Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36Csp/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117232354
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4117232354.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1. Jozef K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. rad XXXX/XX, V., 2. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. rad XXXX/XX, V., proti
žalovaným: 1. Československá obchodná banka a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140,
2. Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, Hlohovec, IČO: 36 253 073, zastúpený Advokátska
kanceláriaJUDr.Eckmann,s.r.o.,sosídlomMierovénámestie14,Trenčín,IČO:47241110,oneplatnosť
úverovej zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2.rade zamieta.

II.Žalovanýmv1.a2.radepriznávanároknanáhradutrovkonaniavočižalobcomv1.a2.radespoločne
a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

III. Súd ruší neodkladné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Nitra č. k.
36Csp/21/2017-52 zo dňa 26.01.2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len žalobcovia) sa žalobou zo dňa 29.12.2017, domáhali určenia,
že ad1) zmluva o splátkovom úvere č. 197215 zo dňa 26.04.2011, uzavretá medzi žalobcom a

žalovaným 1., je absolútne neplatná, ad 2) právne úkony výkonu záložného práva záložného veriteľa
ČSOB, a.s., smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 1008,2001, sú neplatné, ad 3) právne úkony výkonu záložného práva na základe
zmluvy o záložnom práve č. 197215/Zal/1 žalovaného II., smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby
nehnuteľností, zapísaných na LV č. 3822 kat. úz. Mojmírovce,- parc. reg. C, evidované na katastrálnej
mape, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 71 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2,

parc. č. XXX/XX záhrada vo výmere XX m2 a stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX a 2001
na parc. č. XXX/XX, letná kuchyňa ad 4) uplatnili si trovy konania, ad 5) navrhli priznať im finančné
zadosťučinenie vo výške 1 000 eur.

2.Vžalobeuviedli,žežalobca1.uzatvorilakodlžníksožalovaným1.akoveriteľomzmluvuosplátkovom
úvere č. 197215 s prílohou obchodné podmienky, pričom záväzok dlžníka bol zabezpečený záložným
právom zriadeným v prospech žalovaného 1. na zabezpečenie pohľadávky podľa zmluvy o zriadení

záložného práva č. 197215/ Zal/1 zo dňa 26.04.2011. Žalovaný 1. pristúpil k výkonu záložného práva,
pretože nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť
situáciu, došlo oznámenie o vyhlásení predčasnom splatnosti úveru, výzva na zaplatenie a oznámenie
o vykonaní dobrovoľnej dražby na obydlie. Zosplatnenie úveru bolo neprimerané. Žalobcovi 1. bolposkytnutý úver na základe čestného prehlásenia o jeho príjme, bol živnostník s nulovým daňovým
priznaním, nevedel dokladovať mesačný príjem a založil nehnuteľnosti žalobkyne 2., ktorá bola na
materskej dovolenke. Žalovaný 1. si nesplnil svoju povinnosť posúdiť bonitu klienta, nesplnil si povinnosť

s odbornou starostlivosťou posúdiť žalobcu 1. splácať úver, tak ako to vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č.
129/2010Z.z.,pretodošlonajehostranekstrateprávapožadovaťsplatenieúverujednorazovo.Žalobca
1. prijal peniaze za stavu finančnej tiesne, jeho prístup ako spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá
povedať o žalovanom 1., ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Žalovaný 1. si
zvolil jednoduchší a vhodnejší spôsob uspokojenia pohľadávky cestou dobrovoľnej dražby, namiesto

toho,abyvyužilzaspôsobúhradyexekúciuvočižalobcovi1.zrážkamizomzdy.Žalobkyňa2.nesúhlasila
s postupom žalovaného 1., poslala mu dohodu so žiadosťou o prijateľné mesačné splátky a oznámila
mu,žejeochotnápokračovaťvsplácaní.Bankymajúpostupovaťvočispotrebiteľomvsúladesodbornou
starostlivosťouadobrýmimravmi,abyichnevystavilineprimeranémuvýkonuzáložnéhopráva,tomábyť
výhradne iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky. Žalovaný 1. nerešpektoval primeranosť
vo svojom postupe, neponúkol reštrukturalizáciu úveru, odklad splátok, i keď vedel o ťažkej situácii

žalobcov. Požívať ochranu nemôže taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči dobrým
mravom. Banka mala podľa žalobcov uplatniť práva cestou exekúcie; dražby banky zneužívajú (rozh.
KS Prešov 6Co/108/2011). Žalobcovia boli vyplašení a vplývalo to nepriaznivo na ich zdravotný stav.
Zmluva o splátkovom úvere bola podľa nich uzatvorená na základe nekalých praktík, má neprijateľné
podmienky a je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993.

