Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/173/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202071
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1616202071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci žalobkyne: G. F.,
U.. XX.XX.XXXX, R. G. Z.L. XXX/XX, Q. H., zast. ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 47 248 653, proti žalovanému: G. H., U.. XX.XX.XXXX, R. R.T. XX, R., zast.:
JUDr. Michal Hargaš, advokát, so sídlom Sasinkova 9, 811 08 Bratislava, o zriadenie vecného bremena,
určenie priebehu hraníc pozemkov, odstránenie oplotenia a plynovej prípojky, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 05.02.2019, č.k. 6C/45/2016-386, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. určil vlastnícku hranicu medzi pozemkami strán sporu, a to pozemkom
žalobkyne parc. reg. C, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 675 m2,
evidovanom na LV XXX pre k.ú. Q. H. a pozemkom žalovaného parc. reg. C, parc. č. XXX/X, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 164 m2, zapísanom na LV XXX pre k.ú. Q. H. a
to tak, že táto sa mení v časti určenej lomovými bodmi 11 - 501 na hranicu určenú lomovými bodmi
11 - 24, vyznačenými znaleckým posudkom č. 14/2017, vypracovaným znalcom B.. Š. Š., ktorý je

súčasťou tohto rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť odstrániť oplotenie nachádzajúce sa
na pozemku žalobkyne - parcela registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 675
m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., medzi lomovými bodmi 11 - 501, časť oplotenia nachádzajúcu
sa medzi lomovými bodmi 6 - 501 až po hranicu pozemku žalobkyne parc. č. XXX, ako sú vyznačené v
geometrickom pláne č. 14/2017 znalca B.. Š. Š., ktorý je súčasťou tohto rozsudku a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobu žalobkyne v časti zriadenia vecného bremena spočívajúce
v práve cesty cez pozemok - parcelu registra C parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere

164 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., v prospech vlastníka pozemku - parcely registra C parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 675 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., a to v
časti ohraničenej lomovými bodmi 24 - 6 - 9 - 11 vyznačenej geometrickým plánom č. 14/2017 znalca B..
Š. Š. zamietol. Výrokom IV. žalobu žalobkyne v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť plynovú
prípojku nachádzajúcu sa pri lomovom bode 24 na pozemku žalobkyne parc. č. XXX ako je vyznačená
v kontrolnom zameraní Geodetickej kancelárie GeoTime s.r.o. zamietol a výrokom V. žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, § 151o ods. 3 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych s iných práv k nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k žalobeo určenie hraníc pozemkov žalobkyne parc. reg. C, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 675 m2, evidovanom na LV XXX pre k.ú. Q. H. a pozemkom žalovaného parc. reg.
C, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 164 m2, zapísanom na LV

XXX pre k.ú. Q. H., ustálil, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení hraníc pozemkov,
nakoľko je táto otázka medzi vlastníkmi pozemkov sporná a zmenu priebehu hraníc v katastrálnom
operáte možno dosiahnuť len na základe rozhodnutia súdu. Vzhliadnuc na to, že otázka určenia hraníc
pozemku je čisto otázkou odbornou vychádzal zo znaleckého posudok č. 14/2017 B.. Š. Š., znalca z
odboru geodézia a kartografie, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 6C 45/2016- 14/2017 zo dňa

27.11.2017, predloženého v konaní žalobkyňou. Z uvedeného listinného dôkazu mal za preukázané,
že hranica pozemkov smeruje k lomovému bodu 24 a nie k lomovému bodu 501. Ako nedôvodné
vyhodnotil námietky žalovaného vo vzťahu k žalobkyňou predloženému znaleckému posudku, majúc
za to, že predložený posudok spĺňa všetky zákonné náležitosti, pričom žalovaný neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, z ktorých by mohol byť vyvodený záver, že posudok vykazuje vážne nedostatky
a je potrebné ho preskúmať. S ohľadom na uvedené nevyhovel žiadosti žalovaného o nariadenie nového

dokazovania, vychádzajúc z toho, že len samotný nesúhlas so závermi posudku nie je dôvodom na
nové znalecké dokazovanie. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobkyne v časti odstránenia oplotenia
nachádzajúceho sa na pozemku žalobkyne - parcela registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 675 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., medzi lomovými bodmi 11 - 501, časť
oplotenia nachádzajúcu sa medzi lomovými bodmi 6 - 501 až po hranicu pozemku žalobkyne parc. č.

