Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 3, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117232354
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117232354.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. Q. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. T. XXXX/XX, XXX XX V., 2. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. rad XXXX/XX, XXX XX V.,
proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava,
IČO: 36 854 140, 2. Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253
073, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 14, 911 01
Trenčín, IČO: 47 241 110, o neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere a iné, o odvolaní žalobcov v 1. a 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. januára 2020 č.k. 36Csp/21/2017-XX0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný v druhom rade má voči žalobcom v prvom a v druhom rade nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

III. Žalovanej v prvom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. Vyslovil, že o
výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Rozhodol,
že ruší neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 26. januára 2018 č.k.
36Csp/21/2017-52. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 10, § 54 ods. 1, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 1 ods.
3 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy), čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
1.2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v 1. rade, ako dlžník, a žalovaná v 1. rade, ako veriteľ,
uzatvorili dňa 26.04.2011 zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi v 1.
rade poskytnutý bezúčelový úver v sume 15.350 eur. Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá 6,15
% p.a., s platnosťou do 15.05.2014. Žalobca v 1. rade mohol úver čerpať do 15.11.2011 a bol povinný
ho splatiť najneskôr do 20 rokov od jeho dočerpania (čl. VI. bod 1 úverovej zmluvy). Podľa čl. VI.
bod 2 úverovej zmluvy anuitná splátka úveru činila 111,30 eura a bola splatná do 15. dňa každého

mesiaca. Úver sa žalobca v 1. rade zaviazal podľa čl. VII. bod 1 zabezpečiť zriadením záložného práva
v prospech žalovanej 1. v rade k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Išlo
o nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území V. evidované na LV č. XXXX (pozemky a 2
stavby). Podľa čl. IX. bod 1 zmluvy za spracovanie úveru, za ďalšie služby spojené s úverom, ktorébanka poskytuje žalobcovi v 1. rade, patrila žalovanej v 1. rade odplata, ktorú predstavovali poplatky
podľa sadzobníka banky vymedzené v bode 2 tohto článku - napr. poplatok za spracovanie úveru,
za vedenie úveru, za potvrdenie vystavené klientovi na žiadosť, za zmenu zmluvných podmienok zo

strany klienta, za upomienku, a pod. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky žalovanej v 1. rade.
Ďalej súd prvej inštancie zistil, že medzi žalovanou v 1. rade, ako záložným veriteľom, a žalobcom
v 1. rade, ako dlžníkom, a žalobkyňou v 2. rade, ako záložcom, bola dňa 26.04.2011 uzatvorená
zmluva o zriadení záložného práva č. 197215/Zal/1, ktorou sa zriadilo záložné právo na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo

dňa 26.04.2011, vo výške 15.350 eur, a to na zabezpečenie splatenia istiny a príslušenstva. Žalovaná v
1. rade listom zo dňa 25.05.2011 oznámila žalobcovi v 1. rade, že z dôvodu dočerpania úveru stanovuje
prvúanuitnúsplátkuúveruvovýške111,30eurapočnúckudňu15.07.2011.Tátosplátkanezahŕňaďalšie
poplatky, ktoré má banka právo vyinkasovať v súlade s platnými obchodnými podmienkami, zmluvou a
sadzobníkom banky. Listom zo dňa 06.03.2017 žalovaná v 1. rade oznámila žalobcovi v 1. rade, že z
dôvodu ukončenia obdobia platnosti úrokovej sadzby úveru je nová úroková sadzba úveru vo výške 4,20

