Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119204581
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119204581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malikovej a členiek

senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpený: Remedium legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovaným: 1. S., spol. s r.o., , IČO: 36 662 399,
Bratislavská 4, 949 01 Nitra, 2. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/X, XXX XX J., obaja zastúpení:
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Mandľová 90, Bratislava, o zaplatenie 618,63 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v prvom a v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu J.
(ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 26. februára 2020 č.k. 19C/34/2XX9-104 (ďalej „rozsudok súdu prvej

inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v prvom a v druhom rade v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v prvom a v druhom rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 618,63 eura, sumu 502,80 eur titulom náhrady
nákladovspojenýchsozabezpečenímúradnéhoprekladulistinnýchdôkazov,úrokzomeškaniavovýške

5% ročne zo sumy 618,63 eura od 26. 05. 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 618,63 eur od 15.4.2018 do 25.5.2018, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným v prvom a v druhom rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 18. 09. 2017 žalovaná v druhom rade ako
vodičkamotorovéhovozidlaFIATevidenčnéčísloJktoréhodržiteľombolžalovanývprvomrade,zavinila

v Y. v mieste Z. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. FIAT evidenčné
číslo P ktorého držiteľom bol poškodený M. P.. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaní nepopreli vyplýva, že
k motorovému vozidlu P. s D.: J nebolo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený M. P. si uplatnil nárok
na náhradu škody v Y. prostredníctvom kancelárie W. U. F. (ďalej aj „U.C.I.“), prostredníctvom ktorej mu
boli v súvislosti s likvidáciou predmetnej nehody zaslané peňažné prostriedky v sume spolu vo výške
818,63 eura. Z uvedenej sumy vo výške 818,63 eura predstavuje suma vo výške 200 eur poplatok

systému zelenej karty, ktorý si žalobca voči žalovaným v tomto konaní neuplatňuje, jeho nárok voči
žalovaným tak predstavuje sumu vo výške 618,63 eura. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca dňa
05.03.2018poskytolkanceláriiW.U.F.(U.C.I.)náhradupoistnéhoplneniavcelkovejvýške818,63eura.
Listom zo dňa 14. 03. 2018 žalobca vyzval žalovaného v prvom rade na náhradu poistného plnenia vovýške 618,63 eura v termíne do 14. 04. 2018. Listom zo dňa 25. 04. 2018 žalobca na náhradu poistného
plnenia vyzval i žalovanú v druhom rade, ktorú žiadal, aby sumu vo výške 618,63 eura uhradila v termíne
do 25. 05. 2018. Napriek uvedeným listom žalovaní dlžnú sumu žalobcovi neuhradili.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 3, § 20 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), § 121 ods. 3, § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, ods. 2, §
429, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), §

3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“).
1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nárok žalobcu považoval za
dôvodný v plnom rozsahu. Dôvodil, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nahradil škodu
poškodenému, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 18.
09. 2017 na území Y.. Kanceláriou systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v

súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody, bola W. U. F. (U.C.I.) v Y.. Táto svoje nároky
uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona povinnosť

uhradiť poškodenému poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poistného
garančného fondu. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie a
náhradu poskytnutého poistného plnenia si žalobca uplatňuje voči žalovaným v tomto spore. Žalovaný
v prvom rade za spôsobenú škodu zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
prevádzkovateľ (nepoisteného) motorového vozidla. Žalobcovi podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom

zmluvnom poistení vzniklo proti žalovanému v prvom rade právo na náhradu poistného plnenia
poskytnutého poškodenému z poistného garančného fondu. Zodpovednosť žalovanej v druhom rade
za vzniknutú škodu vyplýva z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na generálnu
prevenciu zakotvenú v ust. § 412 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie konštatoval naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu tak u žalovaného v prvom

rade, ako aj u žalovanej v druhom rade. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 618,63 eura. Za škodu zodpovedajú obaja žalovaní
spoločne, čo znamená, že splnením povinnosti jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia
povinnosť druhého žalovaného.
1.4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi i náhradu sumy vo výške 502,80 eura titulom nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky, pretože mal preukázané, že žalobca za účelom uplatnenia svojej
pohľadávky voči žalovaným dal urobiť preklad písomností z talianskeho a anglického jazka do jazyka
slovenského a za vyhotovenie prekladu písomností zaplatil spoločnosti S. s.r.o. odmenu vyúčtovanú
faktúrou č. 190000053 zo dňa 12. 02. 2019 v sume 502,80 eura.
1.5. Keďže žalovaní sa dostali do omeškania s plnením dlhu, žalobca má voči nim aj nárok na úhradu

