenstvo. Žalobkyni boli zatajené
neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmluve č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX. Zmluvy sú v rozpore

so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a v rozpore s Občianskym
zákonníkom § 37 a priečia sa dobrým mravom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX Y. XXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2011 obsahujú RPMN a ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 70,01% v čase podpísania zmluvy. V októbri 2011 bola RPMN uvádzaná
NBS vo výške 16,65% a ročná úroková sadzba vo výške 15,40%. Dohodnutá úroková sadzba v

revolvingových zmluvách je vo výške 70,01 % čo je vyššie ako štvornásobok úroku pri bankových
spotrebiteľskýchúverochsosplatnosťouod1do5rokov.Žalobkyňajetohonázoru,žedohodnutýúrokje
neúnosne vysoký, v rozpore so zásadou dobrých mravov a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka
považuje úverovú zmluvu za neplatnú.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že v slušnej spoločnosti a medzi korektnými veriteľmi, ktorí voči spotrebiteľom

postupujú s náležitou odbornou starostlivosťou je neprípustné, aby si veriteľ pri podpise ponechával
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru (maximálne troch splátok) zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX sumu vo výške 215,25 eur. Ide o výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi podčiarknutý práve stavom hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pretože dodávateľ už pri poskytovaní úveru predpokladá neschopnosť splácať

úver / revolving dlžníkom. Takýto výkon práva nemôže požívať ochranu v právnom štáte (§ 3 OZ).
Nie je vylúčene, že je to vlastne žalovaný, ktorý zakladá predpoklad porušenia povinností spotrebiteľa,
keďže ho ukracuje o plnenie, pričom toto nie je nijako zohľadnené v splátkach (splátky sú také, ako
keby spotrebiteľ dostal plnú výšku úveru). Uvedená zmluvná podmienka potvrdzuje praktiky nebankovej
spoločnosti, ktorá sa chce dostať čo najskôr k finančným prostriedkom a tieto započítať už pri poskytnutí

úveru formou zmluvnej odmeny zakrýva skrytý úrok.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky
a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v
tomto prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. a spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Zmluva musí obsahovať údaje:

výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva musí obsahovať aj údaj: termín
konečnej splatnosti úveru. A ak sa spomenuté údaje nachádzajú v splátkovom kalendári, tento musí
byť obojstranne podpísaný. Nebanková spoločnosť Proficredit, s.r.o., si určuje svoje pravidlá, čo sa týka
uzatvárania zmlúv a tieto pravidlá sú v rozpore so zákonmi a rozpore s dobrými mravmi.Čo sa týka bezdôvodného obohatenia a námietky premlčania, žalobkyňa poukazuje na § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho

zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba
začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v
marci 2017 z intemetu a sociálnych sietí, a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedel skôr. Pokiaľ

ide o objektívnu lehotu, tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
termínu konečnej splatnosti a uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN, nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom. V danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené

žalobkyňa poukazuje na to, že jej nárok nie je premlčaný.
Nakoľko žalobkyňa zistila, že má vyplatené úvery zo zmlúv č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX
uzavreté dňa 02.11.2011, žiada súd o vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetných zmlúv vo výške
z každej 569,60 eur.
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX Y. XXXXXXXXXX boli podpísané dňa 02.11.2011.

Celková suma, ktorá nabehla na účet žalobkyne dňa 3.11.2011 z každej zmluvy bola 1.284,25 eur, čiže
o 215,75 eur menej. Dňa 20.01.2012 bol úver uhradený v celkovej výške 1.773,48 eur.
Podľa žalobkyne zmluvy obsahujú nasledovné neprijateľné podmienky: spracovateľský poplatok,
klamlivo uvedená RPMN, revolvingový úver, ako samostatne dojednaný dokument avšak podpísaný
len jedno stranou a to žalovaným, čiže odsúhlasený len jednou stranou, ale nie žalobkyňou, pričom

má ten istý dátum ako zmluva a pritom jej revolving v ten deň poskytnutý a vôbec poskytnutý nebol;
okamžitá splatnosť úveru, splátkový kalendár - nepodpísaný ani jednou stranou, rozhodcovská zmluva,
dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá by mala byť súčasťou a aj je. Avšak žalovaný ju pri zasielaní zmluvy
č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX nedodal.

3. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne ohľadom poskytnutia nižšieho plnenia, než bolo dojednané. V
prípade obdŕžania nižšej čiastky ako je suma schváleného úveru žalobkyňa pri svojich tvrdeniach úplne
opomína skutočnosti, ktoré sú spojené s vyplatením „nižšej“ sumy ako je suma uvedená v zmluve.
Suma úveru vo výške 1.500,00 eur bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že časť z tejto sumy
bola súčasťou vzájomného vyporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu

žalobkyne.Poskytnutieúverupredstavujezprávnehohľadiskasplneniezáväzkuveriteľaposkytnúťúver.
Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca synonymom
„vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Poskytnutím úveru
sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie
nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma

splnenia záväzku - teda aj započítanie. Žalobkyňa vyššie uvedenou argumentáciou napáda závery,
kedy sa berie výška úveru ako výsledná suma poskytnutých finančných prostriedkov. To, že žalobkyni
bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by jej bol
poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale
skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok - táto

skutočnosť vyplýva zo samotného obsahu zmluvy, ako aj zo Štandardných informácií o spotrebiteľskom
úvere, teda bola žalobkyni zrejmá už pred podpisom zmluvy.
Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani
netvrdil a ani nepreukázal opak. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ vyhlasuje, že

uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere.
Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu
porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“ Uvedené ustanovenie
je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej
zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od

samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník
podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby.
To,žeuzavretieDohodyoposkytnutíslužbyjesamostatné,napokonzdôrazňujeajosobitné,individuálne
rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že dohodao poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň
bod 7. Zmluvy o revolvingovom úvere hovorí: Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 berú výslovne na
vedomie a súhlasia, že nimi požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že Veriteľ je oprávnený

po posúdení schopnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 splácať požadovaný úver upraviť
počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude
vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie
povinnosti zo strany Veriteľa. V prípade, ak Dlžník (tu žalobca) nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi
sa výšky a ostatných parametrov úveru je oprávnený od zmluvy odstúpiť, príp. túto zmluvu s okamžitou

účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy. Uvedené
náležite vyvracia tvrdenia žalobkyne o neplatnom uzavretí zmluvy z dôvodu neprijatia návrhu zo strany
žalovaného.
Žalovaný taktiež poprel tvrdenia žalobkyne o nesprávnom uvedení RPMN. Údaj o RPMN sa počíta
podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, do ktorého je okrem iných údajov premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe.

Žalovaný poprel tiež tvrdenia žalobkyne ohľadom absencie termínu konečnej splatnosti úveru. Zmluva o
úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej
len „Zmluva“), ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah Zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v
zmysle článku 13. zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ

uvedené v článku 7. zmluvných dojednaní. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní
vyplýva doba trvania zmluvy, kde je uvedené, že Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú. Z
ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru,
resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Termín
konečnej splatnosti úveru je riadne uvedený a je splnená zákonná požiadavka. Vzhľadom k uvedeným

skutočnostiam termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi.
Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem
„termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom
prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa
spotrebiteľa - „dátum narodenia“, alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c)

„údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia
„dátume a výške splátok“). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané
ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Zmluva
o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX Y. XXXXXXXXXX obsahuje určenie „termínu konečnej
splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a

počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom
konečnej splatnosti a explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.
Žalovanýpopreltvrdeniažalobcuoprekročenízákonnejvýškyodplaty.Výškaodplatyzaúverposkytnutý

na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú
odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru.
Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a
nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri
bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami

za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať
celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti
komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri
porovnávanísamázobraťnielenhodnotaobvyklejodplaty,aleajspôsobamierazabezpečeniazáväzku,
objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako

fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka
si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže
úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré museldlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac
ako o 25-27 % avšak toto vyplýva výlučne z rozhodovacej praxe súdov a nie explicitne zo zákona tak
ako to uvádza žalobca. Priemerná výška odplaty v danom období bola 45,11% a táto nebola v Zmluve

podstatným spôsobom prevýšená.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadom úmyselného bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k premlčaniu,
žalovaný uviedol, že v desaťročnej premlčacej doby sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysle (či už priamy alebo
nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase získania

bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, kedy povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne
a potom by si ho úmyselne ponechal (Vojčík, P. : Občiansky zákonník - komentár. IURA Edition. 2009).
Pokiaľ by mala byť v posudzovanom prípade aplikovaná desaťročná premlčacia doba stanovená v
§ 107 ods. 2 ObčZ pre prípad získania úmyselného bezdôvodného obohatenia, bolo by preto nutné
preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť, od ktorej odvodzuje vznik a
existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia úmyslu získať bezdôvodného obohatenia nie je daná

s eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť.
Žalobkyňa v podanom vyjadrení neuviedla a ani nepreukázala jedinú skutočnosť o vedomosti
žalovaného o tom, že by mal získavať bezdôvodné obohatenie. Prieči sa akejkoľvek dokázanej
skutočnosti či všeobecnému chápaniu, aby žalovaný mal konať s úmyslom porušiť právne predpisy a
týmto porušením získať bezdôvodné obohatenie.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu - listinných dôkazov a zistil
nasledovný skutkový stav: dňa 24.10.2011 žalobkyňa ako spotrebiteľ, vyplnila a podpísala žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere (č. XXXXXXXXXX Y. XXXXXXXXXX)
a žalovaný ich dňa 02.11.2011 schválil a podpísal, následkom čoho došlo medzi stranami sporu

k uzavretiu zmlúv, na základe ktorých sa žalovaný, ako veriteľ, zaviazal poskytnúť žalobkyni, ako
spotrebiteľovi, spotrebiteľské úvery revolvingového typu, vo výške 1.500,00 eur, ktoré sa žalobkyňa
zaviazal splatiť v splátkach po 80,37 eur mesačne, s termínom splatnosti splátok v 20. deň príslušného
kalendárneho mesiaca s tým, že súčasťou predmetných úverových zmlúv sú Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Úverové zmluvy boli uzavreté

za nasledovných dohodnutých podmienok: splatnosť úveru 42 mesiacov, dátum splatnosti prvej splátky
bol dohodnutý na 20.12.2011, dátum splatnosti poslednej splátky 20.05.2015, RPMN úveru 66,68%,
priemerná hodnota RPMN 45,11 %, schválená výška revolvingu 902,92 eur, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť 3375,54 eur, odplata za poskytnutie služby 215,75 eur, ročná úroková sadzba úverov
70,01 %.

5. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 10 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 488 OZ, záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 2 písm. a), b), d) a e) zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje
spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo s ťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou

priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o

príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

6. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 569,60 eur (zmluva č. XXXXXXXXXX) a zo zmluvy o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX

bezdôvodného obohatenia vo výške 569,60 eur z titulu bezúročnosti a bezpoplatnosti úverových zmlúv,
uzatvorených so žalovaným, ktoré sú zapríčinené tak absenciou náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ako aj tým, že predmetné úverové zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky, spôsobujúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa.

