Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616202071
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616202071.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. NadeždouWallnerovou, v právnej veci žalobkyne: G. F., bytom

G. Z. XXX/XX, Q. Ves, zast. ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: G.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, R., zast.: JUDr. Michal Hargaš, advokát, Miletičova 23, 811 09
Bratislava o zriadenie vecného bremena, určenie priebehu hraníc pozemkov, odstránenie oplotenia a
plynovej prípojky, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje vlastnícku hranicu medzi pozemkami strán sporu, a to pozemkom žalobkyne parc. reg. C,
parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, evidovanom na LV XXX
pre k.ú. Q. H. a pozemkom žalovaného parc. reg. C, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanom na LV XXX pre k.ú. Q. H. a to tak, že táto sa mení v časti
určenej lomovými bodmi
11 - 501 na hranicu určenú lomovými bodmi 11 - 24, vyznačenými znaleckým posudkom č. 14/2017,
vypracovaným znalcom B.. H.D., ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na pozemku žalobkyne - parcela registra C
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H.,

medzi lomovými bodmi 11 - 501, časť oplotenia nachádzajúcu sa medzi lomovými bodmi 6 - 501 až po
hranicu pozemku žalobkyne parc. č. XXX, ako sú vyznačené v geometrickom pláne č. 14/2017 znalca
B.. H.D., ktorý je súčasťou tohto rozsudku a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti zriadenia vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez pozemok - parcelu registra
C parc. č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 164 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q.
H., v prospech vlastníka pozemku - parcely registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., a to v časti ohraničenej lomovými bodmi 24 - 6 -

9 - 11 vyznačenej geometrickým plánom č. 14/2017 znalca Ing. Štefana Špačka zamieta.

Súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému odstrániť plynovú prípojku nachádzajúcu sa pri
lomovom bode 24 na pozemku žalobkyne parc. č. XXX ako je vyznačená v kontrolnom zameraní
Geodetickej kancelárie GeoTime s.r.o. zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 08.03.2016 na súd žalobu, ktorú v priebehu konania zmenila a rozšírila. Súd
pripustil návrhy žalobkyne na zmenu a rozšírenie žaloby a po týchto zmenách sa žalobkyňa domáhala:
- určenia vlastníckej hranice medzi pozemkami strán sporu, a to pozemkom žalobkyne parc. reg. C,
parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, evidovanom na LV XXXpre k.ú. Q. H. a pozemkom žalovaného parc. reg. C, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanom na LV XXX pre k.ú. Q. H. a to tak, že táto sa mení v časti
určenej lomovými bodmi 11 - 501 na hranicu určenú lomovými bodmi 11 - 24, vyznačenými znaleckým

posudkom č. 14/2017, vypracovaným znalcom Ing. H.D.,
- zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok - parcelu registra C parc. č.
XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., v
prospech vlastníka pozemku - parcely registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. Q. H., a to v časti ohraničenej lomovými bodmi 24 - 6 - 9 - 11

vyznačenej geometrickým plánom č. 14/2017 znalca Ing. H.D.
- uloženia povinnosti žalovanému odstrániť oplotenie nachádzajúceho sa na pozemku žalobkyne -
parcela registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanom na LV
č. XXX, k. ú. Q. H., medzi lomovými bodmi 11 - 501, časť oplotenia nachádzajúcu sa medzi lomovými
bodmi 6 - 501 až po hranicu pozemku žalobkyne parc. č. XXX, ako sú vyznačené v geometrickom pláne
č. 14/2017 znalca Ing. H.D.,

- uloženia povinnosti žalovanému odstrániť plynovú prípojku nachádzajúcu sa pri lomovom bode 24
na pozemku žalobkyne parc. č. XXX ako je vyznačená v kontrolnom zameraní Geodetickej kancelárie
GeoTime s.r.o.

2. Návrh týkajúci sa požadovaného zriadenia vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka odôvodnila žalobkyňa tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci Q. H., zapísaných Okresným radom Malacky, katastrálny odbor, na LV č. XXX
pre k. ú. Q. H., parcely reg. "C" a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX, rozostavaný rodinný
dom na parc. č. XXX/X, druh stavby XX, pozemok parc č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku
záhrady, pozemok parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

pozemok parc. č. XXX, o výmere XXXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný je
vlastníkom susediacich nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci Q. H., zapísaných Okresným radom
G., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. Q. H., parcela rg. "C" a to rodinný dom súp. č. XXX, na
parc. č. XXX/X,hospodárska budova, na parc. č. XXX/X, letná kuchyňa na parc. č. XXX/X, pozemok
parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/