% p.a., preto nová anuitná splátka úveru je 99,80 eura. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 17.03.2017
oznámila žalobkyni v 2. rade, že žalobca v 1. rade si napriek výzvam banky neplnil svoje povinnosti podľa
zmluvy č. XXXXXX, preto bol celý úver vyhlásený za splatný dňa 15.03.2017. Oznámením žalovanej
v 1. rade zo dňa 30.03.2017 bol žalobca v 1. rade oboznámený so začatím výkonu záložného práva
podľa § 151 ods. l Občianskeho zákonníka formou dobrovoľnej dražby. Výška pohľadávky žalovanej

v 1. rade predstavovala sumu 13.849,15 eura, z toho istina bola 13.614,52 eura. Žalovaný v 2. rade
výzvou zo dňa 15.11.2017 vyzval oboch žalobcov na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti za účelom
vypracovania znaleckého posudku v deň 12.12.2017. Na výzvu reagovala žalobkyňa v 2. rade listom
zo dňa 20.11.2017, v ktorom nesúhlasila s dražbou a ohodnotením nehnuteľnosti akýmkoľvek znalcom,
vyzvala žalovanú v 1. rade na upustenie od protizákonného konania, a pretože v dome býva s deťmi

a s dražbou nesúhlasí, navrhla žalovanej v 1. rade dohodu, ktorou prejavila záujem o pokračovanie
úveru prostredníctvom prijateľných mesačných splátok (neuviedla ich výšku). Z výpisu listu vlastníctva
č. XXXX pre kat. úz. V. zo dňa 26.12.2017 vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností
je žalobkyňa v 2. rade, ktorá ich nadobudla na základe kúpnych zmlúv - V 4037/08 a V 5572/08. V
čase podania žaloby na nehnuteľnosti boli evidované 2 poznámky, a to o začatí exekúcie (P403/13) a

o začatí výkonu záložného práva žalovaným 1. rade (P290/17); v časti „C“ ťarchy bolo evidovaných 5
záznamov. Na predmetnom liste vlastníctva zo dňa 10.01.2020 bolo evidovaných 5 poznámok - okrem
užuvedenýchajozačatísúdnehokonaniaavydaníneodkladnéhoopatrenia,týkajúcichsatohtokonania
(P 3/18) a upovedomenie o začatí exekúcie (P 292/19); v časti „C“ ťarchy bolo evidovaných 8 záznamov.
1.3. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy, resp. zmluvného dojednania, uviedol, že ide o žalobu na

určenie právnej skutočnosti, ktorej podmienkou prípustnosti je v zmysle § 137 písm. d) CSP, že takéto
určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právna norma obsiahnutá v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
takéto určenie umožňuje, avšak iba vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru, čo predmetný úver podľa §
1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nie je splnená podmienka vymedzená § 137 písm. d) CSP, pretože neexistuje právny predpis,

ktorý by takúto žalobu pripustil.
1.4. S poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka konštatoval, že predmetná úverová zmluva je
nesporne spotrebiteľskou zmluvou, a rovnako tak, titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve,
je spotrebiteľskou zmluvou aj záložná zmluva. Preto sa žalobcovia môžu domáhať posúdenia
neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Takéto určenie vyplýva

z ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Čo sa týka
rozsahu prieskumnej činnosti súdu, aj keď má súd ex offo povinnosť preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, neznamená to jeho povinnosť preskúmať každé ustanovenie predložených zmlúv.
Považoval za opodstatnené a dôvodné preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza
ku konkrétnemu porušeniu práva spotrebiteľa, v súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom

spotrebiteľanavydaniebezdôvodnéhoobohateniaalebonanáhraduškody,alebosidodávateľuplatňuje
voči spotrebiteľovi nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči
spotrebiteľovi v rozpore s ustanoveniami predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ
nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých zmluvných podmienok, ktoré sú síce
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe žiadne nároky voči spotrebiteľovi

nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané. V takomto prípade sa pozitívnym
určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný výklad by viedol k prípustnosti
množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade praktický význam. Ak by sa malo jednať o všeobecnú
preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. KobdobnémuzáverudospelajKrajskýsúdvNitrevrozhodnutísp.zn.6Co/184/2017bod18-„Individuálny
spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na výlučne určovacej žalobe, ktorou sa domáha jedine
určenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné bez toho, aby sa zároveň

domáhaluplatneniaaleboobranysvojichspotrebiteľskýchpráv.Vyhovenietakejtožalobybytotižnemalo
žiaden praktický dopad na individuálne práva spotrebiteľa, neodstránilo by stav neistoty v jeho právnom
postavení, ani ohrozenie jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o
plnenie“. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie nepristúpil k posudzovaniu tých zmluvných
podmienok, ktoré si dodávateľ neuplatňoval.

