Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 11, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010700
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1119010700.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra
Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného Mgr. U. X., stíhaného pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.10.2020 sp. zn. 6T/53/2019, na
verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 11. marca 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Mgr. U. X., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.10.2020 sp. zn. 6T/53/2019 bol obžalovaný Mgr. U.
X. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 21.06.2018 v čase o 21:45 hod. v Bratislave v
smere z M. na U. ulicu viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane, EČ: BL-XXXLP, aj napriek

tomu,ževedel,žemubolrozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.3T/128/2016zodňa06.06.2017,
právoplatným dňa 21.09.2017, uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na
3 roky s dobou plynutia od 21.09.2017.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 348 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona s
poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon uloženého
trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2,
§ 42 ods. 1 Trestného zákona súd zároveň uložil súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu 5 rokov a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd súčasne zrušil výroky o
treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.10.2018, sp. zn. 0T/148/2018, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Pooznámení(vyhlásení)rozsudkubolpodanývlehoteustanovenej v§309ods.1Trestnéhoporiadku
proti rozsudku odvolanie proti všetkým jeho výrokom i voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo s tým,
že následne bolo odvolanie odôvodnené aj písomne, a to prostredníctvom obhajcu.

Obžalovaný Mgr. U. X. napáda rozsudok zdôrazňujúc, že sa skutku, za ktorý bol odsúdený, právne
kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona nedopustil a zotrváva na svojej výpovedi, ktorú učinil na hlavnom pojednávaní. V rozsudku
súd vo vzťahu ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu, nesprávne skutkovo a právne vyhodnotil časť
vyprodukovaných dôkazov. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nezákonným postupom OR
PZ v V. I, Odboru poriadkovej polície. Obvodného oddelenia Staré Mesto - stred, ktorého poverený

príslušník PZ uznesením zo dňa 26.06.2018, ČVS: ORP-XXX/SMS-BX- 2018, pôvodne vzniesol pre
totožný skutok obvinenie, pričom toto uznesenie prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I dňa20.07.2018 ako nezákonné zrušil. Následne bol obžalovaný telefonicky predvolaný na OO PZ. kde sa
dozvedel, že skutočným účelom takéhoto predvolania je, že sa má podrobiť rekognícii (in naturam).
Nebol riadne poučený, nemal možnosť využiť právnu pomoc a nesúhlasil s týmto postupom, preto

rekogníciu odmietol. V nadväznosti na to bol donucovaný absolvovať rekogníciu ako podozrivá osoba
pod hrozbou poriadkovej pokuty, ktorá mu aj bola uložená, nakoľko sa rekognície nezúčastnil. Neskôr
OO PZ uskutočnilo so svedkom R. S. rekogníciu podľa fotografií, v rámci ktorej ho svedok opoznal
ako páchateľa skutku. Evidentne práve na základe tejto rekognície (a súvisiacich výpovedí R. S.
dňa 10.10.2018 a U. Y. dňa 19.12.2018 v procesnom postavení svedkov) mu bolo znova vznesené

obvinenie povereným príslušníkom OO PZ dňa 21.12.2018. Takýto postup OO PZ považuje za procesne
nesprávny a nezákonný a je toho právneho názoru, že rekognícia je síce neopakovateľný úkon, nie však
neodkladný. Je pravdou, že svedok R. S. na hlavnom pojednávaní dňa 18.02.2020 uviedol, že si je na
90 % istý, že obžalovaný je tou osobou, ktorú pri skutku ako vodiča inkriminovaného vozidla Renault
Megane kontroloval, a po tom, ako počul hlas obžalovaného vyhlásil, že si je istý na 99 %, avšak takéto
vyjadrenia tohto svedka vzbudzujú vážne pochybnosti o spoľahlivosti jeho tvrdení. Odvolateľ v tejto

situácii akcentuje zásadu in dubio pro reo s tým, že súd 1. stupňa dôsledne nevyhodnotil vykonané
dôkazy, ktorými nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil.
Navrhuje preto, aby odvolací súd na základe podaného odvolania rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil a vec postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 14.01.2021.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného Mgr.
U. X. (§ 293 ods. 7 Trestného poriadku), prítomné procesné strany sa vyjadrili tak, že obhajca sa v

plnom rozsahu pridržal písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a
rozhodol. Alternatívne navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a upustil
od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa
08.10.2018, sp. zn. 0T/148/2018, kde poukázal predovšetkým na odsúdenie Okresného súdu Košice -

okolie, kde bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov nepodmienečne.

