Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. august 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/55/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5303899416
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5303899416.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne: S. N., rod. Ž., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. E.. Č.. XXXXX/X, XXX XX Q. - F., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej
Gara, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: T. G., nar. X.X.XXXX, t.č.
bytom D. R. O. R. XX, XXXX D., Š. B., za účasti intervenientov na strane žalovaného: 1) Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19/B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 851 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, 2) Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 851 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne
odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni sumu 18.835,29 € v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalovanému a intervenientom n e p r i z n á v anárok na náhradu trov konania.

IV. Slovenskej republike p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania preddavkovaných štátom v
rozsahu 87,80% voči žalobkyni a v rozsahu 12,20% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v podanej žalobe doručenej súdu dňa 22.04.2003 sa domáhala voči žalovanému náhrady

škody, ktorá jej bola spôsobená ublížením na zdraví pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný
dňa 14.2.1997. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že utrpela vážne poškodenia zdravia s
následkami v dôsledku dopravnej nehody, kde bola účastná ako spolujazdec v motorovom vozidle,
ktoré riadil žalovaný. Žalovaný bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu v Čadci
sp. zn. 3T/287/97, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 15.10.1997, pričom žalovaný bol
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením na výkon trestu do I.
nápravnovýchovnej skupiny. Žalovanému bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na

4 roky. V dôsledku tejto nehody utrpela zranenia a trvalé následky. Odo dňa dopravnej nehody až do
22.9.1997bolapráceneschopná,počastejtodobypodstúpilaviaceréťažkéoperácie,liečebnéprocedúry
tak, ako si to vyžadoval jej zdravotný stav, a od 22.9.1997 je zaradená do trvalej invalidity. V čase
podania návrhu poberala dôchodok v sume 4916,- Sk ( 163,18 €) a bol jej vydaný 17.11.1999 preukaz
občanasťažkýmzdravotnýmpostihnutím. Negatívnedôsledkyzraneniasaunejprejavovalinafyzickom
ale i duševnom stave, musela nosiť neustále plastový korzet, výrazne je obmedzená na pohybových

schopnostiach, nie je schopná vykonávať nevyhnutné práce v domácnosti, čím je odkázaná na pomoc
iných osôb a sústavne sa podrobuje lekárskemu dohľadu, liečebným a rehabilitačným kúram. Pociťuje
sústavné tŕpnutie dolných končatín a pre všetky tieto zdravotné indikácie musela upustiť od myšlienkypočať dieťa, čo je pre ňu ako ženu ťažko zmieriteľná skutočnosť. Z hľadiska psychického stavu sa u
nej prejavujú depresívne poruchy po psychotraume, máva bolesti, trpí neistotou v chôdzi, prejavuje sa
u nej zvýšená podráždenosť a všetky tieto reálne skutočnosti, ako i nemožnosť vykonávať zárobkovú

činnosť zamestnanie z titulu zaradenia do trvalej invalidity, športovať, spoločensky sa realizovať, zriecť
sa myšlienky na dieťa, nakoľko by nebola schopná sa o neho fyzicky postarať a nikdy ako matka
by nemohla dieťa pestovať na rukách, ju deprimujú a vyvolávajú v nej pocit depresie a beznádeje s
prihliadnutím k jej veku. Chirurg L.. B. G. ohodnotil jej bolestné a trvalé následky 1231,875 bodmi.
Poukázala však na to, že vyhláška č. 32/1965 je morálne ako aj z materiálneho ponímania zastaralá a

neodráža súčasnú spoločenskú a ani ekonomickú situáciu, neprihliada na vážne následky pri poškodení
zdravia. V čase podania žaloby vychádzala žalobkyňa z doterajšieho bodového hodnotenia a domáhala
sa nároku v sume 2.956.500,- Sk (98.137,82 €), čo podľa jej prepočtu je 80 násobok mimoriadneho
zvýšenia.

2.Vdoplňujúcompísomnompodaní(č.l.57-59)poukázalprávnyzástupcažalobkynenato,že zdravotný

stav žalobkyne sa stabilizoval až 5.11.2002, kedy sa podrobila poslednému operačnému zákroku.
Zdravotný stav žalobkyne je poškodený, posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
nemožno od seba oddeliť, tieto bezprostredne spolu súvisia. Určenie výšky náhrady za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé vyjadrenie lekárov, v danom prípade boli podané dva
samostatné posudky dňa 11.5.1998 a dňa 12.5.1998. Vyjadrenia poisťovne považoval právny zástupca

za nedôstojné. Súčasťou tohto podania bol i výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne o zákrokoch
a liečbe vykonávanej v období od 14.2.1997 do 15.5.2003.

3. V rámci podania doručeného súdu 14.10.2003 ( č.l. 62) navrhol právny zástupca žalobkyne pripustiť
zmenu žaloby, kde sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 132.991,43 € ( 4.006.500,- Sk) a trov

konania, čo odôvodňovala tým, že došlo k ďalším operačným zákrokom, pričom L.. B. G. tieto ohodnotil
nasledovne: za operačný zákrok 18.1.2000 priznal 328,175 bodov, čo predstavuje pri cene bodu
30,- Sk sumu 3.281,25 Sk, za operačný zákrok 6.11.2002 počet bodov 109,375 čo pri cene bodu 30,-
Sk je suma 3281,25 Sk. Tieto ohodnotenia tvoria dodatok k podanému posudku a predstavujú vo
finančnom vyjadrení sumu 13125,- Sk a po zvýšení o 80 násobok podľa § 7 ods. 3 ide o navýšenie

o sumu 34853,61 € (1.050.000,- Sk). K tomuto návrhu pripojil doplnok k posudku od L.. G., kde
stanovil základné bodové hodnotenie bolestného na 218,75 bodov za nekrózu a zrútenie stavcov
Th10,11 hodnotenú ako zlomeninu s operačnou liečbou, ktoré zvýšil o polovicu ( o 109,375 bodov)
na celkovú výšku 328,175 bodov ( č.l. 64 spisu) a za operačný zákrok 6.11.2002 - extrakciu ost.
materiálu 218,75bodov/175+43,75/ktorézvýšilopolovicu(o109,375bodov)nacelkovúvýšku109,375

bodov ( č.l. 65 spisu). Tu súd iba poznamenáva, že sa tento výpočet javil ako nesprávny. Na č.l.82
a nasled. navrhla žalobkyňa opätovne prostredníctvom právneho zástupcu pripustiť zmenu žaloby s
poukazom na operačné zákroky 18.1.2000 a 6.11.2002, kde si uplatnila nárok pri dobovom hodnotení
328,175 a 218,75 t.j. 546,925 bodov x 30Sk x 80 násobok, čo je zvýšenie na sumu 1.312.620,- Sk,
teda petit znel na sumu 4.269.120,- Sk a trovy konania ( č.l. 83 spisu). Právny zástupca žalobkyne

opätovne podporne poukázal na materiálne ponímanie, ktoré pôvodná Vyhláška č. 32/1965 Zb. z.
preferovala a považoval ho za morálne zastaralé, ktoré neodráža súčasnú ekonomicko-spoločenskú
situáciu a neprihliada na vážne následky pri poškodení zdravia. Poukázal tiež na súdnu prax, s ktorou
sa vyporiadali niektoré rozhodnutia súdov pri aplikácii ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky vo svojom rozhodovacom
procese a na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudky súdov a to Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 13Co/115/1994, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 10C/879/1998, Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 7C/327/1996, Okresného súdu Bratislava Vidiek sp. zn. 11C/53/1995 a desiatky ďalších, novších
rozhodnutí. Pri formulácii rozsudočného návrhu v tomto konaní vychádzal z dovtedajšieho bodového
ohodnotenia uvedeného v časti III. žalobného návrhu kedy žalobkyňa sa domáhala mimoriadneho
zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu, ktorá predstavuje 80-násobok vo

vyčíslení 2.956.5000,-- Sk (58.137,82 €) a po podaní znaleckého posudku L.. D. T. v tomto konaní
podaním zo dňa 19.04.2005 (čl. 144 - 146) rozšíril právny zástupca žalobkyne petit o mimoriadne
odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu vo výške 5.172.000,-- Sk
(171.678,94 €), s poukazom na ust. § 7 ods. 3 Vyhlášky 32/1975 Zb. Súd uznesením z 3.5.2005 súhlasil
so zmenou a rozšírením takto doručeného rozsudočného návrhu v zmysle podanej úpravy právneho

zástupcu žalobkyne. Predmetom sporu sa stal tak tento nárok špecifikovaný právnym zástupcom
žalobkyne.4. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení predložila žalobkyňa bodové hodnotenie vypracované L..
B. G. zo dňa 11.5.1998 na bolestné v rozsahu 556,875 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia v
rozsahu 675 bodov, kópiu trestného rozkazu OS Čadca vo veci 3T 387/97 zo dňa 16.9.1997, rozhodnutie