úrokov z omeškania. Začiatok omeškania voči jednotlivým žalovaným žalobca určil v nadväznosti na
výzvyžalovanýmzaslané,keďodžalovanéhovprvomradežiadalúhradudlžnejsumynajneskôrvlehote
do 14. 04. 2018 a od žalovanej v druhom rade žiadal zaplatiť dlžnú sumu najneskôr do 25. 05. 2018.
Zaplatenia úrokov z omeškania sa žalobca voči žalovaným domáha počnúc dňom nasledujúcim po ním
takto určenej lehote, čo súd prvej inštancie akceptoval, keď mal nepochybne preukázané, že žalovaní

dlžnú sumu žalobcovi v stanovených lehotách neuhradili. Žalobcovi súd prvej inštancie nárok na úroky
z omeškania priznal v sadzbe vo výške 5% ročne z dlžnej sumy poskytnutého poistného plnenia, teda v
súlade s petitom žalobného návrhu s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
1.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“). Keďže žalobca bol v konaní úspešný,
zatiaľ čo žalovaní nedosiahli žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi voči žalovaným
náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v prvom a v druhom
rade. Dôvodili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré

neboliuplatnené(§365ods.1písm.g/CSP),súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. V prvom rade poukázal na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie
nedoručil žalobu žalobcu spolu s uznesením súdu zo dňa 02. 12. 2019 č.k. 19C/34/2019-93 žalovanej v

druhom rade do vlastných rúk, keďže táto bola v tom čase v Y. a predmetné písomnosti prevzala matka
žalovanej v druhom rade.
2.2. Hlavným dôvodom odvolania je skutočnosť, že žalovaná v druhom rade nezapríčinila dopravnú
nehodu, ku ktorej došlo dňa 18. 09. 2017 v Y.. Podľa jej vyjadrenia, poškodený vyhotovil a predložil
náčrt nehody v rozpore so skutočným priebehom nehody, pričom podvodne a zavádzajúco uviedol,
že nehodu zapríčinila žalovaná v druhom rade, čo nebola pravda. Žalovaná chcela na miesto nehody

zavolať políciu za účelom objektívneho zistenia vinníka nehody, ale poškodený to odmietol, svojvoľne
si vyhotovil náčrt priebehu nehody a z miesta nehody utiekol. Nehodu spôsobil sám poškodený, čoho
dôkazom je poškodenie oboch vozidiel.
2.3. Žalovaná v druhom rade namieta svoju zodpovednosť a tvrdí, že povinnosť regresne nahradiť
plnenie, ktoré bolo pri plnení zákonnej povinnosti žalobcom poskytnuté, zaťažuje jedine a výlučne

žalovaného v prvom rade. Zodpovednostný právny vzťah vzniká medzi prevádzkovateľom a vodičom,
teda medzi žalovaným v prvom rade a žalovanou v druhom rade. Za žiadnych okolností však nevzniká
a ani nemôže vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a žalovanou v druhom rade. Pýta
sa, ako mohla žalovaná v druhom rade ovplyvniť splnenie povinnosti žalovaného v prvom rade mať
uzavreté povinné zmluvné poistenie? Nijako a preto jej pasívna vecná legitimácia v tomto konaní by bola

