Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Plichtíková
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4P/44/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319203216
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5319203216.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Z. F., rod. P.,
nar. XX.X.XXXX, B. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Patrícia Mináč Malicherová, advokátka, Štúrova 37,
023 54 Turzovka, IČO: 52 825 035, proti odporcovi Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX C., zast.
JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka, J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 879 324, za účasti mal.
V. F., nar. XX.X.XXXX a mal. K. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom B. XXX, XXX XX C., zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky Z. F., rod. P.Č., nar. XX.X.XXXX a odporcu Ľ. F., nar.
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., zväzok X,
ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX , rozvádza.
II. Schvaľuje rodičovskú dohodu rodičov uzavretú dňa 11.5.2020, ktorá bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť
tohto rozsudku.
III. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude
vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia VSÚ.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 5.12.2019 podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva. Príčiny rozvratu manželstva
konkretizovala v návrhu tak, že manželstvo bolo harmonické približne do roku 2018. V 8/2019 nadviazala
navrhovateľka intímny vzťah s iným mužom. V 10/2019 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. V
podaní zo dňa 20.2.2020 (čl. 68 spisu) doplnila, že má známosť z ČR. Uviedla, že k rozvratu manželstva
došlo nielen kvôli navrhovateľke, ale „dlhodobo u nás pretrvávali nezhody, hádky, čo v konečnom
dôsledku priznáva aj sám odporca vo svojom vyjadrení“. Neexistujú teda žiadne dôvody pre náhradu
trov konania podľa § 55 CMP. Rovnaké tvrdenie o pretrvávaní hádok uviedla aj na pojednávaní dňa
29.9.2020 s tým, že nesúhlasí s náhradou trov konania podľa § 55 CMP, a to z toho dôvodu, že rodičia
uzavreli rodičovskú dohodu a hádky medzi manželmi vznikali aj pred porušením manželských povinností
zo strany navrhovateľky. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode, v návrhu zo dňa 5.12.2019 (čl. 1 spisu) žiadala deti zveriť do striedavej starostlivosti. Následne
však spolu s otcom doručili písomnú rodičovskú dohodu a žiadali ju schváliť. Podľa tejto rodičovskej
dohody deti mali byť zverené do výchovy a starostlivosti otca s tým, že matke mal byť upravený styk
s maloletými deťmi.
2. Odporca sa vyjadril k návrhu dňa 30.1.2020 (čl. 22 spisu). Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sú
nepravdivé, zavádzajúce. Žiadnu manželskú krízu nemali až do septembra 2019, kedy sa dozvedel, žeho manželka podvádza. Žili šťastne a spokojne. Išlo o bežné manželské spory. Dokonca sa pokúšali o
tretie dieťa. Až po oznámení nevery začala manželská kríza. Dokonca navrhovateľka vyzvala odporcu,
aby opustil byt, hoci byt nadobudol pred uzavretím manželstva. Následne sa koncom októbra 2019
odsťahovala do nájomného bytu v Č.. Žije tam s priateľom. Odporca uviedol, že vylučuje obnovenie
manželského spolužitia. V hmotnoprávnej rovine sa realizuje striedavá osobná starostlivosť o deti po
týždni. Odporca však vyjadril obavy z toho, že navrhovateľka bude chcieť presídliť deti do ČR, keďže
intímnu známosť má z ČR. Preto v záujme maloletých detí nie je striedavá starostlivosť, ale zverenie
maloletých detí do výlučnej starostlivosti otca.
3. Kolízna opatrovníčka dňa 5.2.2020 (čl. 61 spisu) uviedla: Rodina bývala v štvorizbovom byte v
Turzovke, ktorý je v osobnom vlastníctve otca. Každé z detí má svoju izbu. Matka sa odsťahovala v
októbri 2019. Otec pracuje v spoločnosti KIA Žilina s približným príjmom 1 400 € čistého. Pracuje na
zmeny. Domov dochádza každý deň. V čase neprítomnosti sa o deti starajú starí rodičia alebo príbuzní.
Otec pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že hlavný problém rozpadu manželstva spočíval v tom, že
matka nadviazala známosť s iným mužom. Od jej odchodu si deti striedajú s prihliadnutím na pracovný
časmatky,ktorápracujevČRnazmeny.MaloletáK.navštevuje2.ročníkzákladnejškoly,učísavýborne.
MaloletýV.navštevuje4.ročníkzákladnejškoly,učísavýborne.Včase,kedykolíznyopatrovníkposkytol
vyjadrenie, podrobne rozpísal vzťah detí k striedavej starostlivosti, ktorý sudkyňa neopakuje, a to z
toho dôvodu, že následne rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá bola súdom schválená. Aj kolízna
opatrovníčka v čase navrhovanej striedavej starostlivosti navrhovala zveriť deti do osobnej starostlivosti
otca, u ktorého deti majú pocit väčšej istoty. Vie sa o deti riadne postarať.