Sociálnej poisťovne zo dňa 03.11.1997 o priznaní invalidného dôchodku od 22.9.1997 v sume 3365,-
Sk mesačne, posudok G. Ú. B. M. L., kde miera funkčnej poruchy u žalobkyne ku dňu rozhodnutia
27.2.2002bola50%,rozhodnutie zodňa4.6.2002zoSociálnejpoisťovneozvýšenídôchodkužalobkyne
na sumu 4916,- Sk.

5. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. zahlásila vstup do konania podaním zo dňa 15.7.2003 v tom
čase ako vedľajší účastník na strane žalovaného s poukazom na poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobené prevádzkou motorového vozidla. V rámci tohto podania poukázala poisťovňa na to,
že nie je zrejmé, z akého titulu si uplatňuje žalobkyňa nárok či z titulu subjektívnej, či objektívnej
zodpovednosti. Poukázala na to, že zvýšenie u bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sú
dva samostatné nároky, ktoré síce spolu súvisia, avšak u každého sú osobitne upravené postupy

priznávania náhrady a preto u každého musí byť daný dôvod hodný osobitného zreteľa. V danom
prípade bola zo strany poisťovne vznesená námietka premlčania nároku s poukazom na ust. § 106
ods. 1,2 OZ. Žalobkyňa sa domáha nárokov v zmysle posudkov vystavených 11.5.1998 a 12.5.1998,
kedy sa dozvedela o výške škody, pričom o tejto skutočnosti kto jej za škodu zodpovedá sa dozvedela
už z trestného rozkazu, ktorý bol vydaný 16.9.1997, teda nárok je premlčaný v dvojročnej lehote, preto

ho žiadala poisťovňa ako nie dôvodný zamietnuť. V danej veci poukázala na zastúpenie Slovenskej
kancelárie poisťovateľov s poukazom na ust. § 28 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. V doplnenom podaní
doručenom súdu 30.10.2003 zotrvala poisťovňa na námietke premlčania s poukazom na plynutie
subjektívnejpremlčacejdoby,ktorájedvojročnáspoukazominanázorvyslovenýKSvKošiciachvspore
17Co/508/92. Zároveň poukázala na to, že ani lekári nezvýšili bolestné, tak ako umožňuje vyhláška na

dvojnásobok, lekári nevzhliadli dôvod na zvýšenie bolestného o polovicu ani na dvojnásobok. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa priznáva vtedy, ak ublíženie na zdraví spôsobené následkom
úrazu alebo choroby zanechá u postihnutého preukázateľne nepriaznivé následky pre jeho život a
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Žalobkyni bola poskytnutá náhrada škody
za bolestné podľa posudku zo dňa 11.5.1998 vypracovaného L.. G. a L.. W. na 556,875 bodov, čo

predstavovalo 30,-- Sk za 1 bod, celkom 16.706,-- Sk, ďalej sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
posudkuzodňa12.05.1998vypracovanéhoL..G.za670bodov(1bod/30,--Sk,čopredstavuje20.100,--
Sk) a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 6 ods. 2 Vyhláška č. 32/1965 Zbierky
o 100 %, čo prestavuje 20.100,-- Sk. Teda náhrada škody celkom bola vyplatená žalobkyni v sume
56.906,--Sk z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ( suma 16706,- Sk je z titulu

bolestného a suma 40200,- Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia). Zároveň bolo žalobkyni
vyplatené z titulu operácie zo dňa 6.11.2002 bolestné v sume 6562,- Sk. Na prejednávaný prípad sa
vzťahuje Vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení poslednej novely č. 47/1995 Zb. a teda výška odškodnenia za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30,- Sk/bod. Žalobkyni bola poukázaná
aj strata na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 168.123,-- Sk a v súčasnosti je poberateľkou

invalidného dôchodku, čím predstavuje strata po skončení PN 2.853,-- Sk. Tieto nároky vedľajší účastník
bližšie nedôvodil z dôvodu, že nie sú predmetom tohto sporového konania. Okrem iných námietok
poukázal tiež na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 16C/123/2006, kde
vystupovala Sociálna poisťovňa proti žalovanému, bola vyslovená otázka spoluviny u S. Ž. na vzniku jej
škody na zdraví pri dopravnej nehode v rozsahu 20%, pričom vypočutí svedkovia potvrdili, že žalobkyňa

s nimi sedela pri jednom stole v bare a spoločne požívali alkoholické nápoje pred dopravnou nehodou.

6. Prvý krát vo veci samej rozhodol súd rozsudkom ( č.l. 305 spisu) dňa 25.6.2007, ktorým žalobe
žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 3.873.828,-- Sk vyhovel a vo zvyšnej časti (1.298.172,- Sk)
žalobu ako nie dôvodnú zamietol. Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania a uložil žalovanému

povinnosť uhradil trovy preddavkované štátom ako i súdny poplatok.

7.Vdôsledkupodanéhoodvolaniazostranyvtomčasevedľajšiehoúčastníkaažalovaného(tentozobral
odvolaniespäť podľač.l.346)KrajskýsúdvŽiline uznesenímzodňa9.7.2008rozsudok čodopriznania
sumy 3.873.828,- Sk zrušil, rovnako tak v časti trov konania a trov štátu. Vo zvyšnej zamietajúcej časti

zostal rozsudok nedotknutým (v tejto časti nadobudol právoplatnosť). V odôvodnení v rámci právneho
názoru súd vyššej inštancie poukázal na to, že odôvodnenie nezodpovedá zákonným požiadavkám,
je neurčité, nejasné, nezrozumiteľné, rozporné, nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd
postupoval, absentuje právne posúdenie veci a na základe toho neboli splnené zákonné podmienkyna preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V rámci odôvodnenia však dal súdu do pozornosti, že pri
aplikácii ust. § 7 ods. 3 Vyhl. č. 32/1965 Zb. (v zmysle ktorých a žalobkyňa domáha svojich nárokov)
úvaha súdu v tejto otázke nemôže byť svojvoľná, ale musí vychádzať zo stanovísk odborných lekárov.

