Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/639/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899426
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hojer Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1708899426.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu:

RECLAIM, a.s. so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpený: Mgr. Martin Babčaník
- advokát so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava, proti žalovanému: K. X., R. XX.X.XXXX, D. D. XX, N.,
za účasti intervenienta Ján Tyko, narodený 6.11.1956, bytom Banícka 61, Pezinok, obaja zastúpení
advokátom JUDr. Lukášom Tykom so sídlom Banícka 61, Pezinok, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpne zmluvy zo dňa 8.12.1997 uzatvorené medzi intervenientom ako predávajúcim a
žalovanou ako kupujúcim na prevod nehnuteľností v katastrálnom území Pezinok zapísaných na LV č.

1696 a LV č. 3920, ktoré sú registrované katastrálnym odborom Okresného úradu v Pezinku pod č. V
2478/97 a č. V2479/97, sú voči žalobcovi právne neúčinné.

II. Žalovaný a intervenient sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 6.4.1998 doručenou súdu dňa 7.4.1998 sa pôvodný žalobca (ĽUDOVÁ BANKA,
a.s.) domáhal určenia, že kúpne zmluvy uzavreté medzi intervenientom a žalovaným, predmetom
ktorých bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Pezinok zapísaných na LV č. 1696, LV č.

3920 sú voči žalobcovi neúčinné. V priebehu súdneho konania súd uznesením č.k. 5C/639/2008-445 zo
dňa 2.11.2015 pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu (ĽUDOVÁ BANKA, a.s.) vstúpil žalobca, súd
bude v odôvodnení rozsudku používať pre pôvodného žalobcu i žalobcu, na ktorého bola v priebehu
súdneho konania postúpená pohľadávka, používať jednotne termín žalobca.

2. V žalobe uviedol, že žalobca poskytol obchodnej spoločnosti TYKO, spol. s r.o. (kde
ako jediný konateľ a spoločník vystupoval intervenient) na základe úverovej zmluvy č. 8000010723

uzatvorenej dňa 7.6.1995 krátkodobý úver vo výške 199.163,51 eur za účelom dofinancovania obytného
komplexu v Pezinku (predmetná úverová zmluva ďalej aj ako „úverová zmluva“), tento mal byť splatený
do 20.12.1997. Predmetný úver bol zabezpečený Zmluvou o osobnom ručení intervenienta zo dňa
7.6.1995. Pretože bola spoločnosť TYKO, spol. s r.o. dlhodobo v omeškaní so splácaním úveru, žalobca
podal dňa 5.2.1997 návrh na vyhlásenie konkurzu, Krajský súd v Bratislave jeho návrhu vyhovel
uznesením zo dňa 31.10.1997 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Rudolfa Tokarčíka.
V priebehu roka 1997 previedol intervenient kúpnymi zmluvami registrovanými na Okresnom úrade v

Pezinku pod č. V 2478/97 a V2479/97 nehnuteľnosti špecifikované v prvom odseku na žalovaného.
Ako ďalej dôvodil žalobca, dňa 29.12.1997 podal na Krajský súd v Bratislave žalobu na intervenienta
o zaplatenie istiny s príslušenstvom vzniknutej z úverovej zmluvy. Ukrátenie na svojej pohľadávke vidížalobca v snahe intervenienta zbavovať sa majetku, aby zmaril budúce uspokojenie žalobcu pri exekúcii
na jeho majetok.

3. Žalovaný k žalobe podaním zo dňa 4.5.1998 doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.5.1998
uviedol, že je pravdou, že v roku 1997 od rodičov (t.j. intervenienta a jeho manželky) kúpil nehnuteľnosti
v k.ú. Pezinok zapísané na LV č. 1696 a LV č. 3920 za finančnú čiastku určenú znaleckým
posudkom. Dôvodom kúpy malo byť spoluinvestovanie finančných prostriedkov s priateľom žalovaného
(budúcim manželom) pre budúce spoločné aktivity. Ako žalovaný ďalej uviedol, pri kúpe predmetných

nehnuteľností nemal žiadnu vedomosť, že spolumajiteľ nehnuteľnosti - intervenient (nehnuteľnosti boli v
čase kúpy v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) je dlžný ako ručiteľ finančnú čiastku žalobcovi,
nie je vraj pravdou, že nehnuteľnosti boli predané z dôvodu zbavovania sa majetku intervenienta - otca
žalovaného. Toto tvrdenie odôvodnil tým, že za nehnuteľnosti riadne zaplatil cenu určenú znaleckým
posudkom a bolo len vecou predávajúcich, ako s finančnými prostriedkami naložia. Podľa názoru
žalovaného je výroková časť návrhu z jeho obsahu zdôvodnenia zavádzajúca, účelová, najmä keď

žalobca sám podal na spoločnosť TYKO, spol. s r.o. návrh na vyhlásenie konkurzu. Zo žaloby podľa jeho
názoru vyplýva, že žalobca si v lehotách neuplatnil svoj nárok na plnenie z ručiteľských vzťahov a preto
sa domáha v súčasnosti oddeleného plnenia. Právny predchodca žalobcu si podľa názoru žalovaného
mohol uplatniť svoje nároky až do 19.5.1997 a predbežným opatrením súdu mohol zamedziť aby
intervenient nakladal so svojim majetkom. Na záver žalovaný uviedol, že k veciam žalobcu najmä k tým,

ktoré uvádza ako rozhodujúce vo svojej žalobe sa vyjadriť nevie, pretože sa nezúčastňuje obchodných
aktivít intervenienta a ani nežije s ním v spoločnej domácnosti.

4. Žalovaný svoje podanie doplnil podaním zo dňa 30.7.1998 doručenom tunajšiemu súdu
dňa 3.8.1998, v ktorom uviedol, že za prevádzané nehnuteľnosti zaplatil kúpnu cenu 33.193,92 eur v

hotovosti. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že od podania jeho prvého vyjadrenia k žalobe žalobca
vyzval intervenienta ako ručiteľa na splnenie si záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, na základe
rokovaní malo dňa 15.5.1998 dôjsť k podpisu Dohody o postupe pri vymáhaní pohľadávky, na základe
ktorej mal intervenient odpredať svoje pozemky v k.ú. Limbach zapísané na LV č. 476 za cenu
109.539,93 eur a túto sumu mal uhradiť priamo na účet žalobcu. Ďalej mal uzatvoriť dohodu, v ktorej

sa zaviazal vyrovnať predmetný dlh - na základe tejto mal splatiť žalobcovi sumu 33.193,92 eur,
ktorú mal získať z odporovaného predaja nehnuteľností. Ďalej uviedol, že v dohode bolo vzájomne
dohodnuté zabezpečenie tretej osoby na splnenie záväzku intervenienta, na návrhy intervenienta
žalobca nereagoval, takýmto konaním žalobca podľa názoru žalovaného úmyselne odkladá výkon
plnenia z úverovej zmluvy, pravdepodobne z dôvodu zvyšovania si svojho zisku cestou uplatňovania si