1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa v žalobe domáhali určenia, že použitá okamžitá
splatnosť záväzkov je neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov, tj. ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že v tomto prípade nie je možné úkon žalovanej v 1. rade, ako veriteľa, považovať za
neplatný, pretože ide len o uplatnenie práva, ktoré mu vyplýva zo zákona ako aj zo zmluvy o úvere.
Hoci žalobca v 1. rade vedel o výzve banky na splatenie neuhradených splátok a túto skutočnosť ani

nepoprel, nesplnil si svoje povinnosti, v dôsledku čoho žalovaná v 1. rade vyhlásila úver za predčasne
splatný. V prípade, ak mal dlžník záujem na zachovaní výhody splátok a nebol mu prípadne presne
zrejmý mechanizmus zosplatnenia, nič mu nebránilo kontaktovať veriteľa. Žalobca v 1. rade ako dlžník
zostal pasívny, prvé kroky boli podniknuté zo strany žalobkyne v 2. rade až potom, čo sa oboznámila s
oznámením banky o začatí výkonu záložného práva.

1.6. Pokiaľ žalobcovia namietali uplatnenie poplatku za poskytnutie úveru a ostatné poplatky súvisiace
s úverom, s posúdením poplatkov ako neprijateľných sa súd prvej inštancie nestotožnil. Cenové
dojednania sú zo spotrebiteľského prieskumu úplne vylúčené, nepodliehajú prieskumu a nemôžu byť
neprijateľnou podmienkou (čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, resp. ustanovenia § 53 ods. 1 OZ).
Skutočnosť, či a aké plnenie banka poskytla spotrebiteľovi v rámci úveru, je pre posúdenie určitosti

dohody o poplatku za úver nerozhodná. Pri týchto poplatkoch nie je možné požadovať, aby ku každej
jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Princíp ochrany
spotrebiteľavyžadujetransparentnosťzmluvnýchdojednaní,ktorésúspotrebiteľovibankoupredkladané
k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru. Poplatok bol
v zmluve uvedený jasne a zrozumiteľne, žalobcovia ako spotrebitelia mohli na základe presných a

zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z neho vyplývajú. Žalovaná v 1. rade
ako banka je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je práve poskytovanie úverov, z čoho
vyplýva, že túto činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Každá banka, t.j. aj žalovaná v 1. rade,
má všeobecne prístupný sadzobník poplatkov, s ktorým boli tiež žalobcovia oboznámení. Priamo v
zmluve o úvere žalovaná v 1. rade s nimi individuálne dojednala práve tieto podmienky a účtovala si

účtovala iba poplatky vzájomné dohodnuté a v súlade so zákonom.
1.7. Čo sa týka námietky žalobcov vo vzťahu k všeobecným obchodným podmienkam, súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade, ktorý podpísal zmluvu o úvere, mal možnosť sa oboznámiť
nielen s jej obsahom, ale aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, keď svojim podpisom na zmluve
osobne potvrdil, že sa s nimi oboznámil a nikdy túto skutočnosť predtým nenamietal. Poukázal, že

zmluva o úvere ako právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom, ktorý rozhodne nie je
možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúceho. Rovnako námietky žalobkyne
v 2. rade, že nebolo oboznámená s obsahom zmluvy o záložnom práve, neobstoja. Sama potvrdila, že
žalobca v 1. rade mal záujem o úver a jedinou bankou, ktorá mu úver poskytla, napriek tomu, že sa
pokúšal predtým vo viacerých bankách o úver, bola práve žalovaná v 1. rade. Žiadosť o úver si podal