XXX, ako sú vyznačené v geometrickom pláne č. 14/2017 znalca B.. Š.F. Š., súd vychádzal z vyššie
uvedeného znaleckého posudku a geometrického plánu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že oplotenie žalovaného je postavené sčasti na pozemku žalobkyne( geometrický plán č. 6C 45/2016
- 14/2017 zo dňa 27.11.2017). Žalovaný predmetné oplotenie postavil podľa geometrického plánu
59/2015, podľa ktorého hranica pozemkov vedie k lomovému bodu 501. Pri posudzovaní Geometrického

plánu č. 59/2015, vyhotoveného firmou 111 Abacones s.r.o vzhliadol na to, že tento bol vyhotovený
za účelom zameranie stavieb p. č. XXX/X, XXX/X K. XXX/X a neriešil zmenu priebehu vlastníckej
hranice medzi parc. č. XXX/X a parc. č. XXX K. Č.. XXX, čo skonštatoval vo svojom stanovisku
vedúci katastrálneho odboru, Okresného úradu Malacky. Na základe zistených skutočností bol dňa
05.08.2015 vyhotovený protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X -93/2015.“ Z posudku

č. 14/2017 vyplýva, že hranica medzi pozemkami vedie k lomovému bodu č. 24. Táto skutočnosť
vyplýva i z protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 93/2015. Ustálil tak, že žalovaný
zasahuje do vlastníckych práv žalobkyne, keď časť oplotenia postavil na pozemku v jej vlastníctve.
Pričom podľa znaleckého posudku č. 14/2017 a vyznačenia v geometrickom pláne ide o časť oplotenia
medzi lomovými bodmi 11-501, medzi lomovými bodmi 6-501 až po hranicu pozemku žalobkyne parc. č.

XXX. Žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia nemali oprávnenie postaviť plot tak, aby zasahoval do
pozemku žalobkyne. Dané oplotenie však postavili tak, že sa časťou nachádza na pozemku žalobkyne,
preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť časť oplotenia, ktoré s nachádza
na pozemku žalobkyne odstrániť. Ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobkyne v časti určenia vecného
bremena majúc za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena,

a to podmienka, že žalobkyňa nemá zabezpečený prístup ku stavbe cez pozemok v jej vlastníctve.
Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa má zabezpečený prístup cez pozemok v jej vlastníctve, o to
cez parc. č. XXX, ide o pozemok o šírke takmer 2 m, ktorý vedie priamo od obecnej cesty, na začiatku
ktorého sa nachádza brána. Zriadenie vecného bremena neodôvodňovala ani nespokojnosť žalobkyne
s tým, že s týmto prístupom na pozemok nie je spokojná. Žalobu žalobkyne v časti odstránenia plynovej

prípojky súd prvej inštancie posúdil ako podanú v rozpore s dobrými mravmi, neúčelnú a nehospodárnu,
preto v tejto časti žalobu zamietol. Vykonanou obhliadkou na mieste samom súd zistil, že predmetná
plynová prípojka sa nachádza pod zemským povrchom a smeruje z obecného pozemku na pozemok
žalovaného, pričom žiadnym spôsobom plynová prípojka nebráni žalobkyni pozemok riadne využívať.
Vzhliadol aj na skutočnosť, že plynová prípojka bola vybudovaná v roku 1988, nikto z predchádzajúcich

vlastníkov voči vedeniu tejto prípojky doteraz nenamietal. S ohľadom na uvedené ako nadbytočný a
nehospodárny súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie geodetického zamerania plynovej prípojky.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov konania súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že predmetom žaloby boli štyri
samostatné nároky. Keďže žalobu v dvoch nárokoch zamietol a v dvoch nárokoch žalobe vyhovel,
ustálil, že žalobkyňa mala úspech v polovici a taktiež žalovaný mal úspech v polovici. Preto rozhodoltak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď pomer úspechu a neúspechu je
u oboch účastníkov rovnaký.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I a II podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.. Poukázal na to, že žalobkyňa v priebehu konania
niekoľkokrát zmenila žalobu. Pričom petit žaloby o určenie hranice medzi pozemkami rozšírila podaním
zo dňa 29.11.2017, potom na pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedla, že na určení hranice pozemku už
netrvá a na poslednom pojednávaní dňa 05.02.2019 znovu petit upravila aj o určenie hranice pozemkov,