3. Žalobcovia poukázali na to, že zmluva je formulárová, typová a predtlačená, dohodnutá splátka nie
je rozdelená na istinu, úrok, preto je úver bezpoplatkový a bezúročný. Splácanie bolo dohodnuté na 20
rokov. Namietali oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ako neprijateľnú podmienku (§ 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka), postup podľa § 53 ods. 4 písm. i), l), o), a ods. 7 Občianskeho

zákonníka (nemožnosť zabezpečenia záväzku zabezpečovacím prevodom práva). Na základe toho
mal žalovaný 1. predložiť úverové podmienky a sadzobník v rozpore so zákonom. Žalovaný neskúmal
majetkové pomery žalobcu 1. ako dlžníka a poskytol mu ho bez overenia, či ho bude schopný
splácať. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaný 1. voči nemu použil neprijateľné zmluvné podmienky
a nečestný postup, a tým porušil § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V žalobe sa

odvolali na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, smernice EÚ, a to vo všeobecnej rovine
ohľadne neprijateľných podmienok: účtovanie poplatku za poskytnutie úveru, neprimerane vysoký úver,
neuvedenie RPMN. Celá zmluva podľa nich znamená nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
spotrebiteľom a dodávateľom, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný 1. konal v rozpore so
zákonom o ochrane osobných údajov. K primeranému finančnému zadosťučineniu uviedli, že ho žiadajú

z dôvodu, že žalovaný 1. porušil ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného predpisu, a to
tým, že zneužil už pri podpise zmluvy tieseň spotrebiteľa za účelom získania bezdôvodného obohatenia
podľa zákona. Konal teda tak, aby spôsobil škodu, preto má nárok na finančné zadosťučinenie, pričom 1
000 eur považuje za primeranú vzhľadom na psychickú a nemajetkovú ujmu žalobcov a ich rodín, ktoré
znášali nátlak zo strany záložného veriteľa.

4. Spolu so žalobou podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že začatím
výkonu záložného práva došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlia do práva na súkromný a
rodinný život žalobcov.

5. Žalovaný 2. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nebol účastníkov právnych úkonov, ktorých neplatnosť
žalobcovia navrhujú určiť, preto sa nevie ani k tejto časti vyjadriť. Vo vzťahu k petitu I. a II. nie je
vecne pasívne legitimovaným subjektom. Navrhovaný petit III. je podľa neho neurčitý, nezrozumiteľný,
tým pádom nevykonateľný. Žalovaný 2. je podľa § 6 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
len osobou, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené právnym poriadkom, pričom má

oprávnenie na prevádzkovanie tejto živnosti. Žalovaný 2. neuskutočňuje žiadne úkony smerujúce k
výkonu záložného práva, pretože výkon je oprávnený realizovať vždy len záložný veriteľ. Preto nemožno
stotožňovať žalovaného 1. a žalovaným 2. ako dražobníkom, ktorý v tomto prípade len organizuje
priebeh príslušnej dobrovoľnej dražby. Okrem toho namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, pretože táto otázka sa má posudzovať ako otázka predbežná. Nad rámec

ešte uviedol, že výkon záložného práva formou dohodnutou v príslušnej zmluve o zriadení záložného
práva a v súlade so zákonnou úpravou nemôže predstavovať výkon práv v rozpore so zákonom, či v
rozpore s dobrými mravmi. Je vecou žalovaného 1., v akom časovom okamihu po splnení podmienok
pristúpi k výkonu záložného práva. Konštrukcie žalobcov o možnosti reštrukturalizácie úveru považujeza bezdôvodné a nemajúce oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Je neprijateľné, aby dlžník, ktorý
sa dostal do omeškania s plnením jeho zmluvných záväzkov, určoval, akým spôsobom sa má, či môže
veriteľ vo vzťahu k jeho osobe domáhať nároku na zaplatenie dlžnej sumy. Postup žalovaného 1.

nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov a
výkonzáložnéhoprávacestoudobrovoľnejdražbyjevsúladesozákonom,atoObčianskymzákonníkom
ako aj zákonom o dobrovoľných dražbách. V prípade výkonu záložného práva žalovaného 1. nemôže
dôjsť k naplneniu ani jednej z neprijateľných podmienok, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia (53 ods.
4 písm. i), k), l), o) Občianskeho zákonníka). Okrem toho žalovaný 2. poukázal na § 853 ods. 2

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého § 3 nemožno použiť na právne vzťahy medzi záložným veriteľom
a vlastníkmi bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného
práva. Preto poukaz žalobcov na kategóriu dobrých mravov v súvislosti s výkonom záložného práva je
celkom nedôvodné, zároveň nemá ani opodstatnenie žalobcov na priznanie finančného zadosťučinenia.
Žalovaný 2. považoval prejavy žalobcov ohľadne jeho účasti na ekonomickom podvode, za hrubo
osočujúce a zasahujúce do jeho práva na ochranu dobrého mena. Navrhol žalobu v celom rozsahu

zamietnuť ako nedôvodnú.