žalobca v 1. rade a tým, že splnil v tom čase podmienky pre jeho čerpanie, bola s ním uzatvorená
zmluva, v ktorej bolo riadne a zrozumiteľne dojednané, že na zabezpečenie úveru bude slúžiť záložná
zmluva. Žalobkyňa v 2. rade záložnú zmluvu podpísala, vedela o čerpaní úveru a ona sama tak, ako
sa uvádza v čl. III. bod 3 zmluvy o záložnom práve, predložila ako záložca originál, resp. overenú ftk.
príslušného výpisu z listu vlastníctva. Na pojednávaní začala namietať čl. VI., VII. v spojení s čl. II.

záložnej zmluvy a považovala ich za neplatné. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že tieto ustanovenia sú platné a účinné. Je v nich upravená realizácia záložného práva,
pričom priamo v čl. VI. bod 2 písm. b) zmluvy o záložnom práve je uvedené, že žalovaná v 1. rade,
ako záložný veriteľ, má súhlas záložcu (žalobkyňa v 2. rade) k tomu, aby ho realizovala dražbu podľa
zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z tejto zmluvy jasne vyplýva (čl. II.), že slúži práve na

zabezpečenie pohľadávok žalovanej v 1. rade voči žalobcovi v 1. rade vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č.
XXXXXX zo dňa 26.04.2011, a to na zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva. Vzhľadom na
to, že mal preukázané, že žalobcami namietané zmluvné dojednania, nie sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami.1.8. Súd prvej inštancie konštatoval, že inštitút dobrovoľnej dražby je riadne normatívne zakotvený
v právnom poriadku Slovenskej republiky a nebol spochybnený súdnymi autoritami. V tejto súvislosti
poukázal napríklad na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. Pl. ÚS 23/2014, kde posudzoval

rozpor ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom nevyslovil nesúlad právnej
normy s ústavou. K posúdeniu inštitútu dobrovoľnej dražby vo vzťahu k normám týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-34/13 (V. K. proti B. E.,
a.s.), ktorý konštatoval, že „ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť

pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Na základe uvedeného
dohoda o výkone záložného práva nemôže napĺňať charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď je
zákonom aprobovaná a je súladná aj unijným právom.

1.9. K požadovanému určeniu zmlúv za neplatné súd prvej inštancie uviedol, že na základe prijatých
záverov nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod neplatnosti zmlúv. Preto žalobu
v časti určenia neplatnosti zmluvných dojednaní ako aj neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy zamietol.
Pokiaľ išlo o námietky žalobcov vo vzťahu k zmluve o úvere v časti výšky RPMN ako aj ostatným, ktoré
sa posudzujú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, k nim nevyjadroval,

nakoľko s týmto sporom nesúviseli, pretože na tento prípad neprichádza do úvahy aplikácia zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ žalobcovia žiadali, v prípade vyhlásenia zmlúv
za neplatné, priznať primerané finančné zadosťučinenie, tento nárok žalobcov neposudzoval, keďže k
požadovanému určeniu nedošlo. Nakoľko nezistil žiaden dôvod na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, žalobu aj v tejto časti zamietol.

1.10. S námietkou žalovaného v 2. rade, podľa ktorej nie je vo vzťahu k žalobe vecne pasívne
legitimovaný, sa súd prvej inštancie stotožnil. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania
v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
Skonštatoval, že žalovaný v 2. rade nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere a ani záložnej zmluvy. Bol
len poverený žalovanou v 1. rade na vykonanie dobrovoľnej dražby, žiadnym spôsobom nemal možnosť

ovplyvniť právne vzťahy žalobcov a žalovanej v 1. rade. Na základe uvedeného dospel k záveru, že
žalovaný v 2. rade nemá pasívnu vecnú legitimáciu, preto žalobu žalobcov voči nemu z tohto dôvodu
zamietol. Počas pojednávania žalobkyňa v 2. rade uviedla, že jej bolo doručené oznámenie zo strany
spoločnosti EOS KSI, v tom zmysle, že by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ale zotrvala na tom,
že žalovanými sú práve žalovaní v 1. a 2. rade tak, ako ich pôvodne žalobcovia označili. Žalovaná v 1.