Prokurátorka vo svojom prednese označila rozsudok okresného súdu za správny a zákonný vo všetkých
jeho výrokoch a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa§ 319
Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre

zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo nezistil.

Zo spisového materiálu, z odôvodnenia odvolania a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom
na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním obžalovaného
proti výroku o vine i treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého

rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Odvolací súd
pritom zistil, že podané odvolanie je nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

I. K výroku o vineKu konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, pričom spolu

s prokurátorom a svedkami boli aj riadne predvolaní, resp. upovedomení o termíne hlavného
pojednávania, ktoré bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a prvostupňový
súd v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2
ods. 10 Trestného poriadku a zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného
poriadku. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a dostatočne

určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a rovnako aj v otázke trestu.

Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu musí konštatovať, že vykonaným

dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku
obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu, uvedeného v napadnutom
rozsudku(prečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d/Trestnéhozákona),
keďže obžalovaný v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku
úmyselným konaním (formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona, keďže vedel,

že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom
spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený), sa dopustil vyššie popísaného konania, a
odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery
prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, na ktoré sa v plnom rozsahu odvoláva, pričom
odvolací súd zdôrazňuje a dopĺňa ich nasledovnými skutočnosťami:

Z výpovedí predovšetkým svedka R. S. je zrejmé, že tento podľa rekognície z fotoalbumu jednoznačne v
obochprípadochoznačilobžalovaného,akopáchateľaskutku,pričomodvolacianámietkaobžalovaného
v tomto smere neobstojí, keďže rekognícia „in natura“ zo dňa 19.10.2018 sa neuskutočnila z dôvodu, že
obžalovaný sa odmietol podrobiť tomuto úkonu, keď namietol spôsob predvolania, ako aj skutočnosť,

že jeho osoba je policajtom známa a v spisoch majú jeho fotografie. Naviac menovaný svedok nielenže
popísal priebeh celého zákroku, ale tento popis plne korešponduje s tvrdeniami jeho kolegu - svedka
U. Y., navyše svedok R. S. pred súdom uviedol, že si je na 90 % istý, že obžalovaný je osobou, ktorú
kontroloval pri tomto skutku a po tom, ako svedok počul obžalovaného rozprávať dodal, že si je teraz
istý na 99 %.

Uvedené okolnosti v spojitosti so zabezpečeným lístinným materiálom, vrátane zápisnice o ohliadke
miesta činu s fotodokumentáciou, ktorou bolo zadokumentované miesto nálezu osobného motorového
vozidla, zápisnice o rekognícii „in natura“ zo dňa 19.10.2018, ktorá sa však neuskutočnila z dôvodu, že
obžalovaný sa odmietol podrobiť tomuto úkonu, zápisnice o rekognícii z fotoalbumu zo dňa 20.12.2018

s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že svedok R. S. jednoznačne v oboch prípadoch označil
obžalovaného ako páchateľa skutku, ako i ostatného listinného materiálu, jednoznačne smerujú k
záveru, že bol nepochybne správne ustálený skutkový stav tak, ako je vyššie uvedené v tom zmysle,
že obžalovaný v kritickom čase v Bratislave v smere z M. námestia na U. ulicu viedol osobné motorové
vozidlo zn. Renault Megane, EČ: BL-XXXLP, aj napriek tomu, že vedel, že mu bol rozsudkom Okresného

súduBratislavaIIIsp.zn.3T/128/2016zodňa06.06.2017,právoplatnýmdňa21.09.2017,uloženýokrem
iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky s dobou plynutia od 21.09.2017.

