Uznesenie Judgement was issued on Friday, December 18, 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201186
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2719201186.11

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. A., nar. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: J. Z., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom A., Z. E.XXX/XX, právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F a M. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., M. E. XX, právne
zastúpený: Mgr. Gabriela Nováková, advokátka so sídlom Veľký Krtíš, Nám. A. H. Škultétyho 5, za účasti

Okresnej prokuratúry Skalica, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým M. A., nar. XX.X.XXXX nasledovne:
- každú stredu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý párny týždeň v roku v utorok a v nedeľu vždy v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.,
s tým, že styk bude realizovaný v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa za
prítomnosti matky, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia v právnej veci Okresného súdu Skalica
vedenej pod sp. zn. 7P/82/2019.

II. Matka maloletého je povinná maloletého na stretnutie riadne pripraviť.

III. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 14.8.2019 domáha zmeny úpravy styku s maloletým M., nar.
XX.X.XXXX formou rozšírenia rozsahu jeho styku a bez prítomnosti matky. Matka žiadala protinávrhom
otcovi styk s dieťaťom zúžiť, realizovať len za jej prítomnosti a za tým účelom navrhla aj znalecké

dokazovanie.

2.Dňa8.12.2020podalotecnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadaldočasneupraviť
styksmaloletýmM.tak,žeotecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletýmkaždýpárnytýždeňvstreduod15.00
hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme z predškolského zariadenia a po skončení
styku ho matke v mieste jej bydliska odovzdá, ďalej od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. a to tak,

že matka odovzdá maloletého na styk v bydlisku otca a tam ho po ukončení styku od otca prevezme.
Otec je ďalej oprávnený na styk s maloletým každý nepárny týždeň, a to od stredy od 15.00 hod. do
piatka 8.00 hod., kedy si otec prevezme maloletého z predškolského zariadenia a po skončení styku ho
do predškolského zariadenia odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.

3. Otec návrh odôvodnil tým, že zo strany matky dochádza k separácii maloletého od otca, čo je v

priamom rozpore s jeho najlepším záujmom. Matka otcovi styk sťažila aj odsťahovaním sa z pôvodného
bydliskadoK.,kdemáoteczhoršenýprístupkmaloletému.Napriektomu,žematkanierazprezentovala,že otec môže realizovať styk aj v jej obydlí, otec sa tomuto bráni a styk prebieha vonku v parku, prípadne
si so starou matkou (matkou zo strany otca) púšťajú v aute rozprávky, čo je absolútne nevhodné.
Otec sa v prítomnosti matky dieťaťa cíti veľmi zle, je z nej napätý. Otec matke vôbec nedôveruje

a snaží sa minimalizovať osobný kontakt, čo je za takýchto okolností nereálne. Tak ako uviedol aj
znalec, styk maloletého s otcom by sa mal realizovať bez prítomnosti matky a vrátane prespávania.
Znalec navrhol každý druhý víkend od štvrtku do pondelka a v týždni, kedy bude maloletý cez víkendy
u matky, zo štvrtka na piatok s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého dieťaťa by mohlo
prebiehať v predškolskom zariadení, aby nebol maloletý vystavovaný konfliktogénnym rodičovským

stratégiám. Nakoľko mimosúdna dohoda rodičov týkajúca sa úpravy styku je z dôvodu negatívneho
postoja preferenčného rodiča nemožná, jedinou zárukou možnosti vytvárania hlbšieho vzťahu medzi
maloletým a jeho otcom je práve konajúci súd. Z pohľadu maloletého je nevhodné, aby sa s otcom
stretával v zime v parku, prípadne s ním vysedával v aute, a aj to po viacnásobných prosbách smerom k
matke, ktorá chce „všetko počuť, vidieť a vnímať“, hoci sa styku zúčastňuje aj matka otca. Otec podstúpil
znalecké dokazovanie u P.. M.. V. C.. O.., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

dospelých a psychológia sexuality. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že otec je heterosexuálne
orientovaný na osoby dospelého veku. Takýto záver, avšak z iného aspektu, je potvrdený aj v znaleckom
posudku M.. M. K.. Z uvedeného znaleckého posudku ako aj prednesu znalca na pojednávaní dňa
23.11.2020 vyplýva, že znalec hodnotí dopad zníženia stretávania na maloletého negatívne a v zhode
s tým odporúča rozšírenie stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom bez prítomnosti matky vrátane

prespávania.