rade v tomto smere žiadne oznámenie nedoručila. Na základe uvedeného považoval žalovanú v 1. rade
za vecne pasívne legitimovanú v spore.
1.11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli úspešní obaja
žalovaní, preto im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom. Žalobcovia v priebehu

konania nenavrhovali prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o trovách konania a ani súd
prvej inštancie nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal podľa tohto
ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade nepriznať. Uviedol, že v
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

1.12. Keďže nariadil neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej a vo veci samej žalobu
zamietol, aplikujúc ustanovenie § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie zrušil.

2.1. Žalobcovia podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Dôvodili, že neboli splnené procesné podmienky, súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2. Tvrdili, že v rozsudku nie je uvedené, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, aké nevykonal,
akým spôsobom dospel k záveru o zamietnutí žaloby, prečo sa nezaoberal existenciou dlhu, jeho výšky,
špecifikáciou úrokov a sankcií, ako predbežnou otázkou. Preto považovali rozsudok za nedostatočne
odôvodnený a arbitrárny. K tomu poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03. Tvrdili,
že žalobným návrhom a dostupnými dôkazmi preukázali, že ich právo spotrebiteľa bolo narušené, inak

by nebolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Namietali, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,
či súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval okrem ustanovenia Obchodného zákonníka aj
Smernicu Rady 93/13/EHS, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Občiansky zákonník. S
poukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSR6Cdo/137/2017 tvrdili,žekonaniežalovanéhojemožné
hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie ich práva na spravodlivý proces odôvodnili
tým, že súd prvej inštancie ak od počiatku považoval žalobný návrh za nedôvodný, mal ich vyzvať

na späťvzatie žaloby. Tvrdili, že súd prvej inštancie nemal záujem zaoberať sa ich návrhom, keďže
nereagoval na to, že nemohli priložiť všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu. Poukázali
na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/196/2009 a tvrdili, že právna kvalifikácia veci je výlučne vecou
súdu. Ďalej s poukazom na ustanovenia § 132 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP a rozsudok Najvyššieho
súdu SR 2Cdo/8/2005 uviedli, že navrhovateľovi súd neukladá formulovať návrh rozhodnutia, ale iba to,

aby bolo zjavné, čoho sa domáha. Tvrdili, že výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k uspokojeniu
žalovanej v rozsahu, na ktorý nemá v dôsledku potencionálnych neprijateľných podmienok v zmluve
nárok a k ťažko zvrátiteľnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Tvrdili,
že pohľadávka je sporná, dlh je umelo navyšovaný zmenou úrokovej sadzby bez ich súhlasu, ktorá
je neprijateľná, a pokutami, čo vyplýva z obchodných podmienok, ktoré im neboli predložené. Tvrdili,

že žiadali nápravu, ktorú im umožňuje platná legislatíva, vrátiť sa k splátkovému kalendáru, ale banka
ich donútila podať určovaciu žalobu podľa § 137 CSP, ktorou sa má dosiahnuť ochrana ich práv. Na
podanom určovacom petite majú právny záujem, keďže majú záujem na tom, aby vyhovujúci rozsudok
pre nich významný, čiže užitočný, aby mal zmysel. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
6Cdo/137/2017 tvrdili, že majú aj naliehavý právny záujem na určení podľa § 34 ods. 2 katastrálneho

zákona. Namietali, že súd prvej inštancie neposúdil platnosť zmluvy z dôvodu, že žalobcovi v 1. rade
nebol poskytnutý úver vo výške uvedenej v zmluve, čo bolo v rozpore s § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne

správny a odvolacie námietky za neopodstatnené. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol, že
súd prvej inštancie v rozsudku podrobne uviedol, z akých skutkových tvrdení a konkrétnych dôkazov
vychádzal, akými úvahami bol vedený a aké právne predpisy použil. Nariadenie neodkladného opatrenia
neprejudikuje následný úspech vo veci samej, keďže preň musia byť splnené odlišné podmienky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a rovnako tak titulom

akcesorickej povahy k úverovej zmluve je spotrebiteľskou zmluvou aj záložná zmluva. Vo veci bolo
nariadené len jedno pojednávanie, na ktorom žalobcovia nepredniesli žiadny návrh na doplnenie
dokazovania. Súd prvej inštancie nevyzval žalobcov na preformulovanie petitu, ani neodmietol vo veci
konať a rozhodnúť, naopak podrobil napadnuté zmluvy súdnemu prieskumu tak ako to vyplýva z bodov
34., 35., 37., 38., 39. a 40. Osobitne zdôraznil, že odvolanie nezhojilo základný nedostatok žaloby čo

do nedostatku jeho pasívnej legitimácie vo vzťahu ku všetkým navrhovaným výrokom. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny a zákonný, v celom rozsahu potvrdil a žiadal
priznať voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. žalovaná v 1. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranami sporu
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)

vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov v 1. a 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7.1. Žalobcovia v odvolaní namietali vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok (§
365 ods. 1 písm. a) CSP), vadu konania spočívajúcu v porušení ich práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b) CSP) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie
konanie nezaťažil namietanými vadami.

7.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie, ak súd vec prejednal napriek tomu,
konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity
a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Hoci na porušenie
procesným podmienok odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené, po
preskúmaní spisu žiadny z vyššie uvedených nedostatkov prejednávanej veci nezistil.

7.3. Žalobcovia v odvolaní tiež namietali nesprávny procesný postup, pričom dôvodili, že súd prvej
inštancie ak od počiatku považoval žalobný návrh za nedôvodný, mal ich vyzvať na späťvzatie žaloby. V
tejto súvislosti tvrdili, že súd prvej inštancie nemal záujem zaoberať sa ich návrhom, keďže nereagoval
na to, že nemohli priložiť všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu.
7.4. Nesprávny procesný postup je vadou konania iba v prípade, ak ním bolo znemožnené strane

uskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces
(§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo
na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva

na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je
ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (podobné rozhodnutia

Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 25/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
7.5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia podali na súd žalobu, ku ktorej predložili listiny
- zmluvu o poskytnutí úveru, obchodné podmienky, zmluvu o zriadení záložného práva, oznámenie o
vyhlásenípredčasnejsplatnostiúveru,oznámenieozačatívýkonuzáložnéhopráva,nesúhlasžalobkyne
v 2. rade so zosplatnením úveru a výzva na upustenie od výkonu záložného práva, odpoveď žalovanej

v 2. rade, list žalobkyne v 2. rade s označením Dohoda, výzvu žalovaného v 1. rade na umožnenie
ohliadky nehnuteľnosti za účelom znaleckého ocenenia, nesúhlas žalobkyne v 2. rade s dobrovoľnou
dražbou a s ohodnotením znalcom, oznámenie žalovanej v 2. rade k zmluve o poskytnutí úveru -
stanovenie 1. anuitnej splátky, oznámenie žalovanej v 2. rade k zmluve o poskytnutí úveru - zmena
platnosti úrokovej sadzby, výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Súd prvej inštancie následne nariadil

neodkladné opatrenie uznesením (č.l. 52), ktoré na odvolania žalovaných potvrdil odvolací súd (č.l.
90). Po doručení žaloby žalovaným súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, prvé pojednávanie
nariadenénadeň17.09.2019bolozrušenézdôvodunástupuzákonnejsudkynenamaterskúdovolenku,
ďalšie pojednávanie nariadené na deň 17.11.2019 bolo zrušené na žiadosť žalobkyne v 2. rade, ktorú
odôvodnila starostlivosťou o maloleté dieťa. Následne súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na

