Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/114/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207232735
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1207232735.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v sporovej veci žalobcu: V. B., N.. XX. X. XXXX, A.
L.. Q. W. XXXX, V. A., Č. T., zast. advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava, proti
žalovaným: 1/. J.. B. F., N.. XX. X. XXXX, A. A. L.. X, A., X/ J.. V. M., W.V. F., N.. X. X. XXXX, A. L. L.. XX,
A., obaja zast. Advokátska kancelária JUDr. M. Mareková, spol. s r. o., Záblatská 28, Trenčín, IČO: 47
241 098, o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 30. apríla 2019 č. k. 20C/308/2007- 795, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
poručiteľ Q. B., zomr. XX. XX. XXXX, bol ku dňu smrti vlastníkom bytu č. 2 nachádzajúceho sa na 1.
poschodíbytovéhodomunaA.L..Č..XM.A.aprislúchajúcehospoluvlastníckehopodielunaspoločných
častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 3/1000. Žalovaným 1/, 2/ súd prvej inštancie priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je synom Q. B., ktorý zomrel dňa 24.
11. 2006. Okresný súd Bratislava V uznesením z 20. 9. 2007 č. k. 1D/807/2006- 24 dedičské konanie po
otcovi žalobcu zastavil podľa § 175h ods. 2 O.s.p., keďže poručiteľ zanechal majetok neparnej hodnoty
a tento majetok vydal V. N.. Poručiteľ dňa 30. 6. 2006 uzavrel s Ľ. H. (pôvodný žalovaný 1/) zmluvu
o prevode vlastníctva predmetného bytu, ktorou tento byt Ľ.. H. predal. Vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností v prospech Ľ. H. bol povolený pod č. V-3876/06 ku dňu 12. 7. 2006. Ľ.. H. kúpnou
zmluvou z 15. 5. 2007 sporný byt predal žalovaným 1/, 2/. Žalobca tvrdil, že zmluva o prevode vlastníctva

sporného bytu, ktorú uzavrel jeho otec s Ľ.. H., je absolútne neplatná podľa § 38 ods. 2 Obč. zák.,
pretože jeho otec pri uzavretí tejto zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny
úkon neschopným.

3. Zo záznamu o ošetrení pacienta Q. B. zo dňa 16. 5. 2006 vyhotoveného Záchrannou a dopravnou
zdravotníckou službou súd prvej inštancie zistil, že pacient Jozef B. má v odd. Diagnóza uvedené
„Demencia a Afektívna reakcia“. Z lekárskej správy - nálezu Q. B. spísaného vo FNsP Antolská 11,

Bratislava dňa 24. 5. 2006 o 13:46 hod vyplýva, že Q. B. bol privezený sanitkou do FNsP Antolská 11,
Bratislava za účelom psychiatrického a interného vyšetrenia na odporúčanie praktického lekára. Jeho
vedomie je aktuálne lucídne (jasný, bdelý), orientácia alopsychicky (osobou) nepresná, inak správna,
psychomotorické tempo spomalené, primerané veku, ladenie prázdne, poruchy vnímania aktuálneneprítomné, myslenie v tempe spomalené, nevýpravné, v obsahoch aktuálne nezistená psychotická
(choromyseľná) alternácia (zmena). Dg. Záver: organický psychosyndróm F.06.9. V prijímacej správe
Q. B. do Liečebne sv. Františka zo dňa 19. 6. 2006 je uvedené, že prítomný stav Q. B. je orientovaný,

pri vyšetrení spolupracuje, bez tendencie k agresivite, veľmi ťažko mobilný s pomocou, chôdza
šuchtavá, obezita. V anamnéze uvedený parkinsonský syndróm, liečbu neužíval. Z denných záznamov
hospitalizácienebohéhoQ.B.zLiečebnesv.Františkavyplýva,žedňa20.6.2006-stavbezzmeny,spal
dobre, pokojný; 21. 6. 2006 - orientovaný, cíti sa dobre, bolesti nemá, hydratácia zlepšená, dňa 22. 6.
2006 - dnes viac spavý; 23. 6. 2006: pre nespoluprácu ťažko hodnotiteľný, vysadený, zvýšené diuretické

tekutiny, redukčná diéta; 24. 6. 2006 - bez zápisu (sobota), 25. 6. 2006 - spavý, málo spolupracuje,
komunikuje, orientovaný, chcel by cvičiť; 26. 6. 2006 - cíti sa dobre, pri pohyboch pobolievanie chrbtice;
27. 6. 2006 - cíti sa ospalý, v noci spal dobre, celkovo orientovaný. Dňa 27. 6. 2006 vyšetril Q. B. v
Liečebni sv. Františka psychiater V.. Ľ. M., E.. pre potreby vykonania právneho úkonu notárom. V.. M.
v zázname o psychiatrickom vyšetrení uviedol, že pacient je kompletne orientovaný, rečová produkcia
pomalá s dysartiou, ale vcelku dobre zrozumiteľná, vnímanie bez patologických porúch, myslenie