X, o výmere XXXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/X o výmere
XXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/X, o výmere XX m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. XXX/X, o výmere XXmX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvorí. Žalobkyňa sa rozhodla na pozemku parc. č. XXX postaviť rodinný dom.
Pri realizácii stavby rodinného domu na parc. č. XXX zistila, že nevedome užíva časť parcely č. XXX/

X o výmere cca. XXmX, ktorej vlastníkom je žalovaný a to vo vjazde na pozemok parc. č. XXX a to
výbežok popri zadnej stene hospodárskej budovy žalovaného, ktorý zasahuje do vjazdu na pozemok
žalobkyne takým spôsobom, že k by si ho žalovaná oplotil, žalobkyni by znemožnil vjazd na pozemok.
Naproti tomu žalovaný užíva časť parcely č. XXX o výmere cca. XmX, ktorej vlastníkom je žalobkyňa
a navyše svojvoľným oplotením dňa 05.07.2015 neoprávnene zabrali aj ďalšiu časť nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalobkyne o výmere cca. XmX a to taktiež vo vjazde na nehnuteľnosť LV č. XXX, parc. č. XXX
oproti hranici, ktorá im právne prislúcha. Sporných 10 m2 pozemku parc. č. XXX/X, ktorého vlastníkom
je žalovaný, predstavuje jediný možný plnohodnotný vjazd na pozemok žalobkyne. V prípade ak bude
žalobkyni zamedzené užívať týchto XXmX, tak ako tomu bolo do 05.07.2015, kedy si žalovaný vystavil
nové oplotenie, žalobkyňa sa na svoj pozemok nedostane žiadnym väčším motorovým vozidlom, čo

pri výmere pozemku 1.648 m2, možnosti výstavby iného rodinného domu a taktiež pri jeho udržiavaní
predstavuje značné obmedzenie. Zároveň je v zmysle platných právnych predpisov neprijateľné a
protizákonné, aby sa k stavbe rodinného domu nemohli v prípade havárie dostať vozidlom hasiči či
rýchla zdravotná pomoc. Ide o časť nehnuteľnosti žalovaného, ktorá nemá pri využití jeho pozemku
žiadnu hodnotu, keďže sa jedná o výbežok v tvare lichobežníka so šírkou od 75 do 125 cm. Žalovaný,

resp. jeho právni predchodcovia nemali až do februára 2015 vedomosť o tom, že túto časť vjazdu na
pozemok žalobkyne vlastnia. Jedná sa skutočne o úzky pás a jeho skutočné a plnohodnotné využitie
zo strany žalovaného je vylúčené. Právni predchodcovia žalovaného dňa 05.07.2015 postavili nový plot
a to bez vydania povolenia a bez oficiálneho vytýčenia hranice predmetných nehnuteľností. Neskôr v
podaniach doplnila, že právni predchodcovia žalobkyne ako i žalobkyňa využívali parcelu reg. "C" č.

XXX zastavané plochy o nádvoria vo výmere XXX m2, evidované okresným úradom v G., katastrálnym
odborom na LV č. XXX pre k.ú. Q. H. v časti medzi parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X ak vjazd na svoj
dvor. Parcela je v uvedenej časti medzi geometrickými lomovými bodmi XXX-XX a XXX-XX široká len
2,06m a v časti medzi geometrickými lomovými bodmi XXX-XX a XXX-XX len 2,49m. Navyše žalovanýumiestnil oplotenie pozemku parc. reg. "c! XXX/X až o 0,5m na pozemok parc. reg. "C" č. XXX a
čom svedčí protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X XX/XXXX. Nakoľko bol vjazd úzky,
bola dohoda s právnymi predchodcami žalovaného, že môžu využívať aj časť parcely reg. "C" XXX/X,

zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, evidované na LV č. XXX pre k.ú. Q. H. nachádzajúca
sa za hospodárskymi budovami postavenými na pozemku p. č. XXX/X a XXX/X evidované na LV č. XXX
pre k.ú. Q. H.. Žalovaný uvedenú časť pozemku oplotil, čím znemožnil žalobkyni vstup s motorovým
vozidlomkrozostavanejstavbejejrodinnéhodomu,postavenéhonapozemkuparc.č.XXX/X zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, evidovaná na LV č. XXX pre k.ú. Q. H.. Žalobkyňa ďalej uviedla,

že nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe cez časť svojho pozemku parc. č. XXX. Vzhľadom na
žalovaným postavené oplotenie, ktoré nerešpektuje právnu hranicu, je vjazd v niektorých častiach užší
a má menej ako dva metre. Takýto prístup nemožno považovať za dostačujúci a bezpečný prístup k
stavberodinnéhodomu.Žalobkyňanemôžebezpečneprechádzaťksvojejstavbe bezrizikapoškodenia
svojho vozidla alebo existujúceho oplotenia. Počas výstavby a následného užívania je potrebné, aby
ku stavbe prešli aj väčšie vozidlá, čo v súčasnosti nie je možné. Žalobkyňa je v procese dokončovania

stavby rodinného domu, pričom dodávatelia materiálov a stavebných prác sú nútení parkovať vozidlá na
verejnejkomunikácii amateriálkustavberodinnéhodomuprenášať.Cezpredmetnýprejazdbyneprešlo
anivozidlorýchlejzdravotnejalebohasičskejslužby.Ustanovenie151oods.3OZnemožnovykladaťtak,
že pokiaľ má vlastník stavby akýkoľvek , aj minimálny prístup k stavbe, tak zriadenie vecného bremena
nie je možné. V súvislosti s posúdením otázky akú šírku pozemku je potrebné považovať za dostačujúcu

pre prístup k stavbe poukázala na slovenskú technickú normu STN 73 6110 - projektovanie miestnych
komunikácií, z ktorej vyplýva, že minimálna šírka jazdného pruhu miestnej komunikácie je 2,75m.
Súčasná šírka pozemku žalobkyne nezabezpečuje žalobkyni dostatočný prístup k jej stavbe nakoľko
predmetný pozemok je vo svojej najužšej časti široký približne len 2 m. Zriadenie vecného bremena
by nepredstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného. Žalovaný a ani jeho právny

predchodcovia roky neužívali časť pozemku, ktorá má byť dotknutá vecným bremenom. V priebehu
stavebného konania na rodinný dom žalobkyne žiaden účastník konania, ani vtedajší majitelia pozemku
parc. č. XXX/X nepodal námietky ani iným spôsobom neprejavil nesúhlas so stavbou rodinného domu
žalobkyne. Právni predchodcovia žalovaného začali užívať predmetnú časť svojho pozemku až potom,
ako ich na nesúlad právnej a skutočnej hranice pozemkov upozornila žalobkyňa, k čomu došlo až v čase

realizácie stavby. Žalobkyňa oslovila aj druhého suseda v snahe zabezpečiť prístup ku svojej stavbe.
Uzavrela s ním dohodu, v ktorej vlastníci pozemkov prejavili súhlas s úpravou hraníc ich pozemkov tak,
aby boli v súlade so skutočným stavom akceptovaným dlhoročne vlastníkmi oboch nehnuteľností. Ani
táto dohoda však nerieši problém s najužšou časťou prejazdu k rodinnému domu žalobkyne. Vlastník
pozemku parc. č. XXX/X nesúhlasí s odpredajom ďalšej časti svojho pozemku ani so zriadením vecného

bremena s odôvodnením, že v predmetnej časti je jeho záhrada príliš úzka. Žalobkyňa sa preto zriadenia
vecného bremena domáha na pozemku žalovaného, lebo sa domnieva, že zriadenie vecného bremena
v tejto časti pozemku, ktorý žalovaný ani jeho právni predchodcovia roky neužívali a ktorý sa nachádza
na ťažko využiteľnom mieste predstavuje menší zásah v porovnaní so zriadením vecného bremena na
pozemkudruhéhosuseda.Žalobkyňanikdysosvojímvozidlomnespôsobilažalovanémužiadnuškodua

popiera , že by mohla stavebnými prácami na stavbe rodinného domu poškodiť statiku na hospodárskej
budove žalovaného.

3. Žalobkyňa ďalej požadovala , aby súd určil hranicu vlastnícku hranicu medzi pozemkami strán sporu,
a to pozemkom žalobkyne parc. reg. C, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

o výmere 675 m2, evidovanom na LV XXX pre k.ú. Q. H. a pozemkom žalovaného parc. reg. C,
parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanom na LV
XXX pre k.ú. Q. H. a to tak, že táto sa mení v časti určenej lomovými bodmi XX - XXX na hranicu
určenú lomovými bodmi XX - XX, vyznačenými znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným
znalcom Ing. H.D., uložil žalovanému povinnosť odstrániť časť oplotenia a plynovú prípojku. Predložila v

konaní znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. H.D., znalcom z odboru geodézie a kartografie,
odvetvie geodézia. Uviedla, že naliehavý právny záujem na určení hraníc pozemkov vyplýva z ust. §
67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, podľa ktorého ak vzniknú rozpory v tvrdení
vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice
vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len