6. Žalovaný 1. vo vyjadrení zo dňa 12.02.2018 uviedol, že žaloba obsahuje tvrdenia, ktoré sú v rozpore
s faktickým a právnym stavom veci. Predložená argumentácia žalobcov je účelová a vychádza z
neodborného právneho výkladu. Text žaloby nie je pôvodný a koncipovaný pre tento prípad. Žalobcovia

podľa nich zavádzajú tvrdením o postúpení pohľadávky ako aj o prístupe banky ohľadom riešenia danej
situácieanepreskúmaníbonitypriposkytovaníúveru.Základnýmomylomžalobcovjenimiprezentovaný
názor o aplikácii zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských a o iných úveroch a pôžičkách v znení
neskorších predpisov na úverovú zmluvu, pretože lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 20 rokov
od termínu jeho dočerpania (§1 ods. 3 písm. e) zák. č. 129/2010 Z. z.). Z podania žalobcov nie je zrejmé,

na základe akých skutočností požadujú vyhlásenie úkonov smerujúcich k realizácii záložného práva
za neplatné. Neuviedli, ktoré právne úkony napádajú a na základe ktorých ustanovení sa uvedeného
domáhajú. Žalovaný 1. považoval obe zmluvy za platné právne úkony bez neprijateľných zmluvných
podmienok. Zmluvné podmienky, ktoré ale uvádzajú žalobcovia, by nemohli spôsobiť neplatnosť zmlúv
ako celkov. Na základe toho žalobu navrhol zamietnuť.

7. Žalobkyňa 2. vo vyjadrení zo dňa 04.02.2019 zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že na strane
žalovaného musela uviesť aj žalovaného 2., i keď nie je stranou v zmluve o úvere a ktorej nie je
ani ona sama účastníčkou. Žalovaný 2. je podľa nej stranou v záložnej zmluve, a pokiaľ došlo k
zosplatneniu úveru a nemala vedomosť o nejakom dlhu, nemohla inak reagovať, iba chrániť svoje

záujmy podaním žaloby spolu s návrhom na neodkladné opatrenie. Cítila sa byť ohrozená zasielaním
listom od žalovaného 2. Poukázala na to, že ona nie je znalá práva, keď chodili výzvy od žalovaného
2., potrebovala situáciu riešiť, aby nezostala s deťmi na ulici.

8. Uznesením súdu zo dňa 26.01.2018, č. k. 36Csp/21/2017-52, bolo vydané neodkladné opatrenie,

ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vo
vlastníctve žalobkyne 2., evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. V., a to formou výkonu záložného práva,
to znamená, aby ich nepredali spôsobom určeným v zmluve o záložnom práve č. 197215/Zal/1 zo
dňa 26.04.2011 a aby ich nepredali na dražbe, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 29.05.2018, č. k. 7Co/128/2018-90 potvrdil žalovaným 1.

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.11.2018.

9. Na pojednávanie sa dostavila žalobkyňa 2., ktorá ospravedlnila neúčasť žalobcu 1., právny zástupca
žalovaného 2.

10. Žalobkyňa 2. zotrvala na podanej žalobe s tým, že uviedla, že žalobca 1. si chcel požiadať o
poskytnutieúverunarekonštrukciunehnuteľnosti,ktorúmáonavovlastníctve.BolSZČOažiadnabanka
mu nechcela schváliť úver. Až žalovaný 1. mu dal možnosť a poskytol mu úver, ale to len na základe
prehlásenia, v ktorom uviedol, koľko asi zarobí mesačne. Podmienkou pre poskytnutie úveru bola tá

skutočnosť, že ona ako výlučná vlastníčka založí nehnuteľnosť. Obe podpísané zmluvy považuje za
neplatné, pretože podľa jej názoru a aj s poukazom na rozhodnutia súdov uvedených v žalobe, žalovaný
1. nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nezisťoval bonitu svojho klienta a úver mu poskytol len
na základe už spomínaného čestného prehlásenia. Čo sa týka záložnej zmluvy z nej žalobkyni 2.nevyplývajú žiadne práva, banka jej dala zmluvu len podpísať bez toho, aby bola oboznámená s
jednotlivými jej bodmi. Je pravdou, že žalobca 1. nesplácal úver a banka s ním prestala komunikovať.
Onasasnažilacelúsituáciuriešiťsbankou,aletánevyhovelajejžiadostiamatrvalanatom,abysplácala

minimálne 400 až 700 eur; že vtedy s ňou vedia niečo dohodnúť. Banka si v zmluve o záložnom práve
určila sama výšku dlhu. Ustanovenia čl. VI., VII. v spojení s čl. II. považovala za neplatné. Zároveň
uviedla, že prednedávnom jej bol doručený list zo spoločnosti EOS KSI, v ktorom jej oznámili, že došlo
k postúpeniu. Žalobu napísala pre nich právnička, ktorá v nej označila ako žalovaného 2. Aukčný dom
s.r.o. To asi z dôvodu, že v tom čase prišli zástupcovia tejto spoločnosti obhliadnuť nehnuteľnosť za

účelom jej ohodnotenia.

