Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 6. október 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9Csp/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200409
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2719200409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,

IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanej: U. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom P.
M. XX, o zaplatenie 224,10 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 224,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 224,10 € od 15.3.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.3.2019 domáha toho, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 224,10 € s príslušenstvom, a to z titulu prekročenia na bežnom účte.

2. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o otvorenie bežného účtu, rámcovou zmluvou o bežnom účte s
programom služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu,
výpisom z obchodného registra žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu, správami o pobyte žalovanej
a zistil tento skutkový stav veci:

3. Na základe Rámcovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX o bežnom účte s programom služieb
môjÚČETactive2 a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania zo dňa 3.3.2016
(ďalej len Zmluva) sa právny predchodca žalobcu zaviazal pre žalovanú otvoriť a viesť bežný účet a
za odplatu poskytovať platobné a bankové služby, pričom zároveň v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok poskytol žalovanej prekročenie, t.j. automaticky vykonané prečerpanie predstavujúce
disponovanie s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Úroková
sadzba bola stanovená vo výške 22,95 %, pričom pozostáva z úrokovej sadzby BASE RATE pre

povolené prečerpania (t.j. vo výške 17,90 % ročne) a z prirážky vo výške 5,05 % ročne. Žalovaná na
ich základe čerpala peňažné prostriedky, sumu prekročenia však v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok v lehote 30 dní nezaplatila, z ktorého dôvodu žalobca od Zmluvy dňa 13.2.2018 odstúpil.
Pohľadávka žalobcu je vo výške 224,10 € a predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými obratmi
vykonanými na účte žalovanej.

4. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy

(ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedky dourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa

§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)

6. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

7. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak ide o zmluvu

o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný
informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto

poplatky môžu meniť. Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne
informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,
c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.
Na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho
zákonníka.

8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

9. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v

zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v
rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonala v rámci predmetusvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné
aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských

zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

10. Po preskúmaní Zmluvy súd dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia. Zároveň súd

zistil, že na jej základe plnil právny predchodca žalobcu, ktorý umožnil žalovanej prekročenie na
bežnom účte, na základe ktorého žalovaná čerpala peňažné prostriedky, dlžnú sumu však neuhradila,
z ktorého dôvodu žalobca od Zmluvy odstúpil. Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel
a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 224,10 € predstavujúcu rozdiel medzi debetnými a
kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Zároveň súd priznal žalobcovi z dlžnej sumy aj nárok
na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.3.2019 (t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby)

do zaplatenia, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti nároku žalobcu na zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 22,95 % ročne zo sumy 224,10 € súd žalobu zamietol z dôvodu, že úroky
z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu (ktorá v danom prípade nastala odstúpením
od Zmluvy), ako to vyplýva z konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v

Trnave č. k. 24Co/118/2017 zo dňa 27.6.2018). Súd poukazuje okrem iného na uznesenie Najvyššieho
súdu SR č. k. 4 Obo 143/1998, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012 zo
dňa 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu, pričom od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V tejto
súvislosti súd dodáva, že žalovanú sumu tvoria zmluvné úroky (ako to vyplýva z jednotlivých výpisov z

účtu žalovanej), z ktorého dôvodu je požadovanie úrokov z úrokov (anatocizmus) neprijateľné, keďže
žalobca ani na výzvu súdu neuviedol, z čoho pozostáva žalovaná suma (t.j. nešpecifikoval, akú časť zo
žalovanej sumy tvoria zmluvné úroky).

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal ich

plnú náhradu voči žalovanej. V súvislosti s čiastočným zamietnutím žaloby v časti príslušenstva súd
konštatuje, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v
uplatnenej istine bez príslušenstva, pokiaľ v žalobe nie je vyčíslené (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR č. k. 6 Obo 243/2007). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca časť príslušenstva pohľadávky v žalobe
nevyčíslil, súd uzavrel, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania

súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a
to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).