pretonemoholviesťdokazovanievovzťahukotázkeurčeniahranicemedzipozemkami.Pozmenepetitu
žalobkyňou navrhol nové znalecké dokazovanie, čo mu však súd prvej inštancie neumožnil vykonať.
Namietal nevykonateľnosť výroku II rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúci sa odstránenia plotu,
nakoľko v časti určenia vlastníckej hranice je bod 24, ktorý by mal byť určený ako lomový bod medzi
parcelami sporných strán a obce, určený priamo na stavbe - jedinej nadzemnej časti plynovodu, ktorú
znalec vo svojom posudku nezameral, nakoľko pri meraní nebol na parcele č. XXX/X, hoci v posudku

tvrdil, že zameral skutočný stav v teréne. Preto aj keby mal realizovať nové oplotenie, takýto postup
by bol zo stavebného hľadiska nemožný, nakoľko súdom určená hranica pozemku vedie priamo cez
plynový ventil nachádzajúci sa nad zemou. Poukázal na to, že geometrický plán č. 14/2017 znalca B..
Š. Š. bol napr. vyhotovený pre účely vyznačenia práva prechodu cez pozemok parc. č. 507/1 s čím sa
súd prvej inštancie nevysporiadal. Upriamil pozornosť na to, že znalec mal podľa vyjadrenia opravovať

priebeh hranice podľa protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X93/2015 zo dňa 05.08.2015.
Protokolom Okresný úrad Malacky, katastrálny úrad priebeh hranice opravil, avšak tento protokol neurčil
žiadne konkrétne body. Geometrický plán č. 59/2015 vypracovaný spoločnosťou 111 Abacones s.r.o.
bol overený až následne 18.08.2015, teda spĺňa všetky technické normy stanovené zákonom po úprave
priebehu hranice. I v prípade, ak by súd vyhovel jeho návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania

je predpoklad, že priebeh spoločnej hranice môže byť určený aj inak. Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd napadnutý výrok I a II rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 23.04.2019 a uviedla, že súdu

predložila znalecký posudok č. 14/2017 vyhotovený znalcom B.. Š. Š. spolu s podaním zo dňa
29.11.2017, ktorým zároveň navrhla zmenu žaloby, a to doplnenie o určenie hranice medzi pozemkami
strán sporu. Následne došlo k úradnému overeniu geometrického plánu, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku, pričom na základe vyjadrenia znalca B.. Š. Š. kat. úrad pri úradnom overení geometrického
plánu zároveň opravil chybnú hranicu medzi pozemkami strán sporu. Tejto skutočnosti zodpovedal výpis

z katastrálnej mapy zo dňa 05.02.2018, ktorý predložila súdu na pojednávaní dňa 10.04.2018, preto na
pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedla, že na tejto zmene žaloby netrvá, nakoľko mala za to, že hranica
medzi pozemkami strán sporu je dostatočne preukázaná predloženým znaleckým posudkom a výpisom
z katastrálnej mapy. Nakoľko však Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, na základe dožiadania
súdu prvej inštancie listom zo dňa 03.01.2019 oznámil súdu, že vo vzťahu k hranici uvedených

pozemkov boli určené dva rozdielne lomové body, a to geometrickými plánmi č. XXXXXXXX-XX/XXX
a č. XXXXXXX-XX/XXXX, z čoho bolo možné vyvodiť, že predmetné body sú v technickom súbore
katastra evidované ako sporné, podaním zo dňa 28.01.2019 opätovne rozšírila žalobu o určenie spornej
hranice pozemkov strán sporu. Preto minimálne od predloženia znaleckého posudku zo dňa 29.11.2017
tvrdila, že hranica medzi pozemkami strán sporu má viesť tak ako ju určil predmetný znalecký posudok.

