Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116012253
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116012253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému O. A.,

nar.: XX.XX.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm.
c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 11. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O. A., nar.: XX.XX.XXXX v E., trvale bytom I. XXX, adresa na doručovanie S. č. XXX,

je vinný, že

v období od mesiaca júl 2013 vrátane až do mesiaca apríl 2017 vrátane v Hlohovci a ani inde na území
Slovenskej republiky si ako otec S. A., nar.: XX.XX.XXXX a C. A., nar.: XX.XX.XXXX pravidelne a v
plnej výške neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a rozsah ktorej mu bol
určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k.: 10P/8/2009-38 zo dňa 11.05.2010 právoplatným dňa
11.06.2010 tak, že má prispievať na Sabínu A. sumou vo výške 83,- Eur mesačne a na C. A. sumou vo

výške 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. K., trvale bytom G., ul.
A. č. X a následne mu bola vyživovacia povinnosť zvýšená rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k.:
9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013 právoplatným dňa 21.12.2013 tak, že má prispievať sa S. A. sumou
vo výške 150,- Eur mesačne a na C. A. sumou vo výške 100,- Eur všetko s účinnosťou od 01.09.2012 do
16.04.2013, čím mu za obdobie od mesiaca júl 2013 vrátane až do mesiaca apríl 2017 vrátane vznikol
dlh na výživnom vo výške 6.118,- Eur, hoci obžalovaný vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti,
túto si vôbec neplnil, pričom mal možnosť si zabezpečiť dostatočný príjem na úhradu výživného pre
svoje deti,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť
spočívajúca v príkaze zaplatiť k rukám O. K., nar.: XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G., ul. A. č. XX/X v
skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 6.118,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava dňa 22.12.2016 na
obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm.

c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo
výroku tohto rozsudku doplnenom o skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal napriek tomu, že bol
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 2T/49/2013-160 zo dňa 24.05.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 09.07.2013 odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

2 (dva) roky.

Súd o obžalobe rozhodol trestným rozkazom dňa 30.01.2017, ktorým uznal obžalovaného vinným
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Proti predmetnému trestnému rozkazu podala prokurátorka okresnej prokuratúry dňa 14.02.2017 odpor.
Súd vykonal dňa 11.05.2017 hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom

svedkyne-poškodenej Jarmily K., nar.: XX.XX.XXXX a oboznámením týchto listín:

- rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn.: 10P/8/2009 zo dňa 11.5.2010
- rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k.: 9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013
- rodný list maloletej S. A. nar.: XX.XX.XXXX,

- oznámenie o narodení maloletej C. A., nar.: XX.XX.XXXX,
- rozhodnutia V. Z. zo dňa 19.02.2014,
- oznámenie Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka,
- trestný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k.: 2T/49/2013-160 zo dňa 24.5.2013,
- odpoveď Daňového úradu Trnava zo dňa 08.09.2016,

- správy V. Z. zo dňa 15.08.2016,
- potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.08.2016,
- Evidenčná karta vodiča,
- správa obce Sasinkovo zo dňa 15.08.2016,
- odpoveď na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 11.5.2017,

- odpis z registra trestov zo dňa 29.12.2016,
- pripojený spis Okresného súdu Trnava sp.zn.: 2T/49/2013,
- odpoveď na lustráciu v GP zo dňa 29.12.2016.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor nechcel konať o dohode o vine a treste, hoci obžalovaný o takéto

konanie prejavil záujem. Po poučení podľa § 257 Trestného poriadku obžalovaný vyhlásil, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je si vedomý toho, že výživné neuhradil a určite ho zaplatiť
chce. Súd vyhlásenie obžalovaného neprijal jednak z dôvodu, že prokurátor obžalobu predniesol tak,
ako táto bola podaná, t.j. bez úpravy skutku v ňom uvedeného a tiež z dôvodu, že s ohľadom na povahu
prečinu zanedbania povinnej výživy majúceho znaky tak pokračovacieho ako aj trváceho trestného činuje potrebné vykonať dokazovanie ku všetkým okolnostiam majúcim vplyv na rozhodnutie súdu o vine
a treste obžalovaného.

