Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Ivan Kubínyi
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/93/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809213912
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3809213912.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov: 1/ D. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., X. E. XXXX/XX, 2/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. E. XXXX/XX, žalobcovia 1/ a 2/
zastúpení v konaní D.. C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. č. XXXX/XX, 3A/ C. Z., nar. XX.XX.XXXX.,
bytom T., H. XXXX/XX, zastúpená v konaní žalobcom 1/ D. O., 3B/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P.
XXXX/XX, 4/ D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. XX, 5/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z. XXXX/
XX, 6/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXX, žalobcovia 3B/, 4/, 5/ a 6/ zastúpení v konaní D.. C.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. č. XXXX/XX, 7/ H. H., nar. XX.XX.XXXX., bytom G., Z. XXXX/XX, 8/ H.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z. XXXX/XX, 9/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXXX/XXX, 10/
W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXX/XXX, v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom Q.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, Q., 11/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXXX/XXX,
v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, Q., 12/
W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., J. XXX., 13/ R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., P. XX, 14/ D. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., R. J. XXX/XX, žalobcovia 12/,13/,14/ zastúpení v konaní žalobcom 1/ D. O. proti
žalovaným: 1/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. XX/X, 2/ E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L. XX/
X, obaja právne zast.: JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Bakalárska 6, 971 01 Prievidza,
o určenie vlastníckeho práva vydržaním, na odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3A/, 3B/, 4/, 5/, 6/, 12/, 13/ a 14/
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2018, č.k. 8C/105/2009-243, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. o žalobe žalobcov 1/, 2/, 3A/, 3B/, 4/, 5/, 6/, 12/,
13/ a 14/ p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia
vlastníckeho práva v príslušných podieloch žalobcov na parc. CKN č. XXXXX/X a č. XXXXX/X,
ktoré právo odvodzovali z toho, že v minulosti bolo chybne v celosti zapísané vlastnícke právo
k predmetným pozemkom v prospech štátu a žalobcovia nimi tvrdené spoluvlastnícke podiely na
predmetných pozemkoch vydržali. Súd prvej inštancie skúmal splnenie podmienok vydržania na strane
žalobcov a konštatoval, že tieto splnené nie sú, pretože na strane žalobcov 1/ - 6/ absentuje ich
dobromyseľnosť v držbe. Pokiaľ ju totiž dovodzujú z kúpnych zmlúv uzatvorených formou notárskej
zápisnice N188/80, Nz186/80 a N 318/79, NZ 317/79, ich predmetom nebola parcela č. XXXXX/X alebo
XXXXX/X, resp. podiel na nich. Súd prvej inštancie uviedol, že nadobúdatelia podľa uvedených kúpnych
zmlúv (žalobcovia 1/ - 6/) mohli byť dobromyseľní len vo vzťahu k nehnuteľnostiam ktoré boli predmetom
týchto kúpnych zmlúv, ako to vyplývalo aj z geometrického plánu 241-2245-821/79, avšak ani v jednej
nešlo o prevod parciel XXXXX/X a XXXXXX/X na žalobcov 1/-6/.2. Čo sa týka žaloby ostatných žalobcov, ani v tejto časti neboli podľa súdu podmienky na vyhovenie,
pretože žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo od zápisov v pozemkovej knihe, ktoré svedčia
v prospech ich právnych predchodcov, pričom v takomto prípade je pre úspech žaloby nevyhnutné,
aby účastníkmi konania boli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia v procesnom postavení nerozlučných
spoločníkov. Z dedičských rozhodnutí súd prvej inštancie zistil, že táto podmienka splnená nebola a
účastníkmi konania neboli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po G. C. s maž. W. rod. O., po R. O.
s maž. L. Q. a po D. O. s manž. H. P..
3. Napokon sa súd prvej inštancie záverom rozhodnutia zmieňuje aj o podmienkach vydržania
vlastníckeho práva štátom, resp. obcou v súvislosti s nesprávnym zápisom vlastníckeho práva z roku
1962 na základe odúmrte v prospech štátu. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal v celkom rozsahu úspešným žalovaným.
4. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Odvolanie podali aj žalobcovia 3A/, 3B/, 4/,
5/, 6/, 12/, 13/ a 14/ (spolu so žalobcami 1/ a 2/ tiež ďalej aj ako odvolatelia) a ich odvolania boli
založené na principiálne rovnakých odvolacích dôvodoch ako odvolanie žalobcov 1/ a 2/. Odvolatelia
žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť, eventuálne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Dôrazne trvali na nesprávnosti zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaných, resp. ich právnych
predchodcov, najmä v prospech Československého štátu pri zápise dedičského rozhodnutia z roku 1962
po neb. E. O., pretože E. O. bol spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXXX iba v podiele 1/5, no odúmrť
v prospech štátu bola zapísaná v celosti predmetného pozemku. Túto skutočnosť potvrdil aj katastrálny
úrad. Odvolatelia podrobne popísali pomery na mieste samom a uviedli, že sporné pozemky parc. CKN
č. XXXXX/X a XXXXX/X predstavujú a predstavovali spoločný dvor, prináležiaci k piatim samostatným
pozemkom so stavbami, pričom ku každému domu prináleží podiel 1/5 zo spoločného dvora. Odvolatelia
uviedli genézu prevodov, v dôsledku ktorých by mali byť vlastnícke pomery k spoločnému dvoru tak
ako uvádzajú. Pokiaľ kúpna zmluva zo dňa 16.05.1980 uzatvorená formou notárskej zápisnice N188/80,
Nz186/80 neriešila vlastníctvo k spoločnému dvoru, teda k parc. č. XXXXX, ani k novovytvorenej parc.