Bolestné by malo zodpovedať skutočne vytrpenej bolesti v súvislosti s poškodením zdravia, kedy súd
musí vychádzať z odborného stanoviska lekára, ktorý by mal dať odpoveď na otázku, či vzhľadom na
vytrpené bolesti je potreba zvýšenia nad možný dvojnásobok sadzieb a ak áno, v akom rozsahu, pričom
zistenie musí riadne odôvodniť. Pri sťažení spoločenského uplatnenia je úvaha súdu ďaleko voľnejšia.
Zvýšenie nároku je možné aplikovať iba výnimočne, preto pri bolesti je potrebné si ujasniť, či sa jedná

o neuropatickú bolesť, psychogénnu bolesť a to najmä z dôvodu, že určité druhy bolesti je možné tlmiť
podávaním liekov, teda poškodený ich vníma obmedzene. Úlohou súdu bude ustáliť, či sa jedná o nárok
žalobkyne, ktorej zdravotný stav bol ustálený v priebehu mája roku 1998 alebo či sa jedná o kombináciu
nárokov pod vplyvom zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne. Od toho bude možné jednoznačne
posúdiť otázku premlčania ktorá námietka bol a vznesená žalovaným a vedľajším účastníkom (t.j.
intervenientom). Súd bude musieť ustáliť základný počet bodov bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia a až po tomto ustálení môže pristúpiť k hodnoteniu podmienok pre mimoriadne odškodnenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, je potrebné zdôrazniť, že toto mimoriadne zvýšenie je prípustné skutočne len
v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné
zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne. Dôkazné bremeno

zaťažuje žalobkyňu. Úlohou súdu bude započítať taktiež plnenie realizované vedľajším účastníkom v
prospech žalobkyne, ktoré odpočíta od výsledného zisteného nároku.

8. Po doplnenom dokazovaní súd prvého stupňa rozhodol súd v poradí druhým rozsudkom dňa
16.4.2009 ( č.l. 419 -422), keď považoval návrh žalobkyne za premlčaný a preto návrh v celom

rozsahu zamietol. V odôvodnení rozsudku zaujal stanovisko, že ďalšie úkony pokiaľ boli vykonané po
bodovom hodnotení L.. G. z 11.5.1998 možno považovať za zhoršenie zdravotného stavu a komplikácie,
ktoré nastali po ustálení zdravotného stavu žalobkyne a následne vykonané úkony nezahrnul do
nároku žalobkyne v prvej časti uplatňovaného nároku na náhradu škody, ale považoval tieto nároky za
samostatné a nároky po ukončení procesu liečby, teda nároky zo zhoršujúceho sa zdravotného stavu

v dôsledku utrpených zranení. Následne potom v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, návrhu
žalobkyne považoval za premlčaný.

9. Na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku prvostupňového súdu čo do veci samej a odvolania
právneho zástupcu žalovaného čo do trov konania Krajský súd v Žiline uznesením 6Co/260/2009

zo dňa 24.2.2010 rozsudok zo dňa 16.4.2009 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.6.2009
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení opakovane poukázal na nepresvedčivosť a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré nemalo splniť kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia a
opätovne ako v prvom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na významné skutočnosti zistené v konaní.
Uviedol, že pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného

počtu bodov, ktorým toto bolo ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 10 vyhlášky
č. 32/195 Zb.) Ustanovenie § 7 ods. 1 cit. vyhlášky určuje výšku odškodnenia za bolesť sumou 60,-
Sk; do 31.3.1999 sumou 30,- Sk za jeden bod. Celková výška nesmie presiahnuť 240.000,- Sk ( do
31.3.1999 sumu 120.000,- Sk); z toho za bolesť 72.000,- Sk (do 31.3.1999 36.000,- Sk), a to ani s
pripočítaním odškodnenia podľa § 6 ods. 2 Vyhl. (zvýšenie vykonané v rámci znaleckého posudku).

V zmysle § 7 ods. 3 Vyhl. v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie primerane zvýšiť a to aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia. Predpokladom
primeranéhozvýšeniačiastkyzodpovedajúcejzákladnémupoštubodovzistenémulekáromjeexistencia
takých skutočností, ktoré umožňujú vytvorenie záveru, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť
len základným odškodnením za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo o sebe

predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre
uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Podľa § 9 ods. 1 Vyhl.
posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, ako náhle je možné považovať
zdravotný stav poškodeného za ustálený (ide o odbornú otázku závislú od vyjadrenia lekára). Od
momentu ustálenia zdravotného stavu plynie premlčacia lehota pre uplatnenie nárokov za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia. Moment ustálenia nie je totožný s momentom ukončenia pracovnej
neschopnosti. Súd vyššieho stupňa poukázal nato, že moment ustálenia zdravotného stavu nie je možné
stotožňovať s momentom stabilizácie zdravotného stavu, resp. ukončenia liečby. Bude úlohou v ďalšom
posúdiťspormedzistranamivsúčinnostisoznalcom,kedydošlokustáleniuzdravotnéhostavuakedybymohol byť vypracovaný komplexný znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
a v prípade, že nárok premlčaný nie je dôsledne posúdi legitímnosť zvýšenia náhrady podľa § 7 ods.
3 Vyhl.

10. Súd v ďalšom konaní v snahe odstrániť nedostatky vytknuté súdom vyššieho stupňa sa zameral
dokazovanie na skutočnosti, ktoré boli namietané žalovaným a v tom čase vedľajším účastníkom. V
nadväznosti na závery súdu vyššej inštancie súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie (uznesenie
č.l. 474 spisu). Znalec primár L.. U. Y. E. M. L., ortopedickotraumatologická klinika v znaleckom posudku

č. 4/2011 zo všeobecného odborného hľadiska poukázal na pojem zranenie - úraz, ktorý je jednoznačne
stanovený z hľadiska odbornej a súdnoznaleckej ako vonkajšia udalosť nezávislá na vôli postihnutej
osoby, ktorá pôsobí náhle alebo v krátkom časovom úseku, ktorá vzápätí navodzuje dočasnú alebo
trvalúporuchutelesnéhoaleboduševnéhozdraviaupostihnutejosoby. Jednotlivéporaneniavzniknutév
jednom časovom úseku a pri jednej vonkajšej udalosti v globále znamenajú poranenia. V prípade, že ide
o poranenú jednu oblasť pri jednom úraze hovoríme o monotraume (napríklad rezná rana, pomliaždenie

kolena). V prípade, že ide o poranenie mnohých časti organizmu pri jednom úraze, teda poranenie dvoch
a viacerých orgánových systémov, ktoré priamo neohrozujú život zraneného, hovoríme o združenom
poranení (napríklad rezná rana tváre, súčasné pomliaždenie hrudníka, zlomenina dolnej končatiny).
Poranenie dvoch a viacerých orgánových systémoch, z ktorých aspoň jedno priamo ohrozuje život
zraneného sa označuje ako polytrauma. V každom z týchto prípadov ide z medicínskeho hľadiska

o jedno poranenie, ktorého začiatok je daný úrazom a koniec posledným medicínskym zásahom,
ktorý prispieva k reparácii vzniknutých škôd. To znamená, že v každom tomto prípade nie je možné
z konceptu súboru poranení vytrhávať - separovať jednotlivé poranenia, nakoľko v každom prípade
nejedná sa o liečbu jednotlivých poranení, ale celého komplexu, čo v každom jednotlivom prípade
znamená individuálnu liečbu, priebeh a výsledok. Z tohto jednoznačne vyplýva, že z medicínskeho ako

i forenzného hľadiska utrpená bolesť - bolestné predstavuje súhrn všetkých útrap, ktoré poškodený v
súvislosti s predmetným úrazom prežil s jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho následkov. To je v
súlade s § 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. zákonov. Z praktického hľadiska vyplýva, že bolestné je možné
ohodnotiť, resp. stanoviť pre jednotlivé zranenia už v čase, keď sa stane, ale komplexné hodnotenie
bolestného za predmetný úraz možno stanoviť s dňom posledného zdravotného zásahu súvisiaceho

s predmetným úrazom, ktorý je možné podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zbierky ohodnotiť. Znalec sa vo
svojom znaleckom posudku zaoberal každou jednou položkou bolestného a dátumom, kedy ju bolo
možné obodovať po prvýkrát. V bode 1. znalec uvádza, že u žalobkyne týmto dátumom je posledná
operácia súvisiaca s predmetným úrazom, a to operácia vykonaná dňa 6.11.2002.