11. Právny zástupca žalovaného 2. poukázal na to, že nie je ustálený okruh žalovaných, vzhľadom na
to, čo uviedla samotná žalobkyňa 2. Namietol vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného 2., nakoľko nie je
zrejmé, vo vzťahu ktorým výrokom by mal byť konkrétne pasívne vecne legitimovaný, keď neuzatvoril
ani jednu z uvádzaných zmlúv - ani zmluvu o úvere, a ani zmluvu o záložnom práve. Z listín,

ktoré sú súčasťou spisu jednoznačne vyplýva, že tieto zmluvy boli uzatvorené výlučne medzi žalobcami
a žalovaným 1. Žalovaný 2. je len subjektom, ktorý organizuje a pripravuje dobrovoľnú dražbu, pričom na
neho sa obrátil žalovaný 1. Ak žalobkyňa 2. tvrdí, že došlo k postúpeniu pohľadávky, mal by byť v
tomto spore na strane žalovaného už iný subjekt. Túto skutočnosť však nepreukázala a zároveň
neuviedla žiadne dôvody a protiprávne konanie, ktorého by sa mal dopustiť žalovaný 2. Zo žalobného

návrhuvyplýva,ževýrok1.samôžetýkaťlenžalobcov ažalovaného1.Vovzťahukvýroku2,3,5
jezrejmé,žetentonávrhujenedôvodnývovzťahukžalovanému2.Okremtohopodotkol,žejeabsurdné,
aby žalobkyňa 2. prenášala zodpovednosť za úver na veriteľa. Ide o zjavné zneužitie práva, pretože
sama uviedla, že žalobca 1. žiadosť o úver podal, zmluvu o úvere podpísal a ona sama podpísala zmluvu
o záložnom práve. Ak aj tvrdí, že ju podpísala bez toho, aby sa s ňou oboznámila, keďže mala so sebou

maloleté dieťa, túto skutočnosť vyvracia práve jej tvrdenie o tom, že spolu so žalobcom 1. navštívili
viaceré banky, kde žiadali o poskytnutie úveru, ale vzhľadom na to, že bol SZČO a mal nulové daňové
priznanie, mu žiadna banka úver neposkytla. Je zrejmé, že žalobca 1. požiadal o úver, podpísal zmluvu.
Je absolútne nepochopiteľné, že žalobcovia sa v súčasnosti domáhajú neplatnosti týchto zmlúv,
ich konanie považoval za účelové v snahe preniesť svoju vlastnú zodpovednosť na veriteľa. Čo sa týka

namietaných ustanovení zmluvy o záložnom práve, tieto sú dostatočne zrozumiteľné a určité, pretože
výška dlhu a jej určenie je priamo prepojená na samotnú zmluvu o úvere. Podľa neho v tomto prípade
nemožno na zmluvu aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Je pravdou, že ide o spotrebiteľský
vzťah, ale bez použitia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobu považuje za šablónovú,
stretol som sa už s týmto typom žaloby, obmieňajú sa výlučne mená žalobcov. Z jej obsahu nie sú

vôbec zrejmé ustanovenia, pre ktoré by zmluvy mali byť neplatné. Touto žalobou sa snažia žalobcovia
chrániť len seba. Banka ako veriteľ je inštitúcia, ktorej predmetom podnikania je aj poskytnutie úverov,
preto je logické, že v prípade komunikácie so žalobkyňou 2. nemohla súhlasiť s tým, že by žalobkyňa 2.
hradila sumu, ktorú sama navrhla. Predsa splátky úveru boli jasne dohodnuté a preto akékoľvek nižšie
splátky by nemohli požívať ochranu aj zo strany banky, preto navrhol žalobu zamietnuť a v prípade

úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

12. Žalobkyňa v reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaného 2. uviedla, že trvá na tom, aby na
strane žalovaných vystupovali dva subjekty - ČSOB banka, a.s. a Aukčný dom, s.r.o.. Navrhla žalobe v
rámci záverečnej reči vyhovieť, pretože nemá iný spôsob ako chrániť svoj majetok.