Žalovaný sa k uvedenému znaleckému posudku nevyjadril, neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ani
nenavrhol dôkazy. Ak navrhol vykonanie znaleckého dokazovanie ohľadne určenia spornej hranice
pozemkov strán sporu, tento prostriedok procesnej obrany uplatnil až po viac ako roku od predloženia
znaleckého posudku B.. Š. Š., preto nebol uplatnený včas. Vo vzťahu k námietkam žalovaného , že
výrok II rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevykonateľný uviedla, že opakovane vyzývala žalovaného,

aby sprístupnil pozemok za účelom zameranie jeho plynovej prípojky. Žalovaný to odmietol a objednal
si vlastné zameranie prípojky u geodeta B.. D. T., Geo Time, s.r.o., ktoré však nerešpektovalo správnu
hranicu medzi strán sporu, ale viedol hranicu týchto pozemkov k nesprávnemu lomovému bodu č. 501.
Toto zameranie plynovej prípojky bolo navyše v rozpore s iným zameraním, ktoré realizoval uvedený
geodet v roku 2016. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že súdom určená hranica pozemkov

strán sporu skutočne vedie priamo cez ventil jeho plynovej prípojky. Prípadné umiestnenie plynového
ventilu nad jej pozemkom nemá žiadny vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, nakoľko žalovanému bola
uložená povinnosť odstrániť oplotenie, ktoré zasahuje na jej pozemok. Predmetom tohto konania,
nie je realizácia nového oplotenia medzi pozemkami strán sporu, preto tvrdenia žalovaného ohľadomúdajných stavebných komplikácii pre jeho realizácii sú nedôvodné. Doplnila, že geometrický plán č.
14/2017 vypracovaný B.. Š. Š. je súčasťou znaleckého posudku, ktorého predmetom je a) preskúmanie
technických podkladov, ktoré dokumentujú pôvod a vznik pozemkov strán sporu, t.j. jej pozemku

parc. č. XXX, LV č. XXX a pozemkov žalovaného parc. č. XXX/X, XXX/X, M. Č.. XXX, k.u. Q. R.,
b) vykonanie technickej opravy priebehu hraníc medzi pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX/
X, c) geodetické zameranie dotknutých nehnuteľností a nákres skutočného stavu, d) vyhotovenie
geometrického plánu na zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok par. Č. XXX/1, k-ú- Q.
H. vo vyznačenom rozsahu. B.. Š. Š. neopravoval priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu len

na základe protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X93/2015 zo dňa 05.08.2015, ale
na základe preskúmavania technických podkladov, ktoré dokumentujú pôvod a vznik pozemkov strán
sporu a ktoré sú súčasťou znaleckého posudku. Preto skutočnosť, kedy bol vyhotovený geometrický
plán č. 59/2015 vypracovaný spoločnosťou 111 Abacones, s.r.o. je irelevantnou, i s ohľadom na to,
že tento bol vyhotovený za účelom zamerania rodinného domu a neriešil zmenu priebehu vlastníckej
hranice dotknutých pozemkov. I keď protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X93/2015 zo

dňa 05.08.2015 síce neobsahuje konkrétne body súvisiace s predmetnou opravou , obsahuje snímku
vektorovej katastrálnej mapy pred opravou a po oprave, z ktorých je spôsob vykonania opravy zrejmý.
Súčasťou znaleckého posudku je navyše aj zápisnica o prerokovaní protokolu o kontrole č. 15/2016-
PH vyhotovená dňa 06.10.2016 Okresným úradom Malacky, v ktorej sú súradnice a čísla bodov
pôvodného a nového stavu presne špecifikované. Upriamila pozornosť na to, že znalec B.. Š. Š. vykonal

opravuvlastníckejhranicenazákladedôkladnéhoposúdeniaskutočnéhostavuatechnickýchpodkladov
poskytnutých Okresným úradom Malacky a Geodetickým a kartografickým ústavom v Bratislave. Znalec
vyhotovil digitalizáciu pôvodnej pozemkovoknižnej mapy a prekontroloval výmery uvedené v súbore
CKN katastra nehnuteľností. Preto domnienky žalovaného o možnom posune predmetnej hranice nie
sú opodstatnené. Na základe uvedeného žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 27.05.2019 a uviedol, že tvrdenie
žalobkyne, že mal viac ako rok na znalecké dokazovanie neobstojí, nakoľko v danom čase nebolo
určenie spornej hranice predmetom konania. Na realizáciu plynovej prípojky bola potrebná projektová