Obžalovaný následne po príslušnom zákonnom poučení využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Svedkyňa-poškodená Jarmila K., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným
majú spolu dve deti. Momentálne sú rozvedení 3 roky, nestýkajú sa, ani obžalovaný sa nestýka s
deťmi a o tieto nejaví ani záujem. Obžalovaný výživné neplatí výživné od júla 2013. Ďalej uviedla, že

obžalovaný na výživu neprispieva a ani neprispieval ani iným spôsobom s výnimkou darčeka, ktorý
dal ako spoločný obom deťom cca pred štyrmi rokmi, pričom išlo o starší počítač a nejaké drobnosti.
Obžalovaný deťom nekupuje oblečenie, neberie ich na výlety a s deťmi sa nestretáva, pričom naposledy
sa s nimi stretol asi pred štyrmi rokmi. Čo sa týka výdavkov svedkyne-poškodenej táto uviedla, že jej
pravidelné mesačné náklady sú vo výške asi 400,- Eur, pričom za bývanie zaplatí 350,- Eur, za oblečenie
asi 50,- Eur a za stravu asi 100,- Eur. Na staršiu dcéru poberá náhradné výživné vo výške 108,50 Eur a

na mladšiu dcéru 100,- Eur. Poberá tiež prídavky na deti a daňový bonus. Deti sú zdravé a žiadne lieky
neužívajú. Staršia dcéra sa venuje atletike, pričom s týmto športom má výdavky asi 10,- Eur mesačne.
Ten krúžok má skôr ako koníčka, pričom tento krúžok, pokiaľ ide o možnosť dcéry sa jej venovať, ich
finančnou situáciou limitovaný nie je. Pokiaľ by však dcéra mala ísť na nejaké sústredenie, ktoré by bolo
spojené s výdavkami, ktoré klub nehradí, ako napr. ubytovanie či vreckové, zrejme by sa takejto aktivity z

finančných dôvodov zúčastniť nemohla. Mladšia dcéra aktuálne žiadny krúžok nenavštevuje. Deti nikdy
netrpeli núdzou, svedkyni-poškodenej pomáhajú jej rodičia nákupmi vo výške asi 150,- Eur mesačne.
S deťmi nechodí na dovolenky, nekupuje im značkové veci a nechodí s nimi ani do kina, keďže si to z
finančnýchdôvodovnemôžudovoliť.Detioobžalovanéhospočiatkujavilizáujem,tentovšaksodstupom
času ochladol. Svedkyňa-poškodená obžalovanému v styku s deťmi nebránila. Svedkyňa-poškodená je

zamestnaná ako vedúca predajne mäsiarstva, jej zamestnávateľom je spoločnosť MECKER, s.r.o. a jej
priemerný čistý mesačný príjem dosahuje podľa potvrdenia jej zamestnávateľa uvedeného na zadnej
strane predvolania na hlavné pojednávanie sumu 365,39 Eur. Podľa jej vedomosti obžalovaný o zníženie
výživného nežiadal.

Z rozsudku Okresného súdu Z. sp.zn.: 10P/8/2009 zo dňa 11.5.2010 súd zistil, že týmto rozsudkom súd
schválil rodičovskú dohodu medzi obžalovaným a matkou maloletých detí, podľa ktorej sa okrem iného
maloleté S. A., nar.: XX.XX.XXXX a C. A., nar.: XX.XX.XXXX zverujú do osobnej starostlivosti Jarmily
K., nar.: XX.XX.XXXX (pozn.: v tom čase A.) a obžalovaný sa zaviazal prispievať na výživu maloletej
S. A. výživné vo výške 83,- Eur mesačne a na maloletú C. A. výživné vo výške 50,- Eur mesačne s

účinnosťou od 01.10.2009 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (čl. 32-34).

