Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225023
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213225023.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
odporcovi: H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. XXX/XX, o zaplatenie 1.536,41 eura s príslušenstvom,
o odvolaní združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava - Staré
Mesto, Šafárikovo námestie 7, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava,

Dobrovičova 13, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 03. 2016 č. k. 6C/45/2014-94
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962

(ďalej aj ako ZDRUŽENIE), do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným dňa 30. 10. 2014 oznámilo ZDRUŽENIE svoj vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Argumentoval, že odporca napriek opakovanej
výzve súdu nevyjadril svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania.
Opierajúc sa o ust. § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako OSP) uzavrel, že
po zohľadnení skutočnosti, že odporca so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril svoj

súhlas, pričom bez súhlasu účastníka na strane ktorého vedľajší účastník mieni vystupovať nie je
možné, aby sa konania zúčastnil aj iný subjekt ako tí, ktorých účastníctvo vyplýva z hmotného práva,
preto vstup ZDRUŽENIA do konania nepripustil.

Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie ZDRUŽENIE, domáhajúc sa ním jeho
zmeny a pripustenia jeho vstupu ako vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu. Malo

za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodilo, že s
účinnosťou od 15. 10. 2008 zaviedol Občiansky súdny poriadok druhú skupinu subjektov, ktoré môžu
vystupovať ako vedľajší účastník v konaní, ktorým legitimáciu na vstup do konania dáva samotný
zákon v prípadoch, ak ide o subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa podľa
zák. č. 250/2007 Z. z. Zastalo názor, že k účinnému vstupu vedľajšieho účastníka nie je potrebný
výslovný súhlas odporcu, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje a iba jeho výslovný nesúhlas

spôsobuje neprípustnosť vedľajšieho účastníctva a zároveň pre prípustnosť vedľajšieho účastníctva
je právne irelevantná námietka protistrany. Dodalo, že v predmetnej veci odporca nevzniesol námietku
neprípustnosti. Vyzdvihlo, že do konania vstúpil ešte pred účinnosťou novely zák. č. 353/20145 Z. z. a
pre absenciu prechodných ustanovení nie je potrebné dokladať súhlas odporcu so vstupom vedľajšieho
účastníkadokonania.Vopačnomprípadebyišlooretroaktivitu,ktorájevslovenskomprávnomporiadku
zakázaná. Na podporu svojich tvrdení poukázalo na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných

veciach.Odporca a navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odvolateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 29. 10. 2013,
ktorým sa domáha uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 1.536,48 eura s príslušenstvom z

titulu nesplateného úveru. Písomným podaním zo dňa 25. 10. 2014, doručeným prvostupňovému súdu
dňa 30. 10. 2014 oznámilo združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV svoj vstup
do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. V nadväznosti na to súd prvého stupňa zaslal
oznámenie ZDRUŽENIA o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu odporcovi
a navrhovateľovi s tým, aby sa k jeho vstupu vyjadrili v lehote 8 dní. Následne navrhovateľ vzniesol
námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania písomným podaním doručeným súdu

dňa 05. 02. 2015. Odporca sa ani na opakovanú výzvu súdu prvého stupňa doručenú mu dňa 19. 12.
2015, aby uviedol svoj výslovný súhlas alebo nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania,
nevyjadril. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup uvedeného ZDRUŽENIA
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Podľa ust. § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 01. 01. 2015 (ďalej len „OSP“), ako
vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny
záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3

OSP).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 OSP).

Výklad právnej úpravy podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení podal Najvyšší súd už vo svojej
rozhodovacej praxi. V tomto smere konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva
účastníkov v občianskom súdnom konaní, pričom vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka
samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z

účastníkovatedazmyslomvedľajšiehoúčastníctvaje„pomocvspore“niektorémuzúčastníkov.Vedľajší
účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil a táto motivácia je
daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla
vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie, alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného

predpisu. Predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka konania bude vedľajší
účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak
nejdeoprípad,vktoromtentozáujemvyplývazosobitného zákona-ktomuviďtiežďalej),d/rozhodnutie
súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesenie námietku neprípustnosti

vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/
súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na
vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie,alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby

sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo
prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z
účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do
konaniainiciujesamotnývedľajšíúčastník,majúúčastníciprávovyjadriťsakjehoúkonu,ktorýmprejavil,
že vstupuje do konania a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania.

Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje
ustanovenie § 93 ods. 1 OSP je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane
ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho;
poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi, sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť
k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo
výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví
aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon neustanovuje ako podmienku účasti

tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP) tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Števček / Ficová a kol. Občiansky súdny
poriadok - Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je
pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana

práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje
na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho
účastníka. Jedným z takýchto osobitných predpisov je tiež zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
ozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč. 372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,
ktoré boli účinné do 31. 12. 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/

zák. č. 250/2007 Z. z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jej činnosti.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP, je podstatnou podmienkou

vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník
chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm.
f/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo
samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“

účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo
vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá.
To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v

plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení

vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na
pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom
zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konaniamá preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho
účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania,

ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje § 93
ods. 2 OSP široké možnosti uplatnenia ochrany práv, za účelom ktorej boli zriadené. Právnické
osoby zriadené za účelom ochrany spotrebiteľa môžu napríklad vykonávať prieskumy, vyhodnocovať

presadzovanie práv spotrebiteľov, monitorovať všeobecné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, sledovať implementáciu spotrebiteľskej politiky a jej uplatňovanie v praxi, iniciovať rokovania
a činnosti ovplyvňujúce legislatívne úpravy v záujme ochrany práv spotrebiteľov, vydávať periodiká a
publikácie zaoberajúce sa spotrebiteľskou politikou, skúšať výrobky a uverejňovať skúseností z vlastnej
činnosti, prevádzkovať konzultačné a poradenské kancelárie, organizovať vzdelávania v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Na základe plnomocenstva môžu tiež zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi

orgánmi, na základe súhlasu spotrebiteľa a dodávateľa môžu sprostredkovať riešenie sporov medzi nimi
pri vybavovaní reklamácií.

Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo
všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv, je okrem vyššie uvedených foriem aj návrh na

začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.
Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom skutočného
a úprimného záujmu o ochranu práv konkrétneho spotrebiteľa zo strany tej - ktorej právnickej osoby
a logickým predpokladom efektívnosti ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1. sa dôsledne
oboznámi so všetkými okolnosťami charakterizujúcimi situáciu daného spotrebiteľa, 2. nebude paušálne

vstupovať („nanucovať sa“) do všetkých jej známych konaní, v prípade ktorých by mohla pôsobiť v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 OSP), 3. vstúpi len do tých konaní, v ktorých to
reálne vyžadujú potreby toho, koho chce v konaní podporovať a kto má byť v zmysle zákona objektom
ochrany - spotrebiteľa.

Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je
zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci
túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby
vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z. z. ešte neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy

prípustný. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie znamená totiž
zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu účastníka konania (účastník je dominus litis) nebyť v konaní
podporovaný vedľajším účastníkom. Ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech
si každý stráži svoje práva) zostane nečinný, zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto

pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku. Tým je záver, že samotný účastník sa
k vstupu právnickej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane stavia negatívne a
nemá záujem, aby bol v konaní ním podporovaný. Právnickej osobe tak zostáva ešte možnosť, aby v
takomto prípade sama obstarala a predložila vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas so vstupom
do konania. Opodstatnenosť tohto záveru potvrdzuje aj prijatie novely Občianskeho súdneho poriadku

účinnej od 01. 01. 2015. V zmysle § 93 ods. 3 veta druhá OSP v znení od uvedeného dňa totiž ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

Posudzujúc prejednávanú veci vo svetle zhora podaného výkladu odvolací súd konštatuje, že niet
sporu o tom, že ZDRUŽENIE z vlastného podnetu oznámilo, že vstupuje do konania na strane odporcu
ako vedľajší účastník, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. So zreteľom na
to nebolo procesným predpokladom jeho vstupu do konania preukázanie právneho záujmu na jeho
výsledku. To však vôbec neznamená, že ostatné vyššie uvedené predpoklady vstupu tohto subjektu

do konania nemuseli byť splnené. Následný postup súdu prvého stupňa zodpovedal v plnom rozsahu
zákonu, keď odporcu vyzval, aby sa vyjadril k procesnému úkonu ZDRUŽENIA so žiadosťou o výslovný
súhlas či nesúhlas so vstupom ZDRUŽENIA ako vedľajšieho účastníka do predmetného konania, ktorú
výzvusiodporcaprevzaldňa19.12.2015/č.l.83spisu/anavýzvusúdužiadnymspôsobomnereagoval.Postup súdu prvého stupňa teda mal v danej veci za následok, že právne účinným spôsobom bolo
zisťované stanovisko odporcu k vstupu ZDRUŽENIA do konania a v súlade s dispozičnou zásadou
civilnéhoprocesusúdprvéhostupňasprávne rešpektovalvôľuodporcu,keďsúhlassovstupomneudelil,

a teda so vstupom vedľajšieho účastníka nesúhlasil. Za situácie, ak (hlavný) účastník konania napriek
výzve súdu, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka, v zmysle zásady vigilantibus scripta sunt (nech
si každý stráži svoje práva), zostane nečinný, zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby sa
takáto pasivita účastníka prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nepripustenie vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, tak ako to správne učinil i súd prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.