dokumentácia, pričom v jej grafickej časti je vyznačená vtedy platná hranica medzi pozemkami sporných
strán, ktorá je platná a evidovaná v katastrálnom operáte dodnes. Zameranie plynovej prípojky, ako aj
ventilu, bolo vyhotovené k aktuálne platnému právnemu stavu, teda k lomovému bodu 501. Uviedol,
že zo znaleckým posudkom znalca B.. Š. Š. nesúhlasil, no nedostal priestor ho namietať. Poukázal
na to, že znalec nemohol zamerať skutočný stav, keďže neuskutočnil merania na parc. č. XXX/X a

neoznačil všetky stavby v spornom území, teda aj nadzemný ventil plynovodu. Znalec neriešil priebeh
sporne hranice, ale iba použil jedno z možných riešení vyhovujúcich vytvoreniu geometrického plánu na
zriedenie práva prejazdu cez parcelu č. XXX/X. Preto i keď stavba oplotenia nebola predmetom sporu
je potrebné zohľadniť aj narušené susedské vzťahy.

7. Podaním zo dňa 14.06.2019 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že
pokiaľ žalovaný s určením hranice pozemkov strán sporu v zmysle znaleckého posudku č. 14/2017
vyhotoveného znalcom B.. Š. Š. nesúhlasil, mohol najmenej odo dňa 29.11.2017 predkladať vlastné
návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný svoje tvrdenie, že súčasťou projektovej dokumentácie
plynovej prípojky je aj grafická časť s vyznačením hranice medzi pozemkami strán sporu, nepreukázal.

I v prípade, ak by takýto doklad predložili, uvedené by nepreukazovalo, že právni predchodcovia
žalovaného tieto hranice aj rešpektovali. Zo zápisnice o prerokovaní protokolu č. 15/2016-H s tiež z
obsahu protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 93/2015, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku č. 14/2017, z ktorého nepochybne vyplýva, že zameranie sporných hraníc spoločnosťou 111
Abacones s.ro. a nimi použitý lomový bod (č. 501) nemá opodstatnenie v žiadnom grafickom podklade.

Rovnako je z obsahu zápisnice zrejmé, že dochádza k oprave bodu č. 501 na nový bod č. 24. Zo
všetkých podkladov, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku ale aj súčasťou katastrálneho operátu
týkajúceho sa sporných pozemkov je zrejmé, že bod č. 501 nemá oporu v žiadnom historickom podklade
týkajúcomsaspornýchpozemkov.Znaleczameralskutočnýstavvteréne,okreminéhoajoplotenieokolo
rodinného domu a hospodárskych stavieb a kontrolne novopostavené rodinné domy, pričom kontrolné

body zameral aj na susednom pozemku vo vlastníctve obce . Znalec navyše vykonal digitalizáciu
dotknutých pozemkov ako aj pozemkov parc. č. XXX a parc. č. XXX, k.ú. Q. H., pôvodnej katastrálnej
mapy z Ústredného archívu geodézie a kartografie Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave.8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie

pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. So zreteľom na rozsah podaného odvolania,
bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I a výrok II rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ktorými
súd určil vlastnícku hranicu medzi pozemkami strán sporu a uložil žalovanému povinnosť odstrániť
oplotenie) a súvisiaci výrok o trovách konania. Výrok III a výrok IV, ktorým súd prvej inštancie zamietol
žalobu žalobkyne v časti zriadenia vecného bremena a v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť

plynovú prípojku, ako odvolaním nenapadnuté nadobudli právoplatnosť.

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových

strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto
prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len

k odvolacím námietkam odvolateľa.

10. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také

skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

11. V podanom odvolaní odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevzhliadol na to, že geometrický
plán znalca B.. Š. Š. č. 14/2017 bol vyhotovený pre účely práva prechodu cez pozemok. Z obsahu
znaleckého posudku znalca B.. Š. Š. č. 14/2017 (čl. 197) jednoznačne vyplýva, že úlohou znalca bolo

a) preskúmanie technických podkladov, ktoré dokumentujú pôvod a vznik pozemkov strán sporu, t.j.
jej pozemku parc. č. XXX, LV č. XXX a pozemkov žalovaného parc. č. XXX/X, XXX/X, M. Č.. XXX,
L..Z.. Q. R., b) vykonanie technickej opravy priebehu hraníc medzi pozemkami parc. č. 511 a parc. č.
507/1, c) geodetické zameranie dotknutých nehnuteľností a nákres skutočného stavu, d) vyhotovenie
geometrického plánu na zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok par. Č. XXX/X, L.-Ú.- Q.Á. H.

