Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200871
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4418200871.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: M. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I., K. XXX/XXX, právne zast.: M. kancelária Z.. K. V., s.r.o., so sídlom H.
XX, XXX XX H., F.: XX XXX XXX, proti žalovaným v rade: X.Blackside, a.s., F.: XX XXX XXX, so sídlom
K. X/A, XXX XX G., právne zast.: AK E., s. r. o., H. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, 2. M. s.r.o., F.: XX
XXX XXX, so sídlom I. XX, XXX XX G., právne zast. : Z.. K. A., advokát, U. XX, XXX XX G., F.: XX XXX
XXX, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. N. žalobu z a m i e t a .

II. L. v rade X súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu XXX%.

F.. L. v rade X súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa žalobkyňa vo veci samej voči žalovaným v rade
X / v čase podania žaloby OTP Faktoring Slovensko s.r.o./ a voči žalovanému v rade 2 určenia,
že nehnuteľnosť: byt číslo 11, vo vchode číslo 102, na 5.p. v bytovom dome so súpisným číslo
938, na parcele registra „C“ č. 3413/13 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podielu k pozemku o veľkosti 6070/433164, všetko registrované

Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. 4502, pre katastrálne územie Štúrovo,
Obec Štúrovo, Okres Nové Zámky, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného v rade 1 a
že na predmetnom liste vlastníctva č. 4502 neviaznu ťarchy bližšie špecifikované v žalobe. Túto žalobu
žalobkyňa zdôvodnila tým, že s pôvodným veriteľom, obchodnou spoločnosťou OTP Banka Slovensko
a.s., uzavrela dňa 22.9.2008 spotrebiteľskú zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo
zabezpečenom nehnuteľnosťou a to číslo 019/3019/08SU ( ďalej len úverová zmluva ) predmetom
ktorej bol spotrebný úver v sume 19.916,35 eur, úročený 8,15 % ročným úrokom, s počtom splátok 240,

výškousplátky168,46eur,konečnousplatnosťouúveru20.9.2028. Dňa22.9.2008žalobkyňaauvedený
pôvodný veriteľ súčasne uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo ZZ1 k ÚZ č.
019/3019/08SU ( ďalej len záložná zmluva ), ktorou bola zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy.
Až do roku 2010 splácala žalobkyňa úver riadne a včas, ale potom sa jej vážne zhoršil zdravotný stav,
preto realizovala len čiastočné úhrady. Listom zo dňa 21.1.2010 oznámila obchodná spoločnosť APS
SLOVAKIA, a.s. žalobkyni, že z titulu úverovej zmluvy s OTP Bankou Slovensko a.s. je oprávnená na
základe plnej moci vyplývajúcej z mandátnej zmluvy uzavretej s OTP Bankou Slovensko a.s. zo dňa

11.9.2009, na správu a inkaso pohľadávok a vyzvala žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy 381,57 eur.
Následne boli zo strany OTP Banky Slovensko a.s. zaslané žalobkyni upomienky na úhradu dlžných
splátok úveru. Ku dňu 26.8.2010 pôvodný veriteľ OTP Banka Slovensko a.s. vyhlásil úver za predčasne
splatný a oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva a vyzval žalobkyňu na úhradu celéhozáväzku vo výške 20.635,29 eur. Následne bola v roku 2011 žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou,
že pôvodný veriteľ postúpil úverovú pohľadávku na subjekt o sídlom v Maďarsku a neskôr táto obchodná
spoločnosť so sídlom mimo územia SR postúpila úverovú pohľadávku na OTP Faktor Slovensko s.r.o. /

pôvodne v žalobe uvedený žalovaný v rade 1/. Žalobkyňa bola vyzvaná , aby novému veriteľovi:
OTP Faktor Slovensko s.r.o., IČO: 45730008 uhradila postúpenú pohľadávku vo výške 22.501,42
eur výlučne na jeho účet / t.j. na účet nového veriteľa- v čase podania žaloby žalovaného v rade
1 a to do 5.8.2011 s obchodným názvom OTP Faktor Slovensko s.r.o. ( od 6.8.2011 s obchodným
názvom OTP Faktoring Slovensko s.r.o. )/. Žalovaný v rade 1 zaslal žalobkyni dňa 28.11.2017 žiadosť

o splatenie celej dlžnej sumy vo výške 27.198,60 eur a oznámil jej, že v prípade neuhradenia dlžnej
sumy pristúpi dňa 2.1.2018 k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný v rade 2
dňa 17.1.2018 vydal návrh na začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom : OTP Faktoring
Slovensko s.r.o. a to predajom zálohu na dražbe. Žalobkyňa v žalobe ďalej poukázala na to, že
záväzkový vzťah medzi žalobkyňou ako dlžníčkou - spotrebiteľkou a pôvodným veriteľom OTP Bankou
Slovensko a.s. vznikol na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, v ktorej žalobkyňa vystupuje ako