Z rozsudku Okresného súdu Z. č.k.: 9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013 súd zistil, že týmto rozsudkom
bola schválená medzi obžalovaným a matkou maloletých detí rodičovská dohoda, podľa ktorej sa
obžalovaný okrem iného zaviazal platiť zvýšené výživné ma maloletú S. A. vo výške 150,- Eur mesačne

a zvýšené výživné na maloletú C. A. vo výške 100,- Eur mesačne, všetko s účinnosťou od 01.09.2012
do 16.04.2013 (čl. 38-40).

Podľa rodného listu zo dňa 13.08.2001 sú rodičmi maloletej S. A., nar.: XX.XX.XXXX obžalovaný a
svedkyňa-poškodená O. K., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 41).

Podľa oznámenia o narodení o dňa 20.06.2006 sú rodičmi maloletej C. A. obžalovaný a svedkyňa-
poškodená O. K., nar.: XX.XX.XXXX (čl. 42).

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., odboru sociálnych vecí a rodiny, pracoviska

Hlohovec, úseku sociálnych vecí a rodiny č.: PN1/USVHL/SOC/2014/32149-0002 zo dňa 19.02.2014
súd zistil, že maloletej S. A., nar.: XX.XX.XXXX bol priznaný nárok na náhradné výživné vo výške 108,50
Eur počnúc dňom 01.10.2013, ktoré je vyplácané mesačne pozadu do rúk svedkyne-poškodenej O. K.,
nar.: XX.XX.XXXX (čl. 46).

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., odboru sociálnych vecí a rodiny, pracoviska
Hlohovec, úseku sociálnych vecí a rodiny č.: PN1/USVHL/SOC/2014/32149-0004 zo dňa 19.02.2014
súd zistil, že maloletej C. A., nar.: XX.XX.XXXX bol priznaný nárok na náhradné výživné vo výške 100,-Eur počnúc dňom 01.10.2013, ktoré je vyplácané mesačne pozadu do rúk svedkyne-poškodenej O. K.,
nar.: XX.XX.XXXX (čl. 47).

Z oznámenia Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka zo dňa 08.09.2016
vyplynulo, že v exekučnom konaní vedenom pred jeho Exekútorským úradom pod sp.zn.: EX 649/2013
nebola vymožená žiadna suma v prospech pohľadávky výživného pre maloleté deti (čl. 60).

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava č.k.: 2T/49/2013-160 zo dňa 24.5.2013, právoplatného dňa

09.07.2013 vyplynulo, že obžalovaný bol týmto trestným rozkazom uznaný vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona za neplnenie si svojej vyživovacej
povinnosti na maloleté S. A., nar.: 1X.XX.XXXX a C. A., nar.: 1X.XX.XXX6 od 01.04.2012 a bol mu
uložený podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 2 (dva) roky a súčasne mu bola podľa
§ 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d) uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné

(čl. 76-77).

Z odpovede Daňového úradu Trnava, kontaktného miesta Hlohovec zo dňa 08.09.2016 vyplynulo, že
obžalovaný daňové priznania k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobia rokov 2013 až
2015 ku dňu 08.09.2016 nepodal (čl. 64).

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., pracoviska Hlohovec zo dňa 15.08.2016 vyplynulo,
že svedkyňa-poškodená O. K., nar.: 11.10.1976 nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi a poberá prídavok na dieťa od mesiaca júl 2010 vo výške 47,04
Eur mesačne (čl. 65).

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z., pracoviska Hlohovec zo dňa 15.08.2016 vyplynulo,
že obžalovaný nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľom dávky v hmotnej
núdzi (čl. 66).

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne a jeho prílohy zo dňa 16.08.2016 vyplynulo, že obžalovaný nepodal
žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok,
nenachádza sa v evidencii poberateľov dôchodkovej dávky, nie je evidovaný ako poberateľ úrazových
dávok ani ako poberateľ dávok garančného poistenia, pričom ako zamestnanec s pravidelným príjmom
bol naposledy evidovaný do 31.07.2009 (čl. 67-68).