11. Znalec v bode 2. posudku uvádzal ku každej jednej položke sťaženia spoločenského uplatnenia
určenie dátumu, kedy ju bolo možné obodovať po prvýkrát a takýmto spôsobom znalec posudzoval
jednotlivé položky z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia so záverom, že poslednou udalosťou,
ktorá u navrhovateľky znamenala korekciu stavu a následkov po úraze bola operácia zo dňa 06.11.2002,
kedy bol odstránený fixačný materiál použitý na stabilizáciu poškodených stavcov. Vzhľadom na to,

že po takejto operácii môže dôjsť k zmene postavenia jednotlivých stavcov, resp. k dekompenzácii
poškodeného úseku na stabilizáciu takéhoto stavu je nutné čakať ešte jeden rok. Ak do tejto doby
nedôjde k zmene zdravotného stavu lokálneho nálezu u navrhovateľky, vtedy možno stav prehlásiť za
ustálený. Preto týmto dátumom možno označiť deň 06.11.2003, čiže v tento deň mohlo byť prvýkrát
vypracované posúdenie trvalých následkov v súlade s Vyhláškou č. 32/1965 Zbierky zákonov.

12. Znalec vo svojom znaleckom posudku samostatne uvádzal, tak ako mu bola uložená znalecká úloha,
v ktorom momente došlo v zmysle § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zbierky k ustáleniu zdravotného stavu
žalobkyne a kedy mohol byť vypracovaný zároveň komplexný znalecký posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia jednoznačne znalec zaujal stanovisko vo svojom znaleckom posudku (čl. 491

záver bod B), že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo dňom 06.11.2003.

13. Na podklade tohto doplnenia vo vzťahu k odbornej otázke a po zaujatí stanovísk stranami sporu
súd vo veci opätovne rozhodol v poradí tretím rozsudkom č.k. 6C/55/2003-594 zo dňa 31.10.2012,
ktorým uložil žalovanému podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a § 428 Občianskeho zákonníka, v

nadväznosti na ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia (ďalej len "vyhláška") povinnosť zaplatiť žalobkyni 128.584,94 Eur z titulu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne vo
zvyšku 43.094,- Eur zamietol. Súd prvého stupňa uložil žalovanému podľa § 142 ods. 3 O.s.p. povinnosťzaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 1.417,30 Eur ako trovy splnomocneného S.Á. T.. C. P. do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému bola ďalej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy
právneho zastúpenia v sume 2.188,- Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Andreja

Garu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon prvostupňový súd rozhodol podľa položky č.
1a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho
poplatku sumu 7.715,- Eur a titulom trov preddavkovaných štátom sumu 729,20 Eur v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Proti rozsudku podali odvolanie tak žalobkyňa, vedľajší účastník, v dôsledku ktorých Krajský súd
v Žiline opätovne uznesením sp. zn. 6Co/132/2013 zo dňa 29.11.2013 rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

15. V odôvodnení konštatoval, že súd prvého stupňa určil začiatok plynutia premlčacej doby na

6.11.2002, pokiaľ ide o náhradu bolestného a na deň 6.11.2003, pokiaľ ide o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. V rozhodnutí č. k. 6Co/260/2009-459 zo dňa 24.2.2009 krajský súd okrem
iného zdôraznil, že od určenia momentu ustálenia zdravotného stavu poškodeného je treba počítať
aj plynutie premlčacej lehoty pre uplatnenie nárokov na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Závery vyjadrené v prvostupňovom rozhodnutí nejasne uvádzali dva rôzne dátumy, od

ktorých okresný súd odvodzoval plynutie premlčacej doby. Rovnako mal krajský súd za to, že pri
posudzovaní plynutia premlčacej doby bolo potrebné vziať na zreteľ aj skutočnosť, že od dopravnej
nehody, pri ktorej žalobkyňa utrpela škodu na zdraví, sa zdravotný stav účastníčky vyvíjal, ktorú
skutočnosť bolo potrebné hodnotiť aj v kontexte znenia § 3 ods. 2 a § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb., ktoré predpokladajú ustálenie zdravotného stavu poškodeného a následné zhoršenie zdravotného

stavu, s ktorým súvisia prípadné ďalšie nároky, pre ktorých uplatnenie však plynie nová premlčacia doba.
Doterajšie výsledky dokazovania nedali jednoznačnú odpoveď k naznačeným otázkam. L.. T., ktorý
sa zaoberal aj správnosťou skoršieho posudku vyhotoveného L.. G., totiž formuloval svoje vyjadrenia
spôsobom, že tu došlo k "stabilizácii" zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré pochybenie následne aj
vytkol krajský súd v zrušujúcom uznesení. Ďalší znalec L.. Y., ktorý mal odstrániť vzniknuté nejasnosti,

však v posudku zasa nezrozumiteľne uviedol rôzne dátumy, od ktorých malo byť odvodzované plynutie
premlčacej doby; navyše nebol okresným súdom podrobne vypočutý k otázke ustálenia zdravotného
stavu účastníčky, prípadne aj k vzniku následných nárokov po ustálení tohto zdravotného stavu (§
3 ods. 2 a § 5 ods. 2 vyhlášky). K otázke mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia uviedol, že predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej

základnémupočtubodovzistenémulekáromjeexistenciatakýchskutočností,ktoréumožňujúvytvorenie
záveru, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských
potrieb a úloh. Mimoriadne zvýšenie základnej sumy odškodnenia je možné zvýšiť nad stanovené

najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet
bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Súd však musí takéto
zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe
a okolnostiam konkrétneho prípadu. Žiada sa uviesť, že vykonanie zvýšenia základného bodového
ohodnotenia oboch zmienených nárokov - bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je možné len

individuálnou analýzou osobitne vo vzťahu ku každému nároku. Inak povedané, existencia dôvodov
pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia
neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. Okresný
súd podľa názoru druhostupňového súdu nedostatočne odôvodnil zvýšenie náhrady za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia, keď poukazoval na zdĺhavosť, bolestivosť liečenia, ako aj následky

v živote účastníčky. Námietky vedľajšieho účastníka vyhodnotil krajský súd ako opodstatnené, keďže
ku škode na zdraví navrhovateľky došlo v roku 1997, kedy v tom čase účinná vyhláška stanovovala
v § 7 ods. 1 hodnotu jedného bodu pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia na
sumu 30,- Sk. Vyhláška č. 19/1999 Z. z., ktorá novelizovala vyhlášku č. 32/1965 Zb. s účinnosťou od
1.4.1999 zmenila spomínané ustanovenie § 7 ods. 1 tak, že hodnota jedného bodu odškodnenia je

60,- Sk. Podľa prechodného ustanovenia § 14a vyhlášky č. 19/1999 Z. z. pri odškodňovaní bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto
vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa
postupuje podľa doterajších predpisov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súdvypočítalvýškuodškodneniazabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniatak,ževychádzalzhodnoty
jedného bodu v sume 60,- Sk; v rozsudku však nie je vysvetlené, z akého dôvodu použil prvostupňový
súd posledné znenie vyhlášky, ktorá skutočnosť mala za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj

v uvedenej časti. Rovnako tak nedošlo k započítaniu plnení zo strany vedľajšieho účastníka pokiaľ
z obsahu podania zo dňa 15.7.2003 vyplynulo, že vedľajší účastník poskytol žalobkyni plnenie a to
bolestné v sume 16.706,- Sk, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 20.100,- Sk a
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 20.100,- Sk, celkom sumu 56.906,- Sk.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní navyše vyplýva, že vedľajší účastník poskytol navrhovateľke sumu

6.562,- Sk. Pokiaľ v konaní boli uskutočnené uvedené prejavy, z ktorých možno vyvodiť, že žalobkyňa
bola uspokojená v rozsahu označených finančných súm, mal sa nimi okresný súd zaoberať a pri zistení,
že boli skutočne poukázané, bolo jeho povinnosťou tieto odpočítať od celkovej priznanej náhrady škody.
Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka týkajúcu sa určenia spoluviny žalobkyne na vzniku škody
na zdraví, výsledky dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod. sp. zn. 16C/123/2006
nemohli byť pre aktuálne konanie záväzné. V tomto zmysle preto prislúchalo súdu v konaní o náhradu

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, plné právo posúdiť jednotlivé dôkazy samostatne v
ich vzájomných súvislostiach za účelom posúdenia, či účastníčka bude znášať časť vzniknutej škody.