úroku z omeškania. Má za to, že celý súdny spor vznikol následkom vyhlásenia konkurzu na spoločnosť
TYKO spol. s r.o. (konkurz vedený pod sp. zn. 5K 38/97) ktorý mal iniciovať práve žalobca bez právnej
opodstatnenosti a za účelom jeho zvýhodnenia voči ostatným veriteľom, žalovaný vidí zjavný úmysel
žalobcu viesť vec do krajnosti napriek skutočnostiam, že s ručiteľom vyjednáva a podpisuje dohody o
vyrovnaní.

5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil Dohodu o postupe pri vymáhaní
pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a intervenientom zo dňa 15.5.1998, Kúpnu zmluvu zo dňa
20.2.1998 uzatvorenú medzi intervenientom ako predávajúcim a obcou Limbach ako kupujúcim na
predaj nehnuteľností nachádzajúcich v k.ú. Limbach za kúpnu cenu 109.539,93 eur, pokladničný doklad

preukazujúci že intervenient dňa 2.6.1998 vložil do pokladne žalobcu sumu 33.193,82 eur.

6. Súd dňa 21.4.1999 vykonal výsluch intervenienta (toho času v pozícii svedka), v ktorom tento
uviedol, že skutočne v mene spoločnosti TYKO spol. s.r.o. so žalobcom uzavrel úverovú zmluvu na
sumu 199.163,51 eur, pričom ako fyzická osoba prevzal ručenie na splnenie záväzku z úverovej zmluvy.

Podľa jeho vyjadrenia sa spoločnosť dostala do omeškania so splácaním úveru, žalobca podal návrh
na vyhlásenie konkurzu a zároveň ho požiadal, nech celý úver zaplatí naraz. Intervenient podľa jeho
vyjadrenia poskytol súčinnosť tým, že pomohol pri predaji nehnuteľností založených v prospech žalobcu,
tieto boli prevedené obci Limbach a peňažné prostriedky (109.539,93 eur) boli poukázané v prospech
žalobcu. Taktiež odporovanými zmluvami previedol na dcéru (žalovaný) ktorá v tom čase žila so svojim

druhom, t.č. manželom Júliusom Ivanom, nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za úradnú cenu určenú znaleckým posudkom v sume 33.193,92 eur. Celá táto suma bola
poukázaná na účet žalobcu v júni 1998. Intervenient sa nevedel vyjadriť, odkiaľ dcéra (žalovaný) zohnala
peniaze, ale táto bola zárobkovo činná, vykonávala podnikateľskú činnosť a pravdepodobne jej prispel isúčasný manžel, bola to z ich strany asi spoločná investícia, pretože vtedy predpokladali, že sa zoberú.
Na otázku súdu uviedol, že toho času býva na Baníckej ulici v Pezinku spolu s manželkou, kde býva
aj jeho dcéra (žalovaný) s manželom.

7. Súd po vykonaní dokazovania vykonaním výsluchu intervenienta (toho času v pozícii svedka,
do konania vstúpil neskôr z vlastného podnetu) a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
spise dňa 30.9.1999 vydal rozsudok č.k. 5C 319/98- 68, v ktorom určil, že kúpne zmluvy uzavreté medzi
intervenientom a žalovaným, ktorými na neho previedol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Pezinok

zapísané na LV č. 1696 a 3920 sú voči žalobcovi neúčinné. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v
Bratislave tento rozsudok v konaní sp. zn. 14Co 180/00 uznesením zo dňa 31.7.2000 z procesných
dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Po vrátení veci odvolacím súdom strany doplnili svoje tvrdenia a súd vykonal ďalšie dokazovanie.

9. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.4.2010 vykonal výsluch manžela žalovaného, p. Júliusa
Ivana, narodeného 1.12.1976, ktorý uviedol, že o prebiehajúcom spore nemá žiadnu vedomosť, v čase
odporovaných právnych úkonov so žalovaným iba chodil a teda sa na tejto transakcii žiadnym spôsobom
nezúčastňoval. Vypovedal, že v dome ktorý bol prevedený na základe odporovaných právnych úkonov
žili do roku 2002 alebo 2003, potom sa odsťahovali do Veľkého Grobu k jeho rodičom, v predmetnom

dome býva v súčasnosti svokor (t.j. intervenient) a oni tam chodia na návštevu, resp. bývajú aj tam,
pretože dom vo Veľkom Grobe prerábajú. Na otázku súdu uviedol, že svokrovci sa z domu ktorý bol
predmetom odporovaných právnych úkonov nikdy neodsťahovali a v čase po spornom prevode len
prispôsobili dom potrebám narodeného dieťaťa.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 15.5.2013 vykonal výsluch žalovaného, ktorý uviedol, že o
celej veci sa dozvedel až keď mu bola doručená žaloba, nikdy sa otca nepýtal na veci vo firme aj keď
vedel že pracuje v oblasti stavebníctva a preto sa nemá k čomu vyjadriť, rodičia mu sľúbili rodinný dom,
keď mu dala babička peniaze ako jedinej vnučke a tak si tento dom kúpil. Na otázku žalobcu uviedol,
že za nehnuteľnosti v k.ú. Pezinok mal zaplatiť okolo 36.513,31 eur, táto suma mala byť stanovená

po dohode s rodičmi a peniaze, ktoré mala babička u seba v hotovosti, mala v hotovosti odovzdať
rodičom. Na otázku žalobcu žalovaný ďalej uviedol, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny mal nielen
od babičky, ale aj od rodičov k 18-tym narodeninám, niečo mal žalovaný našetrené pretože podniká od
roku 1997, niečo mu požičal jeho terajší manžel. Na otázku žalobcu uviedol, že v súčasnosti býva vo
Veľkom Grobe, intervenient na ulici Banícka 61 v Pezinku pričom sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá bola

prevedená na základe odporovaných zmlúv. Na otázku žalobcu, či žalovaný urobil nejaké úkony pred
prevodom za účelom uistenia, že kúpnymi zmluvami nedôjde k ukráteniu prípadných veriteľov jeho otca
tento uviedol, že áno, ale že otec mu nepovedal nič, že sa ho len pýtal, či to nebude vadiť ostatným
jeho deťom, žalovaný bol podľa vlastného vyjadrenia sebecký a nestaral sa o to ako otec zabezpečil
ostatných súrodencov. Na otázku žalobca ďalej uviedol, že sa u ostatných neinformoval na finančnú

situáciu jeho otca a že nevie či má nejaký doklad o zaplatení kúpnej ceny.