Z Evidenčnej karty vodiča a pripojenej lustrácie vozidiel vyplynulo, že obžalovaný má evidované
zadržanie vodičského preukazu na základe rozhodnutia súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka
v exekučnom konaní sp.zn.: EX 649/2013, pričom obžalovaný nie je vlastníkom a ani spoluvlastníkom
žiadnych vozidiel (čl. 69-70).

Zo správy obce Sasinkovo zo dňa 15.08.2016 vyplynulo, že obžalovaný nemá v obci Sasinkovo trvalý
pobyt, v obci žije len jeho matka a pred komisiou KOVP prejednávaný nebol (čl. 71).

Zodpovedenalustráciuvregistripriestupkovzodňa11.5.2017súdzistil,žeobžalovanýnemáevidovaný

žiadne priestupok.

Z odpisu z registra trestov zo dňa 29.12.2016 je zrejmé, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát
súdne trestný, a to prvýkrát rozsudkom Okresného súdu Z. sp.zn.: 2T/104/2010 zo dňa 30.08.2010,
právoplatným dňa 30.08.2010, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa §

213 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s
podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 1 (jeden) rok, pričom obžalovaný sa osvedčil dňa
21.04.2012 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Druhé odsúdenie je trestným rozkazom sp.zn.:
2T/49/2013 zo dňa 24.05.2013, právoplatným dňa 09.07.2013 (čl. 92).

Z odpovede na lustráciu v GP zo dňa 29.12.2016 súd zistil, že proti obžalovanému bolo doposiaľ celkom
trikrát vedené trestné stíhanie, a to pre trestné činy, pre ktoré bol právoplatne odsúdený (viď odpis z
registra trestov) a pre prečin, ktorý bol uznaný vinným týmto rozsudkom (čl. 89-91).Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn.: 2T/49/2013 vyplynulo, že na obžalovaného bola dňa
27.05.2013 podaná na Okresný súd Trnava obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona pre neplnenie si jeho vyživovacej povinnosti na maloleté S. A., nar.: 11.08.2001

a C. A., nar.: 19.06.2006 od 01.04.2012. Súd o obžalobe rozhodol tak, že vydal dňa 24.05.2013 trestný
rozkaz č.k.: 2T/49/2013-160, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov s podmienečným odkladom a
určením skúšobnej doby 2 (dva) roky a súčasne mu bola podľa § 50 ods. 2 a § 51 ods. 4 písm. d) uložená

povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
09.07.2013. Súd nerozhodol o neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe tohto podmienečného
odsúdenia.

Z vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovné:

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť na
maloleté S. A., nar.: 1X.XX.XXX1 a C. A., nar.: XX.XX.XXXX neplní od mesiaca júl 2013 až doposiaľ.
Keďže súd rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2017 a teda výživné na maloleté za mesiac máj
2017 v čase vyhlásenia rozsudku ešte splatné nebolo (pozn.: výživné podľa rozsudkov Okresného súdu
Z. je splatné do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca), potom obdobím, ktoré súd posudzoval, je obdobie

od mesiaca júl 2013 do mesiaca apríl 2017 vrátane.

Za obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca apríl 2017 vrátane obžalovaný neuhradil výživné v celkovej
výške 6.118,- Eur, pričom táto suma je vypočítaná ako násobok mesačného výživného pre maloletú S.
A., nar.: XX.XX.XXXX vo výške 83,- Eur mesačne a maloletú C. A., nar.: 1X.XX.XXX6 vo výške 50,-

Eur mesačne za uvedené obdobie. Súd nemohol vychádzať z výšky výživného určeného rozsudkom
Okresného súdu Pieťany č.k.: 9P/128/2012-51 zo dňa 02.10.2013 právoplatným dňa 21.12.2013 (pozn.:
ako to zjavne urobila prokurátorka v obžalobe), pretože ako z tohto rozsudku vyplynulo, výživné na
obe maloleté síce zvýšené bolo na 150,- Eur resp. 100,- Eur, avšak s účinnosťou od 01.09.2012 do
16.04.2013, z čoho je zrejmé, že obžalovaný v žalovanom období zvýšené výživné platiť povinný nebol.

