Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/462/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203576
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813203576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: CD

Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: XXX
XX XXX, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: S. Q., V.. XX.XX.XXXX, T. X. R. XX/XX, L. V. B., o zaplatenie pohľadávky 772,53 s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 772,53 Eur od
01.03.2010 do zaplatenia zastavuje.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhom(tlačivoA-návrhnauplatneniepohľadávky,článok4,ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotousporu)domáhalzaplateniaistiny772,53eur,zmenkovéhoúroku0,25%dennezosumy772,53
eur od 01.03.2010 do zaplatenia. Okrem toho žiadal priznať 6 %-ný ročný úrok zo sumy 772,53 eur od
04.06.2010 do zaplatenia ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tina percenta zmenkovej sumy teda

2,58 eur. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 129,14
eur s DPH a zaplateného súdneho poplatku v sume 46,00 eur. Žalobca uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 11.09.2009 na zmenkovú sumu
772,53 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 01.03.2010. V
textemalbyťuvedenýzáväzokžalovaného,žezaplatízatútozmenkupripredloženínaradzmenkovému
veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa žalobcu vista zmenkou a je opatrená doložkou „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“.

Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby zaplatil
0,00 eur, kde na zmenkovú sumu uhradil 0,00 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková istina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 22.12.2015 žalobca doručil na tunajší súd čiastočné späťvzatie návrhu a vzal svoj návrh čiastočne
späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku

vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňoval v tomto konaní už len úrok vo výške 0,06 % denne.

Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súdkonanievtejtočastizastaví.Nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhu niejeúčinný,akdôjdekspäťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd čiastočnému späťvzatiu žalobcu, ktoré zobral späť pred prvým pojednávaním vyhovel a konanie
na zaplatenie zmenkového úroku v časti 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zastavil.

V zmysle ustanovenia § 87 písm. d) OSP popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.

Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov vrátane sporov z
vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov a sporov týkajúcich sa zmenkových protestov

sú príslušné tieto súdy - Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove.

Tunajší súd postúpil vec Okresnému súdu Prešov z dôvodu vecnej a miestnej nepríslušnosti.

Proti postúpeniu veci namietal žalobca. Žalobca uviedol, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudku v

európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú v Slovenskej republike okresné súdy. Podľa
názoru žalobcu výnimku z uvedeného pravidla netvoria ani prípady, ak sa uplatňuje právo zo zmenky.

OnámietkežalobcurozhodolKrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.28Ncb/2/2013-22zodňa12.7.2013.
Rozhodol, že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou. V odôvodnení uviedol,

že niet pochybností o tom, že v predmetnej veci ide o cezhraničný spor v zmysle ustanovenia článku
3 ods. 1 Nariadenia ES číslo 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. Príslušnosť súdu na konanie uvedené Nariadenie rieši v článku 25 ods. 1 a v
nadväznosti na to SR oznámila, že na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sú príslušné okresné
súdy. V tomto oznámení sa nenachádza žiadna zmienka o osobitnej kauzálnej miestnej príslušnosti

aká by vo vnútroštátnych sporoch, či v sporoch mimo alternatívneho konania prichádzala do úvahy
aj s prípadným použitím ustanovenia § 10 ods. 1, 2 písm. g) zákona číslo 371/2004 Z. z. Aj keď
žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, treba mať na zreteli osobitosti Európskeho konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, upravené právnymi predpismi EÚ, ktoré podľa článku 7 odsek 2 Ústavy
SR majú prednosť pred vnútroštátnymi normami, a nemožno na ujmu základných cieľov Nariadením

poskytnutého alternatívneho nástroja riešiť ani miestnu príslušnosť na konanie. Ak SR oznámila podľa
článku 25 Nariadenia príslušnosť všeobecných okresných súdov a nie súdov s kauzálnou príslušnosťou
a žaloba bola podaná na súd príslušný podľa bydliska žalovaného, ani pri závere o uplatňovaní nároku
zo zmenky, nemôže byť miestne príslušným súd určený podľa § 10 ods. 1, 2 písm. g) zákona číslo
371/2004 Z. z. Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove rozhodol podľa výroku svojho uznesenia, teda

že na konanie je miestne príslušný tunajší súd.

Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /ES/ 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje

v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

V článku 3 odsek 1 cit. zák. ust. sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký
spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako v
členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

V zmysle článku 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.Uznesením č.k. 10C/462/2013-37 z 11.12.2013 tunajší súd prerušil konanie do skončenia konania na
Súdnom dvore Európskej únie č.k. C-558/13. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie a Krajský

súd v Prešove uznesením č.k. 19Co/52/2014-51 toto uznesenie potvrdil. Uznesením predsedu súdneho
dvora zo dňa 4.6.2014 vo veci C-558/13 bola prejednávaná vec vymazaná z registra súdneho dvora na
základe späťvzatia návrhu a preto súd vo veci ďalej konal.

V tejto veci po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s

prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému, ktorý túto zásielku prevzal
prostredníctvom splnomocnenca 15.11.2014, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložil.

Podľa článku 8.3. návrhu na uplatnenie pohľadávky (žaloby) podaného podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len „ Nariadenie“) žalobca nechcel, aby sa v konaní súdu o jeho žalobe

nariadilo pojednávanie.

Podľa bodu 8 Preambuly Nariadenia: Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo
zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň
znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú

nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. Toto nariadenie by malo tiež zjednodušiť uznanie a
výkon rozsudkov vydaných v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v inom členskom
štáte.

Podľa bodu 9 Preambuly Nariadenia: Cieľom tohto nariadenia je podporovať základné práva a

zohľadňovať najmä zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Súd alebo tribunál by mal
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia: Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach

pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure
imperii“).

Podľačlánku3ods.1Nariadenia:Naúčelytohtonariadeniajecezhraničnýmsporomtakýspor,vktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 4, 3.veta Nariadenia: Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v
rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia: Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.

Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 9 ods. 1 Nariadenia : Súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov
potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál
môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo
strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie

alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie.Podľa odseku 2 citovaného článku 9 Nariadenia: Súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok
alebo ústne svedecké výpovede, iba ak je to nevyhnutné na vydanie rozsudku. Pri tomto rozhodnutí súd
alebo tribunál berie do úvahy náklady.

Podľa odseku 3 citovaného článku 9 Nariadenia: Súd alebo tribunál využije najjednoduchšie a najmenej
zaťažujúce spôsoby vykonávania dôkazov.

Podľa článku 19 Nariadenia: Pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa článku 16 Nariadenia: Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa § 125 OSP: Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 121 OSP: Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,

ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa článku 19 Nariadenia v spojení s § 121 OSP bola súdu z jeho činnosti známa skutočnosť,

že takmer na všetkých prvostupňových súdoch v SR prebehli konania v súdnych registroch Er o
žiadostiach exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré žiadal na základe návrhov
na vykonanie exekúcie oprávneného - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. voči jednotlivým povinným na
podklade exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Týmito rozhodcovskými rozsudkami
boli priznané nároky oprávneného zo zmeniek vystavených povinnými na meno a rad spoločnosti

Pohotovosť, s.r.o., IČO:XXXXXXXX. Uvedené exekučné konania spravidla skončili pre oprávneného
neúspešne a to zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade uvedeného exekučného titulu.

