Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512214677
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1512214677.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu : Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava proti
žalovanej: K. A. narodená XX.X.XXXX, trvalý pobyt R. 1, F., o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I: Žalovanáje povinná vyprataťazápisničneodovzdaťžalobcovi3-izbovýbytčísloXX,nachádzajúci
sa na 9. poschodí bytového domu v F. na V. ulici číslo XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo 1,
obec F., mestská časť T., katastrálne územie T., súpisné číslo XXXX a to v lehote do 30. dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady.

II: Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,ktorábolasúdudoručená27.6.2012sažalobcadomáhal,abysúdrozkazomnaplnenieuložil
žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať mu byt číslo XX na V. XX, v F., bez nároku na zabezpečenie
bytovej náhrady. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná označený byt užíva bez právneho dôvodu a
dobrovoľne ho nevypratala ani potom, čo ju na splnenie tejto povinnosti vyzval. Na preukázanie jeho
tvrdení predložil žalobca listinné doklady o vzniku nájomného vzťahu k bytu, výzvu na jeho vypratanie,
ako aj iné listiny založené v súdnom spise a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.

2. Rozkaz na plnenie č. k. 41C/118/2012-62 podľa § 174b zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok ( OSP ) súd vydal 23.10.2012 a tento bol zrušený z dôvodu riadne a včas podaného odporu
žalovanou. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Tvrdila že žalobca s ňou uzavrel ústnu zmluvu o nájme
bytu a v byte ju nechal aj bývať.

3. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Na prejednanie žaloby nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa žalovaná zo zdravotných dôvodov
nedostavila. Žalovaná o odročenie pojednávania nepožiadala. Keďže v predmetnej veci už nastala
situácia, kedy došlo k odročeniu pojednávania v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu súd ju
poučil a vyzval, aby si ustanovila za seba zástupcu, ktorý ju bude na pojednávaní zastupovať. Žalovaná
zostala nečinná a súd pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti.

5. Dokazovanie vykonal súd obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonať iné
dôkazy strany sporu nežiadali.6. Žalobca výpisom z listu vlastníctva číslo 1 pre katastrálne územie F. - T., preukázal, že je vlastníkom
bytu číslo XX na 9. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX v F. , V. XX. Žalovanej na základe
písomnej zmluvy z 1.8.2008 vzniklo právo po dobu jedného roka užívať tento byt. V článku III nájomnej

zmluvy si strany sporu dojednali, že žalobca jej po vzájomnej dohode predĺži nájom bytu o ďalší rok ak
žalovaná bude spĺňať všetky podmienky pre pridelenie nájmu podľa príslušných predpisov, ak počas
doby nájmu neporuší povinnosti nájomcu vyplývajúce jej zo zmluvy o nájme a príslušných právnych
predpisov a ak počas doby nájmu nedôjede k uplatneniu ustanovení Občianskeho zákonníka pre
ukončenie nájmu. Nový nájomný vzťah nadobudne účinky dňom podpísania nájomnej zmluvy obidvoma

stranami. Žalovaná v čase od 1.8.2008 do 1.8.2009 riadne plnila povinnosti nájomcu a preto ju žalobca
poukončenídobynájmu1.8.2009vyzvalkuzavretiunájomnejzmluvynanasledujúceobdobie.Žalovaná
písomnú zmluvu so žalobcom neuzavrela. V byte býva doposiaľ. Od decembra 2009 úhrady za bývanie
v byte neplatila riadne a včas a začal jej z tohto dôvodu vznikať nedoplatok . Napriek tomu, že sa ho
snažila postupne vyrovnať, žalobca účtovným dokladom prehľadu platieb žalovanej preukázal, že tento
dlh k 1.2.2017 narástol na 3 233,19 eur. Listami z 21.10.2010 a 21.6.2012 žalobca vyzval žalovanú, aby

mu byt dobrovoľne odovzdala a vypratala ho. Urobil tak potom, ako ju listom z 18.1.2012 poučil za
akých podmienok by s ňou uzavrel písomne novú nájomnú zmluvu. Tieto podmienky vyplývali z článku
III nájomnej zmluvy strán sporu z 1.8.2008.

7. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník ( ďalej aj OZ ) vlastník má právo

na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci
proti tomu, kto mu ju neprávom zadržuje.

8. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do
užívania , a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania ( § 685 odsek 1 veta prvá OZ ) . Pri

zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu ( § 712a odsek 9 OZ ).

9. Právo žalovanej bývať v prejdnávanom byte zaniklo uplynutím nájomnej doby k 1. 8. 2009, pretože v
konaní nebolo preukázané, že by sa strany sporu písomne dohodli na predĺžení nájomnej doby. Mohlo
sa tak stať len podpísaním novej nájomnej zmluvy stranami sporu po súčasnom splnení z článku III

zmluvy vyplývajúcich podmienok. Ich splnenie bola povinná preukázať žalovaná, čo neurobila. Súdna
prax sa ustálila v názore, že dojednanie v nájomnej zmluve, podľa ktorého sa má predĺžiť nájom bytu
na ďalšie obdobie ak nájomca dodrží podmienky uvedené v zmluve, nezakladá automatické predĺženie
nájomného vzťahu ( napr. rozhodnutie NS ČR 26 Cdo 4955/2008 ). Jednou z týchto podmienok bolo
aj plnenie si povinností nájomcu bytu uhrádzať nájomné. Ak by aj nájomný vzťah bol predĺžený o ďalší

rok, jeho uplynutím by nájom bytu skončil a ďalej by ho už nebolo možné podľa podmienok zmluvy
obnoviť, keďže od decembra 2009 sa žalovaná s uhrádzaním nájomného dostávala do omeškania a
tento stav trvá. V súdenej veci nemohol nájom bytu vzniknúť konkludentne respektíve ústnou zmluvou,
pretože strany sporu sa výslovne dohodli na uzavretí písomnej zmluvy a žalobca prejav vôle smerujúci
k uzavretiu nájomnej zmluvy inou ako písomnou formou neurobil.

Žalovaná byt obýva bez právneho dôvodu a výzvy žalobcu z 21.10.2010 a 21.6.2012, aby mu ho
odovzdala nerešpektovala. Dobrovoľne sa z bytu neodsťahovala, preto jej súd uložil povinnosť, aby ho
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypratala. Pri určení dĺžky lehoty na plnenie zohľadnil súd rozsah
a charakter uloženej povinnosti , ktorá je spojená s uspokojením základnej ľudskej potreby bývania ( §
232 ods. 3 CSP ). Keďže medzi stranami sporu bol dohodnutý nájom bytu na dobu určitú, žalovaná v

zmysle § 712a odsek 9 OZ nemá právo na bytovú náhradu.

10. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov
konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má právo aj na plnú náhradu
trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého,

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jehodoručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie
možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).