4. Súd konštatuje, že naposledy bolo o styku maloletého M. s otcom rozhodnuté uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 23CoP/25/2020-111 zo dňa 10.8.2020 tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým M. každú stredu a každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v mieste

bydliska maloletého za prítomnosti matky, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci Okresného
súdu Skalica sp. zn. 7P/82/2019 o úprave styku rodičov s maloletým M.. Matka maloletého je povinná
maloletého na stretnutie riadne pripraviť.

5. Zo znaleckého posudku M.. M. K. súd zistil, že znalec odporúča optimálnejšie individuálne

stretávanie otca s maloletým bez prítomnosti matky. Takéto odporúčanie rešpektuje tak vývinové potreby
maloletého dieťaťa, ktoré v septembri 2020 dovŕši fyzický predškolský vek a súčasne začne navštevovať
predškolské zariadenie, ako aj dobrú kvalitu jeho vzájomných citových a emočných väzieb nielen vo
vzťahu k matke ako rezidenčnému rodičovi, ale aj k otcovi. Podľa názoru znalca má maloletý vo
vzťahu k obidvom rodičom vytvorenú kvalitnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu, v prítomnosti

každého z rodičov sa cíti viditeľne spokojne a bezpečne, v jeho celkových prejavoch správania nie sú
prítomné nápaditosti, ktoré by mohli poukazovať na jeho narušené vzájomné vzťahy s matkou alebo
s otcom. Podľa celkových výsledkov psychologického vyšetrenia zúčastnených v rámci znaleckého
dokazovania znalec odporúča prispôsobiť rozsah ako aj frekvenciu stretávania maloletého s otcom jeho
predškolskému fyzickému veku, do ktorého vstupuje. V rámci jeho raného fyzického veku sa rodičom

podarilo udržiavať frekventovaný styk maloletého s otcom každý druhý deň, vďaka čomu si mohol
maloletý M. vytvoriť aj k otcovi ako nerezidenčnému rodičovi kvalitné a autentické citové puto. Určitým
nedostatkom tohto zaužívaného modelu stretávania bol relatívne krátky čas stretávania maloletého s
otcom v rozsahu troch hodín, ako aj prítomnosť matky na stretnutiach, ktorá potencovala rivalizáciu
a konflikty rodičov. S ohľadom na prirodzené vývinové potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa začne

separovať od matky ako primárnej rodičovskej postavy dominantnej v ranom období života dieťaťa, by
bolo z psychologického hľadiska optimálne v predškolskom fyzickom období stabilizovať extenzívny
rozsah stretávania maloletého M. s jeho otcom vrátane prespávania. Oproti súčasnému modelu, ktorý
z pohľadu potrieb maloletého začína byť nevyhovujúci, by bolo vhodnejšie namiesto frekventovaných
časovokratšíchblokovprispôsobiťstretávanieotcasmaloletýmdočasovokompaktnejšíchblokovkaždý

druhý víkend od štvrtku do pondelka a v týždni, kedy bude maloletý cez víkend u matky, zo štvrtku na
piatok s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého dieťaťa by mohlo prebiehať v predškolskom
zariadení tak, aby maloletý nebol vystavovaný konfliktogénnym rodičovským stratégiám. Maloletý M.
má vo vzťahu k otcovi vytvorenú pozitívnu a stabilnú vzťahovú väzbu, pričom z psychologického
hľadiska bol ich vzťah parciálne ovplyvnený rivalizujúcimi rodičovskými stratégiami pri zabezpečovaní