4. V nadväznosti na § 22, § 23 zákona o rodine, súd manželstvo rozviedol. Mal za to, že je trvalo a
hlboko rozvrátené. Intímna biologická funkcia manželstva zanikla v auguste 2019, manželské spolužitie
v októbri 2019, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a následne v príčinnej súvislosti so
zánikom uvedených funkcií zanikli aj ostatné funkcie manželstva podľa § 18, § 19 zákona o rodine.
Príčiny rozvratu manželstva podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine zisťuje súd. Príčiny rozvratu manželstva
súd ustaľuje podľa § 18, § 19 zákona o rodine.
§ 18 zákona o rodine: Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.
§ 19 zákona o rodine:
(1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého
manžela.
Príčiny rozvratu manželstva súd nemôže ustáliť len na základe nepreukázaných tvrdení. Príčiny rozvratu
manželstva súd ustáli len na základe preukázaných tvrdení. V konaní bolo nesporne preukázané
tvrdenie navrhovateľky, že v auguste 2019 nadviazala intímny vzťah s iným mužom a v októbri
2019 opustila spoločnú domácnosť. Toto tvrdenie bolo preukázané nesporným tvrdením účastníkov
konania. Nesporné tvrdenia účastníkov konania súd nedokazuje pokiaľ nemá o týchto tvrdeniach
závažné a dôvodné pochybnosti. Keďže súd o týchto nesporných tvrdeniach nemal závažné a dôvodné
pochybnosti, vychádzal z nich a považoval ich za preukázané. Sú aj vo vzájomnej časovej príčinnej
súvislosti. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky v podaní zo dňa 20.2.2020 (čl. 69 spisu): „...nakoľko
k rozvratu manželstva a narušeniu manželského spolužitia došlo nielen kvôli mne, dlhodobo u nás
pretrvávali nezhody, hádky, čo v konečnom dôsledku priznáva aj sám odporca vo svojom vyjadrení.“ Nie
je pravdivé, a to z toho dôvodu, že odporca poprel tvrdenia navrhovateľky v podaní zo dňa 26.1.2020,
súdu doručené 30.1.2020, čl. 22 spisu, kde uviedol: „Žiadnu manželskú krízu sme až do septembra
2019, kedy som sa dozvedel o tom, že má moja manželka podvádza, neprežívali.“ Je teda v konaní
preukázané, že takéto tvrdenie navrhovateľky bolo v konaní sporné a bolo dôkazným bremenom
navrhovateľky preukázať sporné tvrdenia dôkazmi. Navrhovateľka nenavrhla na preukázanie svojich
tvrdení žiadne dôkazy. Súd však podotýka, že dokazovať možno len konkrétne, určité skutky a nie
všeobecné tvrdenia, preto predmetom dokazovania nemohlo byť všeobecné tvrdenie navrhovateľky.
Súd preto tvrdenia navrhovateľky aj o iných príčinách rozvratu manželstva považoval za všeobecné,
nepreukázateľné a nepreukázané. Vychádzal preto len z preukázaných tvrdení o nevere navrhovateľkya odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, čo predstavuje porušenie manželských povinností podľa §
18 zákona o rodine: „manželia sú povinní byť si verní“ a „manželia sú povinní žiť spolu“. Ide o primárnu
príčinu rozvratu manželstva. Rozvrat manželstva zapríčinila výlučne navrhovateľka. Z vykonaného
dokazovania nemá súd preukázané, že by odporca dal príčinu na rozvrat manželstva a rozvod
manželstva. V dôsledku uvedených primárnych príčin rozvratu manželstva nastali akcesorické príčiny
rozvratu manželstva podľa § 18, § 19 zákona o rodine (hádky, nezdravé rodinné prostredie, neexistencia
vzájomnej pomoci, neexistencia spoločnej výchovy detí v spoločnej domácnosti, zánik ekonomickej
funkcie manželstva, zánik osobnej starostlivosti o domácnosť, zánik spoločného rozhodovania).
Súd teda ustálil na základe vykonaného dokazovania, že výlučne navrhovateľka zapríčinila rozvrat
manželstva a rozvod manželstva. Odporca svojím správaním nedal príčinu na rozvrat manželstva a
rozvod manželstva. Pokiaľ tvrdenie navrhovateľky bolo v tej rovine (všeobecnej a nepreukázanej), že
k nevere a odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti pristúpila po tom, čo medzi ňou a odporcom
boli nezhody, súd konštatuje, že okrem toho, že takéto tvrdenia sú všeobecné, nepreukázané, je
potrebné konštatovať aj to, že neveru a odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti nemožno považovať
za konštruktívne riešenie iných, aj keď nepreukázaných problémov v manželstve. Jednoznačne je
potrebné konštatovať, že za neveru sa považuje každé nadviazanie intímneho vzťahu jedného z
manželov za čas od uzavretia manželstva do právoplatného ukončenia. Nie je dôležitý motív. V tomto
prípade jednoznačne počas existencie manželstva nadviazala preukázateľne navrhovateľka intímny
vzťah s iným mužom, teda bola neverná podľa § 18 zákona o rodine. Rovnako počas existencie
manželského zväzku jednostranne porušila manželskú povinnosť žiť spolu s manželom a deťmi v
spoločnej domácnosti. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol ako trvalo a hlboko rozvrátené,
neobnoviteľné, keďže na strane navrhovateľky nie je záujem obnoviť spolužitie v manželstve s odporcom
pre existenciu intímneho vzťahu s iným mužom a za tejto situácie ani odporca nemá záujem s
navrhovateľkou obnoviť manželstvo.