16. Súd v nadväznosti na vyššie citované rozhodnutia v tomto konkrétnom súdnom spore okrem
vypočutia žalobkyne, resp. zástupcov strán sporu vo veci po rozsiahlom dokazovaní vykonanom

nielen postupom podľa §§ 120 a nasl. OSP ale i následne podľa ust. CSP účinného od 1.7.2015,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami, ktoré strany sporu vyslovene
nežiadali oboznamovať, nakoľko po viacerých rozhodnutiach súdu im všetky písomnosti boli známe a
s účinnosťou od 1.7.2015 im všetky písomnosti boli doručované súdom navzájom vo veci na podklade
spisového materiálu, mal ustálený a za preukázaný tento skutkový stav:

17. Žalobkyňa v rámci výpovede pred súdom uviedla, že žalovaného stretla v deň dopravnej nehody
prvýkrát, celú situáciu si po utrpenom úraze nepamätala. Informácie mala sprostredkovane od priateľky
V. T., ktorá sedela na mieste vedľa vodiča. Žalovaný sa im ponúkol, že ich odvezie z baru, či mal
požitý alkohol sa vyjadriť nevedela, pretože na ňom nevidela známky požitia alkoholu. Zranenie

chrbtice bolo veľmi rozsiahle, hrozilo jej ochrnutie dolných končatín, po operačnom zákroku bola istý
čas imobilná, bola na rehabilitačnom pobyte v Kováčovej, po dvoch mesiacoch začala trošku chodiť
istejšie a začala používať paličku. Problémy s chrbticou mala ďalšie, hrozilo jej ochrnutie končatín,
zrútenie stavcov, bola reoperovaná v roku 2000. V trestnom konaní, kde bola škoda uplatňovaná ju
zastupoval právnik, bližšie sa k uplatňovaniu nároku vyjadriť nevedela. Pred úrazom bola vyučená ako

kaderníčka, túto prácu po vyučení nevykonávala, pol roka bola nezamestnaná, potom začala pracovať
ako predavačka ako zamestnankyňa na trhu. Uviedla, že máva pocit, že sa jej nedá dobre dýchať.
Po zranení mávala veľmi dlhú dobu bolesti, bola pod rôznymi utišujúcimi medikamentami a injekciami.
Opakovane bola reoperovaná, 4 mesiace bola iba ležiacim pacientom odkázaným iba na pomoc
zdravotníckych pracovníkov, neskôr bola na polohovateľných posteliach posúvaná do polohy, tak, aby

sa dostala postupne až k sedu. Pri tomto pociťovala veľké bolesti a mala problémy. Pokiaľ sa týka
zranenia ruky môže s ňou pohybovať, ale pri pohybe v rôznych polohách má pocit, akoby jej tam niečo
preskakovalo a vadilo. Ruka ju bolí, avšak nie je to bolesť taká, že by ju nevydržala, pri dlhšom pritlačení
jej však meravie. Dolnú končatinu má kratšiu pravú ako ľavú, čo jej spôsobuje problém pri chôdzi.
Nevládze behať, dlhšia turistika je taktiež vylúčená, najdlhšia trasa je keď ide na plaváreň. Do kina po

úraze chodí iba nevyhnutne, nerodí jej dobre dlhšie sedenie, posedenie s priateľmi absolvuje minimálne
V rámci výpovede uviedla, že sa vyučila ako kaderníčka, túto prácu po vyučení nevykonávala, pol
roka bola nezamestnaná, potom pracovala ako zamestnanec na trhu kde robila predavačku. Nemala
záujem založiť si živnosť, chcela byť niekde ako kaderníčka zamestnaná. Pri dlhšom státí má však
problémy a tieto práce vykonávať nemôže, nemôže teda ani vykonávať prácu, ktorú robila pred úrazom

ako predavačka. Pokiaľ pracovala ako predavačka išlo o brigádnu prácu na čierno V oblasti kultúrnej,
športovej alebo v spoločenskej oblasti žiadne špeciálne záujmy nemala. Venovala sa bežným aktivitám,
chodila do kina, na diskotéku. Pred úrazom bývala s rodičmi a súrodencami v dome rodičov a pomáhala
im v bežných veciach. Vzhľadom na zdravotný stav sa rozhodla, že nebude mať deti, nakoľko pri
tehotenstve by pribrala na váhe, čo je záťaž na chrbticu, čo by jej zhoršovalo zdravotný stav, rozhodla

sa pre toto sama, bez odporúčania lekára, nakoľko tento jej povedal, že tehotenstvo možné je, ale ona
sa takto rozhodla sama.18. S. Ž. (t.č. N.) v trestnom prípravnom konaní vypovedala, že 13.12.1997 vo večerných hodinách
bola so svojimi kamarátkami v B. M. L. v klube D., kde si prisadli k ním asi štyria chlapci a začali sa
spoločne rozprávať, počas rozhovoru sa pýtala V. T., ako sa dostanú domov a jeden z týchto chlapcov

im navrhol, že ich odvezie domov. Súhlasili, a zostali ešte v klube. Okolnosti, ktoré sa odohrali potom
si už nepamätala.

19. Právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu ako vo svojich
vyjadreniach tak i písomných podaniach. Poukázal na to, že žalobkyňa nevedela, že vodič - žalovaný

mal požitý alkohol. Aj za predpokladu, že by svedkyňa toto vedela, neupozornila žalobkyňu na toto.
Pokiaľ zo strany intervenienta došlo ku kráteniu plnenia, toto bolo doplatené bez krátenia v plnom
rozsahu. Pokiaľ sa svedkyňa vyjadrovala v slovom spojení “ príliš veľa alkoholu”, neznamená to, že
videla,žežalovanýpil,čiženejdeonajvhodnejšieslovnéspojenie. Právnyzástupcažalobkynepoukázal
na to, že žalobkyňa je plne invalidná, miera invalidity je 72% od roku 1997. Na pojednávaní zotrval
na zvyšnej časti podanej žaloby, poukázal na to, že bol stanovený moment ustálenia zdravotného

stavu žalobkyne a to 6.11.2003 a teda od tohto momentu bolo možné vypracovať znalecký posudok.
Rozpor, ktorý vznikol vo vzťahu k posudku L.. T. bol vyvrátený výpoveďou L.. Y.. Spoluvina žalobkyne
neexistuje. V rámci písomného stanoviska zo dňa 7.12.2017 právny zástupca žalobkyne poukázal na to,
že ohľadom mimoriadneho zvýšenia považuje žalobkyňa zvýšenie na 30 násobok bodového hodnotenia
bolestného za primerané a žiaduce. Odo dňa úrazu žalobkyňa nikde nepracovala, je plne invalidná,

nezvláda výkon domácich prác, jej možnosť otehotnieť je sťažená, je pre ňu problém udržať prirodzenú
rovnú chôdzu, zakopáva, má neustále ťažkosti s chrbticou, nevie sa správne vyjadrovať. Má denné
bolesti chrbtice, má inkontinenciu a lieči sa u urológa, tieto komplikácie v dôsledku úrazu sú v zásade
totožné s tým, ako ich opísal znalec L.. T. vo svojom znaleckom posudku. Vo vzťahu k náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadnemu zvýšeniu uviedol, že toto je žiaduce taktiež v