fyzickáosoba-nepodnikateľapôvodnýveriteľakopodnikateľ.Nemalobybyťpretosporné,žesajednáo
spotrebiteľskýzmluvnývzťah,naktorýsavzťahujú ustanoveniaObčianskehozákonníka.Spotrebiteľský
úver sa stal splatným 26.8.2010 a počnúc dňom 27.8.2010 začala preto plynúť trojročná premlčacia
doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula 27.8.2013. Nakoľko žalovaný v rade 1 ako
nový veriteľ neuplatnil svoju pohľadávku v lehote do troch rokov od vyhlásenia jej predčasnej splatnosti,

je pohľadávka z úverovej zmluvy podľa žalobkyne premlčaná. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala
na to, že záložné právo zabezpečovalo pohľadávku zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu. Právo sa
pritom premlčí ak sa nevykoná v dobe ustanovenej zákonom. Premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva, pričom záložné práva sa nepremlčia skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva

námietkou premlčania. V dôsledku samotného premlčania právo síce nezaniká, ale sa oslabuje možnosť
jeho úspešného uplatnenia. A ak je vznesená námietka premlčania, súd nárok z premlčaného práva
nemôže priznať. Keďže predmetná pohľadávka a ani záložné právo žalovaného v rade 1 nebolo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu, tak pre začatie plynutia premlčacej doby záložného práva je
podľažalobkynerozhodujúcideň,kedyžalovanémuvrade1vznikloprávonauspokojeniezabezpečenej

pohľadávky zo zálohu, t.j. dňom nasledujúcim po predčasnej splatnosti, t.j. dňa 27.8.2010 a táto
trojročná premlčacia doba uplynula 27.8.2013. Žalovaný v rade 1 začal s výkonom záložného práva,
keďlistomzodňa28.11.2017oznámilžalobkynizačatievýkonuzáložnéhoprávaurčenýnadeň2.1.2018
a to na základe záložnej zmluvy, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Žalobkyňa mala však za
to, že ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia bolo záložné právo premlčané a toto premlčanie namietla.

Preto mala žalobkyňa za to, že žalovaní 1 a 2 by mali byť povinní zdržať sa výkonu záložného práva
predajom zálohu na dražbe. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa aj na to, že žalovaný v rade 1 si
ako veriteľ v premlčacej lehote voči nej neuplatnil nárok na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky s
príslušenstvom. Až po uplynutí premlčacej lehoty začal s realizáciou premlčaného záložného práva, ako
to vyplýva z jeho oznámenia z 28.11.2017. Preto mala žalobkyňa za to, že je tu dôvod na podanie tejto

žaloby a účelom nej je ochrana jej vlastníckeho práva, ako záložného dlžníka, k predmetu zálohu, pred
samotným výkonom premlčaného záložného práva žalovaného v 1. rade.
2. K žalobe sa písomne vyjadrili obaja žalovaní. Žalovaný v rade 2 k žalobe uviedol, že on nie je pasívne
vecne legitimovaný a preto voči jeho osobe žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný v rade 1, v tom čase OTP
Faktoring Slovensko s.r.o., vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa uzavrela s

pôvodným veriteľom OTP Bankou Slovensko, a.s. dňa 22.9.2008 Zmluvu o špecifikovanom spotrebnom
úvere pre obyvateľstvo, zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 019/3019/08SU. Predmetom zmluvy o úvere
bolo poskytnutie spotrebného úveru v prospech žalobkyne v sume 600.000,-Sk ( 19.916,35 eur ). V
zmysle čl. I bod 1 Zmluvy o úvere pôvodný veriteľ poskytol v prospech žalobkyni /dlžníka / úver v
sume 600.000,-Sk ( 19.916,35 eur ), ktorý sa táto zaviazala vrátiť a tiež zaplatiť úrok , príslušenstvo

a poplatky podľa zmluvy o úvere. Podľa článku IV. bod 1 Zmluvy o úvere bola žalobkyňa / dlžník/
povinná splatiť istinu úveru spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Žalobkyňa ako záložca
súčasne s bankou ako záložným veriteľom uzavrela dňa 22.9.2008 Zmluvu o zriadení záložného práva
na nehnuteľnosti ZZ 1 k ÚZ č. 019/3019/08HSU (ďalej iba ako „ záložná zmluva“) na zabezpečenie
úverovej pohľadávky, ktorá vznikla z právneho dôvodu poskytnutia úveru podľa zmluvy o úvere. Zmluvou