Na základe uvedenej skutočnosti známej súdu z jeho činnosti si súd zabezpečil a pripojil exekučný spis

tunajšieho súdu č. 10Er/993/2010. V tomto spise bola v prílohe návrhu na vykonanie exekúcie pripojená
Zmluva o úvere VS (č. zmluvy) XXXXXXXXX, uzavretá dňa 11.09.2009 medzi veriteľom Pohotovosť,
s.r.o. a dlžníkom, ktorý je žalovaný v tomto konaní. Zároveň k tomuto návrhu na vykonanie exekúcie
bola pripojená aj identická zmenka č. XXXXXXXXX, ktorá bola predložená aj v prílohe tejto žaloby po jej
indosovaní spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako indosantom na žalobcu ako indosatára. Je preto zrejmé,

že zmenka č. XXXXXXXXX, z ktorej sú v tomto konaní uplatnené zmenkové nároky bola vystavená
na základe článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 11.09.2009 medzi žalovaným a spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., t.j. na
zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvy
voči veriteľovi Pohotovosť, s.r.o. ako remitentovi.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia v spojení s článkom 9 Nariadenia súd po zistení vyššie
popísanýchskutočnostívykonalpísomnékonanie,ktorépovažovalzanajefektívnejšie,najjednoduchšie,
najhospodárnejšie a najmenej zaťažujúce účastníkov konania. Napokon žalobca ako v podanej žalobe,
tak aj v priebehu konania vo svojich písomných podaniach opätovne trval na písomnosti konania bez

nariadenia pojednávania.

V zmysle uvedeného súd postupoval po procesnoprávnej stránke.

Hmotnoprávne súd uplatnený nárok posúdil nasledovne:

Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej
zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudkuako exekučného titulu uplatnil voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený
- Pohotovosť s.r.o.

Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že dňa 11.09.2009 uzavrel žalovaný ako
dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere VS (č. zmluvy) 802400016
v písomnej forme, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, vo výške 300,00 eur, ktorý úver sa dlžník

zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 288,00 eur, t.j. celkovo v čiastke 588,00 eur, t.j. v 12-tich
mesačnýchsplátkachpo49,00eur.Vtenistýdeňboladlžníkomakovystaviteľomvystavenáapodpísaná
zmenka na sumu 772,53 eur. Žalobou si žalobca na súde uplatnil právo na zaplatenie zo zmenkovej
sumy 772,53 eur.

Zo skutočností známych súdu z jeho činnosti, a to z pripojeného spisu Er mal súd za preukázané, že
žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere
uzavretámedzižalovanýmakodlžníkomaspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaakoveriteľom.
Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje,
ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého

úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a
výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj
text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou
časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody o vyplnení zmenky a
mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka

sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Súd mal teda za preukázané, že zmenka z ktorej si žalobca v tomto smere uplatnil zmenkové
nároky slúžila na zabezpečenie nárokov právneho predchodcu žalobcu - indosanta zmenky spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľa zo spotrebiteľského úveru.

Zmenkové právo podľa zmenového zákona č. 191/1950 Zb., vychádza z abstraktného charakteru
zmenky, t.j. z nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky danosti kauzality právneho vzťahu, ktorý zmenka
zaisťuje alebo zabezpečuje. Tento abstraktný charakter zmenky vychádza z dlhoročných právnych
tradícii vyspelých európskych a svetových demokracií. Zmenkový zákon v právnych podmienkach

Československej republiky bol prijatý v roku 1950 (dňa 20.12.1950 s účinnosťou od 01.01.1951), t.j.
počas trvania nedemokratického štátneho zriadenia. Zákon dlhoročne zotrval bez akýchkoľvek zmien
avšak v podmienkach socialistického štátneho zriadenia sa využíval pramálo. To sa zmenilo po zmene
štátneho zriadenia v Československej republike v roku 1989, po ktorom sa Česká a Slovenská republika
prihlásila k právnym tradíciám vyspelých európskych a svetových demokracií v snahe na ne nadviazať.