pomalé, zabiehavé, obsahy aktuálne bazálne. Emotívne oploštený. Mnestické funkcie zmenené, pamäť
zachovaná, zhoršená výbavnosť. Kognitívne poruchy nevyšetruje. Intelekt deteriorácia, nevýznamná,
veku primeraná. Osobnosť zmenená organickými zmenami, v emotivite, aktivite, záujmoch a záľubách.
Záver: Nešpecifik. organická porucha osobnosti po poškodení a dysfunkcii mozgu F 07.8. Je kompletne
orientovaný,rozumiesituácií,vievyjadriťsvojuvôľuzhľadiskapsychiatrajeschopnývykonaťprávnyakt.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie neurológia. Zo záverov znaleckého posudku č. 910861 - 5/2009 zo dňa 7. 2. 2009
vypracovaného znalcom V.. T. X., E.. vyplýva, že podľa názoru znalca nebohý Q. B. mal diagnostikovanú
organickú duševnú poruchu na podklade cievneho a degeneratívneho ochorenia mozgu. Už v r. 2004

počas hospitalizácie na Neurologickom oddelení, kde bol hospitalizovaný pre parkinsonský syndróm
(degeneratívne ochorenie mozgu s poruchou pohyblivosti a psychickými zmenami), pri vyšetrení
mozgu počítačovým tomografom bola konštatovaná atrofia mozgu a leukoaraióza (difúzne organické
zmeny v bielej hmote mozgu). V máji 2006 psychiater konštatoval organický psychosyndrom a
doporučil pokračovať v liečbe neuroleptikami. V zdravotnej dokumentácii z hospitalizácie v Liečebni sv.

Františka bolo 19. 6. 2006 konštatované, že je imobilný, potrebuje úplnú pomoc, sám nie je schopný
umyť sa, obliecť a okúpať sa, má zhoršený zrak aj sluch, zastreté vedomie, je dezorientovaný, má
poruchu pamäti, nebol schopný podpísať „Informovaný súhlas". Pri psychiatrickom vyšetrení psychiater
konštatoval organickú porucha osobnosti, pri poškodení a dysfunkcii mozgu. Pacient mal v terapii
neuroleptiká (Sulpirid, Haloperidol, Prothazin), ktoré pôsobia tlmivo na centrálny nervový systém (lieky

s tlmivým účinkom na dezorientáciu a zmätenosť). Na základe zdravotnej dokumentácie zosnulého
Q. B. znalec určil, že nebohý Q. B. nebol v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (23. 6.
2006) schopný pochopiť a posúdiť obsah a následky tohto právneho úkonu. Pôvodne žalovaný Ľ.T.
H. založil do spisu súkromný znalecký posudok, vypracovaný znalcom F.. V.. Ľ.T. M., E.. znalcom z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria, zo dňa 29. 3. 2009. Podľa názoru tohto znalca

Q. B. trpel duševnou poruchou, nešpecifikovanou organickou poruchou po dysfunkcii a poškodení
mozgu (org. Psychosyndróm), ktoré diagnostikoval ambulantne psychiater v máji 2006, okrem toho
trpel Parkins. Syndrómom, ktorý sa prejavoval poruchami hybnosti a bol na tieto poruchy liečený. V
dokumentácii je však i údaj, že v Liečebni sv. Františka bol hospitalizovaný preto, lebo lieky doma
neužíval. Intenzita psychických príznakov kolísala podľa somatického (telesného) zdravia pacienta,

boli stavy zlepšenia i zhoršenia, ako vidno z dokumentácie. Pri psychiatrickom vyšetrení znalcom bola
diagnostikovaná organická nešpecifikovaná porucha osobnosti, ale znalec neodporučil neuroleptiká. Pri
príchode do liečebne sa uvádza doporučenie iného psychiatra, podľa potreby podávať neuroleptiká.
Lenže v dokumentácii je uvedené, že tieto v čase, kedy malo dôjsť k podpisu predmetnej zmluvy, Q. B.
nedostával. Podrobnosti cituje v rozbore dokumentácie podľa denného dekurzu. Na základe rozboru a

hodnotenia zdravotnej dokumentácie vrátane záznamu o vyšetrení znalcom F.. V.. Ľ. M., E.. (tri dni podľa
inkriminovaného dátumu podpisu) znalec zhodnotil, že s veľkou pravdepodobnosťou bol Q. B. schopný
posúdiť a pochopiť obsah a následky právneho úkonu podpísania zmluvy o prevode vlastníctva. V
posudku vykonanom o mŕtvom na základe dokumentácie a to i z dokumentácie o osobnom vyšetrení
znalcom F.. V.. Ľ. M., E.. nemožno urobiť logicky ani iný záver ako pravdepodobnostný.

5. Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatria a ustanovil znalca
V.. V. Č.. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného týmto znalcom súd prvej inštancie zistil,
že podľa názoru znalca zosnulý Q. B. v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 23. 6.2006 trpel organickou duševnou poruchou, ktorej klinický obraz sa vyhodnocuje podľa diagnostického
manuálu Medzinárodnej klasifikácie chorôb - 10, platná revízia - ako: Organické poruchy - zmeny
osobnosti a poruchy správania vyvolané cievnym ochorením (neurologicky preukázaným) mozgu, čomu

odpovedá aj zistenie parkinonského syndrómu. Znalec nezistil na čas jún 2006 u zosnulého klinicky
rozvinutú demenciu, čo by v takom prípade už znamenalo, že sa jedná o duševnú chorobu v užšom
zmysle slova. Vyššie uvedená porucha, ktorá sa v príslušnom manuáli popisuje pod štatistickým
kódom F07.8 a ktorá zodpovedá aj zisteniu znalca, sa prejavuje úbytkom kognitívnych funkcií (pamäť,
pozornosť, myslenie, intelekt), ale nedosahuje tento úbytok prislúchajúci demencii, t. j. kedy sú uvedené

kognitívne funkcie ešte výraznejšie poškodené. Uvedená organická duševná porucha neobsahuje vo
svojich klinických kritériách chorobne zmenenú schopnosť úsudku (nie je ešte nekritickosť a absencia
subjektívneho užívania chorobnosti ako je tomu v prípade demencie) a preto znalec nemôže určiť, že
by zosnulý Q. B. dňa 23. 6. 2006 konal v stave, ktorý by nereflektoval okolitú realitu a teda i seba
samého v danom čase, priestore a situácii. Uvedená duševná porucha v danom čase nezabraňovala
(nemala takýto klinický priebeh v kontexte takéhoto diagnostického zistenia) Q. B. pochopiť podstatu

a súvislosti - dôsledky uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Cievne poškodenie mozgu má však
dopady na psychické funkcie a osobnosť pacienta ako také a platí to aj v prípade Q. B., Ž. Q. B. mohol
byť v čase uzavretia zmluvy sugestibilný, ovplyvniteľný a ľahšie manipulovateľný, obzvlášť za svojej
osobnej situácie, kedy mohol pociťovať chýbanie záujmu o svoj zdravotný stav zo strany svojej rodiny
(zdravotná dokumentácia o tomto stručne, ale predsa len informuje). Znalec sa vyjadril k znaleckému

posudku vypracovaného F.. V.. Ľ. M., CSc. dňa 29. 3. 2009 tak, že nezistil zásadné odlišnosti od záverov
uvedeného posudku s poukazom na to, čo znalec uviedol k tomuto posudku v stati psychopatologický
rozbor.

6. Žalobca založil do spisu súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom V.. Q. V., znalcom z

odvetvia psychiatria zo dňa 31. 3. 2010. Podľa názoru tohto znalca Q. B. trpel závažnou duševnou
poruchou, tzv. zmiešanou demenciou (vaskulárnou, senilnou) a táto bola prítomná aj počas jeho pobytu
v LDCH sv. Františka a v dôsledku zistenia závažnej duševnej poruchy nebol Q. B. v dobe uzatvorenia
zmluvy o prevode vlastníctva bytu (23. 6.2006) schopný pochopiť a posúdiť obsah a najmä následky
tohto právneho úkonu. Tento záver sa nelíši ani od záverov posudku znalca V.. Č., nakoľko jedinci s

touto poruchou osobnosti sú veľmi sugestibilní, ľahko ovplyvniteľní, zmanipulovateľní a nie sú si vedomí
následkov svojho právneho úkonu.

7. Svedkyňa S. W., dcéra nebohej družky Q. B. V. N., vypovedala, že Q. B.E. videla naposledy roku
2006 v júni, júli, auguste, septembri, októbri v nemocnici u sv. Františka, kde bol hospitalizovaný, až

kým nezomrel, chodila tam s mamou, Q. B. bol zrejme pod liekmi, iba ležal, spal, prišiel chodiaci, tam
ostal ležiaci. Mal redukčnú diétu z 90 kg schudol na 50 kg, takmer ani nerozprával, väčšinou bol pod
liekmi a spal, mamu spoznával, svedkyňu nie, boli druh a družka. Q. B. mal parkinsonov syndróm a
známky demencie, niekedy v noci nevedel čo robí, v noci chodil cez deň podriemkával a stále by niekam
chcel chodiť. Nevedel, kde býva, kde sa nachádza, bol vyšetrený psychiatrom v roku 2005. Bol niekedy

nepríčetný, jej matka sa ho bála, keď okolo neho prechádzala, mal francúzsku barlu a tou ju udrel do
hlavy. Q. B.E. nehovoril ani o tom, že by predal byt a ani o tom, že by dostal za jeho predaj nejaké
peniaze, pána H. nepoznal. Q. B. nemal žiadny iný byt a po preliečení z nemocnice by sa už nemal kam
vrátiť, matka ho preto dala na preliečenie, lebo sa ho bála. Keď jej mama prišla za Q. B. do nemocnice,
tam jej niekto povedal, že tam bol H. aj s notárkou alebo s niekým, že ho položili na stoličku, odviezli ho

z izby niekam na chodbu niekam do suterénu, tam ho nechali asi podpísať tie papiere a Q. B. predal byt.
Mama sa ho potom pýtala, že „Jóži, ty si predal byt a kam teraz pôjdeš“? a on na ňu pozeral, prekvapene,
že čo to rozpráva, že on nič nepredal.

8. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. V odôvodnení

napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: „Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická
osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Keďže
neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné
zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie
ovládnuť, je vylúčené robiť záver v konaní o duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za

skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30 6. 2016) neumožňujú urobiť
v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na rozpornosť záverov súkromných znaleckých posudkovpredložených sporovými stranami, súd za relevantný vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom V. Č., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria, (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) dňa 10. 11. 2009, ktorý po oboznámení sa s kompletnou

zdravotnou dokumentáciou neb. Q. B. ustálil, že poručiteľ Q. B. v čase uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu dňa 23. 6. 2006 síce trpel organickou duševnou poruchou, (ktorej klinický obraz sa
vyhodnocuje podľa diagnostického manuálu Medzinárodnej klasifikácie chorôb - 10, platná revízia - ako:
Organické poruchy - zmeny osobnosti a poruchy správania vyvolané cievnym ochorením, neurologicky
preukázaným mozgu, čomu odpovedá aj zistenie parkinonského syndrómu), avšak znalec nezistil

v tomto čase u poručiteľ Q. B. klinicky rozvinutú demenciu, čo by v takom prípade už znamenalo,
že sa jedná o duševnú chorobu v užšom zmysle slova. Organická porucha - zmena osobnosti a
poruchy správania (ktorou trpel Q. B. v čase uzavretia zmluvy a ktorá sa v príslušnom manuáli
popisuje pod štatistickým kódom F07.8, a ktorá odpovedá aj zisteniu znalca ), sa prejavuje úbytkom
kognitívnych funkcií (pamäť, pozornosť, myslenie, intelekt),ale nedosahuje tento úbytok prislúchajúci
demencii, t. j. kedy sú uvedené kognitívne funkcie ešte výraznejšie poškodené. Uvedená organická

duševná porucha neobsahuje vo svojich klinických kritériách chorobne zmenenú schopnosť úsudku (nie
je ešte nekritickosť a absencia subjektívneho užívania chorobnosti ako je tomu v prípade demencie) a
preto znalec neurčil, že by zosnulý Q. B. dňa 23. 6. 2006 konal v stave, ktorý by nereflektoval okolitú
realitu a teda i seba samého v danom čase, priestore a situácii. Uvedená duševná porucha v danom
čase nezabraňovala (nemala takýto klinický priebeh v kontexte takéhoto diagnostického zistenia) Q. B.

pochopiť podstatu a súvislosti - dôsledky uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Cievne poškodenie
mozgu má však dopady na psychické funkcie a osobnosť pacienta aj také, a platí to aj v prípade Q.
B., Ž. Q. B. mohol byť v čase uzavretia zmluvy sugestibilný, ovplyvniteľný a ľahšie manipulovateľný,
obzvlášť za svojej osobnej situácie, kedy mohol pociťovať chýbanie záujmu o svoj zdravotný stav zo
strany svojej rodiny. Znalec sa vyjadril k znaleckému posudku vypracovaného F.. V.. Ľ. M., E.. dňa 29.

3. 2009 tak, že nezistil zásadné odlišnosti od záverov uvedeného posudku s poukazom na to, čo znalec
uviedol k tomuto posudku v stati psychopatologický rozbor. Uvedený záver znalec V.. V. Č.Ň. dostatočne
odôvodnil i v rámci svojho dovypočutia na pojednávaní dňa 2. 10. 2018 kde uviedol, že v chorobopise
Q. B. sa nikde nenachádza vyjadrenie psychiatra s označením diagnostického záveru nebohého Q. B.,
že sa jedná o demenciu, Q. B. mal diagnózu organická porucha osobnosti, pacienti s touto diagnózou

majú špecifické správanie, t. j. sú samotárski, viac vnímajú svoju chorobnosť, správajú sa podivínsky,
avšak následkom tejto diagnózy nie je pasívne neuchopenie svojich schopností niečo urobiť. Uvedené
potvrdzujú aj denné záznamy z času podpisu kúpnej zmluvy uvádzané v chorobopise Q. B., ktoré
súd podrobne cituje vyššie. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul:
„Pre neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje

bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje
konanie ovládnuť, čo sa v prejednávanej veci úplne jednoznačne nezistilo. Práve naopak, v konaní
bolo nezávislým znaleckým posudkom preukázané, že nebohý Q. B. netrpel demenciou, ale organickou
poruchou osobnosti, ktorá má za následok sugestibilitu, ovplyvniteľnosť, zvýšenú reaktibilitu a tiež „že
pacient sa pre niečo rozhodne, ale nie je to pasívne neuchopenie svojich schopností“. V konaní bolo tiež

preukázané, že Q. B. mal afektívne prejavy, k svojej družke sa správal mimoriadne hrubo napriek tomu,
že sa o neho jediná starala a ako jediná ho chodila navštevovať do nemocnice. Q. B. mal päť detí, žiadne
sa o neho prakticky nestaralo, jeho syn žalobca si s ním podľa vlastných slov písal, ale navštíviť ho išiel
do nemocnice až na základe listu V. N. v roku 2006, pričom ho nevidel 10 rokov od roku 1996, keď prišiel
otca navštíviť do liečebne, podľa vlastných slov za otca nedoplatky v liečebni ani nezaplatil. Z listov V.

N. žalobcovi vyplýva, že Q. B. nechcel svoj byt počas svojho života prepísať na nikoho. Vzhľadom na
uvedené sa súdu rozhodnutie Q. B. predať byt nejaví ako prejav duševnej choroby, ale ako zúfalý čin
nešťastného človeka. Vzhľadom na uvedené, keď sa v konaní úplne jednoznačne nepreukázalo, že by
Q. B. nedokázal v čase podpisu kúpnej zmluvy posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie v
tom čase ovládnuť, pričom je v tomto smere vylúčené urobiť záver o konaní Q. B. v duševnej poruche iba

na základe pravdepodobnosti, súdu neostalo iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.“ S poukazom
na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Podľa žalobcu je nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, že v
konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by Q. B. v čase podpisu kúpnej zmluvy nedokázal posúdiťnásledky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutkové
závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Z lekárskej správy z hospitalizácie Q. B. v období od
22. 11. 2004 do 30. 11. 2004 na neurologickom oddelení FNsP sv. Cyrila a Metoda vyplýva, že v

novembri 2004 nebol schopný podpísať informovaný súhlas. Keďže sa jeho zdravotný stav postupne
zhoršoval, informovaný súhlas nebol schopný podpísať bani dňa 19. 6. 2006, čo vyplýva z lekárskej
správy z hospitalizácie v liečebni sv. Františka v období od 19. 6. 2006 do 14. 7. 2006. Predmetná kúpna
zmluva bola podpísaná dňa 23. 6. 2006. Žalobca v tejto súvislosti v odvolaní uviedol: „Je absurdné,
aby p. B. počas posledných takmer 2 rokov nebol schopný podpísať ani len predtlačený formulár,

ktorý predstavuje informovaný súhlas, avšak o 4 dni na to dokáže údajne negociovať o zmluvných
podmienkach, prečítať si a pochopiť kúpnu zmluvu a prevziať kúpnu cenu vo výške 1.000.000 Sk (ktorá
sa samozrejme nikdy nenašla, záznam o tom, že by p. B. disponoval miliónom korún nebol uvedený
v žiadnom zázname v zdravotnej dokumentácii a táto suma nebola ani uložená v trezore na cennosti
v zdravotníckom zariadení, kde bol p. B. umiestnen ).“ Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že
z výsluchu znalca V.. Č. na pojednávaní dňa 2. 10. 2018 vyplynulo, že zdravotné záznamy Q. B.

odôvodňujú závery „iba“ o organickej poruche osobnosti pri poškodení mozgu, ktorá však údajne nemá
vplyv na spôsobilosť nebohého na právne úkony. Ale tento znalec zároveň uviedol, že v zdravotnej
dokumentácii Q. B. je obsiahnutý diagnostický záver o demencii nebohého a to vo finálnej - ťažkej forme
(vyplýva to zo záznamu z psychiatrického vyšetrenia z 3. 10. 2006, kde sa uvádza „demencia, strata
schopností postupuje, ide o postihnutie ťažké“). Ak by Q. B. trpel „iba“ organickou poruchou osobnosti

nezasahujúcou vážnejšie jeho intelektuálne schopnosti, dokázal by podpísať aspoň informovaný súhlas.
Rovnako ak by ešte v lete 2006 trpel „iba“ organickou poruchou osobnosti, nie je možné, aby už o
tri mesiace trpel až ťažkou demenciou, čo je najvyšší stupeň. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na
to, že Q.. B. mal značne zhoršený stav, bol imobilný, mal v dôsledku tzv. Parkinsonovho syndrómu
neprekonateľný tras ruky, čomu zodpovedá aj jeho podpis na predmetnej kúpnej zmluve, ktorý tvorí

iba súhrn vlnoviek. V zmysle ust. § 40 ods. 6 Obč. zák. bola preto na tento právny úkon potrebná
úradná zápisnica. Predmetná kúpna zmluva z 23. 6. 2006 však formu notárskej zápisnice nemala. Vo
vyjadreniach Ľ.. H. sú absurdné rozpory, keď Ľ.. H. údajne predmetný byt potreboval pre seba, pretože
staval dom a nemal zabezpečené bývanie, pritom ale do predmetného bytu sa nikdy nenasťahoval. Ľ..
H. údajne nemal finančné prostriedky na dostavbu rodinného domu, ale napriek tomu kúpil od Q.. B.

predmetný byt za milión korún.

11. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

13. Rozhodnutievprejednávanejvecizáviseloodposúdenia,čineb.Q.B.včaseurobeniapredmetného
právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 23. 6. 2006, ktorou predal predmetný byt Ľ.. H., konal v duševnej

poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Ak v čase urobenia tohto právneho úkonu
takouto duševnou poruchou trpel, tento právny úkon by bol absolútne neplatný podľa § 38 ods. 2 Obč.
zák., v dôsledku čoho by Ľ. H. nenadobudol vlastnícke právo sporného bytu a nemohol by ho platne
previesť za žalovaných 1/, 2/. Ak však neb. Q.. B. nekonal v duševnej poruche, ktorá by ho robila
na tento právny úkon neschopným, potom je predmetný právny úkon platný a Ľ.. H. nič nebránilo, aby

sporný byt predal žalovaným 1/, 2/. Vo všeobecnosti možno povedať, že záver o neplatnosti právneho
úkonu podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. predpokladá, aby bolo bezpečne zistené, že jeho subjekt buď
nedokázal posúdiť následky svojho právneho úkonu, alebo ovládnuť svoje konanie, prípadne oboje.
Pod duševnou poruchou v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. treba rozumieť aj prechodnú duševnú poruchu
(napr.jednorazovýstavopitosti,drogovéhoopojenia,atď.)vylučujúciukonajúcejosobyposúdiťnásledky

svojho konania (rozumová - rozpoznávacia intelektuálna schopnosť) alebo svoje konanie ovládnuť
(určovacia schopnosť).

14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotný stav neb. Q.. B. bol premenlivý. Napríklad v
ošetrovateľskom zázname z 19. 6. 2006, teda iba 4 dni pred uzavretím predmetnej zmluvy o prevode

vlastníctva sporného bytu ( č. l. 80), sa konštatuje, že neb. B. mal zastreté vedomie a bol dezorientovaný.
Na č. l. 82 spisu sa nachádza písomnosť označená ako Informovaný súhlas hospitalizovaného pacienta
z 19. 6. 2006 (ide o súhlas pacienta s hospitalizáciou, s liečebnými úkonmi, atď.), pričom sa tu konštatuje,
že informovaný súhlas pacienta nebolo možné vzhľadom na jeho zdravotný stav získať. Opätovne trebazdôrazniť,žepredmetnázmluvabolauzavretáužo4dni.Nadruhejstranepodľalekárskehozáznamuna
č. l. 89 dňa 25. 6. 2006, t. j. 2 dni po uzavretí predmetnej zmluvy, neb. B. komunikoval a bol orientovaný.

15. Vo veci boli podané štyri znalecké posudky, z čoho súd prvej inštancie ustanovil znalca z odvetvia
neurológia V.. T. X., E.. (znalecký posudok č. 5/2009 na č. l. 139) a znalca z odvetvia psychiatria
V.. V. Č. (znalecký posudok č. 86/2009 na č. l. 194). Z týchto posudkov vyplýva, že neb. B. mal
diagnostikovanú organickú duševnú poruchu na podklade cievneho a degeneratívneho ochorenia
mozgu, parkinsonský syndróm, atrofiu mozgu a leukoaraiózu (difúzne organické zmeny v bielej hmote

mozgu). Okrem toho trpel demenciou vaskulárneho typu ťažkého stupňa, obezitou, arteriosklerózou,
cukrovkou a ischemickou chorobou srdca. Znalec z odvetvia neurológia V.. X., E.. vo svojom znaleckom
posudku okrem iného uviedol: „Q. B. trpel dlhodobou závažnou psychickou poruchou na podklade
organického poškodenia mozgu kombinovanej cievnej a degeneratívnej etiológie, prejavujúcou sa
celkovou poruchou orientácie, pamäti, intelektu. Podľa záznamu z 19. 6. 2006, teda 4 dni pred uzavretím
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nebol pre závažné psychické zmeny schopný podpísať informovaný

súhlas, ktorý podpisuje každý hospitalizovaný pacient. Dané poškodenie mozgu je trvalého charakteru,
takže je vylúčené, aby v priebehu niekoľkých dní po uvedenom dátume mohlo nastať zlepšenie. Preto
jednoznačne uzatváram, že nebohý Jozef Szöcs nebol v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva
bytu dňa 23. 6. 2006 schopný pochopiť a posúdiť obsah a následky tohto právneho úkonu.“ Na
druhej strane znalec z odvetvia psychiatrie V.. V. Č. v závere svojho znaleckého posudku uviedol, že