o postúpení pohľadávky č. 1/2010 zo dňa 30.7.2010 pôvodný veriteľ postúpil v súlade s § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianske zákonník v znení neskorších predpisov na pôvodného postupníka
OTP Faktoring Követeléskezelö Zrt, so sídlom Mozsár utca 8, 1066 Budapest, Maďarská republika,
IČO: 01-10-043876 vyššie uvedenú úverovú pohľadávku. Následne OTP Factoring Zrt. túto pohľadávkupostúpil ako postupca na postupníka OTP Factoring Slovensko s.r.o. , Špitálska 61, 811 08 Bratislava
( pôvodné obchodné meno OTP Factor Slovensko s.r.o., pôvodné sídlo : Tallerova 10, Bratislava ) a to
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 51/2011-053 zo dňa 20.4.2011, v dôsledku čoho prešla

na žalovaného v rade 1 pohľadávka s jej príslušenstvom, ako aj všetky práva s ňou spojené. Keďže
žalobkyňa úver nesplácala dohodnutým spôsobom, veriteľ / banka/ vyhlásil listom- Vyhlásenie úveru za
predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 26.8.2010 , v súlade s čl. VIII.
bod 2 písm. e) zmluvy o úvere , úver za predčasne splatný a žalobkyňa bola povinná uhradiť záväzok
vyplývajúci zo zmluvy do 10 dní odo dňa doručenia predmetného listu, ktorý bol žalobkyni doručený

6.9.2010. Žalobkyňa do stanoveného termínu svoj záväzok nevyrovnala a neurobila tak ani neskôr
a to napriek viacerým výzvam banky, ako aj žalovaného v rade 1. K námietke premlčania vznesenej
žalobkyňou v podanej žalobe žalovaný v rade 1 uviedol, že tieto jej tvrdenia týkajúce sa premlčania
pohľadávky sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa totiž dňa 16.5.2012 ( počas plynutia premlčacej doby )
so žalovaným v rade 1 uzatvorila Dohodu o splátkach č. 98663324, súčasťou ktorej pod bodom 2.2.
je aj uznanie dlhu. Žalovaný v rade 1 na doplnenie uviedol, že Dohoda o splátkach bola uzavretá so

žalobkyňou na základe jej žiadosti. V uvedenej dohode o splátkach žalobkyňa uznala svoj dlh čo do
právneho dôvodu aj výšky a zaviazala sa splácať svoj dlh splátkami vo výške 50,-eur mesačne. Žalovaný
v rade 1 preto poukázal na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak niekto uzná
písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa , že dlh v čase uznania
trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o

jeho premlčaní. A podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky , premlčuje sa za desať rokov odo dňa , keď k uznaniu došlo, ak bola však
v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od plynutia tejto lehoty. Žalovaný v rade 1
mal teda zato, že vzhľadom na uvedené došlo k prerušeniu ( pretrhnutiu ) plynutia premlčacej doby.
Uznanie práva ako jednostranný úkon žalobkyne / dlžníka/ zo dňa 16.5.2012 spĺňa požiadavky určitosti

a zrozumiteľnosti právneho úkonu v zmysle § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka a tento úkon spravila
osoba, kto má spôsobilosť na právne úkony / § 38 Občianskeho zákonníka/. Žalovaný v rade 1 ďalej
uviedol, že dôsledky písomného uznania dlhu zo dňa 16.5.2012 sú podobné ako pri právach priznaných
rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu. A preto doba, ktorá uplynula z pôvodnej premlčacej doby, sa
stala právne bezvýznamnou a začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba, v rámci plynutia ktorej

( dňa 22.1.2013) žalobkyňa so žalovaným v 1. rade uzavrela ďalšiu Dohodu o splátkach č. prípadu
98663324. V uvedenej dohode o splátkach zo dňa 21.1.2013 žalobkyňa uznala svoj dlh, čo do právneho
dôvodu aj výšky a zaviazala sa splácať svoj dlh splátkami vo výške 70,-eur mesačne. Žalovaný v
rade 1 poukázal na to, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, má
vecnoprávny charakter, teda pôsobí erga omnes. Z akcesorickej povahy záložného práva vyplýva jeho

závislosť čo do vzniku aj trvania na pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo predpokladá
existenciu platnej pohľadávky, ktorej je akcesiou a bez ktorej nemôže existovať ( rozsudok NS ČR)
sp.zn. 29/Odo/563/2003-29). Ide teda o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa,
tzv. subsidiaritu záložného práva. Jeho obsahom je oprávnenie veriteľa, aby záloh až do zročnosti
zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca nie je obmedzený v dispozícii s predmetom záložného

práva. Záložné právo má funkciu zabezpečovaciu a aj uhradzovaciu, t.j. ak zročná pohľadáva nebude
riadne a včas zaplatená, záložný veriteľ má možnosť domôcť sa jej uspokojenia zo zálohu. K námietke
premlčania žalovaný v rade 1 ešte uviedol, že podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa premlčujú
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného podľa žalovaného 1 vyplýva,