vo vyznačenom rozsahu. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal nielen z Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 93/2015, ale aj zo
Zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole č. 15/2016-PH, Pôvodnej katastrálnej mapy nomenklatúra
ZS XX -21-df, vytyčovacieho nákresu č. 35772719-3/2016, geometrického plánu č. 32635222-44/2015,
geometrického plánu č. 35735325-85-28/2014, kópie katastrálnej mapy, snímky z pozemkovoknižnej

mapy, vektorových údajov katastrálnej mapy, vektorového súboru SP. Pričom na základe uvedených
podkladov a nahliadnutí do originálov katastrálnej mapy, meračských nákresov a iných podkladov na
Geodetickom a kartografickom ústave Bratislava - Ústredný archív geodézie a kartografie, vyhotovil
digitalizáciu pôvodnej pozemkovoknižnej mapy a prekontroloval výmery, zameral skutočný stav v teréne
založením pomocných bodových polí a zistil, že hranice pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X,

k.ú. Záhorská Ves sú odlišné ako sú zobrazené vo vektorovej katastrálnej mape získané pri spracovaní
ROEP. Vzhľadom k uvedenému odvolacia argumentácia odvolateľa nebola dôvodnou. Odvolací súd
upriamuje pozornosť aj na to, že Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor v Protokole o oprave
chyby v katastrálnom operáte č. X 93/2015 uviedol, že vo vektorovej katastrálnej mape v k.ú. Q. H.upraví priebeh spoločnej hranice pri parcele registra C-KN č. XXX/X evidovanej na liste vlastníctva
č. XXX a parcele č. XXX evidovanej na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. Q. H. na stav mapy určeného
operátu v rastovej forme, ktorá bola vykonaná v súbehu s konaním o oprave chyby v katastrálnom

operáte pod označením X-75/2015, ktoré sa týka opravy výmery parciel reg. C-L. Č..XXX/X K. Č..
XXX/X. Nedôvodnou je i námietka odvolateľ, že súd prvej inštancie mal vychádzať z geometrického
plánu č. 59/2015 vypracovaného spoločnosťou 111 Abacones s.r.o. V tejto súvislosti odvolací súdu
upriamuje pozornosť na to, že Katastrálny úrad sa nestotožnil s predloženým návrhom na opravu
výmery predmetných parciel vypracovaným spoločnosťou 111 Abacones s.r.o., nakoľko mal za zrejmé,

žepriebehskutkovéhostavujestvujúcichoploteníčastíspoločnejvlastníckejhraniceparcielreg.V.-L.Č..
XXX/X K. Č.. XXX/X s parc. reg. C-KN č.XXX/XX nie je totožný so zákresom vo vektorovej katastrálnej
mape ani v rastových podkladoch katastrálnej mapy a mapy určeného operátu a od pôvodného zákresu
sa vlastnícka hranica nezmenila. Zohľadniac uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď svoje
skutkové závery založil práve na znaleckom posudku č. 14/2017.

12. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že nemal dôvod viesť dokazovanie vo vzťahu k otázke určenia
hranice medzi pozemkami, nakoľko uvedeného určenia sa žalobkyňa domáhala v konaní len v období od
29.11.2017 do 10.4.2018 a v tejto časti zmenila žalobný nárok opäť až na pojednávaní dňa 05.02.2019,
odvolací súd uvádza. Žalobkyňa skutkové tvrdenia týkajúce sa spornosti hraníc pozemkov strán sporu
uviedla už v podanej žalobe, i keď žalobu o určenie hraníc medzi pozemkami strán sporu rozšírila až

podaním zo dňa 29.11.2017, ktoré bolo žalovanému doručené na pojednávaní dňa 30.11.2017. I keď
žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedla, že na požadovanom určení v časti určenia hraníc
pozemkov medzi stranami sporu už netrvá, dôvodom bola skutočnosť, že mala za to, že na základe
nového geometrického plánu došlo k oprave v katastrálnom operáte. Uvedené tvrdenie žalobkyne
priamo na pojednávaní spochybnil žalovaný, majúc za to, že toto tvrdenie overí na katastrálnom úrade.