deň 14.01.2020, ktoré sa konalo v prítomnosti žalobkyne v 2. rade a právneho zástupcu žalovaného
v 2. rade. Prítomní nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým rozsudkom. Na základe uvedených zistení dospel odvolací súd k záveru, že zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu postupu, v dôsledku ktorého by došlo k porušeniu
práva žalobcov na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vec prejednal na nariadenom pojednávaní,

na ktorom vykonal všetky listinné dôkazy predložené k žalobe, iné dokazovanie žalobcovia vykonať
nenavrhli.
7.6. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR

a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje
ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesnéhoútoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery

zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia
špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. V danej veci súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali a z akých dôvodov.
Uviedol ako sa k žalobe vyjadrili žalovaní. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho
posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné konštatovať taký nedostatok dôvodov, ktoré by
odôvodňovali záver, že došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Rovnako ako vo veci,
ktorou sa zaoberal Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 115/03.
7.7. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

8. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že zmluva o
splátkovom úvere č. XXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade je absolútne neplatná,
právne úkony výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.
1008,2001, sú neplatné, právne úkony výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom práve č.

XXXXXX/Zal/1žalovanéhov2.radesmerujúcekrealizáciidobrovoľnejdražbynehnuteľnostízapísaných
na LV č. XXXX kat.úz. V., parc. reg. C, evidované na katastrálnej mape, parc.č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 771 m2, parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2, parc.č.
XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2, parc.č. XXX/XX záhrada vo výmere 36 m2 a
stavby súp.č. XXXX na parc.č. XXX/XX a 2001 na parc.č. XXX/XX, letná kuchyňa. Ďalej sa domáhal

priznania finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur. Žalovaní navrhovali žalobu zamietnuť. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcov je rozsudok súdu prvej inštancie
predmetnom skúmania odvolacím súdom.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom

zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
saspotrebiteľprotiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva.Združeniesamôženasúdeproti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

20. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

21. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich

skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery. V prvom rade na základe
zisteného skutkového stavu dospel k záveru, podľa ktorého žalobcovia sa nemôžu domáhať určenia
neplatnosti zmluvy o úvere, ani neplatnosti záložnej zmluvy, pre nesplnenie podmienky vymedzenej
v § 137 písm. d) CSP, pretože neexistuje právny predpis, ktorý by takúto žalobu pripúšťal. Napriek
tomu preskúmal obe zmluvy, ale nezistil v nich žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný

dôvod ich neplatnosti. Z uvedených dôvodov žalobu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a
záložnej zmluvy zamietol, a v súvislosti s tým zamietol aj uplatnený nárok na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Navyše dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nie je v konaní pasívne
vecne legitimovaný. Odvolací súd s uvedenými závermi súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o

trovách konania, keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu. Vecne správe bolo
aj rozhodnutie o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené po začatí konania.
Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej
aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec
správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej

iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

23.1. Žalobcovia v odvolaní namietali vadu konania spočívajúcu v nesplnení procesných podmienok (§
365 ods. 1 písm. a) CSP), vadu konania spočívajúcu v porušení ich práva na spravodlivý proces (§ 365ods. 1 písm. b) CSP) a vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), s ktorými námietkami sa odvolací súd vyporiadal v bode 7.
23.2. Ďalej s poukazom na nariadené neodkladné opatrenie tvrdili, že žalobným návrhom a dostupnými

dôkazmi preukázali, že ich právo spotrebiteľa bolo narušené. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd
nestotožnil. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu
na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť

uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania
však automaticky neznamená úspech žalobcu vo veci samej, v ktorej súd rozhoduje už na základe
vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia. Odvolací súd
sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, podľa ktorej z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd

prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval okrem ustanovenia Obchodného zákonníka aj Smernicu
Rady 93/13/EHS, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a Občiansky zákonník. Z napadnutého
rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval všetky žalobcami uvádzané právne
predpisy a zaoberal sa aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS. Pokiaľ žalobcovia s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/137/2017 tvrdili, že konanie žalovaného je možné hodnotiť ako konanie