že jeho pohľadávka premlčaná nie je. Žalovaný v rade 1 ďalej poukázal na právnu teóriu, v zmysle
ktorej sa pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva.
To znamená oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho právo nezaniká,
ale oslabuje sa jeho nárok, ktorý nemôže byť súdom priznaný. Podľa žalovaného 1 preto nemožno
rozsudkom rozhodnúť o tom, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom a určiť, že na LV. č.

4502 neviaznu ťarchy v prospech žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade zastáva názor, že v
prípade premlčania pohľadávky ( hoci v predmetnej veci premlčanie pohľadávky žalovaný v 1. rade
označuje za sporné), predmetná pohľadávka ako aj záložné právo zapísané na LV č. 4502 k.ú. Štúrovo
nezanikli. Poukázal pritom na ust. § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť, alebo

domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Záložný
veriteľ sa teda môže uspokojiť zo zálohu aj v tom prípade, že jeho pohľadávka voči záložnému
veriteľovi sa medzičasom premlčala. Ak však bola platná pohľadávka zabezpečená záložným právom,
záložné právo nezaniká premlčaním pohľadávky. To znamená, že záložné právo zostáva v platnosti,ak medzičasom dôjde k premlčaniu, avšak nie k zániku pohľadávky (Fekete, I. : Občiansky zákonník
1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011 str. 950). Žalovaný v rade 1 poukázal súčasne na to,
že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz nespochybniteľne preukazujúci zánik pohľadávky z úverovej

zmluvy niektorým z právne relevantných dôvodov. Okrem toho žalovaný v rade 1 poukázala aj na
to, že žalobkyňa v období od 15.2.2012 do 15.11.2017 žalovanému 1 uhrádzala úver čiastočnými
mesačnými plneniami, pričom uhradila spolu sumu vo výške 5.850,-eur a opakovane žiadala o splátkový
kalendár s tým, že premlčanie začala namietať až v čase, keď prestala splácať dohodnuté splátky, v
dôsledku čoho žalovaný v 1. rade pristúpil v súlade s platnými právnymi predpismi k realizácii záložného

práva. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade tvrdenia žalobkyne považoval za účelové, ktorých
cieľom je vyhnúť sa povinnosti splniť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, resp. s cieľom vyhnúť sa plneniu
povinností spojených s vykonávaním dobrovoľnej dražby. K tvrdeniu, že predmetná pohľadávka, ani
záložné právo nebolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu žalovaný uviedol, že nemá povinnosť
vymáhať pohľadávku cestou súdu a následne exekúcie. Výkon záložného práva formu dražby je jednou
z legálnych možností, ktoré ponúka platná legislatíva Slovenskej republiky na ochranu práva záložného

veriteľa. Žalovaný v 1 rade zároveň uviedol, že dobrovoľná dražba, ktorá je vedená na návrh žalovaného
v 1 rade ako záložného veriteľa je dôsledkom porušenia zmluvných povinností zo strany žalobkyne a
jej vykonanie je zákonným, ako aj zmluvným právom žalovaného v 1 rade, ktorý voči žalobkyni eviduje
pohľadávku po lehote splatnosti vyplývajúcu zo zmluvy o úvere.
3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Vo veci vykonal dokazovanie najmä listinnými

dôkazmi, s obsahom ktorých boli strany sporu riadne oboznámené . Taktiež v konaní vypočul žalobkyňu.

4.Žalobkyňapodalateda žalobu voveciurčenia,ženehnuteľnostiuvedenépodbodom1)odôvodnenia
tohto rozsudku nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v rade 1. a to z dôvodu
vznesenia námietky premlčania pohľadávky zabezpečenej záložným práva a teda aj premlčaním

záložného práva , ktoré premlčanie riadne namietla, a že na liste vlastníctva č. 4502 vedenom pre
katastrálne územie Štúrovi neviaznu ťarchy bližšie špecifikované v žalobe.

