Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204178
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615204178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., IČO : 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: K. G., J..
XX.XX.XXXX, G. L. XXX, o zaplatenie sumy 57,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 09.10.2018, č.k. 6C/642/2015-58, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

57,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), žalobu v časti o zaplatenie úroku 28% ročne
zo sumy 57,96 eur od 14.08.2012 do zaplatenia zamietol (výrok II) a žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (výrok III).

2. Zamietajúci a prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 497 § 708 ods. 1,2, § 709

ods. 1, § 710, § 711 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obchodný zákonník“),
keď vzťah medzi stranami posúdil ako spotrebiteľský a žalovanému priznal postavenie spotrebiteľa.
V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovaného bežný účet, pričom prečerpanie
finančných prostriedkov na účte vyplývalo z predložených výpisov z účtu. Žalobca od zmluvy odstúpil,
odstúpeniebolo žalovanémudoručenédruhýpracovnýdeňnasledujúcipodniodoslaniat.j.08.06.2012.
Ku dňu 14.08.2012 žalobca účet uzavrel a previedol ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný
pohľadávkový účet, pričom k uvedenému dňu žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške

57,96 eur. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu v tejto časti voči žalovanému
ako dôvodný.

3. Ako nedôvodný posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie úroku 28 % ročne zo sumy
debetného zostatku 57,96 eur od 14.08.2012 do zaplatenia. V časti odôvodnenia vzťahujúceho sa k
nároku v uvedenej časti uviedol, že žalobca nepreukázal, že v danom prípade došlo k prekročeniu
povoleného prečerpania, keďže účastníci takúto zmluvu o povolenom prečerpaní neuzavreli, resp.

žalobca nepreukázal súdu, že by vyhovel žiadosti žalovaného o poskytnutie takejto služby. Poukázal
na to, že v súlade s čl. III. A, bod 23. VOP v prípade vzniku debetného (záporný) zostatku na účte
sa úročí debet úrokom stanoveným v sadzobníku. Keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo ku dňu
doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy t. j. 08.08.2012, bolo potrebné zo strany žalobcu preukázaťskutočnosť, aká bola debetná úroková sadzba debetného zostatku na účte ku dňu uzavretia zmluvy,
resp. ku dňu platného odstúpenia od zmluvy. Nakoľko žalobca špecifikáciu uplatnenej pohľadávky
vrátane príslušenstva, do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepreukázal a nepreukázal dôkazne ani

dohodu o takejto výške uplatnenej debetnej úrokovej sadzby ku dňu uzavretia zmluvy resp. odstúpenia
od zmluvy, súd prvej inštancie ustálil, že v tejto časti uplatneného nároku žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia. Vzhľadom k uvedenému žalobu v tejto časti zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), tak že pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu
strán v konaní vychádzal len z uplatnenej istiny a keďže táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná,
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaného s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného úroku

vo výške 28% ročne zo sumy 57,96 eur od 14.08.2012 do zaplatenia zamietol, podal v zákonnej lehote
odvolaniežalobcadôvodiacust.§365ods.1písm.b),f)ah)C.s.p..Uviedol,žedanýnárokboluplatnený
z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon o
spotrebiteľských úveroch“). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom
prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť

obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Naopak, podľa § 18 ods.
1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej
sadzbe. Odvolateľ mal za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na jeho webovom sídle a
v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon
nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto považoval zamietnutie nároku na úrok za

nedôvodné. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch nemusia byť uvedené v samotnom texte zmluvy. Výška úroku pri nepovolenom debete na účte
bola upravená v Sadzobníku poplatkov a tiež vo výveske úrokových sadzieb. Klient oboznámenie sa
so zmluvnou dokumentáciou potvrdil svojim podpisom na zmluve. S jeho oprávnením požadovať úrok
z prečerpania účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. §

18 ods. 1. Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018. Mal za to, že ak súd považoval jeho návrh za
neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k uvedenému
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe
v celom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych

poplatkov.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 379,

§ 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.

8. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd upozorňuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

10. V podanom odvolaní žalobca namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku
žalobcu vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe. Nakoľko v sporovom konanísa uplatňuje prejednacia zásada, má každý z účastníkov jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť

dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané

určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v §
101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Odvolací súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
názorom prvoinštančného súdu o nesplnení dôkaznej povinnosti a neunesení dôkazného bremena na
strane žalobcu, keď z predložených listinných dôkazov nemožno považovať za preukázané tvrdenia

žalobcu uvedené v návrhu ohľadne dôvodnosti priznanie úroku vo výške 28 % z dlžnej sumy.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie mal vo veci
postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. resp. ust. § 129 ods. 1 C.s.p. a vyzvať ho na odstránenie
vady podania. Podanie má vadu vtedy, keď neobsahuje zákonnom stanovené náležitosti, prípadne je

nezrozumiteľné alebo neurčité. Odstraňovanie vád postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. ( § 129
ods. 1 C.s.p.), by bolo dôvodným v prípade, ak by z podania žalobcu nebolo zrejmé, čoho sa účastník
domáha, a to do takej miery, že z údajov v podaní uvedených nemožno zistiť predmet konania. Z
podanej žaloby je zrejmým voči komu návrh smeruje, účastníci konania sú riadne označený, podanie
je datované, podpísané, zrozumiteľné a zároveň obsahuje potrebné opísanie skutkových tvrdení, jeho

obsah je zrozumiteľný aj určitý. Nepripojenie listinných dôkazov príp. pripojenie nesprávnych listinných
dôkazov nezakladalo prekážku konania a nebránilo súdu pokračovať v konaní, a teda nebol ani dôvod
na odmietnutie podania, nakoľko nesplnenie dôkaznej povinnosti vyúsťuje do procesného neúspechu
účastníka konania.

12. V podanom odvolaní žalobca uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorý je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.
Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti nezistil odvolací súd naplnenie
uvedeného odvolacieho dôvodu.

13.Z odvolaniaďalejvyplýva,že žalobcaním napadol správnosťprávnehoposúdeniavecisúdomprvej
inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) . K uvedenému dôvodu treba
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.14. V prejednávanej veci nebolo sporným, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným má charakter
spotrebiteľského vzťahu. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v
rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstrán,vneprospechspotrebiteľa,pričomspotrebiteľnemalmožnosťsasnimioboznámiťpred
podpisom zmluvy. Ak majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť
s nimi súhlas, pričom pre preukázané oboznámenie sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie
spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený. Informácia
spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať

rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku nebola
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo 245/2010). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Všeobecné obchodné podmienky
predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený
dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné
riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže

sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Odvolací súd sa na
základe uvedeného plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, že žalobca v posudzovanej
vecinepreukázalplatnéindividuálnedojednanieúrokuzanepovolenéprečerpanie,keďvmedzistranami
dojednanejZmluveospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužiebzodňa11.11.2011takéto
ustanoveniaabsentujú aodkaznaVšeobecnéobchodnépodmienky,ktoréneboližalovanýmpodpísané

a na výšku úrokových sadzieb uverejňovaných v úrokovej výveske na web stránke žalobcu uzavretie
takejto zmluvy nenahrádza.

15. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 27.03.2018, č.k. 43Co/4/2018-54 odvolací súd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných

súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a
zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme zachovania princípov právnej istoty a

tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nevyhnutné, aby všeobecné súdy rešpektovali príslušnú
judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Povinnosťou všeobecných súdov
však rozhodne nie je reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané iným senátmi, či inými súdmi
rovnakej alebo nižšej inštancie. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je síce

nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej procedúre nie vylúčená. To
znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri sebe stáť aj rozhodnutia, ktoré k riešeniu
určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky, resp. ktoré ju posúdia úplne odlišne.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi)
podľa § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech

žalovaný, nakoľko žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu nevznikli, súd
mu náhradu nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).