rozsahu 30 násobku bodového ohodnotenia, žalobkyňa mala v čase úrazu 20 rokov, bola vyučená ako
kaderníčka s cieľom založiť si vlastný kadernícky salón, chcela si nájsť partnera a založiť si rodinu, pred
úrazom rada tancovala, mala potenciál pravidelného športového, spoločenského vyžitia, potenciál nájsť
si prácu vo svojom odbore, prípadne založiť vlastný salón. Uplatnenie žalobkyne v pracovnom živote je
vylúčené, čo potvrdzuje aj priznanie plnej invalidity. Právny zástupca žalobkyne predložil súdu súkromný

znalecký posudok č. 12/2018 F. L.. U. Y. (tento znalec bol ustanovený i v súdnom spore) v ktorom znalec
zodpovedal otázky ktoré uložil právny zástupca žalobkyne a to opätovne uskutočnil bodové hodnotenie z
žalobkyne, a vyjadril sa, či je žiaduce u žalobkyne mimoriadne zvýšiť odškodnenie za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia. Znalec v znaleckom posudku po komplexnom zhodnotení stanovil bodové
hodnotenie v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia na 1400 bodov ( str. 845 spisu) a v prípade

bolestného na 2861,25 bodov ( č.l. 844 spisu). Vo vzťahu k mimoriadnemu odškodneniu za bolesť sa
znalec vyjadril v bode 2 záveru posudku, že zvýšenie bolestného tak, ako je uvedené v tabuľke (pozn.
súdu na 2861,25 b) nevystihuje celkové bolestivé útrapy, ktoré poškodená počas celého liečenia až do
súčasnosti musela prekonať. Vo všetkých prípadoch pooperačného obdobia ktoré prekonala, musela
absolvovať veľmi komplikovanú pooperačnú liečbu a rehabilitáciu, ktorá bola sprevádzaná bolesťami

vyžadujúcu analgetickú liečbu. Aj v súčasnosti následky predmetného úradu sú takého charakteru, že
spôsobujúbolestivéstavyavýraznýdiskomforthlavnevoblastimobility.Zuvedenýchdôvodovideostav,
ktorý je z medicínskeho hľadiska možno posúdiť ako vhodný pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
bolesť. Vo vzťahu k mimoriadnemu odškodneniu za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol znalec,
že poškodená je výrazne obmedzená v oblasti spoločenského uplatnenia a to v celom rozsahu, teda v

oblasti pracovnej, osobnej rodinnej, spoločenskej ako i športovej a mimopracovnej činnosti. Tento stav
je akceptovaný sociálnu poisťovňou a vyčíslený na 75% obmedzenie pracovnej činnosti. V ostatných
oblastiach je toto percento ešte vyššie v niektorých aj 100% (športová činnosť, rekreačné aktivity,
mimopracovná činnosť..) Poškodená je takmer vylúčená svojím postihnutím zo spoločenského života
a možnosti uplatnenia, takže mimoriadne zvýšenie je plne žiadúce. Na výzvu súdu právny zástupca

žalobkyne doplnil, že v spore sa nerozhodlo o sume 128587,53 € ktorá pozostáva zo sumy 77673,77
€ z titulu bolestného a zo sumy 51085,44 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia ( č.l. 868 spisu).
Znalec v rámci hodnotenia vyčíslil body za bolestné v rozsahu 2861,25 bodov čo by predstavovalo sumu
85478,49 €, pri sťažení spoločenského uplatnenia na 1400 bodov čo by predstavovalo sumu 41824,33
€, v súhrne si žalobkyňa uplatňuje nižšiu čiastku o ktorej doposiaľ rozhodnuté nebolo a navrhol priznať

minimálne 30 násobok sumy vyčíslenej podľa znaleckého posudku 12/2018 L.. U. Y..

20. Právny zástupca žalovaného poukazoval v rámci svojich prednesov ale i písomných podaní nielen
na námietku premlčania, ale i na to, že je potrebné v rámci ustálenej súdnej praxe zohľadniť do úvahypri rozhodovaní o výške škody skutočnosť, keď mal vodič požitý alkohol a spolujazdec o požití alkoholu
vedel alebo mal možnosť vedieť a táto skutočnosť sa potom odráža v spoluúčasti žalobcu poškodeného
na náhrade škody. Svedkyňa Krupic vnímala požitie alkoholu žalovaného avšak miera požitia sa javila u

nejvnorme.Poukázalnaproblémynačrtnutévrozhodnutiachsúduvyššejinštancie,ktoréjenevyhnutné
vyriešiť, poukázal na to, že nechce tak ako uviedol KS bagatelizovať zdravotný stav žalobkyne, ale
vystali rozpory v tvrdení žalobkyne a svedkov čo do spoluviny. Poukázal na to, že pokiaľ aj iný súd dospel
k záverom o spoluzavineniu žalobkyne, nie je to pre toto konanie záväzné ako uviedol krajský súd,
avšak súd by to mal mať na zreteli. O spoluzavinení nie je žiadny priamy dôkaz, ale nepriame dôkazy

nasvedčujú aké skutkové okolnosti sa diali v ten večer. K mimoriadnemu zvýšeniu uviedol, že už len z
tohto pojmu je zrejmé, že ide o prostriedok ultima racio, teda by sa ma využívať v súdnom konaní ako
úplne ten najkrajnejší prostriedok, musí sa zodpovedne vychádzať z individuálnych skutočností každého
jedného prípadu a je zrejmé tak, ako to naznačil i Krajský súd, že skutočnosti v tomto prípade tomuto
nenasvedčujú. V písomnom podaní ( č.l. 808 a nasl.) poukázal právny zástupca na judikatúru súdnych
autorít v obdobných sporoch. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného

zreteľa je výlučne úlohou súdu. Súd vychádza jednak z lekárskeho posudku, základného bodovania
poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej
osoby vo vzťahu pred poškodením. V tejto veci žalobkyňa nebula trvalo vyradené zo spoločenského,
politického, športového či rodinného a pracovného života, ktorý by pred poškodením zdrania viedla, z
voľby povolania, v čase nehody bola nezamestnaná, vyučená kaderníčka, pričom nepreukázala, že by

sa tomuto povolaniu nemohla venovať i v súčasnosti, žalobkyňa má životného partnera a môže si založiť
úplnú rodinu (deti), nevyžaduje si opateru, pomoc pri hygiene, obliekaní a pod. Poukázal na rozhodnutie
NS SR 2MCdo 9/2013, kde škoda na zdraví navrhovateľ bola spôsobená jeho spoluzavinením a preto
musí znášať následky pomerne, spoluzavinenie súd videl v tom, že navrhovateľ nastúpil do motorového
vozidla s vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, t.j. dopravnej nehode mohol zabrániť tým, že by

do motorového vozidla s vodičom pod vplyvom alkoholu nenastúpil. Mieru spoluzavinenia ustálil súd
na 50%. Žalobkyňa by preto mala zodpovedať za škodu na jej zdraví pomerne. Ďalej poukázal na iné
rozhodnutie vo veci 3Cdo/182/2010 v ktorom bolo priznané zvýšenie u bolestného na 5 násobok a 10
násobok za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzal do úvahy, že nešlo o osobu, ktorá by vyvíjala
nejakú výnimočnú činnosti či v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom alebo športovom živote. Žalobca

pred úrazom žil bežným životom, nebol angažovaný v spoločenskom ani športovom živote, vykonával
bežnú nie náročnú podnikateľskú činnosť. Neboli zistené dôvody na mimoriadne odškodnenie v rozsahu
30násobkuzákladnéhopočtubodov.Pokiaľjeaktuálnepredmetomsporusuma128584,94€(vozvyšnej
častibolažalobazamietnutá)tátosumajeabsolútneneprimeraná. Pripôvodnomvýpočtesúdvychádzal
z hodnotenia 2155 bodov ( 1300+855) x 60Sk/bod x 30 násobné zvýšenie - suma plnenia. Ako uvádzal

