Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010117
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920010117.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30.4.2020 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
O. nar. 13.7.1999 v J., trvale bytom J. P.,
L. J. XXX/XX, t.č. vo väzbe v M. J.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 27. 11. 2019 v čase okolo 06.40 hod. v J. P. na ul. K. na parkovisku pred mestskou kotolňou došiel
k poškodenému mal. Š. J. O., nar. XX. XX. XXXX, žiakovi základnej školy, ktorému v maďarskom jazyku
povedal „daj mi cigarety a peniaze, lebo ťa zabijem“, následkom čoho maloletý v obave o svoj život a
zdraviezačalutekaťsmeromkuliciH.,pričomzvreckakabátamuvypadlačiernapeňaženkasfinančnou
hotovosťou 16,70 Eur, ktorú obžalovaný O. K. z peňaženky odcudzil. Následne sa poškodený maloletý
po chvíli v sprievode T. D., žiaka strednej školy a mal. S. E., nar. XX. XX. XXXX, žiaka základnej školy,
vrátil hľadať peňaženku, opäť k nim obžalovaný O. K. podišiel a pýtal od nich peniaze a od poškodeného

T. D. náramkové hodinky s tým, že keď mu ich poškodený odmietol vydať, schytil ho pravou rukou za
rameno ľavej ruky a ľavou rukou sa mu náramkové hodinky pokúsil strhnúť so slovami „daj mi hodinky,
lebo ťa zabijem“, kde pri tom, ako sa poškodený T. D. bránil a snažil sa vytrhnúť a z miesta ujsť, sa na
hodinkách uvoľnilo zapínanie a obžalovaný O. K. sa takto týchto hodiniek zmocnil, z miesta ušiel, čím
takto spôsobil škodu poškodenému Š. J. O., nar. XX. XX. XXXX, krádežou finančnej hotovosti vo výške
16,70 Eur a poškodenému T. D. škodu vo výške najmenej 300,- Eur,

t e d a

- proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin
spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/

Tr. zákona, § 127 ods. 1 Tr. zákona).

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) trest
odňatia slobody vo výmere 7 a 1 (sedem a pol) roka.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených a svedkov,
prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania, zápisnicou o rekognícii, znaleckými
posudkami a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Obžalovaný O. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že keď ráno okolo

6.45 hod. sedel na schodoch a fetoval, išiel okolo jeden chlapec, ktorého poprosil o cigaretu slovami „buď
tak dobrý, nemáš jednu cigaretu?“. Ten otvoril novú krabičku cigariet LM a ponúkol ho, vybral cigaretu
pre neho aj pre seba a obom ju zapálil. On sa tomu chlapcovi poďakoval a vrátil sa na miesto. Dotyčný
normálne odišiel, on fajčil cigaretu, a keď sa po chvíli pozrel na zem, zbadal peňaženku, ktorú zodvihol
zo zeme a našiel v nej 15 Eur a pár centov. Tých 15 Eur si dal do vrecka, peňaženku hodil o pár metrov

ďalej a vrátil sa na miesto, kde predtým sedel. Následne si všimol, že prichádzajú traja chlapci, jeden
podišiel k nemu, bol to poškodený T. D., a buchol ho trikrát do pravého ramena. Keď mu tretíkrát buchol
po ramene, vstal a chytil D. najskôr pravé rameno a následne ľavý horný triceps. D. vtedy urobil krok
dozadu a ako ho držal za ruku, D. odstúpil dozadu, tým pádom odtiahol dozadu aj svoju ruku a jemu
ostali v ruke D. hodinky. D. potom ešte tým ďalším dvom chlapcom povedal „poďte ideme ho nahlásiť“,

na čo všetci odišli. On sa s nikým z nich nestihol nijako rozprávať a nikomu sa ani nevyhrážal, teda ani
T. D. ani Štefanovi V..