5. Po začatí konania v tejto veci žalobkyňa navrhla zmenu žaloby, o ktorej bolo rozhodnuté procesným
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 21.3.2019. Keďže však na pojednávaní neboli prítomné

všetky strany sporu, bolo potrebné predmetné uznesenie písomne vypracovať a doručiť žalovaným v
rade 1 a 2 / § 139 a nasl. C.s.p.. V zmysle pripustenej zmeny žaloby súd následne rozhodoval o žalobe
podľa ktorej sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd žalovaným v rade 1 a 2 uložil povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1kUZ
číslo: 019/3019/08SU zo dňa 22.9.2008 vo vzťahu k nehnuteľnostiam a to bytu číslo 11 nachádzajúci

sa na 5. poschodí obytného domu súpisné číslo 938 postaveného na parcele číslo 3413/13, vchod číslo
102, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 6070/433164, zapísané na L.V. číslo 4502 pre
obec Štúrovo, katastrálne územie Štúrovo, okres Nové Zámky a zastavané plochy a nádvoria vo výmere
764 m2 pod parcelným číslom 3413/13 zapísané na LV. číslo 4502 na parc. registra „C“ nachádzajúci

sa v kat. území Štúrovo, obec Štúrovo, okres Nové Zámky, nachádzajúci sa vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne. Žalobkyňa naďalej tvrdila, že z dôvodu premlčania pohľadávky veriteľa z vyššie uvedeného
úverového vzťahu, je premlčané aj záložné právo veriteľa. A z dôvodu vznesenia námietky premlčania
mala zato, že tu sú dané dôvody pre vyhlásenie rozsudku v znení pripustenej zmeny petitu žaloby.

6. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 21.03.2019 žalobkyňa cestou svojho právneho
zástupcu predniesla ďalší procesný návrh. Navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalovaného v 1. rade, nakoľko dňa 15.02.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetnom
tohto konania, na spoločnosť Blackside, a.s. O uvedenom procesnom návrhu žalobkyne súd rozhodol
uznesením č.k.5C/12/2018-311 zo dňa 4.6.2019 tak, že pripustil, aby do konania na miesto pôvodného

žalovaného v rade 1.: OTP Faktoring Slovensko s.r.o., IČO: 45 730 008, so sídlom 811 08 Bratislava,
Špitálska 61, vstúpil nový žalovaný v rade 1.: Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09
Bratislava, IČO: 48 191 515. Nadobudnutím právoplatnosti predmetného uznesenia dňa 26.6.2019 sa
žalovaným v rade sa stala obchodná spoločnosť Blackside, a.s..

7. V ďalšom priebehu konania strany spory zotrvali na svojich tvrdenia. Na základe vykonaného
dokazovania súd zistil, že žalobkyňa ako dlžníka a OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916
uzavreli dňa 22.9.2008 Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečeného
nehnuteľnosťou č. 019/3019/08SU. Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalobkyni spotrebný úver600.000,- Sk / t.č. 19.916,35 eur/ za zmluvne dohodnutých podmienok. Žalobkyňa ako dlžník sa
zaviazala úver splácať vo forme 240- tich dohodnutých splátkach po 168,46 eur, s tým , že posledná
splátka bola dohodnutá vo výške 164,41 eur. Splátky boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka

splantá 20.10.2008 a posledná 20.9.2028. Dňa 22.9.2008 bola uzavretá medzi týmito zmluvnými
stranami záložná zmluva, ktorou bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa OTP Banka Slovensko, a.s., a to na zabezpečenie pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy
o spotrebnom úvere č. 019/3019/08SU. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že medzi veriteľom a dlžníčkou / žalobkyňou / došlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy

podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa úverovú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka. Z
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy sa považovali
akékoľvek zmluvy uzavreté medzi obchodníkom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na ich formu,
t.j. aj úverová zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa
uzatvorila vyššie uvedenú zmluvu, ktorú súd posúdil ako zmluvu o úvere, ako spotrebiteľka. A s
prihliadnutím na cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné úverovú zmluvu posudzovať aj

ako spotrebiteľskú zmluvu. Preto súd vyššie uvedený zmluvný vzťah posudzoval jednak podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na charakter žalobkyne - dlžníčky z úverového vzťahu
a súčasne spotrebiteľky túto zmluvu posudzoval aj s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd ďalej
dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom z úverového vzťahu a žalobkyňou ako dlžníčkou a

záložcom, bola dňa 22.9.2008 platne, v súlade s ustanovením § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka
uzavretá vyššie uvedená záložná zmluva, za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy.