neprimeranou sankciou. Žalovaná bola ubezpečená, že poistná zmluva bola uzavretá do 20. 10. 2017.
2.4. Zodpovednosť žalovanej v druhom rade voči žalobcovi vylučuje to, že táto nezapríčinila, že vozidlo
bolo prevádzkované bez povinného zmluvného poistenia a tiež skutočnosť, že absolútne nevedela o
neuzavretípoistnejzmluvy. Určenieosobyzodpovednejpodľa§24ods.7zákonaopovinnomzmluvnom
poistení je nutné vykonať v nadväznosti na ustanovenie § 3 tohto zákona, ktorý jasne ustanovuje osoby

zodpovedné za riadne a včasné uzavretie poistnej zmluvy. Následkom konania žalovaného v prvom
rade tak vlastne žalobca núti, aby bola žalovaná v druhom rade poškodená aj ona sama a vlastne ju
svojou argumentáciou núti k tomu, aby si uzavrela povinné zmluvné poistenie k vozidlu, ktoré nevlastní,
čo je logický nezmysel.
2.5. Navrhuje zastaviť konanie voči žalovanej v druhom rade z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie a priznať jej nárok na náhradu trov konania, vo vzťahu k žalovanému v prvom rade žiada,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v prvom a v druhom rade uviedol, že ak
si žalovaná v druhom rade ustanovila svojho splnomocnenca na doručovanie zásielok do vlastných
rúk, je potrebné považovať písomnosť za riadne doručenú, ak bola súdom doručovaná písomnosť

splnomocnencovi na preberanie zásielok, t.j. matke žalovanej v druhom rade.
3.1. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že ani jeden zo žalovaných sa k predmetnej veci žiadnym
spôsobom nevyjadrili, v konaní boli absolútne pasívni. Z tohto dôvodu je potrebné tvrdenia žalobcu
považovať podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovaní síce formálne označili dôvod odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. g/, avšak tento kvalifikovane nenaplnili a rozporne uvádzajú skutočnosti, ktoré mali

uvádzať už v pôvodnom konaní, pričom k svojim tvrdeniam nepripojili žiadne relevantné dôkazy, ktoré
by mohli mať za následok zvrat vo veci samej.
3.2. Ďalej dôvodí, že žalovaný v prvom rade je držiteľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda. Na vozidlo nebolo ku dňu dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu. Nárok žalobcu voči žalovaným je nárokom vzniknutým na základe ustanovenia § 24 ods.

7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24
ods. 2 tohto zákona. Žalobca predložil aj dôkazy, ktorými svoje tvrdenia preukázal. Vodičom vozidla,
ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 18. 09. 2017 bola žalovaná v druhom rade, pričom
pri tejto dopravnej nehode bola spôsobená škoda. Žalobcom predložené listinné dôkazy preukazujú
výšku spôsobenej škody a vyplatené poistné plnenie. Žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne

skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by takto opísaný skutkový a právny stav rozporovali. Žalovaná v druhom
rade zavinene porušila pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym
konaním spôsobila škodu. Celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a pretože škodu spôsobila vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasneosobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu
právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný v prvom rade

zodpovedá za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ a žalovaná ako osoba,
ktorá škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zavinila.
3.3. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo 134/2009, podľa ktorých má kancelária právo postihu proti každému, kto za škodu
zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá

na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi. Taktiež poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 26. 02. 2020 sp.zn. 4Cdo 112/2019,v ktorom dovolací súd nadviazal na predchádzajúce rozhodnutie
4Cdo 134/2009, pričom ho iba argumentačne doplnil.
3.4. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v prvom a v druhom rade nie je opodstatnené
a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 618,63
eura z titulu náhrady poistného plnenia, nakoľko žalovaný v prvom rade porušil svoju zákonnú povinnosť

uvedenú v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keď na motorové vozidlo, s
ktorým bola spôsobená škoda a ktoré je v jeho vlastníctve a držbe, nemal uzavreté povinné zmluvné
poistenie. Žalovaná v druhom rade zavinila dopravnú nehodu týmto motorovým vozidlom, v dôsledku
čoho bola spôsobená škoda poškodenému. Žalobca vyplatil poistné plnenie poškodenému dňa 05. 03.
2018 v sume 818,62 eura, z čoho suma vo výške 200 eur predstavuje poplatok systému, na ktorý si