Obžalovaný ďalej dodal, že keby D. od neho pýtal späť nájdené peniaze pekným spôsobom, tak by mu
peniaze vrátil, ale keďže ho D. najskôr začal búchať a sácať do ramena s tým, aby vrátil peniaze, na čo

sa začali naťahovať a D. potom zišli z ruky hodinky, tak on mu z tohto dôvodu peniaze nedal. Dovtedy
si vôbec ani nevšimol, že D. má na sebe nejaké hodinky. Hodinky D. späť nepýtal, všetci hneď začali z
miesta utekať, že ho idú nahlásiť na políciu. On nepýtal od tých chlapcov nič, nič im nehovoril a nikomu
z nich sa ani nevyhrážal, naopak, jeho napadol poškodený D., ktorý od neho pýtal späť peniaze.

Obžalovaný teda v celom rozsahu svoju vinu popiera, z konania v zmysle podanej obžaloby je však
jednoznačne usvedčovaný nasledujúcimi dôkazmi:

Svedok - poškodený T. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ráno, keď sa nachádzal na ulici pred
bytovkou a chcel zájsť do obchodu, pribehol k nemu C. V., na ktorom si všimol, že je zľaknutý, so slovami

„poďme ku kotolni, tam je jeden psychopat, ktorý ma chce zabiť“. V. vtedy povedal aj to, že ten psychopat
od neho pýtal cigaretu, a že on mu cigaretu aj dal. Pri ňom bol vtedy ešte I. E., na čo potom všetci
traja išli k bočnej strane bytovky, odkiaľ sa chcel V. pozrieť, či je tam ešte stále ten chlapec, ktorého
označil za psychopata. Nevideli ho nikde, tak zišli dole schodmi. Potom V. zbadal svoju peňaženku,
ktorá ležala otvorená na zemi. Následne si všimli, že obžalovaný k nim prichádzal z boku takou malou

uličkou. V. si prezrel peňaženku, v ktorej už neboli žiadne peniaze, a keď k nim obžalovaný prišiel, tak V.
mu povedal „buď taký dobrý a vráť mi peniaze, ktoré boli v peňaženke“. Obžalovaný na to odpovedal, že
on nevie aké peniaze, a že on žiadne peniaze nevidel. Všetci traja potom radšej chceli odísť preč, aby
z toho nebol nejaký problém. Ešte predtým, ako chceli odísť, od neho obžalovaný najskôr pýtal peniaze
a potom, keď zbadal jeho hodinky, tak pýtal aj hodinky. Ako tam tak všetci stáli, tak V. zodvihol svoju

peňaženku zo zeme a postavil sa na jeho pravú stranu, E. sa postavil na druhú stranu. V tom momente
stál obžalovaný presne oproti a vtedy si všimol hodinky na jeho ruke, ktoré mali kožený remienok a
neboli riadne zapnuté. Obžalovaný ho chytil najskôr za rameno a následne druhou rukou chytil hodinky
za ten povolený remienok a stiahol ich dole z jeho ruky. On sa veľmi zľakol a z toho dôvodu tak stuhol, že
na to všetko nevedel nijako zareagovať, takže vôbec nekládol odpor. Hodinky od obžalovaného potom

ani nepýtal späť, pretože sa veľmi bál. Po tom, čo mu obžalovaný vzal hodinky, obrátil sa, dal si ich
do vrecka a odkráčal od nich preč. V. následne zavolal políciu priamo z miesta, kde sa to všetko stalo.
Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že hneď po príchode na miesto, keď sa všetci spolu vrátili po peňaženku, mal
do obžalovaného sácať, tak to nie je pravda, nikto z nich sa obžalovaného nijako nedotkol, ani on do
obžalovaného určite nesácal, a pokiaľ obžalovaný tvrdí aj to, že hodinky mu ostali v ruke, keď sa spolu

naťahovali, tak to tiež nie je pravda, pretože on sa s obžalovaným vôbec nenaťahoval, obžalovaný muhodinky strhol a držal ho za rameno. Obžalovaný sa mu pri tom vyhrážal smrťou, povedal mu „daj mi
hodinky, lebo ťa zabijem“, tým si je istý.

