Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/123/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010327

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614010327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom v trestnej veci obžalovaného X. N.,
narodený XX. F. XXXX v W., trvale bytom W. L. XXXX/X, XXX XX W., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

Obžalovaný:

X. N. narodený XX. F. XXXX v W., trvale bytom W. L. XXXX/X, XXX XX W.,

sa uznáva vinným, že

dňa 20.10.2013 v čase o 16.00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. F. F. avant, ev.č.: MA-XXXCK,
po štátnej ceste III/002040 v smere od obce Láb do obce Jakubov, v km 8,4 neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam,
ktoré možno predvídať, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke,
prešiel s vozidlom vpravo mimo cestu, na tráve dostal šmyk, prešiel do protismeru a následne vľavo

mimo cestu, kde narazil do stromu, v dôsledku ktorého konania spolujazdec obvineného poškodený L.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Y. č. XXX utrpel otras mozgu, tržnú ranu na tvári a zlomeninu druhého
stavca krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní od 20.10.2013 do 30.04.2014, pričom
po dopravnej nehode v čase o 17,20 h mu bola odobratá krv na zistenie alkoholu s výsledkom 1,88 g/
kg (promile) etanolu v krvi,

teda

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti,

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchalprečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38
ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.

Podľa§61ods.2Trestnéhozákonaukladásúdobžalovanémutrestzákazučinnostiriadeniamotorových
vozidiel všetkých druhov na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova 17, P. O. Box 41, 850 05 Bratislava,
IČO: 35 937 874, škodu vo výške 6.077,11 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 16. septembra 2014 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 16. septembra 2014, č. 1Pv 394/13/1106-25, na obžalovaného X. N. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. marca 2016 obžalovaný po poučení o svojich právach a
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333

ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinomohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe
uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to výsluchom obžalovaného, odpisom z registra trestov na
obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, listinných podkladov ODI Malacky a
evidenčnou kartou vodiča.

Pri ukladaní trestu obžalovanému X. N. je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z § 41 ods. 1 Trestného
zákona, ktorý pri zbiehajúcich sa trestných činoch stanovuje povinnosť ukladať úhrnný trest podľa toho
zákonnéhoustanovenia,ktorésavzťahujenatrestnýčinznichnajprísnejšietrestný.Prísnejšímtrestným
činom v naznačenom zmysle je v danom prípade prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného
zákona, preto je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať práve z trestnej sadzby tohto prečinu.

Rozhodnutie súdu v rámci ukladania trestu sa musí odvíjať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa
stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, resp. obzvlášť závažné
zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad
alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona zákonodarca vymedzuje trestnú
sadzbu v rozpätí od jedného roka do päť rokov. Tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, zákonodarca
ho radí medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona]. Okrem toho, stanovením uvedeného
rozpätia trestnej sadzby je tento trestný čin zaradený medzi menej závažné trestné činy, nakoľko za jeho

spáchaniesúdnemusípovinneukladaťtrestodňatiaslobody(§34ods.6Trestnéhozákonaargumentum
a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj
prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 157
ods. 2 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad
peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne a to samozrejme aj za podmienky,

že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Z
uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil
súdu povinnosť ukladať pri ňom len trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia
slobody a to dokonca ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný viedol

motorové vozidlo značne pod vplyvom alkoholu a inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

V súvislosti so zvažovaním druhu trestu, ktorý je nevyhnutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku,
súd vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu tiež z toho, že nepodmienečný trest odňatia
slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý možno uložiť len vtedy, ak iné druhy

trestov,prípadnéinéformytrestuodňatiaslobody,nemôžucelkomzjavneviesťknápraveobžalovaného,
a napokon, nepodmienečný trest odňatia slobody možno uložiť len za situácie, ak tomu nebránia
závažné okolnosti prípadu, či osoba obžalovaného.

Okremzávažnostispáchanéhoprečinu,priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdvychádzalajzkritérií

stanovených v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej
podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej
stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že obžalovaný viedol motorové

vozidlo v čase, keď bol značne pod vplyvom alkoholu a keď musel objektívne vedieť, že má tak výrazne
znížené schopnosti na vedenie motorového vozidla, že môže spôsobiť vážnu dopravnú nehodu, čo sa
napokon aj stalo. Z hľadiska následku spôsobil zranenia spolujazdcom, z ktorých jeden z nich utrpel
pomerne závažné zranenia, ktoré boli vyhodnotené ako ťažká ujma na zdraví, pretože išlo o poruchu
zdravia trvajúcu dlhší čas. So spôsobom spáchania činu a spôsobeným následkom pritom veľmi úzko

súvisí aj miera zavinenia obžalovaného, keď síce ujmu na zdraví spôsobil obžalovaný z nedbanlivosti,
avšak za volant si sadol pod vplyvom alkoholu úmyselne.V spisovom materiáli je zažurnalizované potvrdenie (jeho notárom osvedčená fotokópia), preukazujúce,
že poškodený po dohode a na návrh obžalovaného dňa 22. januára 2014 prevzal od obžalovaného
finančnú sumu 2.300,- eur ako mimosúdne vyrovnanie za ťažkú ujmu na zdraví spôsobenú pri

autonehode, ktorá je predmetom skutku v tejto trestnej veci; súčasne poškodený prehlásil, že
všetky náležitosti súvisiace s vyššie uvedenou nehodou týmto považuje za vyrovnané a nemá voči
obžalovanému žiadne ďalšie požiadavky ani nároky.