v rozpore s dobrými mravmi, s uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Hoci žalobcovia
svoje tvrdenie bližšie nešpecifikovali, súd prvej inštancie sa zaoberal konaním žalovanej v 1. rade
pri uzatváraní predmetných zmlúv a postupu, ktoré mu predchádzalo, a žiadny rozpor s dobrými
mravmi nevzhliadol. Odvolací nespochybňuje tvrdenie žalobcov, podľa ktorého právna kvalifikácia veci
je výlučne vecou súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/196/2009). Dodáva, že v danej veci

súd prvej inštancie v súlade s uvedeným aj postupoval, pričom aj podľa názoru odvolacieho vec
správne právne posúdil, ako spor spotrebiteľského charakteru, ktoré predmetom je spotrebiteľská
zmluva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Námietka žalobcov, podľa ktorej navrhovateľovi súd neukladá
formulovať návrh rozhodnutia, ale iba to, aby bolo zjavné, čoho sa domáha, je podľa názoru odvolacieho

súdu bezpredmetná, keďže v danej veci sa súd prvej inštancie žalobným návrhom bez ďalšieho
zaoberal tak, ako bol formulovaný. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, podľa ktorého
výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovanej v rozsahu, na ktorý nemá v
dôsledku potencionálnych neprijateľných podmienok v zmluve nárok, a k ťažko zvrátiteľnému prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Z rozsudku súdu prvej inštancie totiž jednoznačne

vyplýva, že pri posudzovaní úverovej zmluvy žiadne neprijateľné zmluvné podmienky nezistil. Osobitne
absurdné považoval odvolací súd tvrdenie žalobcov, podľa ktorého je pohľadávka sporná z dôvodu
umelo navyšovaného dlhu zmenou úrokovej sadzby bez ich súhlasu. Z obsahu spisu totiž vyplýva,
že úroková sadza bola zmenená so sadzby dohodnutej v úverovej zmluve vo výške 6,15 % ročne
na novú úrokovú sadzbu vo výške 4,20 % ročne od 15.05.2017, teda bola znížená. V dôsledku toho

došlo aj k zníženiu mesačnej anuitnej splátky zo sumy 111,30 eura na sumu 99,80 eura. Uvedená
zmena bola žalobcovi v 1. rade oznámená žalovanou v 1. rade listom zo dňa 06.03.2017 (č.l. 45), teda
ešte pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. K tvrdeniu žalobcov, že na podanom určovacom
petite majú naliehavý právny záujem, odvolací súd dodáva, že z hľadiska ustanovenia § 137 písm.
d) Civilného sporového poriadku, je naliehavý právny záujem bez významu. Zmluvy a iné právne

úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi
skutočnosťami. Právna úprava v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala ustanovenie, ktoré
by upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, napríklad neplatnosti
zmluvy. V praxi sa však takého žaloby pripúšťali, ak žalobca na takomto určení preukázal naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c) OSP). Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku účinná od

01.07.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z právneho predpisu, najmä
z predpisu hmotného práva (§ 137 písm. d) CSP). Keďže prípustnosť určenia neplatnosti zmluvy o
úvere zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala, súd prvej inštancie správne žalobu, v časti o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere aj záložnej zmluvy, ako akcesorického právneho vzťahu, zamietol. Žalobu
o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pripúšťa právna úprava v § 11 ods. 4 zákona č.

129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018, avšak v danej veci súd prvej inštancie prijal správny právny
záver, podľa ktorého vo veci ide o spor spotrebiteľského charakteru, ktoré predmetom je spotrebiteľská
zmluva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úverepodľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného hľadiska bolo bezpredmetné aj poukázanie na
ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením§396ods.1CSPapodľa§255ods.1CSP.Priznalžalovanémuv2.radenároknanáhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný 2.
rade bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalovanej v 1. rade nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila
a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).