žalobca nárok neuplatňuje a od žalovaných v prvom a v druhom rade žiada náhradu v sume 618,62
eura. Žalovaní v prvom a v druhom rade boli v priebehu konania na súde prvej inštancie absolútne
pasívni, k žalobe sa nevyjadrili.
5.1.Súd prvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobežalobcuvyhovelazaviazalžalovanýchspoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6183,63 eura titulom regresnej náhrady a sumu 502,80 eura

titulom náhrady nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov, spolu s
5% úrokom z omeškania.
5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnili žalovaní v prvom a v druhom rade, rozsudok
napadli odvolaním, pričom namietali iba vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej v druhom rade.

9.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaných v prvom a v druhom rade, preskúmal
napadnutý rozsudok, odvolanie, konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v danej veci súd
prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj

správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke
odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov
ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

11.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že pre zaujatie
právneho záveru zodpovedajúceho účelu zákona je podstatným ustálenie termínu osoby bez poistenia
zodpovednosti, pričom všeobecne platí že za poisteného sa považuje každá osoba, ktorá zodpovedáza škodu spôsobenú prevádzkou vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Výkladom a contrario tak
možno definovať osobu bez poistenia zodpovednosti ako takú osobu, ktorá zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou vozidla , na ktorého prevádzku nie je v čase vzniku škodovej udalosti uzavreté

poistenie zodpovednosti podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení. Postavenie žalobcu v konaní
je osobitným postavením vo vzťahu k takýmto osobám z dôvodu, že ide o jeho postihové právo voči
osobám, za ktoré plnil na základe osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 24 ods. 2
zákona o povinnom zmluvnom poistení. Dôvodom na vznik práva poškodeného na náhradu škody proti
poistenému z garančnému fondu, je spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlo a toto právo si

môže poškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok proti
poisťovateľovi. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a vodič, resp. prevádzkovateľ je tak
v spore pasívne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej
súvislosti s uvedeným konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, ktorú žalobca uhradil. Keďže
škodu spôsobil žalovaný vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez

poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.
Keďže za neho žaloba plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu z toho dôvodu právo na
náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

12. Odvolací súd tiež dodáva, že žalobca v žiadnom prípade nebol oprávnený prehodnocovať

oprávnenosť nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný talianskou národnou kanceláriou
poisťovateľov a požadovaný nárok bola povinná uhradiť tak, ako to aj urobila. Žalobca teda
nemohol namietať, že ide o plnenie bez právneho dôvodu, pretože dopravnú nehodu nezavinila
žalovaná v druhom rade, ale taliansky vodič, ani akým spôsobom by mali byť vykladané talianske
právne predpisy o zodpovednosti za škodu. Žalobca postupoval správne v súlade s dohodou

medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru
a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné
ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III. vnútorných predpisov prijatých Radou
kancelárii 30. 05. 2002.
13. Odvolací súd ďalej dodáva, že tak žalovaný v prvom rade, ako aj žalovaná v druhom rade boli v

priebehu konania na súde prvej inštancie absolútne nečinní, k žalobe sa ani jeden z nich nevyjadril,
nevyvrátili tvrdenia žalobcu a nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov. Žalovaný v prvom rade si prevzal
platobný rozkaz spolu so žalobou žalobcu a listinnými dôkazmi, ktoré boli k žalobe pripojené dňa 21. 06.
2019 a žalovaná si tieto listinné dôkazy spolu so žalobou prevzala po zrušení platobného rozkazu dňa
04. 12. 2019. Na žalobu a listinné dôkazy žiadnym spôsobom nereagovala, neuviedla do rozhodnutia

súdu prvej inštancie žiadne svoje tvrdenia a nevyvrátila žiadnym spôsobom tvrdenia žalobcu.