na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor v liste zo dňa
3.1.2019 uvádza, že vo vzťahu ku hranici pozemkov boli určené dva rozdielne lomové body a to
geometrickým plánom č. 36789445-59/2015 a č. 3263222-44/2015. Z obsahu listu je možné dospieť
k záveru, že predmetné body sú v technickom súbore katastra evidované ako sporné, resp. že súpredmetom súdneho sporu. Po preskúmaní hraníc pozemkov strán sporu a oprave ich priebehu bolo
zistené, že stavby žalovaného a to novovytvorené oplatenie nachádzajúce sa medzi lomovými bodmi
11-501 vyznačenými v priloženom znaleckom posudku, časť pôvodného oplotenia nachádzajúca sa

medzilomovýmibodmi6-501vyznačenýmivpriloženomposudku,akoajplynováprípojkanachádzajúca
sa v blízkosti lomového bodu č. 24 na pozemku žalobkyne parc. č. XXX ako je vyznačené v kontrolnom
zameraní geodetickej kancelárie GoeTime s.r.o., sa nachádzajú na pozemku žalobkyne. Z predložených
dokladov žalovaným ohľadom plynovej prípojky nevyplýva, že predchodcovia žalovaného boli oprávnení
umiestniť túto prípojku na susedný pozemok a to čo i len sčasti. Z listiny z februára 1988 vyplýva, že

žiadateľ dostal povolenie umiestniť prípojku na okraj cesty zo strany pozemku žiadateľa. Z vyjadrenia
obce Záhorská Ves zo dňa 09.05.2018 ako miestne príslušného stavebného úradu vyplýva, že v rámci
konania o vydanie stavebného povolenia pre vybudovanie súkromnej plynovej prípojky k nehnuteľnosti
žalovaného neboli predložené žiadne súhlasy vlastníkov susedných nehnuteľností s jej osadením .

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že jedným z predpokladov pre zriadenie vecného bremena

spočívajúceho v potrebe zabezpečiť prístup k stavbe je, že vlastník stavby nemá prístup k stavbe.
Žalobkyňa však má po priľahlom pozemku s parc. č. XXX, ktorý je v jej vlastníctve priamo prístup až k
verejnej komunikácii. Žalovaný oplotil časť pozemku s parc. č. XXX/X v roku 2015. Prvoradým dôvodom
na výstavbu oplotenia bola skutočnosť, že žalobkyňa ako vlastníčka susedného pozemku č. XXX
k.ú. Q. H. realizovala na svojom pozemku stavebné práce ťažkou technikou a stavebné mechanizmy

poškodzovali budovu stojacu na parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný bol ako
vlastník stavby nútený oplotením urýchlene chrániť svoj majetok a zamedziť ďalšiemu poškodzovaniu
stavby. Tieto skutočnosti boli preukázané aj správou statika zo dňa 17.08.2015, ktorý uviedol, že na
stavbe hospodárskej budove postavenej na parc. č. XXX/X boli zistené poruchy trhliny v obvodovej
stene zo strany prístupovej cesty, pričom k ich vzniku došlo na základe dynamického namáhania,

spôsobenéhodopravouvtesnejblízkostiobjektu.Nemožnotedasúhlasiťsargumentácioužalobkyne,že
žalovaný oplotenú časť pozemku vôbec nevyužíva. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že ma
znemožnený prejazd motorovým vozidlom k jej stavbe a že cez otvor 2,06m neprejde žiadne motorové
vozidlo. Napríklad používané motorové vozidlo zn. KIA, ktoré sa využíva v rodine žalobkyne, má šírku
1.790mm, pričom vstup do dvora v najužšom mieste má podľa žalobkyne šírku 2,06m Väčšina osobných

motorových vozidiel predávaných v Slovenskej republike má šírku cca. 1.800mm. Ďalej uviedol, že
žalovaný má toho času oplotený pozemok v zmysle platného GP č. 59/2015 overeného katastrom
dňa 18.08.2015. Žalobkyňa neriešila vstup na svoj pozemok v čase vydávania stavebného povolenia,
hoci vedela, že nie je majiteľkou celej šírky vstupu. Postavila oplotenie medzi parcelami XXX/1 a XXX
a zároveň tvrdí, že uzavrela dohodu s vlastníkmi spomenutej parcely z dôvodu obmedzenia jej práv

smerom k parcele XXX/X, pričom s vlastníkmi parc. č. XXX/X tento problém nekonzultovala. Vedela,
že majitelia pozemku XXX/X jej povolia stavbu jedine za predpokladu, že ich majetok nebude zaťažený
vecnými bremenami. Žalobkyňa prístup k nehnuteľnosti má a aj napriek tomu sa snaží nedôvodne
obmedziť vlastnícke práva suseda. Nárok na zväčšenie vstupu do jej dvora nie je z dôvodu potrebnosti,
ale z dôvodu potreby väčšieho luxusu aj za cenu prípadného poškodzovania majetku suseda. Navyše

