Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212020
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119212020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: Q. G., A.. C., U..

XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka so sídlom
Floriánova 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: H. G., U.. XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX D., o úplné
vylúčenie žalovaného z užívania zo spoločného bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalovaného úplne v y l u č u j e z užívania bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode č. X bytového
domu so súpisným číslom XXXX na ulici N., zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. D..

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2019 domáha toho, aby súd úplne vylúčil

žalovaného z užívania spoločného bytu až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 21.6.2019 podala na príslušný súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia na nevstupovanie do spoločného bytu a na nepribližovanie sa na určenú
vzdialenosť k osobe - žalobkyni, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť ohrozená. V návrhu
žiadala, aby súd vydal uznesenie spočívajúce v zákaze vstupu žalovaného do spoločného bytu. a to

až do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM manželov po rozvode a tiež zákaz priblíženia
žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred
orgánmi verejnej moci. Súd vydal následne uznesenie o návrhu na neodkladné opatrenie (sp.zn.:
9C/26/2019-19), v ktorom žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. XX U. X. poschodí, vo
vchodeč.Xbytovéhodomusosúpisnýmč.XXXXU.Z.N.,H.D..Žalovanémutiežuložilzákazpribližovať
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej
moci. Súd tiež uložil žalobkyni v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na

začatie konania o obmedzenie, prípadne o úplné vylúčenie z užívacieho práva odporcu k predmetnému
bytu.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vyše 36 rokov zažíva psychické a fyzické násilie zo strany žalovaného,
ktorý ju neustále zastrašuje, ohrozuje a obmedzuje jej žiť normálny život. Tento stav bol už neznesiteľný,
a preto sa rozhodla situáciu riešiť súdnou cestou. Situácia sa vyostrila dňa 28.12.2018, kedy žalovaný
fyzicky napadol žalobkyňu, bil ju tak, že mala natrhnutú peru, avšak u lekára nebola a hneď po útoku

odišla z bytu na hotel, kde trávili Silvester jej deti, a následne odišla bývať k sestre, lebo sa bála vrátiť do
spoločného bytu. Podobné situácie sa stávali v minulosti častejšie, prítomné boli aj deti, ale žalobkyňa to
neriešila ani prostredníctvom polície, ani odchodom z domácnosti. V januári 2019 sa strany dohodli, že
žalovaný zo spoločného bytu odíde a žalobkyňa mu bude prispievať mesačne sumou 100 € na nájom,no túto dohodu však žalovaný hneď po odsťahovaní sa porušil, a naďalej chodil do spoločného bytu, kde
žalobkyňu nestále slovne urážal a došlo aj k fyzickému útoku. Žalobkyňa sa tak neustále bála ďalšieho
útoku zo strany odporcu.

4. Posledný incident sa stal dňa 30.4.2019. Žalovaný prišiel žalobkyni vrátiť auto. Zazvonil a ona ho
pustila do bytu. Bola však už na odchode a preto ho požiadala, aby sa nezdržiaval a odišiel, avšak
odporca sa chcel „rozprávať“, nazlostil sa, chytil jej pravý ukazovák, ktorý jej silou vytočil. Žalobkyňa
kričala, nech ju pustí, že ju to bolí, ale on pokračoval. Po čase prestal a začal ju rukami búchať po

chrbte a hlave. Žalobkyňa otvorila dvere a kričala o pomoc, až vyšla suseda na chodbu zistiť čo sa to
deje. Žalovaný následne zobral kľúče od auta a odišiel preč. Žalobkyňa následne zavolala políciu, potom
podala trestné oznámenie, momentálne sa tento incident vyšetruje na OO PZ v Prešove. Prst na ruke
má poranený, bola na chirurgickej ambulancii, a keďže je na dôchodku, PN nežiadala. Žalobkyňa mala
pocit, že ju žalovaný prenasledoval, keď chodila na rehabilitácie, čakal na ňu pred poliklinikou. Vedome
sa preto vyhýba miestam, kde by sa mohol odporca nachádzať, nakoľko má z neho strach.