13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré strany predložili, najmä zmluvou o poskytnutí úvere č. 197215 zo dňa 26.04.2011,
obchodnými podmienkami, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. 197215/Zal/1 zo dňa 26.04.2011, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, oznámenie o

začatí výkonu záložného práva, nesúhlas so zosplatnením úveru, odpoveď banky z 04.09.2017, návrh
dohody z 08.12.2017, nesúhlas s dobrovoľnou dražbou z 20.11.2017, výzva žalovaného 2., oznámenie
banky z 25.05.2011, oznámenie k zmluve z 06.03.2017, výpisom z listu vlastníctva, a zistil tento skutkový
stav:

14. Žalobca 1. ako dlžník a žalovaný 1. ako veriteľ uzatvorili dňa 26.04.2011 zmluvu o poskytnutí úvere
č. 197215, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver v sume 15 350
eur. Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá 6,15% p.a., s platnosťou do 15.05.2014. Žalobca 1.
mohol úver čerpať do 15.11.2011 s tým, že splatí úver najneskôr do 20 rokov od jeho dočerpania(čl. VI. bod 1 úverovej zmluvy). Podľa čl. VI. bod 2 úverovej zmluvy anuitná splátka úveru činila
111,30 eur, ktorá mala splatná do 15. dňa každého mesiaca. Úver sa žalobca zaviazal podľa čl. VII
bod 1 zabezpečiť zriadením záložného práva v prospech žalovaného 1. k nehnuteľnostiam, ktoré sú

vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2. Ide o nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz. Mojmírovce,
evidovanénaLVč. 3822(pozemkya2stavby).Podľačl.IX.bod1zaspracovanieúveru,zaďalšieslužby
spojené s úverom, ktoré banka poskytuje žalobcovi 1., patrí žalovanému 1. odplata, ktorú predstavujú
poplatky podľa sadzobníka banky, pričom ide o poplatky, vymedzené v bode 2 tohto článku - napr.
poplatok za spracovanie úveru, za vedenie úveru, za potvrdenie vystavené klientovi na žiadosť, za

zmenu zmluvných podmienok zo strany klienta, za upomienku, a pod. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné
podmienky žalovaného 1., ktoré predložili v konaní žalobcovia.

15. Medzi žalovaným 1. ako záložným veriteľom a žalobcom 1. ako dlžníkom a žalobkyňou 2. ako
záložcom, bola dňa 26.04.2011 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva č. 197215/Zal/1. Podľa
čl. II. bod 1 sa zriadilo záložné právo na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi,

vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru, č. 197215 zo dňa 26.04.2011, vo výške 15 350 eur, a to na
zabezpečenie splatenia istiny a príslušenstva.

16. Žalovaný 1. listom zo dňa 25.05.2011 oznámil žalobcovi 1., že z dôvodu dočerpania úveru stanovuje
prvú anuitnú splátku úveru vo výške 111,30 eur, počnúc ku dňu 15.07.2011. Táto splátka nezahŕňa ďalšie

poplatky, ktoré má banka právo vyinkasovať v súlade s platnými obchodnými podmienkami, zmluvou a
sadzobníkom banky.

17. Listom zo dňa 06.03.2017 žalovaný 1. oznámil žalobcovi 1., že z dôvodu ukončenia obdobia platnosti
úrokovej sadzby úveru je nová úroková sadzba úveru vo výške 4,20 % p.a., preto nová anuitná splátka

úveru je 99,80 eur.

18. Žalovaný 1. listom zo dňa 17.03.2017 oznámil žalobkyni 2., že žalobca 1. si napriek výzvam
banky neplnil svoje povinnosti podľa zmluvy č. 197215, preto bol celý úver vyhlásený za splatný dňa
15.03.2017.

19. Oznámením žalovaného 1. zo dňa 30.03.2017 bol žalobca 1. oboznámený so začatím výkonu
záložného práva podľa § 151 l Občianskeho zákonníka, formou dobrovoľnej dražby. Výška pohľadávky
žalovaného 1. predstavovala sumu 13 849,15 eur, z toho istina bola 13 614,52 eur.

20. Žalobkyňa 1. listom zo dňa 20.07.2017 vyjadrila nesúhlas s postupom banky, považovala ho za
rozporný so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný 1. jej v odpovedi zo dňa 04.09.2017 oznámil, že k
zosplatneniupristúpilzdôvoduporušovaniazmluvnýchpodmienok -nedodržanieplatobnejdisciplínypri
úhrade mesačných splátok. Postup banky je právom očakávaným a dovolený. Jej námietky vyhodnotil
ako neopodstatnené. Oboznámil ju s tým, že môže do termínu dražby ona ako záložca ako aj dlžník

vzniknutú pohľadávku vyplatiť. Žalovaný 2. výzvou zo dňa 15.11.2017, adresovanou obom žalobcom,
vyzval ich na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku na deň
12.12.2017. Na túto výzvu reagovala žalobkyňa 2. listom zo dňa 20.11.2017, v ktorom nesúhlasila s
dražbou a ohodnotením nehnuteľnosti akýmkoľvek znalcom, vyzvala žalovaného 1. na upustenie od
protizákonného konania. Žalovanému 1. navrhla dohodu, pretože v dome býva s deťmi a s dražbou

nesúhlasí. Prejavila záujem o pokračovanie úveru prostredníctvom prijateľných mesačných splátok
(neuviedla ich výšku).

21. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobkyňa 2., ktorá ich nadobudla na základe kúpnych zmlúv

- V XXXX/XX a V XXXX/XX. V čase podania žaloby na nehnuteľnosti boli evidované 2 poznámky, a to o
začatí exekúcie (P403/13) a o začatí výkonu záložného práva žalovaným 1. (P290/17); v časti „C“ ťarchy
bolo evidovaných 5 záznamov. Na predmetnom liste vlastníctva zo dňa 10.01.2020 bolo evidovaných
5 poznámok - okrem už uvedených aj o začatí súdneho konania a vydaní neodkladného opatrenia,
týkajúcich sa tohto konania (P3/18) a upovedomenie o začatí exekúcie (P 292/19); v časti „C“ ťarchy

bolo evidovaných 8 záznamov.22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 cit. ust. dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 cit. ust. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 cit. ust.
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

28. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu

záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa
osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení, platnom v čase uzatvorenia

zmluvy, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

30. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,

ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

31. Medzi žalobcom 1. a žalovaným 1. nebolo sporné uzatvorenie úverovej zmluvy ako aj záložnej
zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 1. Sporné nebolo ani poskytnutie úveru žalovaného
1. žalobcovi vo výške 15 350 eur. Rovnako nebol sporný spotrebiteľský charakter predmetných zmlúv.

Sporná bola pasívna vecná legitimácia žalovaného 2. vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmlúv ako aj k
určeniu neplatnosti zmluvných podmienok. Ďalej bolo sporné posúdenie zmluvných podmienok, konanie
žalovaného 1. pri uzatváraní zmlúv, ako aj naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti
úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva.32. Predmetom konania o žalobe žalobcov bolo určenie neplatnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy
ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok, konkrétne vymedzených z obsahu žaloby v odôvodnení

rozhodnutia pod bodom 3 ako aj podmienok, prezentovaných žalobkyňou 2. na pojednávaní. Žaloba
o určenie neplatnosti zmluvy, resp. zmluvného dojednania, je žalobou na určenie právnej skutočnosti.
Podmienkou prípustnosti takejto žaloby je v zmysle § 137 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), že takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právna norma
obsiahnutá v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. takéto určenie umožňuje (spotrebiteľ sa môže pred

súdomdomáhaťurčenianeplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou), avšak iba vo vzťah k
spotrebiteľským úverom, čo predmetný úver nie je (podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), preto § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je v danom
prípade aplikovateľné.

33. Na základe toho súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je splnená podmienka, vymedzená
§ 137 písm. d) CSP, tj. žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tak zmluvy
o úvere č. 197215 zo dňa 26.04.2011 ako aj záložnej zmluvy č. 197215/Zal/1 zo dňa
26.04.2011. Pretože nie je daný a ani preukázaný naliehavý právny záujem, keďže neexistuje právny
predpis, ktorý by takúto žalobu pripustil, súd žalobu v tejto časti o určenie neplatnosti zmlúv zamietol.

34. Predmetná úverová zmluva je však nesporne spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52
Občianskeho zákonníka, rovnako tak titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve je spotrebiteľskou
zmluvou aj záložná zmluva. Žalobcovia sa tak môžu domáhať posúdenia zmluvných ustanovení skrz
normy zakotvujúce ochranu spotrebiteľa (žiadajú posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok podľa

§ 53 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu takéto určenie vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 veta
prvá zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva).

35. Čo sa týka rozsahu prieskumnej činnosti súdu vzhľadom na napadnuté zmluvné podmienky, aj
keď má súd ex offo povinnosť preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, neznamená to bez
ďalších tvrdení jeho povinnosť preskúmať každé ustanovenie predložených zmlúv. Súd považuje za
opodstatnené a dôvodné preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza ku konkrétnemu
porušeniu práva spotrebiteľa, teda v prípade ak napríklad posudzuje zmluvné ustanovenie napr. v

súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo na náhradu škody, alebo si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nároky vyplývajúce
z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči spotrebiteľovi v rozpore s ustanoveniami
predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Tento záver vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých

zmluvných podmienok, ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe
žiadne nároky voči spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané.
V takomto prípade sa pozitívnym určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný
výklad by viedol k prípustnosti množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade praktický význam.
Ak by sa malo jednať o všeobecnú preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút

abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. K obdobnému záveru dospel aj
Krajský súd v Nitre (rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co/184/2017, bod 18 - „Individuálny spotrebiteľ nemá
naliehavý právny záujem na výlučne určovacej žalobe, ktorou sa domáha jedine určenia neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo
obrany svojich spotrebiteľských práv. Vyhovenie takejto žaloby by totiž nemalo žiaden praktický dopad

naindividuálneprávaspotrebiteľa,neodstránilobystavneistotyvjehoprávnompostavení,aniohrozenie
jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o plnenie“).