8. Súd ďalej zistil, že do roku 2010 žalobkyňa úver splácala. Potom / ako sama tvrdila, z dôvodu
zhoršenia jej zdravotného stavu/ úver v dohodnutých splátkach splácať prestala. Z upomienok súd

zistil, že veriteľ z úverového vzťahu žalobkyňu opakovane vyzýval na úhradu dlžných splátok a to
upomienkou zo dňa 23.2.2010/ č.l. 26/ bola vyzvaná na úhradu sumy 563,47 eur, upomienkou zo dňa
10.6.2010/ č.l.30 / na úhradu sumy 899,86 eur, upomienkou zo dňa 22.7.2010/ č.l. 27/ na úhradu
sumy 1.281,84 eur. Nakoľko si žalobkyňa svoju povinnosť napriek opakovaným výzvam nesplnila a
dlžné splátky úveru riadne nedoplatila, veriteľ z úverového vzťahu využil v zmluve dohodnuté právo /

Čl. VII zmluvy o spotrebiteľskom úvere / a listom zo dňa 26.8.2010, ktorý bol žalobkyni doručený
dňa 6.9.2010, tejto oznámil, že vyhlasuje úver za predčasne splatný a k uvedenému dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 26.8.2010 tento vyčíslil sumou 20.635,29 eur. Žalobkyňa túto
skutočnosť, t.j. že z dôvodu porušenia jej povinností došlo zo strany veriteľa k oprávnenému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úver v konaní nijakým spôsobom nespochybnila. Naopak tvrdila, že nasledujúcim

dňom, t.j. 27.8.2010 začala veriteľovi plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho práva a
keďže si veriteľ z úverového vzťahu v tejto lehote svoje právo relevantným spôsobom neuplatnil, došlo
k premlčaniu jeho peňažného nároku voči žalobkyni a teda aj k premlčaniu záložného práva.
9. Žalobkyňa sa teda / v zmysle pripustenej zmeny žaloby/ domáhala v tomto konaní vydania
rozhodnutia, ktorým súd uloží povinnosť žalovaným v rade 1 a 2 zdržať sa výkonu záložného práva,

zriadeného záložnou zmluvou zo na 22.9.2008 na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy z tohto
istého dňa. Medzi stranami sporu nie je sporné, že dlh z úverovej zmluvy bol zosplatnený ku dňu
26.8.2010. K tomuto dňu sa stala teda splatnou aj tá časť pohľadávky- tie splátky úveru, ktoré v tom čase
ešte splatné neboli. Z obsahu výzvy - vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyplýva, že žalobkyňa
bola veriteľom súčasne oboznámená s tým, že pokiaľ zosplatnenú pohľadávku v stanovenej lehote

neuhradí, pristúpi veriteľ k výkonu záložného práva. V spore nebolo sporné, že napriek zosplatneniu
úveru a výzve k úhrade zosplatneného úveru, žalobkyňa zosplatnenú úverovú pohľadávku nezaplatila.
Naopak, z jej písomnej žiadosti zo dňa 3.5.2012 súd zistil, že požiadala veriteľa o splátkový kalendár. Z
písomnej Dohody o splátkach zo dňa 16.5.2012 súd zistil, že veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorili
písomnú dohodu , podľa ktorej bolo žalobkyni umožnené splatiť zosplatnený úver v dohodnutých

splátkach. Podľa tejto dohody sa žalobkyňa zaviazala dlh splatiť do 25.1.2013. Súčasťou tejto dohody
bolo aj uznanie záväzku žalobkyňou. Ani v takto dohodnutých splátkach žalobkyňa zosplatnený úver
veriteľovi nezaplatila, ale naopak, listom zo dňa 11.3.2013 opätovne písomne požiadala veriteľa o
splátkový kalendár. Z písomnej Dohody o splátkach zo dňa 21.1.2013 súd zistil, že veriteľ a žalobkyňa
ako dlžníčka uzatvorili písomnú dohodu , podľa ktorej bolo žalobkyni umožnené splatiť zosplatnený

úver v dohodnutých splátkach a podľa tejto dohody sa žalobkyňa zaviazala dlh splatiť do 25.1.2014.
Súčasťou aj tejto písomnej dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalobkyne. Súd mal týmto spôsobom
za preukázané, že aj v roku 2012 a aj v roku 2013 žalobkyňa svoj dlh voči veriteľovi z úverového vzťahu
písomne uznala. K uznaniu dlhu došlo v súlade s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka , podľaktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že
dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Súd podotýka, že obe tieto uznania dlhu boli zo strany žalobkyne

ako dlžníčky vykonané začiatkom rokov 2012 a 2013 , t.j. v riadnej trojročnej premlčacej lehote /
§ 101 Občianskeho zákonníka/ , ktorá veriteľovi začala plynúť nasledujúcim dňom po zosplatnení
pohľadávky z úverovej zmluvy, t.j. 27.8.2010. V čase, kedy žalobkyňa svojim právnym úkonom dlh
uznala, dlh premlčaný ešte nebol. V tejto veci preto nešlo o situáciu, že by žalobkyňa uznala dlh, ktorý
už bol premlčaný. Ale jej písomným uznaním dlhu v Dohode o splátkach zo dňa 16.5.2012 došlo v