5. Toho času je žalobkyňa na starobnom dôchodku a chce žiť kľudne bez strachu a stresu zo svojho
manžela. V súčasnosti býva v spoločnom byte, kde sa po vydaní uznesenia o neodkladnom opatrení cíti
oveľa bezpečnejšie. Žalobkyňa tiež podala na súd návrh na rozvod manželstva, keďže súčasná situácia
je taká, že vylučuje akúkoľvek možnosť obnovenia vzťahu so žalovaným.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že návrh žalujúcej strany o úplné
vysťahovanie z bytu považuje za bezpredmetný, nakoľko sa z ich spoločne nadobudnutého bytu už
dočasne vysťahoval a do vysporiadania spoločného majetku sa tam nemieni vrátiť.

7. Žalovaný sa nestotožnil sa s argumentom žalujúcej, že vyše 36 rokov zažíva psychické a fyzické
násilie zo strany žalovaného a už vôbec nie s tvrdením, že ju neustále zastrašuje, ohrozuje a bráni
jej žiť normálny život; podľa neho žili normálny manželský život, všetok možný voľný čas trávili spolu,
žalobkyňa nikdy neprejavila záujem vykonávať akékoľvek aktivity alebo tráviť voľný čas inak ako
spoločne. Prežili spolu zmysluplné a pokojné manželstvo, v ktorom vládol súlad a ktoré sa začalo

výraznejšie narúšať až ostatný rok, kedy hádky medzi nimi boli čoraz častejšie a vyhrotenejšie, čo
ho viedlo k rozhodnutiu opustiť dočasne byt. Ich hádky začali nadobúdať obludné rozmery najmä v
prípadoch, keď ho žalujúca provokovala svojim správaním i slovne s jediným cieľom - vyvolať v ňom
žiarlivosť, čo sa jej opakovane aj podarilo.

8. Žalovaný ďalej uviedol že je síce pravdou, že sa dohodli, že mu žalobkyňa bude prispievať mesačne
sumou 100 € na bývanie, ale nikdy sa nerozprávali o tom, že ju nesmie ani navštíviť v ich spoločnom byte
- naopak - sama ho pozývala do bytu na kávu pri rôznych príležitostných stretnutiach. On sám žalobkyňu
navštívil alebo inak kontaktoval len z dôvodu, aby mu predbežne poskytla z ich spoločných úspor nejakú
finančnú čiastku na preklenutie finančnej tiesne, v ktorej sa ocitol nie vlastným zavinením. Ich stretnutia

sa zvyčajne končili hádkami, žalobkyňa mu odmietala finančne prispieť pri zariaďovaní podnájmu, či
na iné, pre život nevyhnutné potreby, napriek tomu, že úspory nadobudli spoločne a provokovala ho
vyjadreniami, že aj tak skončí ako bezdomovec. Zo spoločnej domácnosti/ z nášho spoločného bytu
odišiel bez akýchkoľvek finančných prostriedkov.

9. Žalovaný úplne vylúčil a považoval za osočovanie vyjadrenie pocitov žalobkyne, že ju prenasledoval,
keď chodila na rehabilitácie a že ju čakal pred poliklinikou. V tom čase na rehabilitácie chodil aj on
a ich stretnutia sa uskutočnili vtedy, ak sa zhodoval čas našich liečebných procedúr. Žalovaný pripojil
Rozhodnutie o zastavení konania vydaného 19.8.2019 Okresným úradom v Prešove, odbor všeobecnej
vnútornej správy, oddelenie priestupkov.

10. Žalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenie žalovaného, že sa do predmetného bytu nemieni vrátiť, a
že celé konanie považuje za bezpredmetné považuje za účelové vzhľadom k prebiehajúcemu súdnemu
konaniu vo veci, nakoľko žalovaný sa žalobkyni viackrát vyhrážal, že sa do spoločného bytu vráti a
prestane platiť nájom v podnájme aj napriek dohode, ktorú uzavreli v januári 2019. Túto dohodu však