Možné úvahy o tom, ako to asi obžalovaný a matka maloletých mali na mysli pri rodičovskej dohode
(pozn.:keďjemožnécelkomlogickyuvažovať,ževýživnésazvyšujevzásadesúčinkamidobudúcnosti)
sú bez právneho významu, pretože pokiaľ ide o výrok týkajúci sa zvýšeného výživného, tento bol v
predmetnom rozsudku jasne časovo ohraničený a v tomto smere z neho Okresný súd Trnava musel
vychádzať. Konajúci súd by tak mohol z vykonaného dokazovania ustáliť len nižšiu výšku výživného

ako tú, ktorá je určená v civilnom rozsudku, keďže ním v trestnom konaní pre účely posúdenia viny
obžalovaného viazaný nie je, avšak sám nemôže určiť vyššiu výšku výživného, ako je rozsudkom v
civilnom konaní určená.

Pre účely trestného konania preto konajúci súd vychádzal z rozsudku Okresného súdu Z. sp.zn.:

10P/8/2009 zo dňa 11.5.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu medzi obžalovaným a matkou
maloletýchdetí,podľaktorejsaokreminéhomaloletéS.A.,nar.:XX.XX.XXXXaC.A.,nar.:XX.XX.XXXX
zverujúdoosobnejstarostlivostiO.K.,nar.:XX.XX.XXXX(pozn.:vtomčaseA.)aobžalovanýsazaviazal
prispievať na výživu maloletej S. A. výživné vo výške 83,- Eur mesačne a na maloletú C. A. výživné vo
výške 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2009 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred

k rukám matky. Keďže v konaní neboli na strane obžalovaného zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by
snáď súd mal zvažovať nižšiu výšku výživného a vo väzbe na takúto nižšiu výšku výživného posudzovať
trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, súd vychádzal z výšky výživného 83,- Eur na maloletú S.
a z výšky výživného 50,- Eur na maloletú C..

Pokiaľ ide o okolnosť predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej
výživy ako okolnosti podľa ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, teda že obžalovaný
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený súd takúto okolnosť nemôže konštatovať, pretože na
odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k.: 2T/49/2013-160 prihliadať

nemožno, nakoľko nebolo v zákonom určenej lehote rozhodnuté o neosvedčení sa obžalovaného v
skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 09.07.2013, z čoho je zrejmé, že skúšobná doba 2 (dva) roky začala v súlade s ustanovením
§ 50 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim podni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, plynúť dňa 10.07.2013 a uplynula dňa 10.07.2015. Podľa
§ 50 ods. 4 Trestného zákona Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi

nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Podľa § 50 ods.
5 Trestného zákona Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku
4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Podľa § 50
ods. 6 Trestného zákona Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov
od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na

tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný
čin. Podľa § 50 ods. 7 Trestného zákona Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil,
alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Z uvedeného je
zrejmé, že súd mohol o neosvedčení sa obžalovaného rozhodnúť len do 10.07.2016, čo však neurobil
(pozn.: v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa proti obžalovanému neviedlo žiadne trestné
stíhanie pre iný trestný čin, takže úvaha o možnosti rozhodnúť o neosvedčení sa obžalovaného do

10.07.2017 je bezpredmetná). Zhrnúc uvedené súd ako predbežnú otázku ustálil, že pokiaľ ide o
odsúdenie predmetným trestným rozkazom, na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený a z
tohto dôvodu je aplikácia ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona v prípade obžalovaného
vylúčená.

Súd preto musel upraviť opis skutku uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava č. 2 Pv
463/16/2207-10, a to pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť, ďalej pokiaľ ide o výšku dlžného výživného a tiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, keď
ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona neaplikoval.