správne Krajský súd tak pri počte 2155 bodov sadzbe 30,- Sk/bod a 30 násobku zvýšenia by táto suma
bola 64379,61 €. Ak je však vzatý do úvahy maximálny počet bodov 1200 (jedine tak dostane sumu
36000,- Sk) potom by bol výsledný počet bodov 2055 (nie 2155) x 30x30 a výsledná suma by bola
61392,15 € a po odpočítaní plnenia by bola suma patriaca žalobkyni 59285,39 €. S touto sumou však
tiež nemožno súhlasiť, táto by prichádzala do úvahy ak by súd priznal 30 násobné zvýšenie. Poukázal

na iné rozhodnutia v obdobných veciach , kde súd priznával zvýšenie v rozsahu 10 násobku max 15
násobku bodového hodnotenia. V danej veci je potrebné odpočítať u žalobkyne mieru jej spoluzavinenia
napr. 20 či 50%. V písomnom podaní doručenom súdu 16.9.2019 ( č.l. 906) poukázal na to, z hľadiska
petitu absentuje vyčíslenie ako sa žalobkyňa dopracovala k sume 85478,49 € titulom bolestného a k
sume 41824,33 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Požadované 30 násobné (mimoriadne)

zvýšenie považuje za nedôvodné, nepreukázané a absolútne rozporné s judikatúrou súdov, keď sa
zvýšenie pohybovalo v rozsahu medzi 5 - 10 násobkom. Priznané sumy sa pohybovali v rozmedzí od
10 do 18.000,- €. Škoda na zdraví žalobkyni nepochybne spôsobená bola a tiež i jej zavinením o čom
musí súd rozhodnúť. Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať bolestné vo výške 2861,25 bodov ide o priamy
rozpor s vyhláškou č. 32/1965 v znení účinnom v čase poškodenia zdravia, pretože maximálny počet

bodov je 1200 pri sadzbe 30,- Sk za jeden bod. Pri 5-násobnom zvýšení a miere 50% spoluzavinenia
žalobkyne môžeme hovoriť o sume nižšej ako 8.000,- €, čo je rozdiel oproti zjavne neprimeranej sume
žiadanej žalobkyňou 130.000,- €

21. Žalovaný v rámci výsluchu v trestnom prípravnom konaní (čo bolo preukázané z vyšetrovacieho

spisu, nakoľko konania pred súdom v danej veci sa nikdy osobne doposiaľ nezúčastnil) uvádzal, že
v D. Q. si dal kávu a tvrdý alkohol asi pol deci vodky. Priznal však, že predtým v garáži vypil nejaké
pivo vo večerných hodinách, dve - tri dvanásťstupňové pivá. Zároveň tvrdil, že v D. Q. už nepil žiaden
alkohol počas posedenia. Od 21.30 h do približne 00.00 h sedel spolu s tromi dievčatami, ktoré nepoznal,bavili sa spolu, pričom, keď bolo niečo okolo polnoci, dievčatá naliehali na odporcu, aby ich zaviezol
do Ochodnice. Rozhodol sa preto, že ich zavezie, a preto išiel za svojím kamarátom T. Q. do B. M.
L. a požiadal ho, aby mu požičal auto. Necítil opitosť a ani nebolo túto na ňom poznať. V čase, keď

došlo k dopravnej nehode, keď sa s vozidlom nachádzal za Q. C., dostalo mu vozidlo šmyk, stalo sa
neovládateľné a on havaroval mimo vozovky. Silnú opitosť pri riadení motorového vozidla necítil.

22. Zástupkyňa intervenientov (pôvodne vedľajšieho účastníka) vo svojich vyjadreniach poukázala na
všetky písomné podanie v danej veci, taktiež opätovne upriamila pozornosť na to, že v prospech

žalobkyne bolo plnené, navrhla, aby súd odpočítal plnenie v sume 2106,76 € ( č.l. 802 spisu). V danej
veci poukázala na ust. § 415 OZ, § 441 OZ čo do spoluzavinenia žalobkyňou. Vo vzťahu k posudku
č. 12/2018 poukázala na to, že na strane žalobkyne nevznikli nové skutočnosti na odklade ktorých by
bolo potrebné zhodnotiť znaleckým posudkom nové bodovanie. Podrobne sa vyjadrila zástupkyňa ku
konkrétnym položkám, ktoré vytvorili nové bodové hodnotenie. Vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu
poukázala na to, že o tomto rozhodnutie výlučne súd a súd vypreto nemal na znalecký posudok

prihliadať. V danom spore bola odborná stránka už daná, nie je potrebné nové znalecké dokazovanie,
ani posudky je potrebné posúdiť nárok na mimoriadne odškodnenie v prípadoch hodných osobitného
zreteľa. Intervenient mal zato, že žalobkyňa takéto dôvody nepreukázala. Poukázal na to, že bodové
hodnotenie je podľa Vyhl. č. 32/1965 Zb. v sadzbe 30,- Sk za bod, keďže nehoda sa stala v roku 1997,
ktorú sumu stanovovala v tom čase platná Vyhláška. Maximálna suma bodov za bolestné je 1200 do je

suma 36000,- Sk. Zo strany intervenienta bolo uhradené v prospech žalobkyne 2106,75 €. V záverečnej
reči zástupkyňa intervenienta vyslovila, že nárok žalobkyňa nepreukázala, spoluzavinenie žalobkyňou je
dané a žiadala, aby súd toto v rámci rozhodovania zohľadnil. Žalobkyňa sa od posledného rozhodnutia
súdu vyššej inštancie nevyjadrila k požadovanej výške sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyni
nie je zabránené aby si zamestnanie našla, v našom právnom štáte nie je zakázané invalidom pracovať

napriek tomu, že má invalidný dôchodok. Žiadala, aby súd v rámci rozhodovania vzal do úvahy všetky
tieto skutočnosti pri svojom rozhodnutí.

23. Vo vzťahu k intervenientom súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom
č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016 vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v

ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. CSP
účinný od 1.7.2016 inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, preto v tomto postavení pôvodne označený
vedľajší účastník vystupovať nemohol, keďže v prechodných a ani záverečných ustanoveniach nie
je uvedená výnimka pre inštitút vedľajšieho účastníka konania. Počnúc dňom 1.7.2016 postavene
poisťovne (Slovenskej kancelárie poisťovateľov) ako vedľajšieho účastníka konania zaniklo a preto

aj v tomto smere Okresný súdu Čadca vychádzal aj z uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn.
13Cob/199/2016 zo dňa 10.1.2017 bod 36 odôvodnenia ... Tento právny predpis účinný od 1.7.2016
inštitút vedľajšieho účastníka nepozná, a preto vo všeobecnosti fyzické a právnické osoby, ktoré v
konaní do 30.6.2016 vystupovali v postavení vedľajších účastníkov, nemôžu ďalej v konaní vedenom
podľaCivilnéhosporovéhoporiadkuvtakomtopostavenívystupovať.Počnúcdňom1.7.2016postavenie

týchto subjektov ako vedľajších účastníkov v konaní zaniklo. Z tohto dôvodu súd v nadväznosti na
podanie zo dňa 13.12.2017 (č l. 802) o automatickej transformácii Slovenskej kancelárie poisťovateľov
ako vedľajšieho účastníka na intervenienta nepovažoval za právne správne a preto toto konanie to
posúdil ako irelevantné so záverom, že ide o úkon Allianz a.s. Bratislava pobočka Dolný Kubín zo dňa
13.12.2017 (č.l. 802) spisu, ktorý podľa § 80 ods. 2 navrhol svoj vstup ako intervenient do konania, preto

súd uznesením č.k. 6C 55/2003-830 zo dňa 27.2.2018 rozhodol o pripustení navrhnutého intervenienta
do konania. Súd rozhodoval podľa § 83 CSP o vstupe intervenienta do konania na základe návrhu
Allianz Slovenská poisťovňa a.s. zo dňa 13.12.2017 ( č.l. 802 spisu) preto ako intervenienta pripustil
do konania. Pokiaľ v spore zahlásila vstup do konania i Slovenská kancelária poisťovateľov ( č.l.903
spisu), po doručení tohto podania stranám sporu nikto voči tomuto nesúhlas nevzniesol, súd pokračoval

s týmto subjektom rovnako ako s intervenientom, nakoľko mal za preukázaný jeho záujem na výsledku
sporu a samostatne o ňom v ďalšom nerozhodoval (žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v
rámci písomných podaní ale i vyjadrení na pojednávaní vyslovil súhlas s intervenciou).