žalovaný hneď po odsťahovaní porušil, naďalej chodil do spoločného bytu, kde žalobkyňu nestále slovne
urážal a došlo aj k fyzickému útoku, naposledy dňa 30.4.2019. Viackrát sa stalo, že si žalovaný otvoril
dvere, vošiel do bytu a vyžadoval rozhovor so žalobkyňou.11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že manželstvo strán bolo od začiatku problémové, neskôr sa bežný
manželský konflikt zmenil na násilný partnerský vzťah, kedy žalobkyňa bola dlhé roky fyzicky napádaná
žalovaným, rešpekt a úcta žalovaného voči žalobkyni absentovali, žiarlil na ňu, obviňoval ju zo všetkého,

správal sa k nej vulgárne. Celé manželstvo žalobkyňa „počúvala“ žalovaného, plnila jeho požiadavky,
keď nevykonala niečo podľa vôle žalovaného, dostala bitku a bola osočovaná nadávkami. Rokmi sa
vo vzťahu vytvoril cyklus násilia, kedy je typické, ako je to aj v tejto veci, že násilný partner, tak ako
žalovaný, zapiera a zľahčuje situáciu. Svoje správanie nikdy neoznačuje za násilnícke, hovorí len o
bežnom konflikte, či dokonca pokojnom manželstve. Toho času prebieha na tunajšom súde konanie

o rozvod manželstva, pretože vzťah účastníkov je dlhodobým zlým zaobchádzaním žalovaného voči
žalobkyni vážne narušený.

12. Žalobkyňa sa snažila dohodnúť sa so žalovaným ohľadom otázky bývania, uhradila v januári 2019
depozit za nájom vo výške 600 €, následne uhradila nájom vo výške 150 €, dala mu 200 € za zubnú
náhradu a ďalších 100 € na zriadenie TV do bytu. Náklady za auto, ktoré užíval žalovaný, znášala

žalobkyňa. Okrem spomínaného nájmu žalovaný užíva aj spoločnú chatu na N., kde žalobkyňa uhrádza
poplatky za elektrinu, a žalovaný taktiež poskytuje na prenájom bez jej vedomia. Žalovaný si nechal
preplatok za spoločný byt vo výške 400 € a tiež vybral preplatok za synov byt vo výške 500 €. Žalovaný je
poberateľom starobného dôchodku. Tvrdenie, že žalovaný odišiel bez finančných prostriedkov sa teda
nezakladá na pravde.

13. Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že porušil dohodu po jeho odchode z bytu je
zavádzajúce a nepravdivé. Do bytu prišiel len vtedy, keď ho žalujúca vyzvala, aby prišiel z dôvodu
ďalšieho rozhovoru, a už vôbec si nikdy byt neotvoril, nakoľko kľúče od bytu odovzdal už pri jeho prvom
odchode, dočasnom vysťahovaní. Z bytu odišiel dobrovoľne - dočasne, kým sa situácia nestabilizuje.

So žalobkyňou sa stretával alebo telefonicky ju kontaktoval len z dôvodu, aby mu poskytla časť z ich
spoločných úspor, nakoľko sa dostal do finančnej tiesne, spôsobenej nie jeho vinou.

14. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že ich manželstvo bolo od začiatku problémové. Naopak, dlhé
roky žili pokojný manželský život, mali spoločné záujmy, chodili spolu na dovolenky, výlety, spoločne

trávili víkendy s rodinou. Spolu si postavili chatu, na ktorú taktiež chodili spolu a trávili tam spolu šťastné
chvíle. V súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde Prešov konanie o rozvod manželstva, v ktorom
žalobkyňa uvádza, že nezhody v ich manželstve sa stupňovali v čase, keď začala pracovať v ústave na
výkon väzby, na úseku stravovania. Nezmieňuje sa však o príčinách zhoršenia vzťahov medzi nimi. Ich
hádky boli naozaj častejšie a ich dôvodom bola vždy nevera žalobkyne. Z množstva epizód vybral dve.