To sa nezaobišlo bez zneužívania a krivenia práva a právnych inštitútov zo strany niektorých subjektov,
na ktoré mladá demokracia chcela nadviazať avšak nemala s nimi takmer žiadne skúsenosti. To bol
presne prípad zneužitia a zneužívania abstraktnosti a domnienky danosti kauzality právneho vzťahu pri
vystavení zmenky. Po zistení takéhoto zneužívania v rôznych oblastiach právnych vzťahov na to či užzákonodarca,alebosúdnapraxreagovalavsnahetakémutozneužívaniuzabrániť.Kzneužívaniuzačalo
dochádzať najmä v citlivých právnych oblastiach vyznačujúcich sa dominanciou jednej strany právneho
vzťahu na úkor protistrany, t.j. najmä v pracovnoprávnych vzťahoch. Príkladom je napríklad Rozsudok

Najvyššieho súdu SR 1 Obdo V 43/2006 zo dňa 5. marca 2009, ktorým Najvyšší súd SR zamedzil
používanie zmeniek na zabezpečovanie a zaisťovanie nárokov v pracovnoprávnych vzťahoch, dokonca
aj vrátane simulovania pracovnoprávnych vzťahov občiansko alebo obchodnoprávnymi vzťahmi (pri tzv.
„čiernej práci“).

Z uvedeného vyplýva, že po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedených právnych úprav a pri rešpektovaní
judikatúry vnútroštátneho súdu najvyššieho stupňa bol a je ktorýkoľvek súd, v ktoromkoľvek stupni
konania v prípade zmenkového sporu v prvom rade ex offo povinný skúmať či nejde o zmenku vystavenú
v zmysle alebo v rozpore s uvedenými ustanoveniami t.j. „pracovnoprávnu“ zmenku a až v prípade
negatívneho zistenia, že o takúto zmenku nejde, môže vychádzať z jej abstraktného charakteru a nárok
posúdiť v zmysle zmenkového zákona.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka: S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

I keď v žalobe žalobca neuviedol dátum indosácie zmenky spol. Pohotovosť, s.r.o. ako indosanta na
žalobcu ako indosatára, zo spisu 10Er/993/2010 je zrejmé, že k indosamentu muselo dôjsť až po
právoplatnom rozhodnutí tunajšieho súdu č.k. 10Er/993/2010-30, t.j. po 15.09.2012.

Zo žaloby žalobcu je zrejmé, že pôvodný veriteľ neuzavrel so žalobcom ako nadobúdateľom práv
dohodu o tom, že by naďalej pôvodný veriteľ Pohotovosť s.r.o. spravoval úver voči dlžníkovi.
Uvedené neznamená, že indosament zmenky by mal byť bez ďalšieho ex tunc neplatný. Súd skúmal,
či spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako postupca pohľadávky splnil požadované kritéria pre platnosť

postúpenia pohľadávky, t.j. najmä či uzavrel so žalobcom písomnú dohodu o postúpení pohľadávky (§
524 ods. 1 OZ) a či o postúpení bezodkladne informoval žalovaného. Z obsahu žaloby žalobcu a ním
k návrhu pripojených listín vyplýva, že žalobca ako ani jeho právny predchodca Pohotovosť s.r.o. tieto
zákonné požiadavky nesplnili. Žalobca nepredložil do súdneho konania zmluvu o postúpení pohľadávky,
nepreukázal že pôvodný veriteľ Pohotovosť s.r.o. bez zbytočného odkladu oznámil dlžníkovi postúpenie

pohľadávky alebo, že mu žalobca ako postupník pohľadávky toto postúpenie preukázal. Napokon, tieto
skutočnostižalobcavžalobeanilennetvrdil.Súdjepovinnýaktívnuapasívnulegitimáciuvsporeskúmať
ex offo. Nemôže sa uspokojiť s púhym tvrdením aktívnej legitimácie žalobcom. Vzhľadom na uvedené
a na prísnu formálnosť a písomnosť konania podľa Nariadenia, podľa ktorej súd postupoval a napokon,
na ktorej žalobca opätovne trval, je zrejmé, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu pre toto

konanie a nie je preň aktívne legitimovaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, ale
žiadne trovy konania si neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Vranov nad Topľou 26.4.2016

JUDr. Martin Kopina
samosudca

Za správnosť vyhotovenia:

Lenka Puzderová, asistentka senátu