11. Ako uviedol žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.12.2001, v podaní zo dňa 13.12.2001
doručenom súdu dňa 27.12.2001 a na pojednávaní dňa 28.1.2010, ukrátenie žalobcu vidí jednak v tom,
že peniaze, ktoré mali byť údajne vyplatené vo výške cca 33.193,92 eur na základe odporovaných

zmlúv, v skutočnosti neboli poukázané na uspokojenie žalobcu čo je zrejmé z toho, že podľa potvrdenia
žalovaného tieto boli uhradené ešte pred podpísaním kúpnych zmlúv, t.j. v decembri 1997, pričom
predmetná suma bola na účet pôvodného žalobcu pripísaná až 1.6.1998. Žalobca vniesol domnienku
v tom smere, či došlo vôbec k prevodu peňazí medzi intervenientom a žalovaným, poukazuje na
zastupiteľnosť peňazí a neschopnosť žalovaného preukázať pôvod peňažných prostriedkov, ktorý mal

mať v čase prevodu 21 rokov. Ďalej poukázal na to, že cena podľa znaleckého posudku vyhotovená pred
kúpou na nehnuteľnosti v Pezinku bola určená na sumu 37.806,62 a teda už len z tejto skutočnosti je
zjavné ukrátenie veriteľa, nakoľko nehnuteľnosti boli nakoniec predané za sumu 33.193,92 eur. Naviac
uviedol, že tzv. úradná cena za ktorú boli sporné nehnuteľnosti prevedené je nižšia ako cena trhová,
ktorú by mohla banka získať v prípade exekúcie, a teda práve rozdielom medzi trhovou cenou a úradnou

cenou došlo k ukráteniu veriteľa odporovateľným právnym úkonom a taktiež, že pred poukázaním sumy
33.193,92 eur v prospech žalobcu, bola medzi intervenientom a pôvodným žalobcom uzavretá dohoda
o spôsobe vysporiadania dlhu, v ktorej bola táto transakcia dohodnutá pričom sa nemalo jednať o sumuzískanú z predaja nehnuteľností v Pezinku. Ďalej poukázal na § 42 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) a na prezumpciu krátenia (majetku) žalobcu.

12. Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa28.1.2010spoukazomna§42aods.1OZargumentoval,
že žalobca nepreukázal ukrátenie uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky, nepreukázal žiadne
tvrdenia v čom kúpne zmluvy mohli spôsobiť ukrátenie jeho pohľadávky. Má za to, že na základe
odporovaných kúpnych zmlúv neprišlo k zmenšeniu majetku žalobcu, nakoľko za tieto nehnuteľnosti
dostal zaplatené peňažné prostriedky, nehnuteľná vec bola vymenená za peniaze. Taktiež uviedol, že

pohľadávka, na ktorú sa odvoláva žalobca je stále sporná, v súčasnosti sa vedie súdny spor na Krajskom
súdevBratislaveč.k.57Cb7/98.Napojednávaníkonanomdňa15.5.2013žalovanýuviedol,žepovažuje
pohľadávku žalobcu voči žalovanému s poukazom na § 408 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodných
zákonník (ďalej len „ObZ“) za premlčanú a teda táto pohľadávka nie je vymáhateľná, taktiež dôvodil,
že žalovaný nemal vedomosť o tom, že by odporovaným právnym úkonom ukracoval uspokojenie
pohľadávky žalobcu a pri uzatváraní odporovaných právnych úkonov vynaložil náležitú starostlivosť.

Má za to, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 3Obo 281/2006 o ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa sa nejedná v prípade, ak je právny úkon odplatný a plnenie je ekvivalentné. Ďalej
uviedol, že žalobca sa návrhom vo veci samej nedomáha neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k
rodinnému domu a preto ak by chcel žalobu rozšíriť aj vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k nemu,
namieta, že právo domáhať sa neúčinnosti je premlčané. Vo vzťahu k prezentovanej argumentácii

žalobca uviedol, že úver voči dlžníkovi bol splatný ku dňu 20.12.1997 a návrh voči nemu bol podaný
dňa 29.12.1997, námietka premlčania nebola vznesená ani v už právoplatne ukončenom základnom
(57Cb/7/1998, Krajský súd v Bratislave) a ani v exekučnom konaní, kde by bola námietka premlčania v
zmysle § 408 ods. 2 ObZ neprípustná. Ako ďalej žalobca dôvodil, to, že v petite návrhu nie je uvedený
rodinný dom je právne bezvýznamné, pretože žalobca sa návrhom domáha neúčinnosti kúpnych zmlúv

(odporovaných právnych úkonov) ako celku. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov,
podľa ktorej je právny úkon (ktorý je odporovateľný bez ohľadu na to či je odplatný alebo bezodplatný)
odporovateľný aj vtedy, ak za prevedený majetok nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada,
resp. primerané protiplnenie, pre splnenie podmienky ukrátenia veriteľa pritom nie je významné, či bol
konkrétny majetok scudzený za ekvivalentnú alebo nižšiu hodnotu, ale či sa môže veriteľ z protihodnoty

rovnako dobre uspokojiť ako zo scudzenej veci. Žalobca má za to, že odporovaným právnym úkonom
došlo k oslabeniu jeho postavenia pri vymáhaní jeho splatnej pohľadávky. Žalobca poukázal na fakt,
že nehnuteľnosti, na rozdiel od peňažných prostriedkov, vždy predstavujú trvalú hodnotu, ktorá je
evidovaná v katastri nehnuteľností, pričom sa nedá na rozdiel od peňazí zatajiť či skryť, tieto možno
pomerne jednoducho a rýchlo odstrániť z dosahu veriteľa. Žalobca považoval za nevyhnutné upozorniť

na to, i/ že od roku 1998, t.j. bezmála 14 rokov dlžník nepoukázal ani čiastočné plnenie za účelom
úhrady svojho peňažného záväzku voči žalobcovi, ii/ súdny exekútor v aktuálne prebiehajúcej exekúcii
nevymohol pohľadávku žalobcu ani čiastočne, iii/medzi tvrdeniami žalovaného a jeho manželom o
pôvode peňažných prostriedkov použitých na úhradu kúpnej ceny sú významné rozpory - žalovaný
tvrdil, že na kúpu nehnuteľnosti mu požičal aj manžel, tento však uviedol, že sa na transakcii žiadnym

