Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212020
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119212020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Kohúta v sporovej veci žalobkyne: Q. G., A.. C., U.. XX.X.XXXX, R. N.
X, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka so sídlom v Prešove, Floriánova 12,
IČO: 37783319, proti žalovanému: H. G., U.. XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX D., o úplné vylúčenie
žalovaného z užívania spoločného bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 8C/30/2019-36 z 18.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vylúčil žalovaného úplne z užívania bytu č. XX na 3.
poschodí vo vchode č. 9 bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici N., zapísaného na LV
XXXXX, k.ú. D.. Určil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že strany konania uzavreli manželstvo v F. dňa 13.1.1983. Z LV č. XXXXX,
k.ú. D., súd prvej inštancie zistil, že strany konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX vo
vchode č. X na 3. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX postavenom na par. č. XXXXX evidovanej

na LV č. XXXXX. Z potvrdenia Mesta Prešov o trvalom pobyte vyplýva, že strany konania majú posledné
spoločné trvalo bydlisko na adrese N. X, D..

3.Dňa8.3.2019stranykonaniauzavrelidohoduoužívaníspoločnejnehnuteľnosti,podľaktorejspoločnú
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na N. Z. Č.. X v D. bude užívať žalobkyňa a žalovaný v podnájme, pričom
žalobkyňa mu bude prispievať na nájom sumou 100,- eur mesačne.

4. Z lekárskej správy G.. D. R., zo dňa 7.5.2019 vyplýva, že dňa 30.4.2019 mal žalobkyňu napadnúť
jej manžel, pričom jej dozadu druhý prst pravej ruky a odvtedy pociťuje bolesť, obmedzenú hybnosť
a pretrváva opuch. V oblasti medzičlánku zhybu ukazováka. Lekár diagnostikoval vykĺbenie článku
druhého prsta pravej ruky.

5. Zo záverov psychologického vyšetrenia žalobkyne dňa 6.5.2019 klinickým psychológom, G.. H. G.,
súd zistil, že žalovaná trpí akútnou stresovou poruchou s poruchami spánku, úbytkom na hmotnosti,

s anxiózno-depresívnou symptomatikou, zvýšenou vigilanciou, neurovegetatívnou symptomatikou pri
kontakte so spúšťačom spomienky na traumu, anxiózne sny, pocity derealizácie, bezmocnosti s
presahom do kognitívnej oblasti - narušená schopnosť koncentrácie pozornosti, prítomnosť vtieravých
myšlienok a predstáv súvisiacich s traumatickým zážitkom. Aktuálne bez suicidálnych tendencií, bezpsychotickej symptomatiky. Psychologička zároveň odporučila absenciu kontaktu s agresorom, nakoľko
pri opakovanom kontakte by mohlo dôjsť k plnému rozvinutiu posttraumatickej stresovej symptomatiky.

6. Súd prvej inštancie neodkladným opatrením zo dňa 21.6.2019, č.k. 9C/26/2019-19, uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať do bytu č. XX na 3. poschodí, vo vchode č. X. bytového domu so súp. č. XXXX
na ulici N., v D.. Žalovanému tiež uložil zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Súd taktiež uložil žalobkyni v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania o obmedzenie, prípadne o

úplné vylúčenie z užívacieho práva odporcu k predmetnému bytu.

7. Syn strán konania, G. G., vo svojom vyjadrení zo dňa 13.5.2019 uviedol, že zákaz priblíženia a zákaz
vstupu do bytu mal byť udelený a riešený už dávno, nakoľko už od útleho detstva vnímal, že otec fyzicky
aj verbálne napádal matku a neraz bol svedkom toho, ako otec mamu zbil. Po poslednom napadnutí
žalobkyňa od neho odišla a začali žiť oddelene, no otec sa s ňou stále snažil udržiavať kontakt a doslova

ju prenasledoval, lebo zistil kedy chodí na rehabilitácie a následne tam chodil v rovnakom čase. Bol a aj
je psychicky nevyrovnaný z celej situácie, je nervózny, podráždený, neprimerane agresívnej reaguje a
vulgárnenadávaužajjemuabratovi.Takmerzakaždýmkeďsastretolsmatkoutovyústilodovulgárneho
nadávania, ktorého bol svedkom, nakoľko musel byť vždy prítomný pri stretnutiach, aby ju opäť fyzicky
nenapadol. Pri ich poslednom stretnutí nebol, nakoľko otec prišiel nečakane a neohlásene za matkou,

lebo jej doviezol auto. Toto stretnutie sa skončilo fyzickým napadnutým. Matka žije v strachu, čo sa
stane, ak sa otec znovu rozhodne prísť.

8. Z podania syna strán konania, H. G., označeného ako „Dokument o živote rodičov.“ súd zistil, že si
spomína na to ako otec na matku neustále nadával, vrieskal a mlátil. Matku zbil na N. v októbri 2018,

potom v decembri po Vianociach jej rozbil ústa. Matka našla odvahu a pred novým rokom si zbalila kufre
a odišla. Otec ostal v byte, ale po vzájomnej dohode sa odsťahoval. Nevydržal dlho a hneď ako mal
ďalšiu príležitosť, keď ho matka pustila do bytu ju napadol, zmlátil a takmer zlomil prst na ruke.