rovnaké právo aké sa žalobkyňa snaží vymôcť smerom k parc. č. XXX/X môže vymáhať aj na stranu
parc. č. XXX/X, kde v spomínanom úseku nestojí žiadna budova a tiež jednu časť tej parcely dlhší čas
jej právni predchodcovia užívali.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi a to: výpis z listu vlastníctva č. XXX, č. XXX,

informatívna mapa hranica podľa GP p. č. 507/1-5, fotodokumentácia vjazdu na pozemok žalobkyne,
oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 19.09.2011, právoplatné stavebné povolenie zo dňa
07.11.2011, list zo dňa 25.02.2015 - súhlas vlastníkov nehnuteľnosti s hranicami pozemku, vytyčovací
náčrt nehnuteľnosti LV XXX zo dňa 11.01.2016, overený KN 12.01.2016, oznámenie obce Q. H. o začatí
konania a výzva na predloženie dokladov č. j. SOU-ZV/15/2223/84-VI zo dňa 11.011.2015, overený

vytyčovací protokol zo dňa 11.01.2016, overený geometrický plán zo dňa 29.09.2015, kópia katastrálnej
mapy, správa statika zo dňa 17.08.2015, protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. x 93/2015,
snímka z mapy s rozmermi, list slovenskej komory stavebných inžinierov č. 1083/2016, technické
rozmery automobilov, geometrický plán č. 59/2015, odpoveď obce Q. H. zo dňa 28.06.2017, oznámenie
o začatí stavebného konania zo dňa 19.09.2011, stavebné povolenie č. j. SOU-ZV/11/3063/109-VI zo

dňa 07.11.2011, rozhodnutie Okresného úradu Malacky zo dňa 14.03.2017, kontrolné zameranie Ing.
T., list obce Q. H. zo dňa 09.10.2017, odborné stanovisko okresného riaditeľstva PZ v MA zo dňa
09.02.2017, súkromný znalecký posudok č. 14/2017 vypracovaný Ing. Štefanom Špačekom, znalcom
z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, kópia katastrálnej mapy zo dňa 12.06.2018,odpoveď katastrálneho odboru zo dňa 02.05.2018, povolenie na stavbu plynoinštalácie rodinného
domu zo dňa 12.08.1988, technická správa k projektu plynoištalácie, súhlas s rozkopávkou cesty za
účelom plynofikácie domu č. 283 zo dňa 26.07.1988, osvedčenie o odbornom technickom preskúšaní

plynovodu, zápis o tlakovej skúške odberného plynového zariadenia, zo dňa 28.07.1988, povolenie
odberu zemného plynu zo dňa 22.02.1988, vyjadrenie k plynoištalácii zo dňa 22.02.1988, protokol o
vpustení plynu, objednávka vytýčenie plynárenských zariadení zo dňa 29.05.2018, potvrdenie obecného
úradu Záhorská Ves zo d 09.05.2018, odpoveď obce Záhorská Ves zo dňa 20.9.2018 č. j. SOU-
ZV/18/1056/110-VI, geodetické zameranie pripojovacieho plynovodu zo dňa 23.11.2018, porovnanie

geodetických zameraní Ing. Holič, GeoTime, s.r.o., Senica, stanovisko Okresného úradu G., katastrálny
odbor zo dňa 03.01.2019, OU -M-KO-1/2019. Súd vykonal aj obhliadku nehnuteľností.

6. Z predložených listín a z obhliadky nehnuteľností mal súd za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Q. H., zapísaných Okresným radom G., katastrálny odbor, na LV
č. XXX pre k.ú. Q. H., parcely reg. "C" a to rodinný dom súp. č. XXX parc. č. XXX, rozostavaný rodinný

dom na parc. č. XXX/X, druh stavby 21, pozemok parc č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku
záhrady, pozemok parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parc. č. XXX, o výmere XXXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný je
vlastníkom susediacich nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci záhorská Ves, zapísaných Okresným
radom G., katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. Q. H., parcela reg. "C" a to rodinný dom súp. č. XXX,

na parc. č. XXX/X,hospodárska budova, na parc. č. XXX/X, letná kuchyňa na parc. č. XXX/X, pozemok
parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/
X, o výmere XXXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/X o výmere
XXmX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/X,. o výmere XX m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. XXX/X, o výmere XXmX, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria. Na pozemku parc. č. XXX má žalobkyňa postavená rodinný dom, ktorý je
toho času skolaudovaný a riadne využívaný na bývanie. Ku stavbe je prístup cez parc. č. XXX, ktorá je
vo vlastníctve žalobkyne. Ide o pozemok šírky cca. 2 m. Na začiatku tejto parcely je brána žalobkyne a k
tejto bráne je prístup z obecnej komunikácie. Žalovaný je vlastníkom parc. č. XXX/X, ktorá susedí s parc.
č. XXX. Hranica pozemkov je oplotená a to dvoma plotmi, murovaným- pôvodným a pletivovým - novým.