36. Na základe uvedeného preto súd nepristúpil k posudzovaniu tých zmluvných podmienok, ktoré si
dodávateľ neuplatňoval.

37. V žalobe sa domáhali žalobcovia určenia, že použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprimerane
vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov, tj. ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v tomto prípadenie je možné úkon žalovaného 1. ako veriteľa považovať za neplatný, pretože ide len o uplatnenie práva,
ktoré žalovanému 1. vyplýva zo zákona ako aj zo zmluvy o úvere. Je zvláštne, že žalobca 1. napriek
tomu, že vedel o výzve banky na splatenie neuhradených splátok a túto skutočnosť ani nepoprel, nesplnil

si svoje povinnosti, v dôsledku čoho žalovaný 1. vyhlásil následne úver za predčasne splatný. Na tomto
mieste súd uvádza, že v prípade, ak mal dlžník záujem na zachovaní výhody splátok a nebol mu
prípadne presne zrejmý mechanizmus zosplatnenia, nič mu nebránilo kontaktovať veriteľa. Žalobca 1.
akodlžníkzostalpasívny,prvékrokybolipodniknutézostranyžalobkyne2.ažpotom,čosaoboznámilas
oznámením banky o začatí výkonu záložného práva. Preto ani v tejto časti žaloby súd nezistil dôvodnosť

žaloby.

38. Zároveň namietali uplatnenie poplatku za poskytnutie úveru ako aj ostatné poplatky súvisiace
s úverom. Súd sa nestotožnil s posúdením poplatku ako neprijateľného z
nasledujúcich dôvodov. Cenové dojednania sú zo spotrebiteľského prieskumu úplne vylúčené, cenové
dojednanie nepodlieha prieskumu a nemôže byť neprijateľnou podmienkou (v zmysle ustanovenia

čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, resp. ustanovenia § 53 ods. 1 OZ). Skutočnosť, či a aké plnenie
banka poskytla spotrebiteľovi v rámci úveru, je pre posúdenie určitosti dohody o poplatku za úver
nerozhodná. Pri týchto poplatkoch nie je možné požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola
synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje
transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi bankou predkladané k podpisu. Z nich

musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru. Poplatok bol v zmluve uvedený
jasne a zrozumiteľne, žalobcovia ako spotrebitelia mohli na základe presných a zrozumiteľných
kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Banka ako žalovaný 1. je
právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je práve poskytovanie úverov, z čoho vyplýva, že túto
činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Každá banka, tj. aj žalovaný 1., má všeobecne prístupný

sadzobník poplatkov, s ktorým boli tiež žalobcovia oboznámení a priamo v zmluve o úvere žalovaný
1. s nimi individuálne dojednal práve tieto podmienky. Žalovaný 1. si účtoval iba poplatky vzájomné
dohodnuté a v súlade so zákonom.

39. Čo sa týka námietky žalobcov, vo vzťahu k všeobecným obchodným podmienkam, súd uvádza, že

tým, že podpísal žalobca 1. zmluvu o úvere, mal možnosť sa oboznámiť tak nielen s jej obsahom, ale
aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, keď svojim podpisom na zmluve osobne potvrdil, že sa
s nimi oboznámil a nikdy túto skutočnosť predtým nenamietal. V tomto smere súd poukazuje na to, že
zmluva o úvere ako právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom, ktorý rozhodne nie je
možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúceho. To isté platí aj pre zmluvu o

záložnom práve, námietky žalobkyne 2. o tom, že nebolo oboznámená s obsahom zmluvy, neobstoja.
Sama potvrdila, že žalobca 1. mal záujem o úver a jedinou bankou, ktorá mu úver poskytla, napriek
tomu, že sa pokúšal predtým už vo viacerých bankách o úver, bol práve žalovaný 1. Žiadosť o úver
si podal žalobca 1. tým, že splnil v tom čase podmienky pre jeho čerpanie, bola s ním uzatvorená
zmluva, v ktorej bolo riadne a zrozumiteľne dojednané, že na zabezpečenie úveru bude slúžiť záložná

zmluva. Žalobkyňa 2. zmluvu podpísala, vedela o čerpaní úveru a ona sama tak, ako sa uvádza v
čl. III. bod 3 zmluvy o záložnom práve, predložila ako záložca originál, resp. overenú ftk. príslušného
výpisu z listu vlastníctva. Na pojednávaní začala namietať čl. VI., VII. v spojení s čl. II. záložnej zmluvy
a považovala ich za neplatné. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tieto ustanovenia sú
platné a účinné, je v nich upravená realizácie záložného práva, pričom priamo v čl. VI. bod 2 písm. b)

zmluvy o záložnom práve je uvedené, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ má súhlas záložcu (žalobkyne
2.) k tomu, aby ho realizoval dražbou podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Z tejto
zmluvy jasne vyplýva (čl. II.), že slúži práve na zabezpečenie pohľadávok žalovaného 1. voči žalobcovi
1, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. 197215 zo dňa 26.04.2011, a to na zabezpečenie splatenia istiny
úveru a príslušenstva. Súd vzhľadom na to, že mal preukázané, že žalobcami namietané zmluvné

dojednania, nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, žalobu v tejto časti tiež zamietol.