spôsobom nezúčastňoval (žalobca odkazoval na výsluch manžela žalovaného opísaný nižšie), iv/
ani bezmála po 15 rokoch sa dlžník z rodinného domu neodsťahoval, pričom tam naďalej býva so
svojou rodinou, v/ kúpna cena nehnuteľnosti mala byť poskytnutá v hotovosti, pričom intervenient, ako
predávajúci, nevedel identifikovať akým spôsobom získal žalovaný, jeho dcéra (v tom čase 21 ročná)
peňažné prostriedky nemalej hodnoty na zaplatenie. Podľa názoru žalobcu prezentované okolnosti

opodstatnene nasvedčujú tomu, že kúpne zmluvy boli iba fiktívne, skutočná vôľa kontrahentov zjavne
smerovali k uzavretiu darovacej zmluvy.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.9.2013 doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.9.213 naďalej
trvá na premlčaní pohľadávky a má za to, že z gramatického výkladu ustanovenia § 408 ods. 1 a 2

OBZ vyplýva, že zákon nepripúšťa uplatnenie námietky premlčania iba v súdnom alebo rozhodcovskom
konaní, ktorým je priznané právo. Opätovne zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v
čom spočíva objektívne zmenšenie majetku žalobcu a z akého dôvodu považuje žalobca kúpnu cenu
v odporovanom právnom úkone za neadekvátnu, jeho tvrdenia o vyššej trhovej cene nehnuteľnosti
považuje za hypotetické. Ďalej poukazuje na bod 2 Dohody o postupe pri vymáhaní pohľadávok zo

dňa 15.5.1998, z ktorého má vyplývať, že žalobca mal v čase jej uzavretia vedomosť o scudzení
nehnuteľnosti zo strany dlžníka v prospech žalovaného a svojim konaním akceptoval skutočnosť, že
dlžník transformoval svoj majetok v podobe nehnuteľnosti na majetok hnuteľný, z ktorého dlžník uhradil
časť svojho záväzku voči žalobcovi. Podľa názoru žalobcu uplatňovanie práv žalobcu je s poukazomna existenciu tejto dohody v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by požívať právnu ochranu v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Taktiež žalovaný uviedol, že ak by nedošlo k predaju nehnuteľnosti, táto by
bola spotrebovaná na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré vznikli ešte pred pohľadávkou

žalobcu (uvedené tvrdil na pojednávaní konanom dňa 14.2.2014 aj intervenient). Taktiež uviedol, že
nadobudnutá odplata za prevod nehnuteľnosti patrila do bezpodielového spoluvlastníctva intervenienta
a jeho manželky, pričom v čase začatia exekučného konania vedeného žalobcom proti dlžníkovi (začaté
v roku 2011) už bolo toto bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené, a teda by neprichádzala aplikácia
ustanovenia § 147 ods. 1 OZ do úvahy. Žalovaný v súvislosti s poslednou argumentáciou žalobcu

uviedol,žežalovanýcelkomjednoznačneprijehovýsluchunapojednávanídňa15.5.2013uviedol,žemá
trvalý pobyt v Pezinku v nehnuteľnosti ktorú užíva a intervenient s jeho manželkou užíva nehnuteľnosť
v obci Utekáč. K domnienke žalobcu, podľa ktorého mal byť odporovateľný právny úkon v skutočnosti
darovacou zmluvou žalovaný uviedol, že uvedené žalobca nepreukázal a okrem toho by mal súd ajtak
žalobu zamietnuť aj v tomto prípade, nakoľko právo odporovať právnym úkonom možno iba voči takým,
ktoré sú platné. Žalovaný pritom naďalej trval na svojom už prezentovanom tvrdení, že žalobca sa v

tomto súdnom konaní nedomáha určenia neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k rodinnému domu so
súpisným číslom 2112 nachádzajúceho sa v meste Pezinok.

14. Súd sa oboznámil aj s aktuálnymi LV č. 3920 a č. 1696 vedenými Okresným úradom Pezinok,
katastrálny odbor, pre k.ú. Pezinok a zistil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV

č. 3920 k dnešnému dňu svedčí v prospech p. Emílie Kostolanskej, nar. 20.4.1962 a vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1696 (na ktorom je zapísaný aj rodinný dom súp.č. 2112) v
prospech žalovaného.

15. Súd si vyžiadal z Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor (toho času Katastrálny úrad

v Bratislave, Správa katastra Pezinok) spisový obal č. V 2478/97, V 2479/97, V511/98, V 1256/99, V
3692/03 a V 3057/05.

16. Obsahom spisového obalu č. V2478/97 je návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 8.12.1997 k
nehnuteľnostiam v k.ú. Pezinok zapísaným na LV č. 1696 z intervenienta a jeho manželky na žalovaného

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.1997, kúpna cena bola v zmluve stanovená na sumu 25.603,12
eur. Obsahom spisu bol aj znalecký posudok vypracovaný Ing. Kostkom č. 116/1997 zo dňa 12.11.1997,
ktorým ocenil v zmysle zákona č. 465/1991 Zb. prevádzané nehnuteľnosti na sumu 25.603,12 eur.

17. Obsahom spisového obalu č. V2479/97 je návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 8.12.1997 k

nehnuteľnostiam v k.ú. Pezinok zapísaným na LV č. 3920 z intervenienta a jeho manželky na žalovaného
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.1997, kúpna cena bola v zmluve stanovená na sumu 12.194,56
eur. Obsahom spisu bol aj znalecký posudok vypracovaný Ing. Kostkom č. 117/1997 zo dňa 16.11.1997,
ktorým ocenil v zmysle zákona č. 465/1991 Zb. prevádzané nehnuteľnosti na sumu 12.194,57 eur.