Okresný úrad Malacky listom zo dňa 02.05.2018, č. OU MA KO1-217/2018 informoval žalovaného, že
nebola vykonaná zmena hranice vo vektorovej katastrálnej mape na parc. č. XXX/X, pričom poukázal
na svoje vyjadrenie zo dňa 14.11.2016, ktorým vyzval účastníkov, aby spornú hranicu riešili v súdnom
konaní. Bez ohľadu na to, či predmetom konania bolo aj určenie hraníc sporných pozemkov, ustálenie
správnejhranicepozemkovbolozásadnýmajvovzťahukostatnýmurčovacímvýrokomakoajvovzťahu

k zriadeniu vecného bremena v prospech žalovaného. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného,
že nebolo dôvodným viesť dokazovanie vo vzťahu k otázke určenia sporných hraníc pozemkov. V tejto
súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na
tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky,
ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (obdobne uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 38/2015 z
21.01.2015).Existenciatvrdenejskutočnostipodmieňujeexistenciudôkaznejpovinnosti,tedapovinnosti
strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť
strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jeho neprospech. Neobstojí tak námietka žalovaného, že k neuneseniu jeho dôkazného

bremena v časti určenia hraníc pozemkov strán sporu došlo výlučne z dôvodu, že súd prvej inštancie na
pojednávanídňa05.02.2019rozhodolonevykonanínímnavrhovanéhodôkazu-nariadenímznaleckého
dokazovania. Ust. § 209 C.s.p. umožňuje v konaní strane sporu predložiť aj súkromný znalecký posudok
beztoho,abyznaleckédokazovanienariadilsúd.Pričomprihodnotenísúkromnéhoznaleckéhoposudku
platiarovnakékritériáakoprihodnoteníznaleckéhoposudku súdomustanovenéhoznalca.Vychádzajúc

z toho, že žalovanému bol znalecký posudok č.14/2017 predložený žalobkyňou na pojednávaní dňa
30.11.2017 a nariadenie znaleckého dokazovania navrhol na pojednávaní dňa 05.02.2019, možno prijať
záver, že tento prostriedok procesného útoku a procesnej obrany mohol žalovaný uplatniť už skôr, ak by
konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd prvej inštancie tak postupoval
procesne správne, keď žalobcom navrhnutý dôkaz, ktorý navrhol bez toho, aby detailnejšie ozrejmil

potrebu nariadenia znaleckého dokazovania. S rozhodnutím nevykonať žalovaný navrhnutý dôkazy
ako i s odôvodnením tohto rozhodnutia odvolací súd súhlasí. Odvolací súd poznamenáva, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a
aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola
strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Vzhľadom k uvedenému

odvolací súd posúdil námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), ako nedôvodnú.13. K všeobecne formulovanej námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v
ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery

a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

14. Nedôvodnou je i námietka odvolateľa týkajúca sa nevykonateľnosti výroku II rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorú odôvodnil tým, že ak by mal realizovať nové oplotenie, takýto postup by nebol zo
stavebnéhohľadiskamožný,nakoľkohranicapozemkovvediepriamocezplynovýventilnachádzajúcisa
nadzemou.Vykonateľnosťjevlastnosťsúdnehorozhodnutiaukladajúcehopovinnosťplniť,ktorýspočíva

v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. V prejednávanej veci
súd prvej inštancie výrokom II uložil žalovanému povinnosť, a to odstrániť oplotenie nachádzajúce sa
na pozemku žalobkyne - parcela registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
675 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., medzi lomovými bodmi 11 - 501, časť oplotenia
nachádzajúcu sa medzi lomovými bodmi 6 - 501 až po hranicu pozemku žalobkyne parc. č. XXX, ako sú

vyznačené v geometrickom pláne č. 14/2017 znalca B.. Š. Š.. Takto formulovaný výrok rozhodnutia súdu
prvej inštancie je určitý a nespôsobuje nejednoznačnosť vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému.
Vzhľadom k tomu, že žalovanému je uložené odstránenie sporného oplotenia , úvahy žalovaného
týkajúce sa podmienok výstavby nového oplotenia sú bezpredmetné, nesúvisiace s prejednávanou
vecou.

15. V nadväznosti na odvolací dôvod vymedzený odvolateľom v podanom odvolaní podľa § 365 ods.1
písm. b / C.s.p., je treba uviesť, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v
citovanom ustanovení sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace

procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd nezistil naplnenie

citovaného odvolacieho dôvodu.

16. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať

špecifickou odpoveďou.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ( vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne
správne potvrdil.

18.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhradytrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).