Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 7, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19P/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217222649
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7217222649.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: matky: T. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. 6, E., a otca: Q. E. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. O. XX-XXX, S., v konaní o návrhu
matky na úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

I. Maloletú N. zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Matka má právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otcovi obmedzuje právo zastupovať maloletú pred orgánmi verejnej správy, pri výbere a zápise do
školského zariadenia a pri rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti.

IV. Otcovi obmedzuje právo spravovať majetok maloletej v celom rozsahu.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. s účinnosťou od 11.09.2017 do 31.08.2020

mesačným výživným vo výške 150 € a s účinnosťou od 01.09.2020 do budúcna mesačným výživným
vo výške 180 €, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

VI. Dlžné výživné za obdobie od 11.09.2019 do 31.12.2020 v celkovej výške 6.120 € je otec povinný
zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Styk otca s maloletou ostáva neupravený.

VIII. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným na súdu dňa 11.9.2017 matka žiadala upraviť rodičovské starosti správa
povinnosti voči maloletej N. tak, že ju sú zverí do výhradnej starostlivosti matky, zakáže otcovi stýkať
sa s dcérou a uloží mu povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačným výživným vo výške 150 €
mesačne.

2. Uviedla, že s otcom maloletej nie sú manželia, narodeniu dcérky predchádzala niekoľkoročná

známosť. Rodičia spolu žili v spoločnej domácnosti striedavo v mieste bydliska matky a v mieste bydliska
otcavS..Spolužitierodičovbolospočiatkuharmonické,avšaknáslednedochádzalokčastýmpodvodom
zo strany otca, stupňovali sa hádky, došlo k psychickému týraniu, v dôsledku čoho sa rodičia rozišli.
Matka sa pred dvoma rokmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a vrátila sa naspäť na Slovensko.Rodičia sa spočiatku dohodli na striedavej starostlivosti resp. na stretávanie sa otca s dcérou podľa toho,
ako mu to umožní čas, v tom čase pracoval na turnusy. Už počas tehotenstva bol otec vo výkone trestu
odňatia slobody za neplnenie vyživovacej povinnosti na jeho predchádzajúce dve deti, matka mu však

odpustila a dala šancu na nápravu. Následne zistila že ju otec podvádzal a bral drogy, z toho dôvodu sa
odsťahovala na Slovensko. Spočiatku otec dcéru kontaktoval telefonicky a videohovormi, postupne však
prestal javiť záujem a aktuálne o dcéru nejaví žiadny záujem. Opakovane sľuboval že ju navštívi čo sa
však nestalo a nekontaktoval ju ani písomne ani telefonicky. N. navštevuje materskú škôlku, od prvého
septembra nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Celodennú starostlivosť zabezpečuje matka za

pomoci svojich rodičov. Rodičia sa dohodli na výživnom vo výške 150 €, za posledných 9 mesiacov
však otec nezaplatil žiadne výživné. Otec žije naďalej v S. v mieste svojho bydliska, je však hľadaný na
slobode. Matka ho preto považuje za tak nezodpovednú osobu, že je nevhodné aby sa s ním dcéra
stretávala pre jeho nevhodní životný štýl. Preto navrhla zákaz styku.

3. Následne matka dňa XX.XX.XXXX súdu oznámila, že otec hovorí po slovensky a rozumie slovom i

písmom.

4. Uznesením zo dňa X.XX.XXXX súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka, úrad práce, sociálnych
veci a rodiny Košice, Ktorý odporučil návrhu matky vyhovieť.

5. Súd sa pokúsili doručiť návrh otca priamo na adresu oznámenú matkou, z ktorej adresy sa zásielky
vrátili s oznámením adresa dnes známy. Súd preto otcovi doručil návrh postupom podľa § 116 zákona
č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu, návrh bol doručený XX.XX.XXXX. Následne súd doručil návrh aj s prílohami a procesným
je to učeniami otcovi cestou príslušného súdu, ktorý súd oznámil, že otec odmietol písomnosti prevziať,

pretože neboli predložené.

6. Z uvedeného dôvodu súd pribral do konania tlmočníka a prekladateľa, ktorý preložil všetky potrebné
listiny a vyúčtoval si odmenu. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd určil prekladateľke odmenu vo výške
495,28 € a zároveň nariadil učtárne tunajšieho súdu odmenu prekladateľke vyplatiť z finančných

prostriedkov štátu.

7. Opätovne sa súd pokúsil doručiť návrh s prílohami, procesnými poučeniami cestou dožiadaného
súdu, zároveň bol dožiadaný súd požiadaný o prešetrenie majetkových a sociálnych pomerov otca.
Dožiadaný súd zásielku nedoručil a prešetrenie pomerov otca nerealizoval. Dňa XX.X.XXXX dožiadaný

súd elektronicky oznámil, že na otca je vydaný zatykač, je hľadaný justičnými orgánmi a miesto jeho
pobytu nie je známe.

8. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd priznal prekladateľke odmenu za preloženie ďalších listín vo
výške 65,88 € a nariadil učtárni tunajšieho súdu odmenu vyplatiť z finančných prostriedkov štátu.