č. XXXXX/X, a toto ostalo naďalej evidované na otca žalobcu 1/, muselo sa jednať o pochybenie notára
spisujúceho kúpnu zmluvu. Otec žalobcu 1/ totiž predmetnou zmluvou prevádzal všetky nehnuteľnosti,
ktoré vlastnil v danej lokalite, teda aj podiel 1/5 k spoločnému dvoru. Tento podiel na spoločnom dvore
bol kľúčový pre prístup na iné prevádzané nehnuteľnosti a nebol žiaden dôvod pochybovať, že aj tento
podiel je predmetom prevodu zo strany otca žalobcu 1/. Na uvedené pochybenia pri dedení po E. O. a
pri prevode od otca žalobcu 1/ nadviazalo tretie pochybenie, a to predaj sporných pozemkov v celosti zo
strany obce R. do spoluvlastníctva tretích osôb. Prevádzať sa nemal celý pozemok, ale iba podiel 1/5,
ktorý obci v skutočnosti patril. Aj toto konštatuje katastrálny úrad vo svojom stanovisku z 2.7.2009.
5. Napokon odvolatelia v odvolaní spochybňujú závery súdu prvej inštancie o podmienkach vydržania
vlastníckeho práva v súvislosti s nesprávnym zápisom vlastníckeho práva z roku 1962 na základe
odúmrte v prospech štátu. Zdôrazňujú, že zmätok spôsobil aj zápis sporných pozemkov vo viacerých
pozemnoknižných vložkách, a že náprava všetkých uvedených pochybení je možná len prostredníctvom
súdu.
6. V odvolaniach odvolatelia poukázali aj na chybu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to
nesprávne uvedenú notársku zápisnicu v bode 30. Odôvodnenia.
7. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo
8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd sa stotožnil so žalobou ohľadom tvrdenia, že v minulosti došlo
k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva pri odúmrti po E. O., keď bol sporný pozemok v roku 1962
zapísaný v prospech štátu v celosti a nie iba v rozsahu spoluvlastníckeho podielu nebohého E. O.. Táto
skutočnosť je v konaní jednoznačná a niet o nej pochybností.10. Dôsledkom nesprávneho zápisu vlastníckeho práva je v zásade to, že ním vlastnícke právo bez
ďalšieho nevzniká a platí vlastnícky stav pred takýmto nesprávnym zápisom. Pre dosiahnutie nápravy
zápisu je potom rozhodujúce, ako žaloba zohľadní to, že chybným zápisom k zmene vlastníctva v
skutočnosti nedošlo, prípadne ako zohľadní ďalšie právne významné udalosti, ku ktorým dôjde po
chybnom zápise. Vylúčené však nie je ani to, že plynutím času v spojení s inými právnymi skutočnosťami
sa nesprávnosť zápisu zhojí (napr. § 134 OZ alebo § 486 OZ).
11. V posudzovanom prípade, vo vzťahu k žalobcom 1/ - 6/ bola žaloba založená na tom, že žalobcovia
uzavreli kúpne zmluvy s D. O., no na ich základe k prevodu vlastníckeho práva k podielom na
spornom pozemku nedošlo. Predmetné kúpne zmluvy a následná dlhodobá držba žalobcov k podielom
na spornom pozemku však mali podľa žalobcov založiť ich oprávnenú držbu vedúcu k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním. Súd prvej inštancie takýto postup nepovažoval za naplnený, pretože
predmetné kúpne zmluvy neobsahovali zmienku o spornom pozemku, preto na ich základe nemohli byť
žalobcovia 1/ - 6/ dobromyseľní, že im podiely na spornom pozemku patria.
12. Odvolací súd považuje uvedený záver za správny. Oprávnená držba spočíva v konaní napĺňajúcom
znaky výkonu vlastníckeho práva, o ktorom práve je oprávnený držiteľ presvedčený, že mu svedčí, i
keď to tak objektívne nie je. Presvedčenie o danosti vlastníckeho práva je podmienené aj presvedčením
držiteľa o existencii právneho titulu, ktorý mal právo založiť. Typicky presvedčením, že existuje zmluva,
podľa ktorej je právo dané. Na základe vedomosti o takomto právnom titule sa držiteľ domnieva, že mu
právo svedčí, i keď to tak v skutočnosti nie je. Daný právny titul sa označuje ako domnelý (putatívny). Bez
takéhotodomneléhoprávnehotituluoprávnenádržbanevznikne,pretoženiktonemôžebyťpresvedčený
o svojom práve, pokiaľ ho niet z čoho dovodiť. V posudzovanom prípade považovali žalobcovia 1/ - 6/
za takéto domnelé právne tituly kúpne zmluvy uzavreté s D. O.. Súd prvej inštancie ich za dostatočné
domnelé právne tituly nepovažoval pre absenciu zmienky o tom, že by predmetom prevodu mal byť aj
spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku.