Prečinu prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas. V danom prípade obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť v období od mesiaca
júl 2013 do mesiaca apríl 2017 nesplnil ani v jednom prípade, z čoho je zrejmé, že išlo o neplnenie jeho

vyživovacej povinnosti viac ako tri mesiace v období dvoch rokov a súčasne závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas, keď uvedené obdobie pre účely posúdenia okolnosti závažnejšieho spôsobu
konania - po dlhší čas toto obdobie v prípade prečinu zanedbania povinnej výživy presiahlo obdobie
dvoch rokov.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, toto súd posúdil ako úmyselné vo forme nepriameho úmyslu podľa
§ 15 písm. b) Trestného zákona. Podľa citovaného ustanovenia Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak
páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho
spôsobí,bolstýmuzrozumený.Nepriamyúmyselobžalovanéhopritomvyplynulnielenzjehovyhlásenia
o tom, že nepopiera spáchanie skutku, ale aj z jeho vyjadrenia, že si je toho vedomý a dlžné výživné

uhradiť chce. Obžalovaný teda aj s ohľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie pre prečin zanedbania
povinnej výživy vedel, že neplnením svojej vyživovacej povinnosti môže spáchať trestný čin a bol s tým aj
uzrozumený. Vôľová zložka priameho úmyslu, teda že by obžalovaný chcel svoju vyživovaciu povinnosť
neplniť, v konaní preukázaná nebola.

Na tomto mieste súd poznamenáva, že vzhľadom úmysel obžalovaného, výšku dlžného výživného ako
aj čas neplnenia si vyživovacej povinnosti neprichádzalo do úvahy použitie materiálneho korektívu podľa
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná, keďže závažnosť činu obžalovaného je viac ako len nepatrná.

Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je možné páchateľovi uložiť
trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť

na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Nezistiac žiadne
poľahčujúce okolnosti a ani žiadne priťažujúce okolnosti súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, keď zohľadnil výšku dlžného výživného a čas, po ktorý obžalovaný
svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Na tomto mieste pritom súd poznamenáva, že aj napriek tomu,že obžalovaný nespáchal žiadne priestupky súd obžalovanému nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného poriadku, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, pretože hoci sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, jeho predchádzajúce

odsúdenia záver o riadnom vedení života pred spáchaním trestného činu, pre ktorý je aktuálne súdený
urobiť neumožňujú.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Súd v danom prípade vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že vzhľadom na osobu obžalovaného ako
aj okolnosti prípadu výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný. Obžalovaný síce svoju vyživovaciu
povinnosť úmyselne neplnil, avšak prejavil vôľu túto svoju povinnosť riadne splniť. Na obžalovaného

sa navyše aj napriek jeho predchádzajúcim dvom odsúdeniam hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súd
je preto toho názoru, že na naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, je

uloženie podmienečného trestu odňatia slobody dostatočné.

Pokiaľ ide o poukaz prokurátora na to, že vzhľadom na spáchanie trestného činu v skúšobnej
dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
č.k.: 2T/49/2013-160 navrhuje obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, súd

poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že na obžalovaného sa v prípade predmetného odsúdenia
hľadí, ako keby nebol odsúdený (viď odôvodnenie vyššie), nejde o situáciu podľa § 49 ods. 2
Trestného zákona, podľa ktorého Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a ktoré ustanovenie by vylučovalo uložiť

obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V danom prípade, keďže súd uložil obžalovanému trest

odňatia slobody ako trest podmienečný, určil skúšobnú dobu 2 (dva) roky, ktorú považuje za primeranú
okolnostiam prípadu a súčasne dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal, že v nej bude nielen viesť
riadny život, ale bude riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť a uhradí aj dlžné výživné.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a ods. 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný
úradník; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu, môže súd nariadiť kontrolu uložených primeraných
obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému možno uložiť povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe dlh alebo zameškané výživné.

Súduložilobžalovanémupovinnosťzaplatiťvskúšobnejdobezameškanévýživnévovýške6.118,-Eurs

tým, že obžalovaný je povinný ho zaplatiť k rukám O. K., nar.: 11.10.1976 v Nitre, trvale bytom Hlohovec,
ul. Manckovičova č. 62/2 ako matky maloletých detí, nakoľko predpoklad splnenia tejto povinnosti je
súčasťou očakávania súdu, že v prípade obžalovaného účel trestu splní aj uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.