zmysle § 100 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka k začatiu plynutia 10 ročnej premlčacej doby,
ktorá ale do podania žaloby 19.2.2018 v tejto veci a ani doposiaľ neuplynula. A ako bolo uvedené, v
podstate následne uznala dlh aj druhý krát a to v rámci písomnej Dohody o splátkach zo dňa 21.1.2013.
Keďže doposiaľ nedošlo k premlčaniu zosplatnenej pohľadávky z úverového vzťahu, t.j. nedošlo k
premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nedošlo potom v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
ani k premlčaniu záložného práva. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa záložné práva

nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že záložné právo,
ktoré je predmetom tohto konania premlčané nie je. A v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené ani to,
že záložné právo zaniklo niektorým z právne relevantných spôsobov.
10. Okrem toho, že žalobkyňa tvrdila, že došlo k premlčaniu záložného práva, tvrdila aj to, že nedošlo k
riadnemu postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na ďalší subjekt a to preto, lebo nebol dodržaný

zákonný postup podľa zákona o bankách. Súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil. Je síce
pravda,žezmluvaopostúpenípohľadávky medzipôvodnýmveriteľom: OTP BankaSlovensko,a.s.ako
postupcom a OTP Faktoring Követeléskezelö Zrt, so sídlom Mozsár utca 8, 1066 Budapest, Maďarská
republika, IČO: 01-10-043876 ako postupníkom bola uzatvorená už 30.7.2010, t.j. pred zosplatnením
pohľadávky z úverového vzťahu / pohľadávka bola zosplatnená 26.8.2010/. Podľa obsahu tejto zmluvy

o postúpení pohľadávok však boli predmetom postúpenia dva balíky pohľadávok. Balík č. 2 obsahoval
pohľadávky v lehote splatnosti s tým, že v prípade týchto ďalšou podmienkou ich účinného postúpenia
bolo to, aby ich postupca vyhlásil za pohľadávky po lehote splatnosti a preto vlastnícke právo k týmto
pohľadávkam podľa zmluvy prešlo na postupníka až doručením oznámenia postupníkovi o tom, že
sú tieto pohľadávky splatné. Je zrejmé, že v prípade tohto 2. balíka postupovaných pohľadávok k

tomu, aby účinky postúpenia nastali, musela byť splnená tzv. odkladacia podmienka/ vyhlásenie ich
splatnosti a oznámenie postupníkovi /. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik
práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik

práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré
už nastali, pominú. Podľa § 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy
nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

11. Z predložených listinných dôkazov súd teda zistil, že pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru poskytnutého žalobkyni ku dňu 26.8.2010. Keďže sa jednalo o pohľadávku z tzv. 2. balíka
podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, k účinnému postúpeniu tejto pohľadávky / k vzniku právnych
následkov právneho úkonu/ podľa zmluvy o postúpení malo dôjsť až splnením odkladacej podmienky /
§ 36 Občianskeho zákonníka/ a to doručením vyššie uvedeného oznámenia postupníkovi o tom, že sú

tietopohľadávkysplatné/článokIIIbod4.zmluvyopostúpenípohľadávkyz30.7.2010./ Zpredložených
listinných dôkazov súd zistil, že oznámenie o splatnosti pohľadávky bolo doručené postupníkovi dňa
25.11.2010 /osobné prevzatie podpísané vpravo hore na č.l. 166/, čo žalobkyňa relevantným spôsobom
nerozporovala. Preto podľa zmluvy o postúpení pohľadávok až k tomuto dňu došlo k postúpeniu aj
druhého balíka, t.j. aj pohľadávky voči žalobkyni, ktorá bola zabezpečená vyššie uvedeným záložným

právom. Takéto postúpenie pohľadávky, ktorého účinky v zmysle dohodnutej odkladacej podmienky
nastali až po zosplatnení pohľadávky je preto v súlade s ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ku dňu účinného postúpenia pohľadávky / 25.11.2010/ bola žalobkyňa nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní s plnením zosplatnenej pohľadávky / zosplatnená k 30.7.2010/, resp. jej
časti a to napriek písomnej výzve. Ako bolo uvedené, súd dospel k záveru, že pohľadávka zabezpečená