V tom čase mu jedného dňa zatelefonoval kolega žalobkyne a informoval ho o tom, že žalobkyňu vezie
domov ich ďalší kolega a tiež o jej nepatričnom chovaní na oslave, ktorú mali na pracovisku. Následne
žalobkyňu našiel niekoľko ulíc od ich bydliska v aute s dotyčným kolegom. Situácia bola jednoznačná:
obaja ležali na sklopených sedadlách v nelichotivej polohe. So žalobkyňou mal vážny pohovor a sľúbila,
že sa podobné situácie už nebudú opakovať. Dokonca ho chcela presvedčiť o tom, že to nebolo tak ako

to vyzeralo a že ľudia sú zlí a len im závidia ako sa majú dobre. Od tohto incidentu prešiel istý čas. Keď
sa vracal poobede z práce domov, tak pred dverami ich bytu ho čakala uplakaná manželka ďalšieho
kolegu žalobkyne, ktorá ho prosila, aby dohovoril svojej žene (žalobkyni), nech im nerozbíja manželstvo.
O týchto skutočnostiach nikdy nikomu nehovoril, a so žalobkyňou riešil tak, aby o tom nevedeli ani
ich spoločné deti. Podobné epizódy sa odohrávali aj naďalej, často aj na ich chate na N.. Situácia sa

stávala čoraz vážnejšou a pred niekoľkými rokmi reálne zvažoval ukončenie manželstva, keďže sa cítil
ponížený a situácia už bola pre neho neúnosná. Veril však, že vzniknuté nedorozumenia a nezhody
vyriešia aj vzhľadom na ich pokročilý vek, a očakával, že spoločné užívanie si dôchodku prinesie do ich
manželstva pokoj. Nie je teda pravda, že ich manželstvo bolo od začiatku problémové. Za roky spolužitia
sa žalobkyňa nikdy nezmienila o rozvode. Podľa jeho názoru jej vyhovoval status vydatej ženy a zároveň

si užívať mimomanželské vzťahy.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že ich súkromné problémy nikdy nepovažoval za potrebné riešiť s rodinou
alebo s ich synmi. Do nezhôd ich nikdy nezaťahovali a preto považoval Dokument o živote rodičov, ktorý
napísal ich náš syn H. za nedôveryhodný a vykonštruovaný, H. žije už 12 rokov v M.. Žalobkyňa ho

celé roky finančne podporuje, čo mohlo byť motívom pre napísanie spomínaného Dokumentu o živote
rodičov. Žalobkyňa sa zdanlivo snažila s ním dohodnúť ohľadom otázky jeho dočasného bývania, ale v
januári 2019, ihneď po ich dobrovoľnom dočasnom odchode z ich spoločného bytu, žalobkyňa bez jeho
vedomia a bez jeho súhlasu vybrala spoločné úspory a ako ho informoval zamestnanec banky, zrušila ajich účet. Spoločné úspory činili v mesiaci december 2018 sumu cca 16.000 €. Navyše, dočasné bývanie
je pre neho nevyhovujúce a negatívne ovplyvňuje jeho zdravotný stav.

16. Podľa žalovaného náklady na auto boli hradené z našich spoločných peňazí. Spoločnú chatu na N.
síce užíval, ale rovnako ju mohla užívať aj žalobkyňa. Poplatky za elektrinu sú uhrádzané zo spoločne
nadobudnutých peňazí, keďže sú stále manželia. Na N. sa aj on podieľal finančne na jej údržbe a úhrade
poplatkov, súvisiacich s prevádzkou chaty: výmena vodárne: 320 €, výmena koša do studne: 25 €,
výmena odpadov: 35 €, oprava chodníka pri potoku: 50 €, oprava kanalizácie (silné prívalové dažde) 22

€ a ďalšie výdavky. Nie je pravdou, že poskytoval chatu na prenájom - na chate sa občas zdržiavala jeho
rodina a priatelia. Preplatok za spoločný byt za rok 2018 vo výške 400 € prevzal so súhlasom žalobkyne,
ktorá mu to osobne navrhla. Prevzatie preplatku za synov byt osobne konzultoval so synom G. v mesiaci
máj 2019. Dohodli sa, že hneď ako mu žalobkyňa poskytne časť z ich spoločných úspor, preplatok mu
uhradí. V súčasnosti poberá starobný dôchodok, no pravdou je, že po dočasnom odchode z bytu sa jeho
náklady na život podstatne zvýšili a jeho starobný dôchodok nestačí na ich pokrytie. Aj preto nemôže

súhlasiť s úplným vylúčením užívania zo spoločného bytu osoby.

17. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, jej právna
zástupkyňa a žalovaný.

18. Žalobkyňa trvala na podanom návrhu. Uviedla, že zámok na dverách bytu vymenila po tom, čo bolo
rozhodnuté o neodkladnom opatrení. Žalobkyňa ďalej uviedla, že účty majú oddelené a sumu 100 €
posiela z vlastného účtu, pričom so žalovaným nechce komunikovať bez prítomnosti tretej osoby.

19. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Jediným dôvodom podania návrhu sú peniaze a otázka

spoločného bytu. Nie je ochotný bývať po podnájmoch a žalobkyňa mu odmieta poskytovať financie. Nie
je pravdou ani to, že manželku týral a ohradzuje sa voči tomuto.

20.Súdvykonaldokazovanielistinamiatouznesenímoneodkladnomopatrení,rozhodnutímozastavení
priestupkového konania, čestným prehlásením H. G., správou psychologického vyšetrenia G.. H.

G., lekárskymi správami G.. D. R., čestným vyhlásením G. G., potvrdením o trvalom pobyte strán
konania, dohodou o ďalšom užívaním spoločnej nehnuteľnosti, predvolaním na prejednanie priestupku,
potvrdením o oznámení priestupku, výpismi z LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, L..Ú.. D., pričom zistil tento
skutkový stav:

21. Zo sobášneho listu súd zistil, že strany konania uzavreli manželstvo v F. dňa XX.X.XXXX. Z LV č.
XXXXX, L..Ú.. D., súd zistil, že strany konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX vo vchode
č. X U. X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX postavenom na par. č. XXXXX evidovanej na LV
č. XXXXX. Z potvrdenia Mesta D. o trvalom pobyte vyplýva, že strany konania majú posledné spoločné
trvalo bydlisko na adrese N. X, D..

22. Dňa 8.3.2019 strany konania uzavreli dohodu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti, podľa ktorej
spoločnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na N. Z. Č.. X H. D. bude užívať žalobkyňa a žalovaný v
podnájme, pričom žalobkyňa mu bude prispievať na nájom sumou 100 € mesačne.

23. Z lekárskej správy MUDr. D. R., zo dňa 7.5.2019 vyplýva, že dňa 30.4.2019 mal žalobkyňu napadnúť
jej manžel, pričom jej dozadu druhý prst pravej ruky a odvtedy pociťuje bolesť, obmedzenú hybnosť
a pretrváva opuch. V oblasti medzičlánku zhybu ukazováka. Lekár diagnostikoval vykĺbenie článku
druhého prsta pravej ruky.

24. Zo záverov psychologického vyšetrenia žalobkyne dňa 6.5.2019 klinickým psychológom, G.. H. G.C.,
súd zistil, že žalovaná trpí akútnou stresovou poruchou s poruchami spánku, úbytkom na hmotnosti,
s anxiózno-depresívnou symptomatikou, zvýšenou vigilanciou, neurovegetatívnou symptomatikou pri
kontakte so spúšťačom spomienky na traumu, anxiózne sny, pocity derealizácie, bezmocnosti s
presahom do kognitívnej oblasti - narušená schopnosť koncentrácie pozornosti, prítomnosť vtieravých

myšlienok a predstáv súvisiacich s traumatickým zážitkom. Aktuálne bez suicidálnych tendencií, bez
psychotickej symptomatiky. Psychologička zároveň odporučila absenciu kontaktu s agresorom, nakoľko
pri opakovanom kontakte by mohlo dôjsť k plnému rozvinutiu posttraumatickej stresovej symptomatiky.25. Tunajší súd neodkladným opatrením zo dňa 21.6.2019, č.k. 9C/26/2019-19, uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať do bytu č. XX U. X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX
na ulici N., H. D.. Žalovanému tiež uložil zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10

metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Súd taktiež uložil žalobkyni v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania o obmedzenie, prípadne o
úplné vylúčenie z užívacieho práva odporcu k predmetnému bytu.