rodičovskej starostlivosti, ktoré súviseli s individuálnym výchovným prístupom rodičov, ktorý bol aj
zdrojom partnerských konfliktov. V rámci procesu adaptácie otca na porozchodovú fázu bolo pre neho
relatívne komplikované akceptovať limity pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, ktoré vyplývajú z
atomizovanej rodiny a rozdielnych domácností každého z rodičov, čo prežíval senzitívne až vulnerabilne.Podľa názoru znalca majú v zásade obidvaja rodičia dostatočnú schopnosť kooperovať s druhým
rodičom, čo dokázali aj uzatvorením rodičovskej dohody, avšak zároveň je ich komunikácia narušená
a jeden v druhom potencujú vzájomné obavy. Obaja rodičia majú k maloletému M. vytvorenú kvalitnú

rodičovskú väzbu, majú dostatočne osobnostné dispozície pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti,
ku ktorej sú motivovaní. Problematická je z psychologického hľadiska kvalita vzájomnej komunikácie
a kooperácie rodičov v rámci zvýraznenej rodičovskej rivalizácie, čo komplikuje štandardný priebeh
rodičovskej starostlivosti v rozpore s potrebami maloletého dieťaťa. Z psychologického hľadiska však
treba skonštatovať v súlade so závermi uvedenými v znaleckom posudku, že v rámci vývinových

potrieb maloletého dieťaťa je pri realizácii rodičovskej starostlivosti potrebné kvalitatívne akcelerovať
rozsah stretávania maloletého s otcom, a to bez prítomnosti matky a vrátane prespávania maloletého
M. v domácnosti otca. V zhode s popísanými závermi znaleckého dokazovania majú obidvaja rodičia
osobnostnépredpokladyprezabezpečovanievýchovyastarostlivostiomaloletéhoM.,pretojepotrebné,
aby v rámci predškolského veku, do ktorého maloleté dieťa vstúpi, došlo k stabilizácii rodičovskej
starostlivosti tak, aby korešpondovala s vývinovými potrebami maloletého v zhode s jeho preferenciou

rodičov a kvalitou ich vzájomnej citovej a emočnej väzby.

6. Zo záverečnej správy z mediačného procesu vypracovaného mediátorkou B.. M.. E. Z. zo dňa
15.9.2020 vyplýva, že rodičia majú narušenú komunikáciu. Styk otca s dieťaťom podľa neodkladného
opatrenia je ťažko realizovateľný, nakoľko matka zmenila miesto pobytu aj s maloletým dieťaťom do K.,

kde maloletý M. navštevuje materskú školu. Matke vyhovuje situácia v rozsahu neodkladného opatrenia.
Nezohľadnila však situáciu, že na jej strane a na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov a ani
situáciu nezjednodušila. Počas mediácie došlo k absolútnej zmene pomerov a túto situáciu je potrebné
riešiť ako akútnu, pretože dieťa týmto stavom trpí, s tým, že vhodné by bolo preberanie a odovzdávanie
dieťaťa v predškolskom zariadení. Mediácia ukázala, že pravidlá stretávania musia byť striktne dané,

presne vymedzené, pretože rodičia spolu nekomunikujú.

7. Z vyjadrenia matky zo dňa 18.11.2020 vyplýva, že matka vyjadruje svoj nesúhlas so znalcovým
návrhom k rozšíreniu styku otca s maloletým M. bez jej prítomnosti. Matka vzhľadom na nevhodné
výchovnépostupyotcakotázkamsexualitynemôžesúhlasiťstým,abystykprebiehalbezjejprítomnosti,