Z výpovede maloletého svedka C. S. V. vyplynulo, že v predmetný deň ráno išiel do školy a keď
prechádzal okolo kotolne, tak tam stál obžalovaný, ktorý ho oslovil, „daj mi cigarety alebo peniaze“, on
mu povedal, že nemá cigarety ani peniaze. Potom ešte raz od neho pýtal cigarety a peniaze, ale už
hlasnejším tónom, pričom vtedy mu obžalovaný povedal „daj cigarety alebo peniaze, lebo ťa zabijem“.
On obžalovanému žiadne cigarety nedal, pretože nefajčí, a keďže sa obžalovaného zľakol, utiekol od

neho preč. Pritom, ako utekal, mu z vrecka kabáta vypadla na zem peňaženka. Utekal až k obchodu,
kde stretol T. D. a I. E. a vtedy pri obchode zistil, že nemá peňaženku, a že mu musela niekde vypadnúť.
Týmto dvom svojím kamarátom povedal, že mu niekde vypadla peňaženka, a že mu ju môžu pomôcť
hľadať. Tiež im povedal, že tam je jeden chlapec, ktorý sa mu vyhrážal, že ho zabije. Potom všetci
spolu išli hľadať jeho peňaženku, podarilo sa im ju aj nájsť, ale peniaze v nej už neboli. Opäť sa všetci
traja stretli s obžalovaným, ktorému povedal, aby mu dal späť jeho peniaze, nakoľko predpokladal, že

obžalovaný našiel jeho peňaženku a zobral si z nej peniaze, na čo mu obžalovaný odpovedal „aké
peniaze“. Obžalovaný potom povedal aj T. D. „daj aj ty peniaze, lebo ťa zabijem“ a potom, keď si všimol
na D. ruke jeho hodinky, tak mu povedal „daj hodinky, lebo ťa zabijem“. Obžalovaný potom chytil D. ruku
a pokúšal sa mu z nej hodinky strhnúť, D. sa snažil odstrčiť ruku obžalovaného, ale tento ho znovu chytil
za ruku a nakoniec sa mu podarilo hodinky strhnúť. D. mu potom povedal, aby rýchlo zavolal políciu, čo

aj urobil a potom všetci traja od obžalovaného odišli preč, pretože sa ho báli, keďže obžalovaný sa jemu
aj D. vyhrážal, že ich zabije. Čo sa týka I. E., ten tam celý čas len stál, k nemu sa obžalovaný nijako
neozýval a ani on sa neozýval k obžalovanému.

Z výpovede maloletého svedka I. E. súd zistil, že v predmetné ráno šli do obchodu spolu s T. D., potom

prišiel C. V., ktorý im povedal, či by mu nevedeli pomôcť, pretože stratil peňaženku. Ešte hovoril aj to,
či by s ním nešli, pretože je tam jeden muž, ktorého sa zľakol. Keď sa všetci traja vrátili na miesto, kde
mala byť stratená peňaženka, tak peňaženku aj našli, ale žiadne peniaze v nej už neboli. V. sa toho
chlapca - obžalovaného pýtal, kde sú peniaze z tej peňaženky a on povedal, že nevie, že on ich nemá.
Obžalovaný keď išiel smerom k nim, sa pýtal, či im nechýbajú aj iné veci okrem peňaženky. Oni začali

ustupovať dozadu, keďže sa ho zľakli, pričom obžalovaný kráčal smerom k nim. Keď ustupovali dozadu,
tak obžalovaný chytil ruku T. D., on vtedy obžalovanému aj hovoril, aby D. ruku pustil, na čo obžalovaný
D. povedal, že keď mu nedá hodinky, tak ho zabije. D. sa snažil odstrčiť ruku obžalovaného, ale napriek
tomu sa obžalovanému podarilo dať dole z jeho ruky hodinky. Medzitým C. V. zavolal políciu. D. mu
určite hodinky dobrovoľne nedal a je si istý tým, že sa obžalovaný D. vyhrážal smrťou.