neb. B. trpel organickou duševnou poruchou, „ktorá sa prejavuje úbytkom kognitívnych funkcií (pamäť,
pozornosť, myslenie, intelekt ), ale nedosahuje tento úbytok prislúchajúci demencii, t. j. kedy sú uvedené
kognitívne funkcie ešte výraznejšie poškodené. Uvedená organická duševná porucha neobsahuje vo
svojich klinických kritériách chorobne zmenenú schopnosť úsudku (nie je ešte nekritickosť a absencia
subjektívneho prežívania chorobnosti, ako je tomu v prípade demencie)a preto znalec nemôže určiť,

že by zosnulý dňa 23. 6. 2006 konal v stave, ktorý by nereflektoval okolitú realitu a teda i seba
samého v danom čase, priestore a situácii. Uvedená duševná porucha v danom čase nezabraňovala
(nemala takýto klinický priebeh v kontexte takéhoto diagnostického zistenia) zosnulému pochopiť
podstatu a súvislosti - dôsledky uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Znalec musí však dodať, že
cievne poškodenie mozgu má dopady na psychické funkcie a osobnosť pacienta aj také, a platí to aj

v prípade zosnulého, že zosnulý mohol byť v čase uzavretia zmluvy sugestibilný, ovplyvniteľný, a teda
aj ľahšie manipulovateľný, obzvlášť za svojej osobnej situácie, kedy mohol pociťovať chýbanie záujmu
o svoj zdravotný stav zo strany svojej rodiny (zdravotná dokumentácia o tomto stručne, ale predsa len
informuje.“ Možno teda uzavrieť, že každý zo znalcov ustanovených súdom prvej inštancie dospel k
rozdielnemu záveru.

16. Žalobca si nechal vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom z odvetvia psychiatria V..
Q.Ř. V.. Ten v závere svojho znaleckého posudku (č. l. 316) uviedol, že neb. B. trpel v inkriminovanej
dobe tzv. zmiešanou demenciou (vaskulárnou, senilnou), v dôsledku ktorej nebol v čase uzavretia
zmluvy o prevode vlastníctva bytu schopný pochopiť a posúdiť obsah a najmä následky tohto právneho

úkonu. Súkromný znalecký posudok si nechal vypracovať aj pôvodný žalovaný Ľ. H.. Ide o posudok
znalca z odvetvia psychiatria F.. V.. Ľ. M., E.. (č. l. 163). Znalec v závere posudku uviedol, že
Q.. B. trpel duševnou poruchou - nešpecifikovanou organickou poruchou po dysfunkcii a poškodení
mozgu (organický psychosyndróm). Znalec ďalej v posudku uviedol: „Na základe rozboru a hodnotenia
zdravotnej dokumentácie vrátane záznamu o mojom vyšetrení (tri dni podľa inkriminovaného dátumu

podpisu) s veľkou pravdepodobnosťou bol Q. B. schopný posúdiť a pochopiť obsah a následky právneho
úkonu podpísania zmluvy o prevode vlastníctva.“

17. Odvolací súd sa po zhodnotení týchto znaleckých posudkov priklonil k záveru znalcov V.. T. X.,
E.. P. V.. Q. V., teda že neb. B. v čase urobenia predmetného právneho úkonu trpel takou duševnou

poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na jednoznačný záver znalca - neurológa V.. T.A. X., E.., že organické poškodenie mozgu neb. B. malo
trvalý charakter, takže je vylúčené, aby bol 4 dni po tom, ako nebol schopný podpísať ani informovaný
súhlas, mohol pochopiť obsah a následky predmetného právneho úkonu. Naviac, je prinajmenšom
otázne, či by neb. B. uzavrel predmetnú zmluvu, ak by bol na tento právny úkon zo zdravotného hľadiska

schopný. Totiž neb. B. uzavretím predmetnej zmluvy stratil svoju jedinú možnosť bývania, takže ak by
bol neskôr prepustený zo zdravotného zariadenia, v ktorom sa v čase uzavretia predmetnej zmluvy
nachádzal, nemal by kam ísť. Podporne možno poukázať aj na rozdielnosť podpisov neb. B. na kúpnej
zmluve zo 14. 7. 1994, ktorou kúpil predmetný byt do svojho vlastníctva a na predmetnej zmluve oprevode vlastníctva bytu z 23. 6. 2006. Zatiaľ čo jeho podpis na kúpnej zmluve zo 14. 7. 1994 je jasne
čitateľný, jeho podpis na zmluve z 23. 6. 2006 je iba nečitateľnou vlnovkou. Dcéra neb. družky neb. B.
vypovedala, že keď sa ho jej matka opýtala, či predal byt, tak jej povedal, že on nič nepredal. Zmieniť