čo môže vyvolať neblahé následky na psychickom vývine maloletého M. v budúcnosti. S otcovým
prístupom k sexualite pri výchove maloletého M. sa však matka nemôže stotožniť, ani sa ho naučiť
rešpektovať, nakoľko vzbudzuje u matky nedôveru, obavu o ďalší zdravý psychický vývin maloletého
M. a je preto pre ňu jednoznačne neprijateľné. Matka zdôrazňuje, že maloletý M. nikdy nemal také
problémy s predkožkou, ktoré by bolo potrebné riešiť u pediatra, alebo ktoré by si sám pediater počas

pravidelných kontrol (poradní) u maloletého všimol a upozornil na to matku. Matka k pediatrovi chodí s
maloletým M. sama, bez účasti otca. V závere mediačnej správy mediátorka vyjadrila potrebu situáciu
ohľadne realizácie styku otca s maloletým M. akútne riešiť, nakoľko maloletý M. súčasne nastaveným
stavom trpí, a navrhla ako vhodnú formu preberania a odovzdávania maloletého M. v predškolskom
zariadení, nie v byte matky. K tejto veci matka uvádza, že styk otca s maloletým M. sa aktuálne realizuje

v zmysle neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.8.2020,
sp. zn. 23CoP/25/2020, avšak nie v mieste trvalého bydliska maloletého Martina, nakoľko sa v tom čase
nachádza v škôlke, kde má svoj režim.

8. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd

aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých
podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so
zdravotnýmpostihnutím,zabezpečísúdúčinnýprístupkspravodlivostinarovnakomzákladesostatnými
účastníkmi konania.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm.a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto
ustanoveniazapodmienokustanovenýchosobitnýmpredpisommôžesúdnariadiťkontroludodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

14. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) rodičovské práva

a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa.
Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode.
Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s
dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

15. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu
majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje
svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných
ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia
nedohodnú, upraví styk súd.

16. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení
vo veciach úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, preto je potrebné pri rozhodnutí o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je Civilný
sporový poriadok (lex generalis). Tento v ustanovení § 325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré

príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie,
či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčená dôvodnosť

a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné
opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť
potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania,
na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň

osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa.

17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení
v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť
neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti
súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd poukazuje na to, že neodkladné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava
pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a
požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne
pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Ak
však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme

dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného
opatrenia.
18. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom
rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právachdieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletéhodieťaťasúdzohľadňujenajmäskutočnostiuvedenévčl.5základnýchzásadzákonaorodine.
Je nutné vychádzať z toho, že obaja rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a

nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Pri úprave práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu si treba však uvedomiť základnú premisu, že prvoradé nie sú záujmy rodičov a ich
predstavy ohľadom realizácie styku rodiča s dieťaťom, ale práve záujem ich dieťaťa.

19. V danom konaní súd posúdil návrh navrhovateľa a je toho názoru, že je splnený predpoklad

potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, spočívajúci v potrebe budovania vzťahu
maloletého dieťaťa s obidvomi rodičmi. Súd sa oboznámil s dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä so
znaleckým posudkom znalca M.. M., záverečnou správou z mediačného procesu mediátorky B.. M..
E. Z., písomnými vyjadreniami účastníkov konania, vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v
Skalici,fotodokumentáciouavideozáznamamizachytávajúcimipriebehstykuotcasmaloletýmdieťaťom
a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keď bola osvedčená

naliehavá potreba úpravy pomerov maloletého dieťaťa. V predmetnej veci súd skúmal najlepší záujem
dieťaťa a uzavrel, že je potrebné rozšíriť jeho styk s otcom. Z obsahu vyjadrení rodičov je zrejmé, že
sú medzi nimi problémy a nezhody súvisiace s reálne vykonávaným stykom otca s maloletým dieťaťom.
Komunikácia medzi rodičmi je narušená a komplikovaná, čo nepriaznivo ovplyvňuje aj maloletého. V
záujme zachovania stabilných väzieb obidvoch rodičov k maloletému dieťaťu je nutná okamžitá úprava

formou neodkladného opatrenia. Maloleté dieťa má právo na zachovanie vzťahu k rodičom a súd dbá
na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičmi.
Podľa názoru súdu bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že od poslednej úpravy styku
otca s maloletým dieťaťom došlo k podstatnej zmene vyplývajúcej zo záverov znaleckého posúdenia

osobnostných charakteristík rodičov a ich rodičovských kompetencií a kvality vzájomných citových a
emočných väzieb medzi maloletým dieťaťom a rodičmi.

20. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom M.. M. K. vyplýva, že v najlepšom záujme
maloletého M. je rozšírený styk s otcom, a to aj bez prítomnosti matky s možnosťou prespávania.

Vzhľadom na tieto vyjadrenia znalca súd dospel k záveru, že za aktuálneho stavu je žiaduce styk otca
s maloletým dieťaťom rozšíriť. Súd pri rozhodovaní prihliadol na to, ako rodičia v súčasnosti fakticky
realizujú styk otca s maloletým dieťaťom. Situáciu okrem iného komplikuje aj fakt, že matka sa spolu
maloletým dieťaťom počas týždňa zdržiava v Bratislave. Neodkladným opatrením sa upravuje styk len
v nevyhnutnom rozsahu a riešia sa len akútne zásahy do práv a oprávnených záujmov účastníkov.

VzhľadomnauvedenésúdponechalstykvzmysleuzneseniaKrajskéhosúduvTrnavezodňa10.8.2020
v rozsahu každú stredu a každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky
a súčasne tento styk rozšíril o každý utorok a nedeľu v párnom týždni v roku v čase od 15.00 hod. do
18.00 hod.. Súd je toho názoru, že maloletý je aktuálne vo veku, v ktorom je potrebné, aby sa neprerušil
jeho kontakt s otcom a preto určil širší styk otca s maloletým dieťaťom, ktorý môže zabezpečiť pozitívny

rozvoj vzájomného vzťahu otca a maloletého dieťaťa. Súd pritom zobral do úvahy aj tú skutočnosť,
že otec je podozrivý zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania voči maloletému dieťaťu, z
ktorého dôvodu aj naďalej ponechal stretávanie za prítomnosti matky, nakoľko jej prítomnosť sa za danej
situácie javí ako žiaduca a je tak objektívne odôvodnené obmedzenie práva otca vo vykonávaní jeho
rodičovských práv. V tejto súvislosti súd pripomína, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení

nezisťuje stav veci v plnom rozsahu a ani predbežne neposudzuje otázku viny, resp. neviny otca, ale
vzhľadom na skutočnosť, že je tu aspoň minimálne podozrenie o nevhodnom správaní otca, javí sa
pre maloletého ako najvhodnejšia taká úprava, ktorá zabezpečí väzbu s otcom v nevyhnutnom rozsahu
a zároveň ho nevystaví hrozbe prípadného nevhodného správania sa otca, keďže nateraz bude styk
prebiehať za prítomnosti matky. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v mieste bydliska (t.j. Z.

ako aj v mieste prechodného bydliska, a to z vyššie uvedených dôvodov, keďže maloletý sa počas
pracovného týždňa zdržiava v K.. Takto upravený styk súd vidí nateraz ako jediný spôsob, ako je možné
zabezpečiť zdravý vývoj maloletého dieťaťa a umožniť otcovi vykonávať si rodičovské práva spolu s
povinnosťami v rozsahu s miernym odklonom oproti predchádzajúcej úprave.

21. Rešpektujúc citové väzby a vývinové potreby maloletého dieťaťa, jeho režim a berúc pritom do úvahy
všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zmenil úpravu
styku otca s maloletým dieťaťom tak, ako je uvedené vo výroku I. uznesenia a vo zvyšnej časti súd návrh
otca zamietol, a to s poukazom na vyššie uvedené dôvody (viď najmä odsek 20). V tejto súvislosti súddáva do pozornosti, že ide len o dočasnú úpravu formou neodkladného opatrenia. Súd na záver dodáva,
že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a zodpovedajú za všestranný vývoj
maloletého dieťaťa. Je ich povinnosťou prejaviť potrebnú dávku tolerancie a ústretovosti, aby maloleté

dieťaťa pociťovalo v čo najmenšej miere tú skutočnosť, že nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma
rodičmi.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav

veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku)
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).