Ako je vyššie uvedené, prvostupňový súd teda ani z pohľadu súdu odvolacieho nepochybil, pokiaľ
ustálil skutkový stav v zmysle riadne a zákonne vyhodnotených dôkazov s tým, že správna je i úvaha

ohľadom právneho posúdenia konania obžalovaného, ktorý sa vyššie popísaným konaním dopustil
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, keďže
je nepochybné, že všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu boli jednoznačne naplnené
po stránke objektívnej i subjektívnej.

Odvolací súd v kontexte vyjadrení obžalovaného a svedkov (ako i listinných dôkazov) konštatuje, že ako
nelogická a neakceptovateľná sa javí obrana obžalovaného, ktorá je v príkrom rozpore s výsledkami
celého vykonaného dokazovania, nemá oporu v žiadnom inom dôkaze a jej obsah pôsobí len ako výraz
snahy zbaviť sa podozrenia z akejkoľvek spoločensky nebezpečnej aktivity v predmetnej veci, na ktorompodklade boli odvolacie námietky obžalovaného na základe vyššie uvedených skutočností odvolacím
súdom vyhodnotené ako nedôvodné a neudržateľné. Krajský súd len dodáva, že pokiaľ si je obžalovaný
istý svojou nevinou, nič mu nebránilo podrobiť sa rekognícii in natura, keďže zo strany zasahujúcich

príslušníkov polície nevyplýva žiadny relevantný podklad, pre ktorý by mali v úmysle obžalovaného
krivo usvedčiť (opoznať). Alebo povedané inak, s ohľadom na postoj obžalovaného k rekognícii, nebol
procesne možný iný postup (po začatí trestného stíhania), ako zrealizovať opoznanie páchateľa podľa
fotoalbumu.

II. K výroku o treste

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej
strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 ods. 3 a
ods. 4 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá
je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný
čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona je úmyselným
trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere až
2 roky, t. j. v danom prípade ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona). Prvostupňový súd

obžalovanému uložil pri správnom zhodnotení existencie dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
h/, písm. m/ Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov a predchádzajúce odsúdenia) a pri
absencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona trest, ktorý je pri dolnej hranici zákonne
zvýšenej trestnej sadzby, kde je nutné konštatovať, že uložený trest je mierny a nemožno ho považovať
za nadmieru represívny, a to ani z pohľadu toho, že uložený trest je trestom súhrnným vo vzťahu k

výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.10.2018, sp. zn. 0T/148/2018.
Pochopiteľne, v tejto súvislosti nemožno opomenúť ani charakteristiku osoby obžalovaného, ktorý už
bol šesťkrát prejednávaný súdom pre rôznu trestnú činnosť.

Nepochybil súd prvého stupňa ani v otázke zaradenia obžalovaného pre výkon trestu do ústavu s

minimálnymstupňomstráženia,čozodpovedáustanoveniu§48ods.2písm.a/Trestnéhozákona,podľa
ktorého súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

Zároveň s ohľadom na charakter žalovanej trestnej činnosti bol správne obžalovanému uložený i trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

S ohľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že uloženie vyššie uvedeného súhrnného trestu, resp.
kombinácie trestov zodpovedá závažnosti spáchaného skutku, osobe obžalovaného, ako i všetkým

vyššie uvedeným okolnostiam, teda prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so zákonom, je
vecne správny a zodpovedá účelu trestu, je primeraný a spravodlivý a odvolací súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by viedli k nutnosti jeho zmeny.

Ako bolo vyššie uvedené, uložený trest je trestom súhrnným, na ktorom základe je možné konštatovať,

že zákonným je i výrok podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona o zrušení výroku o treste v trestnom
rozkaze Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.10.2018, sp. zn. 0T/148/2018, ako aj všetkých ďalších
rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.S poukázaním na odôvodnenie a na základe zistených skutočností odvolací súd vyhodnotil podané
odvolanie vo svojom celku ako nedôvodné a zamietol ho tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.