9. Žalovaný tiež namietal, že žaloba je bezpredmetná, nakoľko zo spoločného bytu sa vysťahoval a

teda spolužitie ako predpoklad úspešnosti žaloby neexistuje. Takýto záver je však nesprávny. Text
zákona ustanovuje podmienku, že „ďalšie spolužitie“ sa stalo pre druhého manžela neznesiteľným. Ani
gramatickým výkladom tohto ustanovenia sa nedá dospieť k záveru o tom, že v čase rozhodnutia súdu,
resp. podania žaloby sa musí jednať o aktuálne trvajúce spolužitie. Naopak vyplýva z neho, že ďalšie,
teda budúce spolužitie, sa stalo neznesiteľným. Podmienku existencie spolužitia tak treba chápať ako

existenciuspolužitia,čiužminuléhoalebosúčasného.Nepochybnevkonaníbolapreukázanáexistencia
spolužitiasporovýchstrán.Žalovanémubysabezsúdnehorozhodnutiaovylúčenízužívaniabytumohol
kedykoľvek do neho vrátiť, keďže sám v podaní zo dňa 9.10.2019 uviedol, že z bytu odišiel dočasne.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť syna strán
konania, Miroslava, nakoľko mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že žalobkyňa mala vybrať úspory z banky,
čo však žalovaný ani nepreukázal, nie je dôvodnom pre to, aby súd žalobu zamietol. Majetkové otázky
manželov môže žalovaný riešiť inými právnymi prostriedkami.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol.

13. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Postup žalobkyne v tomto konaní je vedený snahou o dosiahnutie majetkového
prospechu na úkor žalovaného a je zneužitím inštitútu obmedzenia a vylúčenia z užívania bytu, pričom
takýto postup by nemal požívať právnu ochranu. Cieľom žalobkyne je poškodiť žalovaného. Súd sa

priklonil na stranu žalobkyne a nezohľadňoval argumentáciu žalovaného. Obmedzil vlastnícke právo
žalovaného bez akýchkoľvek objektívnych dôkazov, že žalobkyňou tvrdené udalosti sa naozaj stali,
pretože všetky skutkové zistenia sú založené len na vyhláseniach žalobkyne a ňou predložených
údajných vyhlásení plnoletých synov žalobkyne a žalovaného. Súd však tvrdeniam žalovanéhoneprikladal nijakú váhu a naopak tvrdenia žalobkyne v plnej miere akceptoval. V závislosti na podaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe vylúčenia žalovaného z užívania bytu,
žalobkyňa si privlastnila spoločné peňažné úspory. Žalobkyňa sa snaží dostať žalovaného do situácie,

keď si v plnej miere privlastnila nielen úspory, ale stáva sa aj jedinou užívateľkou spoločného bytu.
Žalovaný sa po doručení rozsudku pokúsil skontaktovať so žalobkyňou s cieľom dohodnúť vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, avšak žalobkyňa prostredníctvom výhovoriek v
konečnom dôsledku na tieto návrhy žalovaného nepristúpila, pretože celého spoločného majetku sa
vyššie popísaným spôsobom zmocnila.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

17. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

18. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ak sa z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového

spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že uznesením o neodkladnom opatrení
č.k. 9C/26/2019-19 z 21.6.2019 uložil Okresný súd Prešov žalovanému povinnosť nevstupovať do
predmetného bytu na ulici N. Č.. X H. D.Š. a zákaz približovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu

ako 10 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci. Už v tomto konaní mal súd
osvedčené základné okolnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej podobe,
a to agresívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni počas ich manželského spolužitia.

20. V aktuálnom konaní v predmetnej veci oprel súd svoje skutkové zistenia potvrdzujúce správnosť

nariadenia neodkladného opatrenia a agresívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni, okrem jej
výpovede, aj o vyjadrenia G. G. a H. G., teda plnoletých detí - synov sporových strán, pričom z týchto
výpovedí nepochybne vyplýva, že žalovaný sa správal voči žalobkyni agresívne, túto fyzicky napádal a
niekoľkokrát ju zbil. Z týchto vyjadrení vyplýva, že žalovaný bol často psychicky nevyrovnaný, nervózny,
podráždený, neprimerane agresívny a vulgárny. Z vyjadrenia H. G. vyplýva, že tento na Vianoce v roku

2018 napadol fyzicky žalobkyňu tak, že jej rozbil ústa, v dôsledku čoho sa žalobkyňa odsťahovala,
následne sa však odsťahoval žalovaný a v súčasnosti v byte žalobkyňa býva.

21. Všetky tieto okolnosti potvrdzujú, že súd prvej inštancie sa nepriklonil jednostranne len na tvrdenia
žalobkyne, ale posúdil situáciu objektívne a náležite zistil všetky okolnosti nevyhnutné na rozhodnutie o

úplnom vylúčení žalovaného z užívania predmetného bytu v dôsledku vytvorenia neúnosnej situácie vo
vzťahu k žalobkyni, v ktorej nemôže táto so žalovaným spoločne bývať bez ohrozenia vlastného zdravia.

22. Podporne tieto závery vyplývajú aj zo psychologického vyšetrenia žalobkyne zo 6.5.2019, z ktorého
vyplynulo, že žalobkyňa trpí akútnou stresovou poruchou s poruchami spánku a ďalšími nervovými

problémami, na základe čoho psychologička odporučila absenciu kontaktu s agresorom, teda so
žalovaným.23. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ rozhodol o vylúčení žalovaného z užívania
predmetného bytu a na tejto okolnosti nemôže zmeniť nič ani údajná neochota žalobkyne dohodnúť sa
so žalovaným na vyporiadaní ich BSM.

24. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
387 ods. 2 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).