záložnýmprávom premlčanánie jeapretoniejepremlčanéanizáložnéprávo.Kpostúpeniupohľadávky
z pôvodného veriteľa: OTP Banka Slovensko, a.s. ako postupcu na postupníka OTP Faktoring
Követeléskezelö Zrt. zmluvou o postúpení pohľadávky došlo v súlade so zákonom o bankách a
postupom podľa § 524 a nasl. Občianského zákonníka. Čo sa týka ďalších námietok žalobkyne, žekonanie veriteľa či už pri postupovaní pohľadávky, alebo aj pri uzatváraní dohody o splátkach a to najmä
požadovania uznania dlh zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky, vykazuje znaky nekalého správania sa
veriteľa ako silnejšej strany záväzkového vzťahu, tak ani s týmito sa súd nestotožnil. Je pravda , že súdy

sú povinné poskytovať ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa v spotrebiteľských záväzkových vzťahoch
a to najmä pred nekalým, neetickým a nezákonným správaním a praktikami silnejšej zmluvnej strany.
Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne také konanie zo strany veriteľa úverového vzťahu, ktoré
by bolo možné vyhodnotiť ako nekalé, alebo v rozpore s dobrými mravmi, či v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľky. Súd nevzhliadol žiaden nekalý prístup, žiadnu nekalú praktiku zo strany veriteľa.

Naopak potom, ako sa žalobkyňa dostala do finančných problémov, veriteľ jej vyšiel v ústrety, uzavrel s
ňou opakovane dohodu o splátkach a to napriek tomu, že mohol začať s výkonom záložného práva,
keďže jeho pohľadávka bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.
T.j. namiesto toho, aby už v tom čase realizovali výkon záložného práva, vyšiel žalobkyni v ústrety,
povolil jej splatnú pohľadávku splácať a je len prirodzené a akceptovateľné, že sa veriteľ snažil, resp.
že sa v tom čase ako správny hospodár zabezpečil, chránil pred možnosťou premlčania a oslabeniu

vymožiteľnosti pohľadávky a to v právnom systéme plne akceptovateľným inštitútom - uznaním dlhu / §
558 Občianskeho zákonníka /. Ide o jasné, určité, zrozumiteľné a nekomplikované zmluvné dojednanie
a preto akékoľvek súčasné tvrdenia žalobkyne o tom, že tomu nerozumie a že všetky tie úkony , ktoré
urobila v tom čase sú z uvedeného dôvodu neplatné len preto, že je ona spotrebiteľka, považuje súd
za účelové. Súd opakuje, že k dohode o splátkach, súčasťou ktorej bolo aj uznanie dlhu došlo v čase,

keď mal veriteľ aj inú možnosť uspokojenia svojej pohľadávky a to cestou výkonu záložného práva, čím
by v tom čase výrazne zasiahol do existenčného práva žalobkyne , do práva na obydlie a práve tým,
že akceptoval jej žiadosť o splátky, len rešpektoval jej finančnú situáciu. A to, že sa len sám chránil tzv.
uznaním dlhu zo strany dlžníka, tak toto jeho konanie nie je možné vyhodnotiť ako nekalé. Vôbec nešlo
o nekalú praktiku zo strany veriteľa v neprospech spotrebiteľky, naopak veriteľ jej vyšiel v ústrety, a

je len samozrejmé, že keď tak spravil / umožnil jej splácať zosplatnený úver v splátkach/ v čase pred
vypršaním premlčacej lehoty, že sa zabezpečil zákonom prípustným spôsobom.
12. Čo sa týka žalovaného v rade 2 , tak voči nemu bola žaloba zamietnutá aj z ďalšieho dôvodu a to z
dôvodu, že tento od počiatku nebol vecne pasívne legitimovaný v konaní. Žalovaný v rade 2 je dražobná
spoločnosť, ktorá na základe objednávky realizuje dražby. Sám však nie je účastníkom / zmluvnou

stranou/ ani úverovej a ani záložnej zmluvy. V prípade konania dobrovoľnej dražbe by preto nemal
žiaden právny vzťah ani k samotnej úverovej zmluve, ale ani k záložnej zmluve
13. Vzhľadom na vyššie vedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo skutočnosti , že žaloba bola zamietnutá
v celom rozsahu, preto majú nárok na náhradu trov v konaní úspešní žalovaní v rade 1 sa 2, ktorí si
tento nárok aj uplatnili. Preto súd rozhodol tak, že žalovaní v rade a 1 a 2 majú nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešnej žalobkyni a to v zmysle §255 odsek 1 C.s.p.. O ich
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej / § 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti rozsudku môže žalovaná v 4. rade podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku odvolanie smeruje.
Odvolanie žalobcu a žalovaných v rade 1,2 a 3 sa nepripúšťa, nakoľko títo sa práva podať odvolanie
vzdali .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.