5. Po predchádzajúcich podaniach, kedy predmetom konania bol návrh na úpravu striedavej
starostlivosti rodičov k maloletým deťom, doručili rodičia do súdneho spisu písomné znenie rodičovskej
dohody (čl. 96 a nasl. spisu), ktorú súd doručil aj kolíznemu opatrovníkovi. Mal za to, že sú splnené
podmienky podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine a rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda
vzhľadom k jej obsiahlosti bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, a z tohto dôvodu súd do
výroku rozsudku neprepisoval celé znenie rodičovskej dohody zo dňa 29.4.2020 (čl. 96 a nasl.
spisu). Rodičovskú dohodu navrhli schváliť obidvaja rodičia, aj kolízny opatrovník, ktorý je zástupcom
maloletých detí v čase kolízie ich záujmov a postupoval tak na základe znalosti z terénu, prieskumu
pomerov na strane rodičov a na základe podrobného prieskumu názorov maloletých detí. Súd vychádzal
aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, že táto dohoda je v záujme maloletých detí. Rovnako súd má
za to, že rodičovská dohoda má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a je vždy v záujme
maloletých detí.
6. Trovy konania: Na základe procesného návrhu otca súd o trovách konania rozhodol podľa § 55 CMP.
§ 55 CMP: Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.
Ustanovenie § 55 CMP tvorí výnimku zo zásady uvedenej v ustanovení § 52 CMP: Žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby otcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 55 CMP.
Argumentovala tým, že aj otec dal príčinu na rozvrat manželstva, pretože problémy v manželstve
pretrvávali už aj pred neverou navrhovateľky a jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Na odôvodnenie
rozhodnutia súdu, čo sa týka tejto argumentácie, súd odkazuje na predchádzajúci odsek, kde podrobne
rozviedol, že príčinou rozvratu manželstva bola navrhovateľka, aj to, z akých dôvodov (preukázaných).
Aplikácia § 55 CMP je viazaná na situáciu, kedy ten-ktorý z manželov svojím správaním nedal príčinu
k rozvratu vzťahov medzi manželmi, tak, ako to bolo v tomto prípade, kedy odporca svojím správaním
nedal príčinu na rozvrat vzťahov medzi manželmi. Navrhovateľka bola neverná, odporca nebol neverný.
Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odporca sa neodsťahoval zo spoločnej
domácnosti. Ustálením príčin rozvratu manželstva a príčin rozvodu manželstva výlučne na strane
navrhovateľky mal súd ustálenú aj aplikáciu ustanovenia § 55 CMP na náhradu trov konania v prospech
odporcu, ktorý svojím správaním nedal príčinu k rozvratu vzťahov. Pokiaľ tvrdenie navrhovateľky bolo
v tej rovine, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu a z toho dôvodu by súd nemal priznať náhradu
trov konania odporcovi, súd sa s takýmto právnym názorom nestotožnil. Rodičovská dohoda sa týka
len úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v nadväznosti na § 24 ods. 2zákona o rodine. V tejto časti predmetu konania zákon dáva rodičom dispozíciu, právo dohodnúť sa.
Túto dispozíciu rodičia využili. Manželia však nemajú právo dohodnúť sa o rozvode manželstva a jeho
príčinách. Z ustanovenia § 23 zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie súdu. Nejde
o dohodu manželov. Taktiež súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov. Nie je daná
dispozícia manželov dohodnúť sa o tom, aké sú príčiny rozvratu manželstva. Akákoľvek dohoda o
rozvode manželstva a príčinách rozvratu manželstva by bola v rozpore s kogentnými ustanoveniami
zákona o rodine a bola by v tejto časti neplatná. K takejto dohode však ani nedošlo. Z toho dôvodu
v nadväznosti na ustálenie skutkového stavu a právne vyhodnotenie zo strany súdu súd konštatoval,
že sú dané dôvody na rozvod manželstva a ustálil príčiny rozvratu manželstva. Výrok o náhrade trov
konania podľa § 55 CMP je viazaný na právnu kvalifikáciu súdu a ustálenie skutkového stavu zo strany
súdu o tom, kto je príčinou rozvratu manželstva, kto zadal príčinu na rozvrat manželstva. V tomto
konkrétnom prípade je jednoznačné, že výlučnou príčinou rozvratu manželstva a rozvodu manželstva
je navrhovateľka a odporca nezadal žiadnu príčinu na rozvrat manželstva, rozvod manželstva. Preto
v nadväznosti na § 55 CMP súd mu priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vo výške,
ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia VSÚ (§ 2 ods. 1 CMP, § 262 ods. 1, 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.