9. Otec sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

10. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa otec bez ospravedlnenia nezúčastnil,
ani nepožiadal o odročenie pojednávania, súd preto v súlade s ustanovením §180 zák. č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) pojednával v neprítomnosti otca. Na pojednávaní súd vykonal
dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný
stav:

11. Z výpovede matky na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyplynulo, že otec je hľadaný príslušnými

justičnými orgánmi, z uvedeného dôvodu sa nezdržiava v mieste svojho bydliska. Základná škola,
kam maloletá nastúpila do 1. ročníka sa pokúsila otcovi doručiť na podpis príslušné listiny, avšak
bezúspešne. Matka je v kontakte s otcovou matkou, starou matkou maloletej, ktorá ju informovala o
tom, že polícia ich navštevuje tak ma dvakrát do týždňa a hľadá otca. Otec sporadicky matka telefonuje,
avšakmiestosvojhopobytujejodmietoloznámiť.Navrhlapozastavenievýkonurodičovskýchpráv,Alebo

obmedzenie, pretože v prípade dôležitých veci, týkajúcich sa maloletej nedokáže zabezpečiť súhlas
otca čo mimoriadne sťažuje praktický život dieťaťa. Matka žije v spoločnej domácnosti s priateľom v
trojizbovom byte, priateľ jej pomáhal so starostlivosťou o dcéru rovnako ako rodičia. Je zamestnaná s
mesačným príjmom 620 €. Matka aj dcéra sú zdravé, dieťa má výdavky bežného charakteru, navštevujekrúžok muzikál, nosiť dioptrické okuliare, má zväčšenú nosnú mandľu a alergiu na roztoče. Za lieky
matka uhrádza zruba 10 € mesačne. Otec v čase spolužitia nikdy legálne nepracoval, pracoval len
načierno. V čase spolužitia dosahoval príjmy 700 až 2000 €, dohodli sa na výživnom 150 €, ktoré však

otec nikdy neplatil v plnej výške a v roku 2017 prestal prispievať na výživu maloletej úplne. Otec má z
predchádzajúceho vzťahu ďalšie dve deti, na ktoré prispieva výživným 450 zl. a 400 zl. Otec sa o dcéru
nezaujíma, žiadnym spôsobom ju nekontaktuje. Dcéra má k priateľovi matky pozitívny vzťah.

12. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX matka uviedla, že otec ich naďalej nekontaktuje, o dieťa sa vôbec

nezaujíma. Matka žije posledné 4 roky s priateľom, starostlivosť o dieťa zabezpečujú spoločne, za
pomoci starej mamy. Matka s otcom nie je v žiadnom kontakte, je v kontakte len s jeho mamou. Od
podania návrhu otec na výživu maloletej neprispel vôbec žiadnym výživným. Od júla XXXX, kedy sa
vrátili na K. do konca roka XXXX výživné zaplatil podľa dohody, z roku XXXX mu chýbali X mesiace, ale
od roku XXXX nezaplatil vôbec nič, na výživu dieťaťa neprispieva, ani príležitostne, ani žiadnym iným
spôsobom. Aktuálne je matka zamestnaná ako operátorka výroby u japonského zamestnávateľa Z. Z..

S priateľom spolu kúpili byt, majú ho v podielovom spoluvlastníctve. D. vo výške 440 € mesačne spláca
matka spolu s platbami za elektrinu a plyn vo výške 50 €. Ostatné, to znamená poplatky súvisiace s
užívaním bytu a stravu v domácnosti platí priateľ. Je zdravá, výdavky má bežného charakteru.
Maloletá navštevuje aktuálne 4. ročník základnej školy, matka s ňou má bežné výdavky. Zdravotný stav
je dobrý, akurát má problém s očkami, navštevuje pravidelne očnú lekárku, už aktuálne má 6 dioptrie,

bez okuliarov nevie zostať. Zakupuje jej okuliare pravidelne, minimálne raz za rok, niekedy častejšie,
zhruba vo výške 120 € jednorazová platba. Kvôli problému s očnou sietnicou nemôže robiť športy, preto
jediný krúžok navštevuje ruského jazyka, ročne platba 40 € za krúžok, nesmie robiť žiadne športy, do
družiny nechodí. Matka žije dlhodobo s priateľom, ktorý je zamestnaný v spoločnosti Z. s.r.o., ako tím
líder, mesačný príjem zhruba 1.100 €.

13. Z potvrdenia vystaveného zamestnávateľom Z. Z. dňa X.XX.XXXX vyplýva, že čistá priemerná
mesačná mzda matky je 823,84 €.

14. Kolízna opatrovníčka potvrdila, že v priebehu konania boli opakovane realizované v šetrenie v

domácnosti matky. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú riadne, vy starostlivosti neboli zistené
žiadne nedostatky. V domácnosti matky má maloletá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie
riadnej starostlivosti. V školskom roku 2020/2021 nastúpila do 4. ročníka základnej školy M. v E.,
navštevuje krúžok ruského jazyka. Dieťa si otca nepamätá, nie je s ním v žiadnom kontakte, vie len, ako
sa volá. V kontakte je s babkou v S., v lete tam bola s mamkou na návšteve, ale otca nestretla.

