Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119201904.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. C. XX, toho času VTOS Justizanstalt Korneuburg Landesgerichtsplatz 1, 2100 Korneuburg,
Rakúsko, proti žalovanému: Bc. Zuzana A. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, F. C., o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh, aby súd zrušil za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov V. A. a D. A.
X., rod. X., ktoré vzniklo dňa X.XX.XXXX uzavretím ich manželstva, zapísaného v knihe manželstiev V.
úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, z a m i e t a .

II. Žalovanej proti žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov za trvania manželstva s odôvodnením, že so žalovanou uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX
v D.. Žalovaná od 15.11.2018 je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GOTTI, s.r.o., IČO: 46
581 367 a pre svoje podnikanie potrebuje uzatvárať zmluvy a vstupovať do zmluvných vzťahov tak, že
disponuje aj spoločným majetkom. Vzhľadom na skutočnosť, že každá podnikateľská činnosť v sebe
zahŕňa aj istú mieru podnikateľského rizika, nedá sa vylúčiť, že žalovanej pri podnikaní vzniknú záväzky,
ktorébymohlibyťuspokojenéajzmajetku,ktorýpatrídoBSM.Ztohtodôvodupodáva návrhnazrušenie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

2. Žalovaná sa k žalobe pripojila, potvrdila skutočnosti udávané žalobcom v návrhu.
V priebehu konania na pojednávaní dňa 23.9.2020 žiadala návrhu vyhovieť, uviedla, že je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti GOTTI, s.r.o., nie je držiteľom živnostenského oprávnenia.

3. Z pripojeného sobášneho listu mal súd preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa

2.12.2017v Žiline, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev V. úradu D., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX a ich manželstvo právne trvá.

4. Z výpisu z obchodného registra OS Žilina oddiel Sro vložka č. 69604/L (čl. 17,18) súd
mal preukázané, že je zapísaná obchodná spoločnosť GOTTI, s.r.o. so sídlom Tajovského 5A Žilina
(od 25.8.2020), IČO 46 581 367, deň zápisu 13.3.2012 a žalovaná je jediným spoločníkom a zároveň
konateľom obchodnej spoločnosti.

5. Z lustrácie v živnostenskom registri SR súd zistil, že žalobca a žalovaná nie sú vedení
v tomto registri, kritériám vyhľadávania daného subjektu (priezvisko a meno fyzickej osoby)
nezodpovedá žiadny záznam.6. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto
oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

7. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba, zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe
iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva
podnikateľskú výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

8. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ

(§ 2 ods. 2, § 23), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda
tie, ktoré sú taxatívne vymenované v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť,
sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.
Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ
sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu, ktorého príkazy

musí plniť (napr. pracovný pomer). Sústavnosť podnikania predstavuje úmysel podnikateľa vykonávať
túto činnosť opakovane. Vo vlastnom mene podnikateľ podniká vtedy, keď nekoná v mene niekoho
iného. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná (zástupca), musí konať
v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom.
Na vlastnú zodpovednosť vykonáva podnikateľ činnosť vtedy, keď za jeho podnikanie nezodpovedá

nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že podnikateľská činnosť
je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že konanie podnikateľa
zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za porušenie povinností,
ktoré na seba prevzal. Za účelom dosiahnutia zisku je vykonávaná podnikateľská činnosť vtedy, keď
hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká

preto, aby dosiahol zisk.

9. Odsek 2 citovaného ustanovenia vymedzuje pojem podnikateľ tak, že určuje štyri skupiny
osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ a to: a) osoby zapísané v obchodnom registri, b) osoby,
ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, c) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než

živnostenského oprávnenia, d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané
do evidencie podľa osobitného predpisu. Ich spoločným znakom je, že podnikateľom môže byť len
právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá buď podniká [písm. b), c) a d)], alebo má
oprávnenie podnikať, bez ohľadu na to, či podnikateľskú činnosť aj fakticky vykonávajú [písm. a)].

10. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný
ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah. Podnikaním sa však
rozumie podnikanie na základe živnostenského oprávnenia alebo podnikanie na základe iného než
živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Ustanovenie § 148a ods. 1 sa týka tak
prípadu, keď je manžel osobne ručiacim spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej

spoločnosti (komplementár). So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik
oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex
specialis) v pomere k § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo
zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a v konaní
začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal

oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba.

11. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu v konaní nebola preukázaná podmienka
získania oprávnenia žalovanej na podnikateľskú činnosť. V danej prejednávanej veci nemožno totiž
zohľadniť tú skutočnosť, že žalovaná ako manželka žalobcu realizuje podnikateľskú činnosť nie vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s
ručením obmedzeným GOTTI, s.r.o. so sídlom Tajovského 5A Žilina (deň zápisu 13.3.2012). Pojmovým
znakom tejto obchodnej spoločnosti (spoločnosti s ručením obmedzeným) je práve obmedzené ručenie
spoločníka za jej záväzky (§106 Obchodného zákonníka) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti aspoločníka. Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom,
spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje

v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované. Z daného vyplýva, že spoločnosť s
ručením obmedzeným je samostatným subjektom práva, ktorý nemožno stotožňovať s jej spoločníkmi.
Spoločníci spoločnosti sa nemohli stať podnikateľmi v zmysle Obchodného zákonníka z dôvodu svojej
účasti v spoločnosti. Samotná účasť žalovanej, ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením
obmedzeným nie je vykonávaním jej vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície

s vlastným majetkom, oprávňujúcou ju podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jej
kapitálovej účasti v spoločnosti.

12. Podľa názoru súdu ani postavenie konateľa spoločnosti však nemožno charakterizovať
ako postavenie podnikateľa. Ak vychádzame z vymedzenia podnikateľa v Obchodnom zákonníku (§
2), je zrejmé, že členovia orgánov kapitálových spoločností postavenie podnikateľa v zmysle tohto

ustanovenia nemajú. Ich zápis do obchodného registra je zápisom odvodeným od zapísanej obchodnej
spoločnosti,nespĺňajúpretokritériumv§2ods.2písm.a)Obchodnéhozákonníka.Anivýkonichčinnosti
nemožno označiť za podnikanie, ku ktorému by bolo nutné podnikateľské oprávnenie podľa § 2 ods.
2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka. Nie je preto splnený kvalifikačný znak stanovený pre ďalšie
skupiny podnikateľov. Ustanovenie § 135a ObZ upravuje iba vzťah medzi konateľom a spoločnosťou

za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone pôsobnosti konateľa, avšak nie zodpovednosť konateľa za
záväzky obchodnej spoločnosti. Konanie konateľa v mene spoločnosti je prejavom vôle spoločnosti, a
to bez ohľadu na to, či sa uskutočnilo výslovne v mene spoločnosti, alebo či to možno usudzovať len z
okolností. Konaním konateľa vznikajú pre spoločnosť práva a záväzky priamo a bezprostredne. Názor
súdu, že vykonávanie funkcie konateľa nie je podnikaním vyplýva aj z ustanovení § 5 ods. 1 písm. b)

zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za
prácu okrem iných i konateľov spoločností s ručením obmedzeným, a to aj keď nie sú povinní pri výkone
práce pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.

13. S poukazom na vyššie konštatované súd návrh žalobcu zamietol, nakoľko neboli splnené

podmienky ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže spoločník a konateľ spoločnosti
s ručením obmedzením nie je podnikateľom.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení

s ustanovením § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Žalovaná mala v konaní úspech, pričom súd prihliadol na osobitosť tohto konania
zrušenie BSM počas trvania manželstva a rodinnoprávny vzťah strán (manžel-manželka) a preto

rozhodol súd tak, že žalovanej právo na náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).