Z prečítanej zápisnice z výsluchu svedkyne - poškodenej C. V. (matky C. S. V.) z prípravného konania
vyplynulo, že keď volala z W., kde pracuje ako opatrovateľka, synovi domov, ten jej povedal, že je
na polícii, pretože keď ráno išiel do školy okolo kotolne, tak ho zastavil nejaký muž a povedal mu, že
nech mu dá cigarety alebo peniaze, lebo ho zabije. On potom utekal od tohto muža preč a cestou

stratil peňaženku. Keď sa následne vrátil na miesto aj s kamarátom hľadať peňaženku, ten muž jeho
kamarátovi povedal, aby mu dal hodinky, kamarát mu ich však nechcel dať, nakoniec si ich ten muž
zobral na silu z jeho ruky. Po tom, čo sa stalo, jej v škole povedali, že jej syn je viac utiahnutý a aj sám
sa jej pýtal, či sa nemôže zapísať na nejaké bojové umenie, aby sa vedel v takejto situácii brániť.

V prípravnom konaní boli ako svedkovia vypočutí aj C. V. (starý otec C. S. V.) a K.. O. T. (psychologička),
z ich výpovedí však nevyplynuli žiadne skutočnosti relevantné z hľadiska posúdenia viny obžalovaného.

V priebehu prípravného konania bol znalcom z odvetvia psychiatria skúmaný aj duševný stav
obžalovaného, znalec vo svojom posudku konštatuje nevyrovnanú osobnosť s dominantnými rysmi

emočnej nestability a impulzivity, užívanie syntetických kanabinoidov (herby) a prchavých rozpúšťadiel
(toluénu) bez potreby ochrannej liečby. Okolnosti majúce vplyv na príčetnosť obžalovaného zistené
neboli.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj znaleckým posudkom KEÚ PZ Košice, zápisnicou o rekognícii

a listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o vydaní vecí a vrátení veci (obžalovaný dobrovoľne vydal
príslušníkom polície hodinky zn. P. ako aj bankovky v nominálnej hodnote 10 Eur a 5 Eur, ktoré boli
následne vrátené poškodeným T. D. a C. V.), zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou,
hlásením o použití služobného psa, zápisom o dychovej skúške a lekárskymi správami.Na základe takto vykonaného dokazovania bol spoľahlivo zistený skutkový stav v zmysle výrokovej časti
tohto rozsudku. Vina obžalovaného O. K. bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná predovšetkým

výpoveďami poškodeného T. D. a svedkov C. S. V. a I. E., ktorí vo svojich výpovediach zhodne popísali
spôsob, akým sa obžalovaný O. K. násilím zmocnil hodiniek poškodeného T. D. za predchádzajúceho
použitia vyhrážok smrťou, pričom menovaní taktiež zhodne jednoznačne vylúčili verziu prezentovanú
obžalovaným, že sa poškodenému D. nijako nevyhrážal, a že jeho hodinky mu ostali v ruke po tom, čo
bol napadnutý poškodeným.

Vyhrážky obžalovaného smrťou maloletému C. S. V. považoval súd za dostatočne preukázané jednak
výpoveďou samotného C. S. V. a nepriamo aj výpoveďou jeho matky C. V., ktorá vo svojej výpovedi
potvrdila, že z telefonického rozhovoru zo svojim synom sa dozvedela, že ho zastavil nejaký muž a
povedal mu, aby mu dal cigarety alebo peniaze, lebo ho zabije, a že tento muž následne jeho kamarátovi
povedal, aby mu dal hodinky, a že nakoniec si ich na silu zobral z jeho ruky. Rovnako aj z výpovede