18. Obsahom spisového obalu č. V511/98 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 4.2.1998 k
nehnuteľnostiam v k.ú. Pezinok zapísaným na LV č. 3920 zo žalovaného v prospech manželov Júliusa
a Edity Ďurkyovcov a kúpna zmluva o prevode týchto nehnuteľností za kúpnu cenu 12.042,57 eur.
Obsahom spisového obalu č. V1256/99 bol návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 7.7.1999 k
nehnuteľnostiam v k.ú. Pezinok zapísaným na LV č. 3920 z Júliusa a Edity Ďurkyovcov v prospech

manželov Ľubomíra a Emílie Ďurkyovcov, kúpna zmluva o prevode týchto nehnuteľností za kúpnu
cenu 12.373,69 eur. Obsahom spisového obalu č. V 3692/03 je návrh na vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v k.ú. Pezinok zapísaným na LV č. 3920 v prospech Emílie Ďurkyovej na základe
Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 23.12.2003. Obsahom spisového obalu č. V3057/2005 je návrh na
vklad vlastníckeho práva zo dňa 27.9.2005 k nehnuteľnostiam v k.ú. Pezinok, a to dielu č. 1 a č. 2 parcely

č. 6612/1 z Mesta Pezinok na p. Emíliu Ďurkyovú, narodenú 20.4.1962, kúpna zmluva o prevode týchto
nehnuteľností za kúpnu cenu 1.095,39 eur.

19. Z exekučného spisu sp. zn. 1Er/2145/2011 súd zistil, že v súčasnosti je proti intervenientovi vedené
exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 8000010723, a to

na základe exekučného titulu vydaného v konaní vedeného Krajským súdom pod sp. zn. 57Cb 7/98.
V zmysle poverenia na vykonanie exekúcie č. 5107 035291 je výška predmetnej pohľadávky žalobcu
suma 112.098,58 eur s príslušenstvom. Exekučné konanie dosiaľ (t.j. ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku)
nebolo ukončené, pohľadávka sa dosiaľ (neúspešne) vymáha.20. Súd sa oboznámil aj s listinami predloženými stranami. Z úverovej zmluvy zo dňa 7.6.1995 č. 800
001 0723 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou TYKO, spol. s r.o. zistil, že dlžník mal úver vo

výške 199.163,51 eur splatiť v lehote do 20.12.1995. V zmluve o ručení zo dňa 7.6.1995 intervenient
vyhlásil, že na seba berie povinnosť uspokojiť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak ju neuspokojí
dlžník (spoločnosť TYKO, spol. s r.o.). Z dohody o postupe pri vymáhaní pohľadávky zo dňa 15.5.1998
uzavretej medzi žalobcom a intervenientom súd zistil, že v tejto žalobca potvrdil, že na zníženie úverovej
pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy tento obdržal sumu 109.539,93 eur z predaja založených

nehnuteľností v Limbachu s tým, že sa žalobca zdrží akýchkoľvek úkonov na súdne alebo mimosúdne
vymáhanie pohľadávky z úverovej zmluvy. Ďalej bolo v dohode ujednané, že intervenient do konca
mája 1998 uhradí žalobcovi sumu 33.193, 92 eur, intervenient si tento záväzok splnil o čom predložil
pokladničný doklad zo dňa 2.6.1998.

21. Súd uznesením č.k. 5C 319/98-105 zo dňa 18.12.2002 nariadil znalecké dokazovanie

vo veci určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v k.ú. Pezinok zapísaných na LV č. 1696 a 3920.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.9.2003 ustanovený znalec oznámil súdu, že znalecký
posudok nemohol vykonať pretože žalovaný sa ani na jedno z troch určených termínov obhliadky
nedostavil, v prípade prvého termínu sa znalcovi nevrátila doručenka z predvolania, v prípade druhého
termínu sa žalovaný na stretnutie bez vysvetlenia nedostavil a na tretie opäť neprišiel. Súdu uvedené

tvrdenia preukázal zaslaním doručeniek. Žalovaný bol listom zo dňa 19.2.2004 doručeným dňa
24.2.2002 vyzvaný na oznámenie dôvodov, pre ktoré znalcovi neposkytol súčinnosť a nesprístupnil
mu nehnuteľnosti ktoré mali byť predmetom znaleckého dokazovania. Žalovaný na výzvu žiadnym
spôsobom nereagoval a preto súd uznesením č.k. 5C 319/98-145 zo dňa 22.11.2004 potvrdeným
odvolacím súdom uznesením zo dňa 12.9.2005 vydaným v konaní sp.zn. 4Co 1/05 uložil žalovanému

poriadkovú pokutu, jeho konanie ktorým znemožnil vypracovanie znaleckého posudku vyhodnotil ako
opakovanéhrubésťažovaniepostupukonania,pričomprihliadolinadovtedajšínesporneúčelovýpostup
žalovaného ktorý sa nedostavil ani na jedno z pojednávaní, ktoré boli vytýčené v dňoch 25.8.1998,
30.9.1998, 18.11.1998, 16.12.1998, 24.3.1999, 21.4.1999 a 29.9.1999. Dňa 2.11.2005 súd opätovne
požiadal znalca o vyhotovenie znaleckého posudku na ocenenie predmetných nehnuteľností v Pezinku,

uznesením č.k. 5C/319/98-164 zo dňa 15.3.2006 súd uložil žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľností
zapísaných na LV č. 1696 a p. Emílii Ďurkyovej ako vlastníkovi nehnuteľností zapísaných na LV č.
3920 aby dňa 3.4.2006 strpeli úkony znalca potrebné k spracovaniu znaleckého posudku a uvedené
nehnuteľnosti znalcovi sprístupnili za účelom vykonania obhliadky a zamerania. Dňa 13.4.2006 znalec
súdu oznámil, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetného uznesenia

následkom čoho nie je možné vykonať znalecký posudok.

22. Súd lustráciou v Registri obyvateľov a z iných verejných registrov zistil, že žalovaný je dcérou
intervenienta a že žalovaný uzavrel manželstvo s p. Ivanom dňa 28.11.1998 pred Matričným úradom
Pezinok.

23. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav: Žalobca a spoločnosť
TYKO, spol. s r.o. uzavreli dňa 7.6.1995 úverovú zmluvu č. 8000010723 na sumu 199.163,51 eur
splatnú do 20.12.1997, predmetný úver bol zabezpečený Zmluvou o osobnom ručení intervenienta
zo dňa 7.6.1995. Pohľadávku z úverovej zmluvy si žalobca voči intervenientovi ako ručiteľovi uplatnil

žalobou na Krajskom súde v Bratislave, tento vo veci v konaní sp. zn. 57Cb 7/98 vydal právoplatný
exekučný titul a v súčasnosti je súdom priznaná suma z úverovej zmluvy vymáhaná v exekučnom
konaní vedenom Okresným súdom Pezinok č.k. 1Er/2145/2011, pričom táto nebola od roku 2011 dosiaľ
úspešne vymožená. Intervenient dňa 8.12.1997 scudzil prostredníctvom kúpnych zmlúv nehnuteľnosti
v k.ú. Pezinok zapísané na LV č. 3920 a 1696 na svoju dcéru - žalovaného, ktorý je v súčasnosti stále