14. Odvolací súd tiež poznamenáva, že odvolanie síce podali obaja žalovaní, avšak z obsahu odvolania
je zrejmé, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila iba žalovaná v druhom rade, ktorá
aj odôvodnila toto svoje odvolanie. Naopak žalovaný v prvom rade, hoci v úvode tohto odvolania je

uvedené, že odvolanie podávajú obaja žalovaní proti celému rozhodnutiu vo veci samej. V odvolaní sa
žalovaná v druhom rade vyjadruje iba k svojej vecnej pasívnej legitimácie, ktorú napáda a vôbec sa
nevyjadrila či už k výške škody, resp. k náhrade nákladov. Z tohto dôvodu ani odvolací súd sa týmito
skutočnosťami nezaoberal, keďže ich žalovaní v podanom odvolaní nenamietali.

15. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
dôvodmi uvádzanými v podanom odvolaní.
16.Odvolateliavpodanomodvolanínamietajúpredovšetkýmprocesnépochybeniesúduprvejinštancie,
keď žalovanej v druhom rade nedoručil žalobu do vlastných rúk, ale túto prevzala matka žalovanej.
16.1. Odvolací súd, preskúmajúc túto námietku odvolateľov, dospel k záveru o jej účelovosti a

nedôvodnosti. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu dňa 03.
06. 2019 vydal platobný rozkaz, ktorý doručil žalobcovi dňa 07. 06. 2019 a žalovanému v prvom rade
dňa 21. 06. 2019 a to spolu so žalobou žalobcu a listinnými dôkazmi, ktoré žalobca k žalobe pripojil.
Žalovanej v druhom rade sa platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk nepodarilo, zásielku si neprevzala
v odbernej lehote. Následne jej doručoval platobný rozkaz na adresu I. 20int.10 30021 U.a ktorej adrese

si taktiež platobný rozkaz spolu s listinnými dôkazmi a žalobou, neprevzala. Súd prvej inštancie preto
uznesením zo dňa 10. 10. 2019 platobný rozkaz zrušil. Zároveň uznesením zo dňa 02. 12. 2019 vyzval
žalovanú v druhom rade, aby písomne v lehote 15 dní vyjadrila k žalobe, pričom je doručoval aj listinné
dôkazy pripojené k žalobe. Z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu na č.l. 93 a nasl.vyplýva, že správa spolu s prílohami bola žalovanej v druhom rade doručená dňa 04. 12. 2019. Dňa 11.
02. 2020 súd prvej inštancie oznámil, že dňa 26. 02. 2020 verejne vyhlási rozhodnutie, ktoré aj v tento
deň skutočne vyhlásil. Žalovaná v druhom rade sa do dňa vyhlásenia rozhodnutia k žalobe žalobcu a

k listinným dôkazom nevyjadrila.
16.2. Žalovaná v druhom rade v podanom odvolaní namieta svoju vecnú pasívnu legitimáciu. V tomto
smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaných v prvom
a v druhom rade. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na súdnu prax vyšších súdnych autorít, a
to na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 134/2009 a 4Cdo 112/2019 zo

dňa 26. 02. 2020. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver, že kancelária má právo postihu proti každému, kto
za škodu zodpovedá a za koho plnila. Má teda právo postihu aj voči osobe, ktorá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi. Pri prevádzke
tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a
teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Takýto záver prijal najvyšší súd aj v rozhodnutiach sp.zn.
4Cdo 190/2014, 4Cdo 134/2009. To znamená, že v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu

podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení má právo postihu proti tomu, u
koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákona o zodpovednosti za škodu. Právo regresného postihu sa rozširuje aj na
iné osoby definované ako tie, ktoré zodpovedajú poškodenému za škodu (napr. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 17. 08. 2016 sp.zn. III. ÚS 514/2016). S poukazom na závery uvedené v

týchto rozhodnutiach, námietka odvolateľky o nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie, nie je správna
a dôvodná. V konaní bolo nepochybne preukázané, že bola vodičkou motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda.
16.3.Odvolacísúdsanestotožnilsnámietkamižalovanejvdruhomradeuvedenýmivpodanomodvolaní
a tieto vyhodnotil na základe vyššie uvedených dôvodov ako účelové a neopodstatnené.

17.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 2 a

§ 262 ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
odvolaniu žalovaných v prvom a v druhom rade odvolací súd nevyhovel. O výške trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).