poškodeného T. D. vyplynulo, že C. S. V. sa pri ich stretnutí pred obchodom po tom, čo stratil peňaženku,
vyjadril „poďme ku kotolni, tam je jeden psychopat, ktorý ma chce zabiť“, navyše si všimol, že je zľaknutý.
Skutočnosť, že C. S. V. sa zľakol nejakého muža, vyplýva aj z výpovede I. E.. V tomto smere sa
preto nemožno stotožniť s argumentami obhajoby prezentovanými v rámci záverečnej reči obhajcu
obžalovaného, že vo vzťahu k poškodenému maloletému C. S. V. sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu.

Vykonanými dôkazmi bolo teda bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok, ktorý sa kladie
obžalovanému O. K. za vinu stal, a že jeho páchateľom je obžalovaný. Ním prezentovaná verzia
priebehu skutkového deja bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami vypočutých svedkov a zo strany
súdu vyhodnotená ako vykonštruovaná a nezodpovedajúca skutočnosti. Pre úplnosť možno uviesť, že

aj vo svedeckých výpovediach boli zistené určité rozpory, najmä v tom, či C. S. V. dal alebo nedal
obžalovanému cigaretu, prípadne či menovaní fajčí alebo nie, nejde však o rozpory podstatné, ktoré by
vnášali pochybnosti do výpovede menovaného ako celku, resp. v dôsledku ktorých by bolo potrebné
hodnotiť výpoveď C. S. V. ako nedôveryhodnú.

Možno teda uzavrieť, že konaním konkretizovaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil obžalovaný
všetkypojmovéznakyzločinulúpežepodľa§188ods.1,ods.2písm.d/Tr.zákona(spoukazomna§139
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona), pričom okolnosťou podmieňujúcou použite vyššej trestnej sadzby je v danom
prípade skutočnosť, že skutok spáchal sčasti na chránenej osobe, ktorou sa okrem iných rozumie aj
dieťa, teda osoba mladšia ako osemnásť rokov (§ 127 ods. 1 Tr. zákona). Subjektívna stránka trestného

činu je daná priamym úmyslom podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Okolnosť podmieňujúca použitie vyššej
trestnej sadzby je pokrytá zavinením obžalovaného vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b)
Tr. zákona, keďže na základe výzoru maloletého C. S. V., ktorý mal v čase spáchania skutku 13 rokov,
musel byť obžalovaný minimálne uzrozumený s tým, že menovaný môže mať menej ako 18 rokov.

Obžalovaný je nemajetný a pred vzatím do väzby bol bez pracovného pomeru. Doposiaľ súdne trestaný
nebol. V ústrednej evidencii priestupkov má 1 záznamov za priestupok proti majetku podľa § 50 ods.
1 priestupkového zákona, keď sa 4.11.2018 dopustil krádeže drevnej hmoty, za čo mu bola Obvodným
oddelením PZ Kráľovský Chlmec uložená pokuta vo výške 30 Eur.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ako poľahčujúca
okolnosť bola u obžalovaného vyhodnotená skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), a to aj napriek skutočnosti, že sa v minulosti dopustil drobnej krádeže.

Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Na základe uvedeného, predovšetkým s poukazom na doterajšiu právnu bezúhonnosť obžalovaného,
dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného
postačujúce z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie uloženie trestu odňatia slobody pri

dolnej zákonom stanovenej hranici, a to vzhľadom na jej výšku ako trestu nepodmienečného. Zaradenie
obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá kritériám
v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, teda skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone
trestu odňatia slobody.Pre úplnosť možno uviesť, že odcudzené veci boli poškodeným vrátené, v dôsledku čoho si poškodení
nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnili. Poukázať možno aj na závery znaleckého

posudku znalca z odvetvia psychiatria, s poukazom na ktoré súd obžalovanému neuložil ochranné
liečenie, a to aj napriek tomu, že sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil pod vplyvom prchavých
rozpúšťadiel (toluénu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.