Oplotenia sú postavené podľa geometrického plánu č. č. XX/XXXX. Hranica pozemkov parc. č. XXX a
č. XXX/X, je sporná, čo vyplýva z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 11.01.2016. Z odpovede
obce záhorská Ves zo dňa 28.06.2017 vyplýva, že stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení
stavby oplotenia žalovaného a nakoľko oplotenie časťou zasahuje do pozemku žalobkyne, konanie v
danej veci prerušil až do rozhodnutia súdu. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. H.D., znalca

z odboru geodézia a kartografie a geometrického plánu č. 6C 45/2016 - 14/2017 zo dňa 27.11.2017
nezodpovedá súčasný stav hranice sporných pozemkov skutočnosti, resp. právnemu stavu. Ďalej je
preukázané, že pod zemským povrchom od obecného pozemku parc. č. XXX/XX, ktorý sa nachádza
pred bránami účastníkov, smeruje na pozemok žalovaného plynová prípojka, ktorá bola vybudovaná v
roku 1988. Prípojka zrejme v nepatrnej časti zasahuje aj pod pozemok žalovanej parc. č. XXX v jej

hornej časti pri lomovom bode č. 24.

7.Súdsanazákladežalobymuselzaoberaťštyrmisamostatnýminárokmiatourčeniavecnéhobremena
práva cesty v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenia hranice pozemkov, odstránenia
oplotenia a odstránenia plynovej prípojky.

8. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka
stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.

9. Zriadenie vecného bremena - práva cesty predstavuje značný zásah do vlastníckeho práva vlastníka
priľahlého pozemku. Súd musí skúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok zakotvených v ust. §
151o ods. 3 OZ a súčasne zvážiť pomer prípadného vecného bremena a zásahu do vlastníckych práv
vlastníka priľahlého pozemku. Hmotnoprávnymi podmienkami pre zriadenie vecného bremena podľa

ust. § 151o ods. 3 OZ , ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že navrhovateľa musí byť vlastníkom
stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak.10. Súd skúmajúc splnenie vyššie uvedených podmienok, dospel k záveru, že nie sú všetky splnené a
preto žalobu na určenie vecného bremena musel vyhodnotiť ako nedôvodnú. Nie je splnená podmienka,
že žalobkyňa nemá zabezpečený prístup ku stavbe cez pozemok v jej vlastníctve. Z dokazovania

vyplynulo, že žalobkyňa má zabezpečený prístup cez pozemok v jej vlastníctve, o to cez parc. č. XXX,
ide o pozemok o šírke takmer 2 m, ktorý vedie priamo od obecnej cesty. Na začiatku tohto pozemku,
cez ktorý má prístup ku stavbe, sa nachádza brána. Ku bráne sa žalobkyňa vie komfortne dostať aj
motorovým vozidlom. Zriadiť vecné bremeno podľa ust. § 151o ods. 3 OZ je možné vtedy, ak vlastník
stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť

inak. V danom prípade nie je táto podmienka splnená. Zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o
ods. 3 OZ nemá slúžiť na komfortnejšie užívanie stavby. V tomto smere súd podporne poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.02.2006 sp. zn. 22 Cdo 38/2005, ktorým bola
vyslovená právna veta, že: " Vecné bremeno potrebnej cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zaistený
prístup na základe obligačného práva, alebo môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve.
Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva odpovedajúcemu vecnému

bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší, alebo že by sa obišiel bez stavebných
úprav, nie je významná." Bolo preukázané, že žalobkyňa má prístup ku stavbe a to cez pozemok v jej
vlastníctve, tento prístup jej umožňuje riadne užívať rodinný dom. Nie je možné zriadiť vecné bremeno
cez cudzí pozemok len z dôvodu, že by to bolo pre žalobkyňu výhodnejšie, resp. prinieslo komfortnejšie
užívanie. Právo cesty podľa názoru súdu neznamená , že musí byť zabezpečený komfortný prejazd

motorovým vozidlom až priamo ku stavbe. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je spokojná s prístupom,
ktorý má k nehnuteľnosti v súčasnosti a chcela by mať iný prístup pre ňu výhodnejší, nie pešo, ale
aj motorovým vozidlom, nie je dôvodom na obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného zriadením
vecného bremena. Ustanovenie § 151 o ods. 3 OZ rieši totiž situáciu, keď vlastník stavby nie je
vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, čo však nie je

prípad posudzovanej veci. Súd na základe vyššie uvedeného časť žaloby týkajúcu sa zriadenia vecného
bremena zamietol.