13. Všeobecné požiadavky na kvalitu domnelého právneho titulu spôsobilého založiť oprávnenú držbu
pred31.12.1991špecifikovalvovzťahuknadobudnutiuvlastníckehoprávaknehnuteľnosti Najvyššísúd
SR v uznesení z 27. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012 tak, že: „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti,
ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do
jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.“
14. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vysvetlil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ
drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.
15. V posudzovanom prípade mal omyl držiteľov (žalobcov 1/ - 6/) spočívať v tom, že sa domnievali,
že kúpne zmluvy s D. O. sa týkali aj sporného pozemku, pričom v skutočnosti to tak nebolo. Odvolací
súd má zato, že v danom prípade sa jednalo o omyl neospravedlniteľný, pretože vo vzťahu k spornému
pozemku tu bez jeho uvedenia v kúpnych zmluvách chýbala písomná forma prevodnej zmluvy. Pri
obvyklej miere opatrnosti spočívajúcej v prostom prečítaní si predmetných kúpnych zmlúv je absencia
uvedenia sporného pozemku, resp. podielu na ňom z kúpnych zmlúv zrejmá. Preto v dôsledku
neospravedlniteľného omylu na strane žalobcov 1/ - 6/ tu vo vzťahu k podielom na spornom pozemku
absentovalapísomnáformazmluvyoprevodenehnuteľností,avzmyslecitovanýchzáverovrozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012 nemohli byť žalobcovia dobromyseľní.
Pre absenciu tejto podmienky vydržania preto súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ - 6/ správne
zamietol.
16. Čo sa týka ostatných žalobcov, tí odvodzovali svoje vlastnícke právo z toho, že sú dedičmi
vlastníkov zapísaných v pozemnoknižných vložkách. V ich prípade súd prvej inštancie žalobu zamietol
s odôvodnením, že v takomto prípade musia byť účastníkmi sporu všetci dedičia takto zapísaných
vlastníkov, čo v danom prípade splnené nebolo. Uvedený záver súdu prvej inštancie je správny a vyplýva
aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení zo 16.5.2019 sp. zn. 8Cdo/94/2018
konštatoval, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za
ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaníza jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných
spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo
ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.
17. V tejto súvislosti je potrebné nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie podotknúť, že
v prípade pokiaľ žalobca ako dedič tvrdí vlastnícke právo poručiteľa ako svojho právneho predchodcu,
musí žaloba znieť na určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci.
18. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie vecne správne aj vo vzťahu k ostatným
žalobcom (7/ - 14/). Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu ako vecne
správne.
19. Čo sa týka námietok odvolateľov k záverom súdu prvej inštancie o dobromyseľnosti štátu, resp. obce
k vlastníctvu odúmrte po E. O. (ods. 34 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), na týchto súd prvej
inštancie výrok napadnutého rozhodnutia nezaložil, a uviedol ich iba nad rámec dôvodov rozhodnutia. V
súvislosti s prípadným skutočným nadobudnutím sporných nehnuteľností obcou prípadne jej právnymi
nástupcami by však mohla byť významná právna úprava nadobudnutia vlastníctva od nepravého dediča
podľa § 486 OZ a podľa § 487 OZ, podľa ktorých kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého
dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného
dediča. Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.
20. V odvolaniach (napr. č.l. 287) odvolatelia poukázali aj na chybu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia (v bode 30. odôvodnenia), a to, že registrácia Štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa
25.11.1992 pod č. RI. 2366/92 sa nevzťahuje na kúpnu zmluvu z 16.5.1980, ale na kúpnu zmluvu medzi
obcou a žalovanými. Takáto zrejmá nesprávnosť by v prípade danosti nemala žiaden vplyv na vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia a bola by kedykoľvek reparovateľná opravným uznesením podľa
§ 224 CSP, preto nemohla mať vplyv na rozhodnutie o odvolaní. Rozhodnutie o návrhu žalobcu 1/ na
nariadenie predbežného opatrenia podanom v priebehu odvolacieho konania dňa 17.01.2020 (č.l. 432)
ponechal odvolací súd až na čas po vrátení spisu súdu prvej inštancie. V danom prípade nebol viazaný
lehotou podľa § 328 ods. 2 CSP, pretože návrh nespĺňal náležitosti podľa § 326 CSP.
21. Čo sa týka podaní zo dňa 20.3.2019 od I. C. a Q. E. ako zástupcu za W. R. a E. E. označených
ako odstúpenie od podaného odvolania (späťvzatie odvolania), o týchto späťvatiach odvolací súd
nerozhodoval, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by uvedení žalobcovia podali odvolanie.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých by v odvolacom konaní úspešným žalovaným patrila plná
náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcom. Pretože žalovaným v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, odvolací súd ich náhradu nepriznal.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až
§ 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.