26. Syn strán konania, G. G., vo svojom vyjadrení zo dňa 13.5.2019 uviedol, že zákaz priblíženia a

zákaz vstupu do bytu mal byť udelený a riešený už dávno, nakoľko už od útleho detstva vnímal, že
otec fyzicky aj verbálne napádal matku a neraz bol svedkom toho, ako otec mamu zbil. Po poslednom
napadnutížalovanáodnehoodišlaazačaližiťoddelene,nootecsasňoustálesnažiludržiavaťkontakta
doslova ju prenasledoval, lebo zistil kedy chodí na rehabilitácie a následne tam chodil v rovnakom čase.
Bol a aj je psychicky nevyrovnaný z celej situácie, je nervózny, podráždený, neprimerane agresívnej
reaguje a vulgárne nadáva už aj jemu a bratovi. Takmer zakaždým keď sa stretol s matkou to vyústilo do

vulgárneho nadávania, ktorého bol svedkom, nakoľko musel byť vždy prítomný pri stretnutiach, aby ju
opäť fyzicky nenapadol. Pri ich poslednom stretnutí nebol, nakoľko otec prišiel nečakane a neohlásenie
za matkou, lebo jej doviezol auto. Toto stretnutie sa skončilo fyzickým napadnutým. Matka žije v strachu,
čo sa stane, ak sa otec znovu rozhodne prísť.

27. Z podania syna strán konania, H. G., označeného ako „Dokument o živote rodičov.“ súd zistil, že si
spomína na to ako otec na matku neustále nadával, vrieskal a mlátil. Matku zbil na N. v októbri 2018,
potom v decembri po Vianociach jej robil ústa. Matka našla odvahu a pred novým rokom si zbalila kufre a
odišla. Otec ostal v byte ale po vzájomnej dohode sa odsťahoval. Nevydržal dlho a hneď ako mal ďalšiu
príležitosť, keď ho matka pustila do bytu ju napadol, zmlátil a takmer zlomil prst na ruke.

28. Na základe zistených skutočností, súd vec právne posúdil:

29. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a

udržiavaním.

30. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak sa z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z

manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

31. Vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť
užívacie právo jedného z manželov k domu, bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Zákon v tomto prípade teda uprednostňuje ochranu osobnosti pred nedotknuteľnosťou
vlastníctva, teda jeho účelom je ochrana osobnosti (v širšom zmysle) na úkor iného práva druhej
osoby. Je tomu tak preto, že osobnosť človeka (zahŕňajúca jeho telesnú aj duševnú integritu) je
spoločensky a právne významnejšia hodnota ako výkon vlastníckeho práva, v danom prípade práva
spoluvlastníka užívať spoločnú vec. Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do

úvahyvtedy,akvovzťahukmanželovialeboblízkejosobe,ktorábývavspoločnejdomácnosti,dochádza
k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie tejto
občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi buď vo forme obmedzenia užívacieho práva, alebo
vo forme úplného vylúčenia užívacieho práva sú: existencia bezpodielového spoluvlastníctva, existencia
spolužitia obidvoch manželov v dome alebo byte, existencia fyzického alebo psychického násilia vo

vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe alebo existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, neznesiteľnosť
ďalšieho spolužitia z dôvodov tohto násilia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku násilia teda musí mať
značnú intenzitu. Musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto
spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Takéto súdne rozhodnutie je zásahom
do výkonu vlastníckeho práva a vo svojej podstate predstavuje občianskoprávnu sankciu vo vzťahu k

páchateľom násilia. Existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia musí byť preto v súdnom
konaní náležite preukázaná. Rovnako je potrebné preukázať, že toto konkrétne fyzické či psychické
násilie spôsobilo zníženie kvality spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti do tej miery, že spolužitie sa stalo
neznesiteľným. Je na žalobcovi, teda na tom, voči ktorému údajne násilie smeruje, aby preukázal, žemedzi fyzickým a psychickým násilím a neznesiteľnosťou spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti existuje
príčinná súvislosť.