11. Podľa ust. § 67c ods. 5 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam Ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu

hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte;
zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.
Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.

12. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia hraníc pozemkov žalobkyne parc. reg. C, parc. č. XXX, druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, evidovanom na LV XXX pre k.ú. Q. H.
a pozemkom žalovaného parc. reg. C, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o
výmere XXX m2, zapísanom na LV XXX pre k.ú. Q. H. a to tak, že táto sa mení v časti určenej lomovými
bodmi 11 - 501 na hranicu určenú lomovými bodmi 11 - 24, vyznačenými znaleckým posudkom č. XX/
XXXX, vypracovaným znalcom Ing. H.D.. Zo stanoviska Okresného úradu Malacky zo dňa 03.01.2019

vyplýva, že vo vzťahu k hranici pozemkov strán sporu boli určené dva rozdielne lomové body a to
geometrickými plánmi č. 36789445-59/2015 a č. 3263222-44/2015. Z obsahu listu je možné dospieť k
záveru, že predmetné body sú evidované ako sporné. Súd má teda za to, že žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na určení hraníc pozemkov, nakoľko je táto otázka medzi vlastníkmi pozemkov sporná
a zmenu priebehu hraníc v katastrálnom operáte možno dosiahnuť len na základe rozhodnutia súdu.

13. Žalobkyňa predložila súdu ako rozhodný dôkaz znalecký posudok č. XX/XXXX Ing. H.D., znalca z
odboru geodézia a kartografie, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 6C 45/2016 - 14/2017 zo dňa
27.11.2017. Súd má za to, že otázka určenia hraníc pozemku je čisto otázkou odbornou. Žalobkyňa
predložila súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru geodézia a kartografie, ktorý je

zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie ministerstvo spravodlivosti SR, z ktorého vyplýva, že hranica
pozemkov tak ako je v súčasnosti vedená a evidovaná nezodpovedá skutočnej hranici. Vyplynulo z
predloženého posudku, že hranica pozemkov smeruje k lomovému bodu 24 a nie k lomovému bodu 501.
Súdnemaldôvodpochybovaťotomtoposudkuageometrickompláne,ktorýjejehosúčasťouapriurčení
hranícpozemkovznehovychádzal.Žalovanýuviedol,žetentoposudokazameranieneuznávaanavrhol

nové znalecké dokazovanie. Súd nenariadil nové dokazovanie, nakoľko predložený posudok spĺňa
všetky náležitosti, má doložku, že znalec je si vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by mohol byť vyvodený záver, že
posudok vykazuje vážne nedostatky a je potrebné ho preskúmať. Len uvedenie, že s týmto posudkomžalovaný nesúhlasí, nie je dôvodom na nové znalecké dokazovanie. Predložený znalecký posudok
preukázal, že hranica pozemkov vedie tak ako žiada žalobkyňa určiť žalobou a súčasný stav hraníc
nezodpovedá tomuto zameraniu. Súd vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku, o správnosti

ktorého nemal pochybnosť, žalobe v časti určenia hranice pozemkov vyhovel.

14. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

15. Podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil.

16. Žalobkyňa sa ďalej domáhala odstránenia oplotenia nachádzajúceho sa na pozemku žalobkyne

- parcela registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanom
na LV č. XXX, k. ú. Q. H., medzi lomovými bodmi 11 - 501, časť oplotenia nachádzajúcu sa medzi
lomovými bodmi 6 - 501 až po hranicu pozemku žalobkyne parc. č. XXX, ako sú vyznačené v
geometrickom pláne č. XX/XXXX znalca Ing. H.D., Nárok oprela o už vyššie uvedený znalecký posudok
a geometrický plán. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oplotenie žalovaného je postavené sčasti

na pozemku žalobkyne, keď vychádzame z geometrického plánu č. 6C 45/2016 - 14/2017 zo dňa
27.11.2017 a žalovaný predmetné oplotenie postavil podľa geometrického plánu 59/2015, podľa ktorého
hranica pozemkov vedie k lomovému bodu 501. Geometrický plán č. 59/2015, vyhotovený firmou 111
Abacones s.r.o bol vyhotovený za účelom zameranie stavieb p. č. 507/3, 507/4 a 507/5 a nerieši zmenu
priebehu vlastníckej hranice medzi parc. č. XXX/X a parc. č. XXX a č. XXX, čo skonštatoval vo