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 1696, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3920 previedol na
tretiu osobu, v súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností evidované v prospech vlastníka
p. Emílie Kostolanskej, nar. 20.4.1962. Odporované právne úkony - kúpne zmluvy z intervenienta a
jeho manželky boli v katastri nehnuteľností riadne zavkladované pod č. V2478/97 a č. V2479/97. Dňa
15.5.1998 intervenient so žalobcom uzavrel Dohodu o postupe pri vymáhaní pohľadávky (z úverovej

zmluvy), ktorá potvrdzuje, že na zníženie úveru intervenient odpredal pozemky v k.ú. Limbach zapísané
na LV č. 476 za cenu 109.539,93 eur a túto uhradil žalobcovi. V zmysle tejto dohody, ako súd zistil z
jej preskúmania, mal intervenient zaplatiť žalobcovi v lehote do 31.5.1998 ďalšiu splátku na zníženieúveru, t.j. sumu 33.193,92 eur. Ako preukazuje pokladničný doklad založený v spise, intervenient dňa
2.6.1998 vložil do pokladne žalobcu sumu 33.193,92 eur.

24. Súd uvedený skutkový stav ustálil na základe zhodných vyjadrení strán a písomných dôkazov.
Spornou je v tomto konaní skutočnosť, či prevodom nehnuteľností v k.ú. Pezinok zapísaných na LV č.
1696 a 3920 z intervenienta a jeho manželky na ich blízku osobu - dcéru, príbuzného v priamom rade
(žalovaného) došlo k ukráteniu jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní č.k. 1Er/2145/2011
vedenom Okresným súdom Pezinok.

25. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42 ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117 ), alebo ktoré dlžník urobil v
uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

26. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť napadnuté odporom, ktoré smerujú k tomu,
aby boli vyhlásené vo vzťahu k nemu za právne neúčinné. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti
poskytuje OZ ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho
majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka

riadne a včas uspokojená, t.j. odporovacia žaloba je nástrojom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa vo vykonávacom (exekučnom konaní). Podmienkou úspešnosti žaloby nie je vlastnícke právo
toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom odporovaného
úkonu, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonunemá právny význam. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: i/ existencia právneho
úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka; ii/ platnosť odporovateľného právneho úkonu; iii/ vymáhateľnosť
pohľadávky veriteľa; iv/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti); v/ úmysel krátiť veriteľa

(subjektívna stránka odporovateľnosti).

27. Preukázanie úmyslu dlžníka cum animo fraudandi však nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy,
ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi, v tomto prípade sa úmysel dlžníka predpokladá a závisí od
osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak. Zákonná požiadavka náležitej starostlivosti podľa § 42a

ods. 2 OZ znamená, že osoba blízka dlžníkovi sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri právnych
úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, musí presvedčiť, že právny úkon neukracuje dlžníkovho
veriteľa a nesmie robiť právne úkony (prijímať podľa nich plnenia) na ujmu jeho práv - v prípade, že sa
tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
aj z majetku, ktorý na základe takého právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Blízka osoba sa teda
nemôže brániť tým, že kúpnu cenu v zmysle ustanovení odporovaného právneho úkonu zaplatila ale len

tým, že nepoznala úmysel dlžníka - svojho príbuzného ukrátiť veriteľa. Musí preukázať, že o dlžníkovom
úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že
vyvinula starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť

veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t.j. aby sa
o tomto úmysle dozvedela). Uvedené platí aj v prípade, ak si dlžník plnil odporovateľným úkonom
svoju morálnu alebo právnu povinnosť. Samotná skutočnosť, že v konaní o odporovacej žalobe nebolo
preukázané, že žalovaná osoba blízka dlžníkovi o jeho úmysle odporovaným právnym úkonom ukrátiť
veriteľa vedela alebo musela vedieť, nestačí na úspešnú obranu proti odporovacej žalobe.

28. Odporovaný právny úkon musí pritom viesť k zmenšeniu majetku dlžníka takým spôsobom,
že veriteľ nemôže dosiahnuť svoje uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť
týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka uspokojil, t.j. musí preukázateľne viesť k znemožneniu alebo
sťaženiu uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku dlžníka. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jeho uspokojenie, je na
veriteľovi. Odporovateľnými nikdy nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza
k objektívnemu zmenšeniu majetku. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý
právny úkon je ekvivalentným úkonom, vždy bezpečne preukázaný, a to nie s poukazom na jeho znenie,
ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne rovnocennej povahy.

Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľovej pohľadávky je preto rozhodujúce, aby
súd posúdil všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji veci, a to v dobe
uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy,

29. Odporovateľnými právnymi úkonmi sú predovšetkým scudzovacie zmluvy, prevod práv k

nehnuteľnostiam možno považovať za odporovateľný právny úkonu len vtedy, ak na jeho základe došlo
k vkladu práva do katastra nehnuteľností. Trojročné lehoty pre uplatnenie práva odporovať právny úkon
dlžníka preto v týchto prípadoch začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky
vkladu práva do katastra nehnuteľností.

30. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k žalobnému petitu, žalobca v
tomto konaní žiada o právnu neúčinnosť scudzovacích zmlúv zo dňa 8.12.1997 z intervenienta a jeho
manželky na žalovaného. Má za to, že suma vyplatená za nehnuteľnosti v k.ú. zapísané na LV č.
1696 a č. 3920 nebola ekvivalentná následkom čoho došlo k jeho ukráteniu vo vzťahu k vymoženiu
pohľadávky momentálne vymáhanej v aktívnom exekučnom konaní. Žalovaný a intervenient tvrdia, že

kúpna cena za nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom bola ekvivalentná a teda nedošlo k ukráteniu
veriteľa (žalobcu), suma za prevedené nehnuteľnosti mala byť žalobcovi vyplatená na základe Dohody
o postupe pri vymáhaní pohľadávky zo dňa 15.5.1998 uzatvorenej medzi žalobcom a intervenientom.

31. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou i skutkovou argumentáciou žalobcu a má za to,

že žalobe je nutné vyhovieť.