15. Na základe takto zisteného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:

16. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

17. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

18. V zmysle ust. § 111 písm. b) a § 120 CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd
rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom.

19. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

20. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ZOR) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

22. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ZOR) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

23. V zmysle ust. § 24 ZOR súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

24. Podľa ust. § 28 ZOR (1)Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

25. Podľa ust. § 38 ods 2 písm. b) a c), a ods. 3 ZOR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o
obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré

sa obmedzenie vzťahuje.

26. V zmysle ust. § 39 ods. 1 ZOR ak súd rozhodol o obmedzení rodičovských práv a povinností iba vo
vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

27. Podľa ust. § 39 ods. 4 ZOR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu nezaniká.28. Podľa ust. § 62 ZOR (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa ust. § 63 ZOR (1) rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších

skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti
s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký

by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča
dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie
pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby
túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému
bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého

dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
30. Podľa ust. § 65 ZOR (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnostialeboschváliichdohoduovýškevýživného.(2)Súdpostupujerovnakoajvprípade,akrodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

31. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

32. Podľa ust. § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa ust. § 323 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa ust. § 62 zákona o rodine (1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. (3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

35. Z vykonaného dokazovania má súd jednoznačne za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne,
nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa o dieťa nestará, neprispieva na jej výživu,nepodieľa sa na výchove. V mieste bydliska je otec neznámy, je hľadaný príslušnými justičnými orgánmi
a je po ňom vyhlásené pátranie. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, v ktorej
starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloletú do osobnej

starostlivosti matky.

36. Zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku patrí medzi základné rodičovské práva a
zároveň povinnosti, k obmedzeniu ktorých je možné pristúpiť len v tom prípade, ak sú splnené zákonom
stanovené podmienky definované citovaním ustanovením § 38 ods. 2 písm. b) a c) ZOR. V danom

prípade súd posúdil nezáujem otca o dcéru, skutočnosť že sa nepodieľa ani na jej starostlivosti ani
na jej výžive žiadnym spôsobom ako konanie, ktoré spĺňa zákonné predpoklady pre obmedzenie jeho
rodičovských práv a povinností v rozsahu zastupovania a spravovania ich majetku. Zároveň svojím
spôsobom života vzbudzuje dôvodnú obavu, že nie je spôsobilý maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok tak, aby to bolo v jej prospech. Z uvedených dôvodov považuje súd za najlepší spôsob
usporiadania zastupovania maloletých detí obmedziť otcovi toto právo v rozsahu zastupovania pred

orgánmi verejnej správy, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri výbere a zmene školy a obmedziť
mu právo spravovať majetok maloletej v celom rozsahu.

37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov

uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. N. povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. L. tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý

z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných

plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd.

38. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality ( §75

ods. 1,2 ZOR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na
skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza
z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce (porovnaj Rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018).

39. Pokiaľ otec bol počas celého konania pasívny, pričom si dlhodobo neplní svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť žiadnym spôsobom a zároveň sa súdu nepodarilo prešetriť majetkové pomery otca z dôvodov
výlučne na jeho strane vyhodnotil K. tieto okolnosti tak, že je nevyhnutné upraviť rozsah vyživovacej
povinnosti s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej. V čase podania návrhu maloletá začala

navštevovať základnú školu, v čase rozhodovania súdu je vo 4. ročníku základnej školy. Je preto
nepochybne, že od podania návrhu vzrástli výdavky potrebné na uspokojenie základných potrieb
dieťaťa. Z. má zhoršený zdravotný stav, vyžaduje nákup dioptrických okuliarov, má diagnostikovanú
alergiu, S čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Pravidelné mesačne výdavky na maloletú
matka vyhodnotila ako výdavky bežného charakteru. Za aplikácie premisy, že deti v rovnakom veku

majú zhruba rovnaké výdavky na uspokojenie základných potrieb súd považoval za primerané výživné
priznávanéodpodanianávrhudiferencovať.ZaobdobieodpodanianávrhudoXX.X.XXXXsúdpovažuje
za primerané výživné na uspokojenie základných potrieb maloletej sumu 150 €, od 1.9. 2020, kedy
začala navštevovať 4. ročník základnej školy považuje súd za primeranú sumu 180 € mesačne.

40. Vzhľadom k skutočnosti, že súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od
XX.X.XXXXdobudúcna,vzniklootcovizaobdobieod11.9.2017do131.12.2020dlžnévýživnévcelkovej
výške 6120€. Dlžné výživné bolo vypočítané násobkom mesačného výživného za jednotlivé mesiace.41. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného súd určil podľa ust. § 232 CSP, pretože nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by opodstatňovali predĺženie tejto zákonom určenej lehoty.

42. O trovách konania súd v zmysle ust. § 57 CMP nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Matka a kolízna opatrovníčka sa vzdali práva na odvolanie.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez
ohľadu na podanie odvolania).