svojom stanovisku vedúci katastrálneho odboru, Okresného úradu G.. Ďalej vo svojom stanovisku zo
dňa 18.08.2015 uvádza, že: „ zmienenému geometrickému plánu predchádzalo prešetrenie zákresu
priebehu vlastníckych hraníc parc. č. XXX/X a č. XXX/X. Na základe zistených skutočností bol dňa
05.08.2015 vyhotovený protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X -93/2015.“ Podľa posudku
č. 14/2017 vyplýva, že hranica medzi pozemkami vedie k lomovému bodu č. 24. Táto skutočnosť vyplýva

i z protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 93/2015. Žalovaný zasahuje do vlastníckych
práv žalobkyne, keď časť oplotenia postavil na pozemku v jej vlastníctve a je preto povinný túto časť
oplotenia odstrániť. Podľa znaleckého posudku č. 14/2017 a vyznačenia v geometrickom pláne ide o
časť oplotenia medzi lomovými bodmi 11-501, medzi lomovými bodmi 6-501 až po hranicu pozemku
žalobkyne parc. č. 511. Žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia nemali oprávnenie postaviť plot tak,

aby zasahoval do pozemku žalobkyne. Dané oplotenie však postavili tak, že sa časťou nachádza na
pozemku žalobkyne, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť časť oplotenia,
ktoré s nachádza na pozemku žalobkyne odstrániť.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18.Žalobkyňasadomáhalažalobouajodstráneniaplynovejprípojky,nakoľkotátosasčastinachádzana
pozemku žalobkyne. Súd vykonal obhliadku nehnuteľností, z ktorej mal preukázané, že plynová prípojka

sa nachádza pod zemským povrchom a smeruje z obecného pozemku na pozemok žalovaného. Daná
prípojka zrejme sčasti ide aj pod pozemkom žalobkyne, avšak v časti nepatrnej, čo uviedla aj sama
žalobkyňa. Súd má za to, že plynová prípojka, ktorá je vedená pod zemským povrchom a zasahuje
možno pod pozemok žalobkyne v naozaj malom rozsahu a na takom mieste, kde nie je ani možné
vykonať nejakú stavebnú činnosť, nijakým spôsobom nezasahuje do jej práv ako vlastníka pozemku.

Žiadnym spôsobom jej daná plynová prípojka nebráni pozemok riadne využívať. Súd poukazuje na to,
že v každej veci treba vychádzať z individuálnych okolností jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo
skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdnej
veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov (Nález ÚS SR sp.zn. I ÚS 26/2010). Súd musí
v danom prípade vyhodnotiť so zreteľom na okolnosti prípadu, že tento nárok žalobkyne je v rozpore s

dobrými mravmi a ide o tzv. šikanózny výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Pri obhliadke
nehnuteľností bolo na povrchu zelenou čiarou zakreslené vytýčenie prípojky a už z tohto vytýčenia, bolo
zrejmé, že ak aj prechádza plynová prípojka pod pozemkom žalobkyne, tak naozaj v nepatrnej časti
a na takom mieste pozemku, kde ani nie je reálne možné vykonať nejakú stavebnú činnosť. Súd pretoani nevykonal navrhnutý dôkaz zo strany žalobkyne a to nariadenie geodetického zamerania plynovej
prípojky. Považoval ho za nadbytočný a nehospodárny. Je v danej veci zrejmé, že ak prípojka ide pod
pozemkom žalobkyne tak v nepatrnej časti, čo nakoniec uviedla aj sama žalobkyňa. Nie je bez významu

ani tá skutočnosť, že plynová prípojka bola vybudovaná v roku 1988, nikto z predchádzajúcich vlastníkov
voči vedeniu tejto prípojky doteraz nenamietal. Nie je možné ani skonštatovať že bola vybudovaná v
rozpore so stavebným povolením, ako uvádza žalobkyňa. K tomuto tvrdeniu nebol predložený žiaden
dôkaz. Súd má za to, že nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaného odstránenie danej plynovej
prípojky. Súd vyhodnotil nárok na odstránenie plynovej prípojky ako v rozpore s dobrými mravmi,

neúčelný a nehospodárny, preto návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala odstránenie časti plynovej
prípojky zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že predmetom žaloby boli štyri samostatné
nároky. Súd žalobu v dvoch nárokoch zamietol a v dvoch nárokoch žalobe vyhovel. Súd má teda za
to, že žalobkyňa mala úspech v polovici a taktiež žalovaný mal úspech v polovici. Je preto namieste

určiť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď pomer úspechu a neúspechu
je u oboch účastníkov rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).