32. Ako vyplýva z predchádzajúceho výkladu, v prípade odporovaných právnych úkonov uzavretých s
blízkou osobou, t.j. so žalovaným ktorý je dcérou intervenienta nie je dostačujúce, aby v tomto konanínebolo preukázané, že žalovaný o úmysle odporovaným právnym úkonom ukrátiť žalobcu vedel alebo
muselvedieť.Podľanázorusúdužalovanýaaniintervenientvtomtosmereneuniesoldôkaznébremeno,
súdmusípodotknúť,žeichvyjadreniabolivuvedenomsmererozpornéanepodloženéaprimälisúdskôr

k presvedčeniu, že odporované právne úkony boli realizované len za účelom ponechania prevádzaných
nehnuteľnostívrodine,t.j.súmyslomzabrániťžalobcovi,abysamoholuspokojiťzpredajanehnuteľností
v k.ú. Pezinok zapísaných na LV č. 1696 a 3920. Ako žalovaný sám tvrdil, nehnuteľnosť naozaj
údajne odkúpil od rodičov a ako uviedol vo svojich prvotných vyjadreniach, dôvodom kúpy malo byť
spoluinvestovanie finančných prostriedkov s jeho vtedajším priateľom (terajším manželom p. Ivanom).

Pri výsluchu žalovaný uviedol, že rodinný dom (t.j. jedna z prevádzaných nehnuteľností) mu rodičia
sľúbili,nejaképeniazemudalababička,nejakérodičiak18-tymnarodeninámaniečomanžel(vtedyešte
priateľ p. Ivan). Keď však súd vykonal výsluch intervenienta, tento tvrdil, že on sa nevie vyjadriť, odkiaľ
žalovaný zohnal peniaze na kúpu nehnuteľností, žalovaný mal však byť zárobkovo činný. Z výsluchu
manžela žalovaného p. Ivana zase vyplynulo, že on sa na odporovaných právnych úkonoch žiadnym
spôsobom nezúčastňoval, pretože vtedy so žalovaným iba chodil.

33. Súd má za to, že z vykonaného dokazovania opísaného v čl. 32 je zjavné, že vyjadrenia žalovaného,
intervenienta a manžela žalovaného sú krajne nekonzistentné až rozporné a svedčia skôr o účelovom
zahmlievaní skutočného dôvodu prevodu nehnuteľností v k.ú. Pezinok zapísaných na LV č. 1696 a
LV č. 3920. Žalovaný v priebehu celého konania nepreukázal, že reálne mohol mať v 21 rokoch

sumu na zaplatenie týchto nehnuteľností - žalovaný, intervenient a manžel žalovaného sa v tomto
smere vyjadrili rozporne, nie je jasné, či si mal žalovaný tieto peniaze zarobiť alebo ich mal dostať od
babičky (žiadnym spôsobom nepreukázané), intervenienta ako rodiča (ktorý uviedol, že nevie odkiaľ
mala jeho dcéra peniaze) alebo od manžela (ktorý uviedol, že sa na uvedenej transakcii žiadnym
spôsobom nezúčastňoval). Taktiež sú rozporné tvrdenia samotného žalovaného, ktorý najprv uviedol,

že nehnuteľnosť kúpil ako investíciu (pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nehnuteľnosť
využíval ako investičný majetok), potom zas vo výsluchu uviedol, že mu nehnuteľnosť (rodinný dom)
rodičia sľúbili a vo vzťahu či zisťoval zámery intervenienta, len uviedol, že sa ho pýtal, či to nebude
vadiť ostatným súrodencom, žalovaný bol podľa jeho vlastných slov sebecký a nestaral sa ako otec
(intervenient) „zabezpečí“ jeho ostatných súrodencov. Z uvedených tvrdení žalovaného skôr vyplýva, že

prevodnehnuteľnostíbolrealizovanýzaúčelom„zabezpečeniadetí“atedamorálnejpovinnostizostrany
intervenienta, pričom samotné vyjadrenia žalovaného skôr vyvolávajú pochybnosti, či nehnuteľnosti jej
neboli za účelom „zabezpečenia“ skôr darované, resp. poskytnuté za zlomkovú cenu. Aj za predpokladu,
že by si intervenient plnil odporovateľným právnym úkonom svoju právnu povinnosť, t.j. zabezpečiť svoje
deti (i keď v tomto ponímaní je ekvivalentá kúpna cena viac než otázna), nie je dostačujúce, aby v

tomto konaní nebolo preukázané, že žalovaný o úmysle odporovaným právnym úkonom ukrátiť žalobcu
vedel alebo musel vedieť. Žalovaný (a ani intervenient) v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že
o intervenientovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom nevedel a ani nemohol vedieť a
to napriek tomu, že vyvinul náležitú starostlivosť na poznanie tohto intervenientovho úmyslu. Tvrdenia
žalovaného o tom, že o tejto skutočnosti nevedel, nepýtal sa, nezaujímal sa vyhodnotil súd s poukazom

na rozpory vo vykonaných dôkazoch za zavádzajúce a účelové a v rozpore s požiadavkou náležitej
starostlivosti. Ak 21 - ročná osoba kupovala od rodičov nehnuteľnosť za 33.193,92 eur (na ktorú si mala
zarobiť aj vlastným podnikaním, čo taktiež nebolo preukázané), podľa názoru súdu je otázka na otcove
podnikanie starostlivosťou minimálnou (a ani táto nebola dosiahnutá).

34. Súd poukazuje na vykonané dokazovanie výsluchom manžela žalovaného a žalovaného, z ktorého
vyplynulo, že v rodinnom dome (ktorý bol predmetom odporovaného právneho úkonu) od začiatku
až do dnešného dňa dosiaľ žije intervenient a jeho manželka, toto ich vlastné tvrdenie sa nepodarilo
následne hodnoverne vyvrátiť. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého tento na pojednávaní konanom dňa
15.5.2013 po výsluchu uviedol, že má trvalý pobyt v Pezinku a intervenient s jeho manželkou užíva

nehnuteľnosť v obci Utekáč je výslovne nepravdivé, podľa zápisnice vyhotovenej na tomto pojednávaní,
ktorej obsah žalovaný až do dnešného dňa nenamietal, sa žalovaný vyjadril (na otázky žalobcu)
nasledovne: Intervenient býva v súčasnosti v Pezinku na Baníckej ulici 68, áno, je to nehnuteľnosť, ktorú
na mňa previedol intervenient, áno, má tam (intervenient) trvalý pobyt ale s mamou chodí aj do Utekáča.