32. Pre úspešnosť podanej žaloby je v prvom rade nevyhnutné, aby bola preukázaná existencia násilia
alebo aspoň hrozba takéhoto násilia. Súd má existenciu či už fyzického alebo psychického násilia
žalovaného voči žalobkyni za preukázanú jednak lekárskou správou a psychologickým vyšetrením a
taktiež aj písomnými vyjadreniami synov strán konania. Žalovaný pritom sám uviedol, že medzi ním
a žalobkyňou dochádzalo v poslednom čase k vyhrotenejším hádkam, avšak ich príčinou mala byť

podľa neho nevera žalobkyne, čo však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný na margo
vyjadrenia plnoletého syna H. uviedol, že je nedôveryhodné a vykonštruované, nakoľko syn žije 12 rokov
v M. a žalobkyňa ho finančne podporuje, avšak žalovaný vôbec nepoprel skutkové tvrdenia uvedené
ďalším synom G., z ktorých vyplýva, že medzi stranami nešlo bežné konflikty manželov, naopak jednalo
sa o jednostranné násilné konanie žalovaného voči manželke prejavované či už v rovine fyzickej alebo
verbálnej v podobe vulgarizmov a nadávok.

33. Súd nepochybuje, že žiť v neustálom strese kvôli nevyspytateľnému a agresívnemu správaniu
žalovaného a v obave o svoje zdravie spôsobuje neznesiteľnosť takého spolužitia a tým naplnenie
ďalšieho zákonného predpokladu v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neúnosnosť bývania
žalobkyne a žalovaného pod jednou strechou potvrdzuje aj fakt, že samotné strany uzavreli dohodu o

užívaní spoločného bytu s tým, že žalobkyňa bude prispievať žalovaného na nájomné. Súd tiež vzal
zreteľ na odporúčanie psychologičky a možné následky kontaktu so žalovaným na jej psychický stav.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa dokonca odmieta komunikovať so žalovaným bez
prítomnosti tretej osoby. Navyše je tiež potrebné uviesť, že ich manželstvo bolo rozvedené (aj keď ešte
nie právoplatne) a to na základe návrhu žalobkyne, a aj táto skutočnosť by nepochybne mohla vyvolať

voči žalobkyni negatívnu reakciu zo strany žalovaného, ktorý pritom v tomto konaní tvrdil, že spolu viedli
pokojný manželský život.

34. Žalovaný tiež namietal, že žaloba je bezpredmetná, nakoľko zo spoločného bytu sa vysťahoval
a teda spolužitie ako predpoklad úspešnosti žaloby neexistuje. Takýto záver je však nesprávny. Text

zákona ustanovuje podmienku, že „ďalšie spolužitie“ sa stalo pre druhého manžela neznesiteľným. Ani
gramatickým výkladom tohto ustanovenia sa nedá dospieť k záveru o tom, že v čase rozhodnutia súdu,
resp. podania žaloby sa musí jednať o aktuálne trvajúce spolužitie. Naopak vyplýva z neho, že ďalšie,
teda budúce spolužitie, sa stalo neznesiteľným. Podmienku existencie spolužitia tak treba chápať ako
existenciuspolužitia,čiužminuléhoalebosúčasného.Nepochybnevkonaníbolapreukázanáexistencia

spolužitiasporovýchstrán.Žalovanémubysabezsúdnehorozhodnutiaovylúčenízužívaniabytumohol
kedykoľvek do neho vrátiť, keďže sám v podaní zo dňa 9.10.2019 uviedol, že z bytu odišiel dočasne.

35.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostítedasúddospelkzáveru,žežalobajedôvodnáapretojejv
celomrozsahuvyhovel.Súdnepovažovalzapotrebnévypočuťsynastránkonania,G.,nakoľkomalzato,

že na základe vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
vo veci. Skutočnosť, že žalobkyňa mal vybrať úspory z banky, čo však žalovaný ani nepreukázal, nie
dôvodnom pre to, aby súd žalobu zamietol. Majetkové otázky manželov môže žalovaný riešiť inými
právnymi prostriedkami.

36. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 C.s.p. a
v plnej miere úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov
bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.