Zároveň musí súd konštatovať, že obžalovaný nebol súdne trestaný ani pred spáchaním predmetného
trestného činu a ani v období od jeho spáchania. Z lustrácie priestupkov, ktorú má súd k dispozícii,
síce vyplýva, že obžalovaný sa dňa 20. januára 2012 dopustil priestupku proti majetku, so sankciou
pokarhanie, dňa 24. marca 2013 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, s rovnakou sankciou
pokarhanie a napokon dňa 26. júla 2014 (po spáchaní skutku) priestupku na úseku cestnej premávky
so sankciou 10 eur, avšak u obžalovaného, s výnimkou posudzovaného prípadu, neboli zaznamenané

žiadne porušenia zákonov v zmysle trestnej činnosti, teda v jeho osobe nejde o tzv. narušeného
páchateľa (či dopravného recidivistu), ktorý by sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá
spoločnosti, či cestnej premávky, ale v prípade posudzovanej dopravnej nehody celkom zjavne
len mimoriadne vybočil z inak riadneho spôsobu vedenia života. Skutočnosti týkajúce sa osoby
obžalovaného a možností jeho nápravy preto súd hodnotí v prospech obžalovaného.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu
prečinu priznal a to nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní, čin ľutoval [§ 36 písm. l)
Trestného zákona] a viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona].
Čo sa týka priťažujúcich okolností, tak súd zistil len jednu, spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal

viac trestných činov [§ 37 písm. h) Trestného zákona].

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a
preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o

jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave vznikla trestná sadzba v rozpätí od jedného
roku do troch rokov a osem mesiacov.

Následne súd pristúpil k skúmaniu závažnosti zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
pričom podľa názoru súdu, zistené poľahčujúce okolnosti prevažujú nielen svojim pomerom, ale aj

závažnosťou, pretože okolnosť, ktorá obžalovanému priťažuje, vyplynula len zo spáchania skutku (t.
j. z tej istej okolnosti spočívajúcej vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s tým, že
spáchanie viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu je vždy menej závažné ako spáchanie
viacerých trestných činov vo viacčinnom súbehu), naproti tomu, poľahčujúce okolnosti vyplynuli z osoby
obžalovaného a z jeho postoja k spáchanému trestnému činu.

Vyhodnotením všetkých uvedených okolností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného
nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Toto
konštatovanie súdu je založené na skutočnosti, že jazda obžalovaného v stave vysokej opitosti bola
tak závažná, že bolo len vecou náhody, že obžalovaný svojim nezodpovedným konaním nespôsobil

smrteľné následky.

Je však nevyhnutné poukázať na (už vyššie spomenutú) typovú závažnosť spáchaného prečinu určenú
v Trestnom zákone a v tomto konkrétnom prípade ešte zníženú postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona, ktorá v spojení s výraznými poľahčujúcimi okolnosťami, so značne nenarušenou osobou

obžalovaného ako aj so správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do rozhodnutia súdu,
kedy nebol odsúdený za iný trestný čin, neumožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému.

V nadväznosti na uvedené súd považuje za nutné zdôrazniť, že spôsob spáchania činu nie je jediná

okolnosť podstatná pre určenie druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej
vyvodzovať závery pre uloženie trestu. Nie je možné spochybňovať okolnosť, že spoločnosť negatívne
a pomerne citlivo vníma dopravné nehody spôsobené nezodpovednými vodičmi pod vplyvom alkoholu,
avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu avýmery trestu a paušálne ukladať pri takýchto prečinoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto
postup možno považovať za neprijateľný a odporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu.
Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len

zabezpečovacím opatrením.

Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody (vo výmere
osemnásť mesiacov), avšak pre nápravu obžalovaného postačí odklad jeho výkonu so stanovením
primeranej skúšobnej doby (v danom prípade tri roky). Výkon uloženého trestu odňatia slobody

za daných okolností nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené
v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Napokon sám obžalovaný svojim postojom
k spáchanému prečinu a svojim životom po ňom, už preukázal určitú nápravu a preto uloženie
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyvjehoprípadebyboloneadekvátne,odporujúcezásadeultima
ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu.

Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
pretože prečin bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou pod vplyvom alkoholu, čo bola podstata skutku,
ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na dva roky.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd priznal nárok na náhradu škody poškodenej spoločnosti -

Všeobecnej zdravotnej poisťovni za náklady vynaložené v súvislosti s liečbou a ošetrením zranení
poškodeného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné

uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.