40. Pokiaľ ide o inštitút dobrovoľnej dražby, tento je riadne normatívne zakotvený v
právnom poriadku Slovenskej republiky a nebol spochybnený súdnymi autoritami. V tejto súvislosti súd
poukazuje napríklad na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. Pl. ÚS 23/2014, kde súd posudzoval

rozpor ustanovenia § 7ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom nevyslovil nesúlad právnej
normy s ústavou. K posúdeniu inštitútu dobrovoľnej dražby vo vzťahu k normám týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-34/13 (Monika Kušionová proti
SMARTCapital,a.s.),ktorýkonštatoval,že„ustanoveniasmernice93/13samajúvykladaťvtomzmysle,žeimneodporujevnútroštátnaprávnaúprava,akojeúpravadotknutávovecisamej,umožňujúcavymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ

predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Na základe uvedeného
dohoda o výkone záložného práva nemôže napĺňať charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď je
zákonom aprobovaná a je súladná aj unijným právom.

41. Napokon k požadovanému určeniu zmlúv za neplatné súd uvádza, že na základe záverov prijatých
vyššie nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod neplatnosti zmlúv. Preto súd žalobu
v časti určenia neplatnosti zmluvných dojednaní ako aj neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy zamietol.
Pokiaľ išlo o námietky žalobcov vo vzťahu k zmluve o úvere v časti výšky RPMN ako aj ostatným, ktoré
sa posudzujú podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd sa k nim nevyjadroval,
pretože s týmto sporom nesúviseli, pretože na tento prípad neprichádza do úvahy aplikácia zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

42. Žalobcovia žiadali priznať v prípade vyhlásenia zmlúv za neplatné, primerané finančné
zadosťučinenie. Keďže k takémuto požadovanému určeniu nedošlo, súd nemohol posudzovať nárok
na primerané zadosťučinenie. Keďže súd nezistil žiaden dôvod na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, súd žalobu v tejto časti zamietol.

43. Čo sa týka namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2. vo vzťahu k samotnej žalobe súd
uvádza, že žalovaný 2. nebol v tomto súdnom konaní vecne pasívne legitimovaným subjektom. Nikdy
nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere a ani záložnej zmluvy. On bol len poverený žalovaným 1. na

vykonanie dobrovoľnej dražby, žiadnym spôsobom nemal možnosť ovplyvniť právne vzťahy žalobcov
a žalovaného 1. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu,
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania,
ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Na základe vyššie uvedeného
súd zistil, že žalovaný 2. nemá pasívnu legitimáciu, preto žalobu žalobcov voči nemu zamietol práve
z tohto dôvodu.

44. Počas pojednávania žalobkyňa 2 uviedla, že jej bolo doručené oznámenie zo strany spoločnosti
EOS KSI, v tom zmysle, že by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Žalobkyňa 2. napriek tomu zotrvala
na tom, že žalovanými sú práve žalovaní 1. a 2. tak, ako ich pôvodne žalobcovia označili. Súd doručoval
predvolanie na pojednávanie žalovanému 1., z jeho strany ale nebolo súdu doručené žiadne oznámenie

v tomto smere. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2019, ktorá je súčasťou spisu, v znení
doplňujúcej zmluvy zo dňa 30.07.2019 nevyplýva, že by reálne došlo, resp. malo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky žalovaného 1. na iný subjekt. Potvrdzuje to aj komunikácia súdu so žalovaným 1., keď
bol zástupca žalovaného dňa 06.11.2019 (tj. po dátume 30.07.2019) informovaný e-mailom o zrušení
pôvodne prvého termínu pojednávania, určeného na deň 07.11.2019. Na e-mail súdu žalovaný 1. riadne

odpovedal bez toho, aby uvádzal prípadné fakty o nejakých zmenách vo vzťahu k zmluvám, ktoré boli
predmetom tohto sporu. Na základe toho súd považoval žalovaného 1. za vecne pasívne legitimovaného
v tomto spore.

45. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o žalobe žalobcov boli úspešní
obaja žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom. Žalobcovia

v priebehu konania nenavrhovali prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o trovách konania
a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal podľa tohto
ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovanému 1. a 2. nepriznať.47. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. Podľa 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

49. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej a vo veci samej súd žalobu
zamietol, súd aplikujúc vyššie citované ustanovenie neodkladné opatrenie zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.