Súd skúmal, či predmetné platne uzavreté úverové zmluvy obsahujú všetky náležitosti, predpísané
zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2), v znení platnom a účinnom v čase ich uzavretia. Súd
dospel k záveru, že v predmetných úverových zmluvách neabsentovala ani jedna z náležitostí zmluvy
podľa vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného nie sú
naplnené zákonné podmienky v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Po dôkladnom preskúmaní úverových zmlúv a všetkých jej príloh má súd za to, že svojím obsahom a
účelom neodporujú zákonu, neobchádzajú ho, nie sú v rozpore s dobrými mravmi a neobsahujú žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto nemôžu byť v tomto ohľade neplatné.
Predmetné úverové zmluvy boli medzi stranami sporu platne a účinne uzavreté, v predpísanej písomnej

forme a po obsahovej stránke zodpovedajú všetkým zákonným požiadavkám, preto ich nemožno
postihnúť sankciou bezúročnosti a bezpoplatnosti. Žalobkyňa teda nie je oprávnená domáhať sa proti
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, nakoľko všetky finančné
plnenia, ktoré žalovaný prijal od žalobkyne, prijal na základe platného právneho úkonu/dôvodu, ktorý
neodpadol.

K vznesenej námietke premlčania súd poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného nevzniklo, a teda žalobkyni nie je čo vydať, súd sa ňou
nebude zaoberať, keďže na to neexistuje právny dôvod.
Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané prijatie nižšej čiastky ako je suma schváleného úveru, tak súd
uvádza, že suma úveru vo výške 1.500,00 eur bola v prospech žalobkyne poskytnutá tak, že časť z tejto

sumy bola súčasťou vzájomného kompenzácie pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobcu.
Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné
prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. To, že žalobkyni bola na účet
poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by jej bol poskytnutý nižšíúver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že
zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok - táto skutočnosť vyplýva
zo samotného obsahu zmluvy, ako aj zo Štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere, teda bola

žalobkyni zrejmá už pred podpisom zmluvy. Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou
ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby
uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody
o poskytnutí služby: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou
uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára

na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej
ustanoveniami.“
Čo sa týka uvedenia výška RPMN na zmluvách, údajej o RPMN žalovaný počíta podľa zákonného
matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
do ktorého je okrem iných údajov premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Súd má preto za
preukázané, že tento je v zmluvách uvádzaný v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úverov, tuto súd poukazuje na to, že zmluva o úvere je tvorená
ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými
dojednaniami. Obsah Zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. zmluvy jej
neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ uvedené v článku 7. zmluvných

dojednaní. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva doba trvania zmluvy,
kde je uvedené, že Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5
zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Termín konečnej splatnosti vyplýva z
Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o

dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou
na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“.
Sporné zmluvy obsahujú určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa
dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok; spôsobom vyplývajúcim z
článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v

oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti; explicitným vyjadrením presného
dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s
neuvedením termínu konečnej splatnosti by odporoval smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ vo veci
C-42/15 konštatoval, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje

všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo
viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť,
aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou
SR schválená dňa 12.10. 2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. a ďalšie
právne predpisy (medzi nimi aj zákon č. 129/2010 Z.z.) bolo schválené o. i. aj to, že (bod 32) „V § 9
ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom
prijatia úpravy bolo zosúladenie zákona č. 129/2010 Z.z. so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé,

že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou nad rámec smernice (čo je
v zmysle rozsudku SD EÚ C-42/15, bod 58 : Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak,
že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do
zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.) a s jej
uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti úveru.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne vyplatiť primerané zadosťučinenie vo výške 500,00 eur, tento nárok
žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, neuviedla súdu akým spôsobom dospela k danej sume, a
preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

7. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Záverom súd dodáva,

že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že ten nemusí niesť žiadne
adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrie akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči
zdravému rozumu, v dôsledku čoho sa z úradnej povinnosti zbavuje svojej zodpovednosti. Ochrana
spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanieprvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom.
Spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti
a zodpovednosti za vlastné konanie. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v

primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho
poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej
priemernému spotrebiteľovi, pretože takýto postup by bol nielenže absolútne „nevýchovný“, ale aj
absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, ktorá by mala platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa.

8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech
žalovaného v spore je vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu vo výške 100%.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)