treba aj zvláštne okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu z
23. 6. 2006. Kúpna cena bola dojednaná sumou 1.000.000 Sk, ktorú mal predávajúci Ľ.. H. odovzdať v
hotovosti nebohému B. dňa 25. 6. 2006 (viď potvrdenie z č. l. 173), ale v dokumentácii nachádzajúcej sa
v zdravotnom zariadení sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by neb. B. touto sumou disponoval.
Inými slovami, nikdy nikto tieto peniaze u neb. B. nevidel a neboli uložené ani v trezore zdravotníckeho

zariadenia. Na dôvažok dedičské konanie po neb. Q. B. bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
Žalobca tiež dôvodne poukazuje na rozpory vo výpovedi Ľ.. H.. Odvolací súd je toho názoru, že za
týchto okolností nemožno vylúčiť, že tu došlo k podvodnému konaniu predávajúceho Ľ.. H.Á. (i keď
nevyplatenie kúpnej ceny samo osebe nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy).

18. Možno teda uzavrieť, že predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu z 23. 6. 2006 je absolútne

neplatná v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. Na jej základe sa teda Ľ.. H. nemohol stať vlastníkom
predmetného bytu a ako nevlastník ho v zmysle zásady nemo plus iuris nemohol platne predať
žalovaným. 1/, 2/.

19. V poslednom období však došlo k čiastočnej zmene judikatúry týkajúcej sa zásady nemo plus iuris

ad alium transferre potest ipse habet. V tomto ohľade treba poukázať na nález Ústavného súdu SR
zo 16. 3. 2016 sp. zn. I. ÚS 549/2015. Právna veta tohto nálezu znie takto: „Z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidva ústavné princípy - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho

nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štát )
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ
však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj

individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní.“ Rovnaký právny názor zaujal aj Ústavní soud ČR, ktorý v náleze z 28. 1. 2016
sp. zn. III. ÚS 247/14 okrem iného uviedol: „Ústavní soud zastává ve své nálezové judikatuře konstantní

názor, že je třeba při posouzení nabytí vlastnictví k nemovitostem zapsaným v katastru nemovitostí od
nevlastníka, důsledně zvažovat a hodnotit existenci dobré víry nového nabyvatele. Absencí posouzení
dobré víry nabyvatele nemovitostí tak došlo k upřednostnění principu, že nikdo nemůže na jiného
převést více práv než sám má před principem právní jistoty, ochrany dobré víry a důvěry v akty státu.“
Možno teda urobiť záver, že trendom najnovšej judikatúry je, že v konkrétnom prípade na základe

konkrétnych skutkových okolností je možné uprednostniť princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa
pred princípom, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Inými slovami, súčasná
judikatúra zastáva stanovisko, že v konkrétnom prípade na základe zváženia všetkých okolností prípadu
je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka aj len na základe princípu ochrany dobrej viery.“
To znamená, že aktuálna judikatúra pripúšťa, že ochrana dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti,

ktorý ju nadobudol od nevlastníka, môže mať prednosť pred princípom ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka. Ide tu v podstate o prelomenie zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest
ipse habet (zásada, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má).

20. Odvolacísúdjetohonázoru,ževprejednávanejveciidepráveoprípaduvedenývpredchádzajúcom

odseku. Došlo tu ku kolízii práv spočívajúcej v tom, že na jednej strane v dôsledku neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníctva bytu jeho vlastníkom bol ku dňu svojej smrti neb. Q. B., ale na druhej strane
vystupujú žalovaní, ktorí tvrdili, že boli dobromyseľní v tom, že predmetný byt kupujú od jeho skutočného
vlastníka. Odvolací súd je toho názoru, že treba dať prednosť ochrane dobrej viery žalovaných pred
ochranou vlastníckeho práva neb. Q. B.. Dobrá viera žalovaných pri nadobudnutí predmetného bytu

nebola vykonaným dokazovaním spochybnená a v tomto ohľade odvolací súd poukazuje na výpoveď
žalovanej 2/ v odvolacom konaní. Žalovaní 1/, 2/ sa nemali odkiaľ dozvedieť o okolnostiach, za ktorých
sa „vlastníkom“ sporného bytu stal Ľ.. H. a neb. Q. B. nepoznali. Predmetný byt kupovali prostredníctvom
realitnej kancelárie, ktorá ich ubezpečila, že Ľ.. H. je na príslušnom liste vlastníctva zapísaný ako vlastníksporného bytu. Na dokreslenie treba uviesť, že žalobca ako syn neb. B. sa o neho nikdy nezaujímal a
nikdy ho v zdravotníckom zariadení ani nenavštívil.

21. Možno teda uzavrieť, že napriek neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 23. 6. 2006
nebolo možné žalobe vyhovieť, pretože žalovaní 1/, 2/ sa stali vlastníkmi sporného bytu v dôsledku
svojej dobromyseľnosti pri jeho kúpe. Žalobe preto nemožno vyhovieť. Z týchto dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).