35. Taktiež argumentácia žalovaného, podľa ktorej za nehnuteľnosti riadne zaplatil kúpnu cenu určenú
podľa znaleckého posudku je irelevantná, blízka osoba sa nemôže brániť tým, že kúpnu cenu v zmysle
ustanovení odporovaného právneho úkonu zaplatila ale len tým, že nepoznala úmysel dlžníka - svojho
príbuzného ukrátiť veriteľa. Pokiaľ sa jedná o ekvivalentnosť kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti,t.j. či odporovaným právnym úkonom reálne došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku intervenienta,
súd poukazuje na predchádzajúci výklad, podľa ktorého v konaní o odporovacej žalobe musí byť
záver, že napadnutý právny úkon je ekvivalentným úkonom, vždy bezpečne preukázaný a je preto

rozhodujúce, aby súd posúdil všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji veci,
a to v dobe uzavretia odporovateľnej kúpnej zmluvy. Ako je zjavné z obsahu súdneho spisu, posúdenie
všeobecnej (obvyklej, trhovej) ceny prevádzaných nehnuteľnosti malo byť predmetom znaleckého
dokazovania (pretože žalobca mal záujem uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu zmenšenia
jeho majetku), avšak uvedené nemohlo byť realizované z dôvodov na strane žalovaného. Žalovaný

teda nielenže spôsobil prieťahy v konaní, ale zjavne účelovo zmaril vykonanie dokazovania, ktoré
by mohlo vyriešiť otázku, či kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti bola ekvivalentná alebo nie.
Takéto konanie svedčí v neprospech žalovaného a podľa názoru súdu preukazuje, že sám žalovaný
nemá záujem o zistenie skutočnej (obvyklej, trhovej) hodnoty nehnuteľností. S poukazom na uvedené
súd posúdil procesnú obranu žalovaného v tomto smere za perfídnu a zavádzajúcu. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého „ak by nedošlo k predaju nehnuteľnosti, táto by bola spotrebovaná

na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré vznikli ešte pred pohľadávkou žalobcu“ súd len
uvádza, že toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, čo vo vzťahu k zmareniu výkonu znaleckého
dokazovania len preukazuje čistú hypotetickosť jeho tvrdení. Taktiež žalovaný neuviedol, akým
spôsobom by mal predmet konania ovplyvniť fakt, že nadobudnutá odplata za prevod nehnuteľností
patrila do BSM intervenienta a jeho manželky, pričom v čase začatia exekučného konania už bolo toto

BSM zrušené a teda by neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 147 ods. 1 OZ. Ak by aj
neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 147 ods. 1 OZ, je logické, že pri vyporiadavaní BSM
nadobudne do výlučného vlastníctva majetok predtým patriaci do BSM každý z manželov a teda ak
ich majetok mal určitú (nekrátenú) hodnotu, táto sa mala premietnuť aj do masy BSM ktorá má byť
rovnomerne rozdelená medzi manželov.

36. Súd vyhodnotil ako irelevantnú aj procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca
podal na spoločnosť TYKO, spol. s r.o. návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože uvedené s predmetom
sporu žiadnym spôsobom nesúvisí, takisto ako hypotetické úvahy žalovaného, akým spôsobom a na
základe akých právnych inštitútov vymáha žalobca svoju pohľadávku od intervenienta. Podľa názoru

súdu s predmetom sporu absolútne nesúvisí ani Dohoda o postupe pri vymáhaní pohľadávky zo dňa
15.5.1998, v tejto bolo jasne uvedené, že určitú sumu dlhu z úverovej zmluvy intervenient uhradil pričom
túto získal z predaja nehnuteľností v k.ú. Limbach a ďalšiu sumu (33.193,92 eur) má uhradiť do konca
mája 1998, pričom v dohode nebol uvedený žiaden pôvod plnenia, tak ako v prípade nehnuteľností v
Limbachu. Tvrdenie žalovaného a intervenienta, podľa ktorého táto suma mala predstavovať plnenie

získané z predaja nehnuteľností na základe odporovaných právnych úkonov, súd preto vyhodnotil
ako zavádzajúce. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že suma za predmetné nehnuteľnosti mala byť
vyplatená ešte v decembri 1997 a teda podľa názoru súdu neexistuje dôvod, prečo by mal intervenient
s prevodom peňazí získaných z predaja nehnuteľností čakať takmer pol roka. Tvrdenia žalovaného a
intervenienta,podľaktorýchsižalobcanesplnilsvojepovinnostizdohody(apretonemápožívaťvzmysle

§ 3 OZ ochranu) sú taktiež vo vzťahu k prejednávanej veci bez akéhokoľvek právneho či skutkového
významu.

37. Námietky intervenienta a žalovaného vo vzťahu k spornosti pohľadávky vyplývajúcej z úverovej
zmluvy, premlčaniu či vymáhateľnosti tejto pohľadávky sú taktiež nedôvodné, pretože pohľadávka

vyplývajúca z úverovej zmluvy sa v súčasnosti riadne vymáha v exekučnom konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 1 Er/2145/2011. Za irelevantnú súd tiež vyhodnotil námietku, podľa ktorej
žalobca pôvodne neodporoval účinnosť právneho úkonu vo vzťahu k rodinnému domu, pretože zo
žaloby je zrejmé, že žalobca odporoval kúpne zmluvy zo dňa 8.12.1997 v celosti, nevynímajúc žiadne
nehnuteľnosti.

38. Súd má vo vzťahu k odporovaným právnym úkonom pochybnosti i v tom smere, či bola
intervenientovi a jeho manželke skutočne zo strany žalovaného vyplatená kúpna cena vo výške zmluvne
dojednanej. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny a dokonca
ani to, že týmito prostriedkami mohol s poukazom na jeho vek disponovať. Súd považuje s poukazom

na § 41 a OZ vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere za nadbytočné, pretože i za predpokladu
že žalovaný zaplatil za nehnuteľnosti nižšiu kúpnu cenu, bol odporovaný právny úkon platný (a teda mu
možno odporovať).39. Pretože súd dospel k záveru, že žalovaný a intervenient nepreukázali vynaloženie náležitej
starostlivosti zo strany žalovaného smerovanej k zisteniu úmyslu intervenienta ukrátiť žalobcu a zároveň
zjavne účelne znemožnili vykonanie dokazovania, ktorým by súd vedel posúdiť otázku ekvivalencie

odporovaného právneho úkonu, ktorý je bezpochyby platný, tento žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd
má za to, že následkom prevodu nehnuteľností na základe odporovaných právnych úkonov s poukazom
na vykonané dokazovanie skutočne došlo k zmenšeniu majetku intervenienta, z ktorého žalobca dosiaľ
nevie uspokojiť svoju pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere č. 800 001 0723, ktorej vymoženie je
tohto času predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Pezinok od roku 2011.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu má žalobca ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.