24. Súd v konaní na návrh strán vypočul svedkov (niektorých aj opakovane), z ktorých výpovedí mal

súd preukázané tieto tvrdenia:

25. Svedok L. W. vo výpovedi (č.l. 390) uviedol, že so žalovaným oslavovali, lebo sa žalovanému
narodilo dieťa. Potvrdil, že pili pivo, potom v bare sedeli s troma slečnami, ale za akých okolnosti sa knim dostali, uviesť nevedel. Uviedol, že vie, že v bare pili spoločne aj s Q. aj G.. Keďže sedeli dievčatá
pri stole, museli vidieť, že pijú. G. mal mať požičané auto od T. Q., toto sa dozvedel až po nehode.
On odišiel aj s Q. domov. Rovnako tak i vo výpovedi opakovanej 3.4.2014 ( č.l. 688) tieto skutočnosti

potvrdil. So žalovaným sú kamaráti, dievčatá museli v ten deň vidieť, že požívali alkohol, keď s nimi
sedeli pri jednom stole. So žalovaným boli v bare asi dve či tri hodiny.

26. Svedok U. Q. vo výpovedi ( č.l. 392) uviedol, že v ten deň sa G. narodil syn a išli to spolu osláviť.
Najskôr si dali dve tri pivá a potom sa rozhodli ísť do D. baru v B. M. L.. On osobne poznal jednu slečnu

z tých troch, volala sa V., tak si k týmto dievčatám prisadli a spoločne sa tam pilo. Nevedel uviesť, čo
ktorý z nich pil konkrétne. O nehode sa dozvedel od mamy G.. V opakovanej výpovedi zo dňa 30.4.2015
( č.l. 751 spisu) potvrdil, že v bare bol s troma dievčatami, jedna z nich bola V., druhá žalobkyňa a aj
kamarátka, ktorá zahynula pri dopravnej nehode. Keď spolu sedeli pili víno, pivo, aj alkohol. Dievčatá
pivo nepili. On odišiel s W. domov, boli dosť opití. Dievčatá s nimi sedeli celú dobu, až pokiaľ z baru
neodišli.

27. Svedkyňa V. B. (pôvodne T.) v rámci výpovede pred dožiadaným súdom v D. uviedla, že sedela
vo vozidle žalovaného ako spolujazdec. So žalobkyňou sa stretli v G., potom boli spolu na diskotéke.
Tento sa im ponúkol, že ich odvezie domov. Na ceste sa im stala dopravná nehoda. Na diskotéke jej
nebolo nejako nápadné, že by žalovaný (odporca) skonzumoval príliš veľa alkoholu, vozidlo neriadil zle,

dokonca aj správne artikuloval. Najskôr o mesiac sa dozvedela, že vodič mal požitý alkohol, dozvedela
sa to od známych ale i od polície.

28. Svedkyňa V. T. v prípravnom konaní (v rámci trestného spisu) uvádzala, že spoločne so S. Ž. a P.
G. sa nachádzali v D. Q. v B. M. L. asi od 21.30 h a zdržali sa tam asi do 23.30 h. Ona sama vypila v D.

Q. dva čaje s rumom a vedľa sedel odporca s nejakými kamarátmi a následne si k nim prisadli, spoločne
sa bavili a tancovali. Medzičasom kamaráti T. G. odišli preč a G. ostal s dievčatami sám. Ponúkol sa,
že ich zavezie domov, išiel pre vozidlo a nastúpili všetci do vozidla. Svedkyňa T. si sadla vedľa vodiča.
Následne došlo k dopravnej nehode, pričom si nepamätala presný priebeh dopravnej nehody.

29. Súd vo veci doplnil dokazovanie nielen výsluchom svedkov, ale i výsluchom znalca L.. U. Y.
na pojednávaní konanom dňa 30.4.2015 za účelom odstránenia spornosti vytknutej súdom vyššej
inštancie), znalec na svojom posudku plne zotrval, svoj posudok považoval za jeden z najekzaktnejších,
aký urobil, vysvetlil v posudku všetko podrobne. Uviedol, že zranenie je iba jedno, nie je možné
vytrhávať jednotlivé časti zranenia z celkového, pretože je jedno zranenie ktoré vzniklo a končí

sa. Bolestné je možné hodnotiť vtedy, keď sa urobí posledný bolestivý úkon pri liečbe napríklad,
že sa vyberú osteosyntetické materiály, prípadne sa urobí takýto úkon, ale pokiaľ ide o ustálenie
zdravotného stavu, tak nie je pravdou že tento možno posudzovať na základe čiastkových liečebných
procesov, ale musí dôjsť k ustáleniu kompletného zranenia a z tohto dôvodu preto trvá na podanom
znaleckom posudku. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné prvý krát obodovať 6.11.2003 a

po doplňujúcich otázkach tento dátum je i dátumom, kedy komplexne bolo možné obodovať dôsledky
zranenia aj bolestného ( č.l. 753 spisu). Vo vzťahu k pojmom ustálenia zdravotného stavu a zhoršenie
zdravotného stavu a posudku L.. T. znalec L.. Y. uviedol, že znalec si protirečil. V danom prípade nekróza
stavca je jednoznačne následok úrazu toho momentu, ktorý sa stal, ale je to v súvislosti s úrazom. V
prípade nekrózy stavca u žalobkyne lekár nemohol v čase poskytovania informácií predpokladať, čo

sa stane, aby ju mohol na to vopred informovať. V čase kedy vypracovával lekár bodové hodnotenie
vychádzal z poznatkov o stave pacienta. Čo sa týka zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
znalec vo výpovedi uviedol, že v tomto prípade ide o mladú ženu, ide o také zdravotné postihnutie a
v takom rozsahu, že z hľadiska medicínskeho je možné takéto zvýšenie, pretože zasahuje do všetkých
oblastí spoločenského života.

30. Pokiaľ navrhoval právny zástupca žalobkyne na pojednávaní vypočuť opätovne znalca L.. Y. (po
vypracovaní súkromného znaleckého posudku), takýto návrh vzniesol až na pojednávaní (súčasťou
iného posledného podania nebol) a súd tento návrh ako nadbytočný zamietol, nakoľko znalec už bol v
konaní vypočutý na pojednávaní k otázkam, ktoré boli podstatné pre daný spor a pokiaľ ide o podaný

súkromný posudok a zvýšenie bodového hodnotenia, v tejto časti súd nepovažoval dôkazný návrh
právneho zástupcu žalobcu za dôvodný s poukazom na ustálenú výšku bodového hodnotenia už pred
podanímtohtosúkromnéhoznaleckéhoposudku.Naviacprávnyzástupcahocžiadal,abysúdvychádzal
z tohto posudku, neprispôsobil tomu nielen skutkové tvrdenia ale ani neupravoval v tomto smere petitžaloby, obmedzil sa na stanovisko, že žiada priznať mimoriadne odškodnenie aspoň 30 násobok pokiaľ
nie 80 násobok, ako žiadala žalobkyňa v pôvodnej žalobe.

31. Z tvrdení a vyjadrení nielen strán sporu ale i intervenienta (pôvodne vedľajšieho účastníka)
zostali medzi stranami sporné problémy vo vzťahu k ustáleniu obdobia, v ktorom podľa odborného
lekárskeho stanoviska došlo u žalobkyne k ustálenému zdravotnému stavu, v ktorom období žalobkyňa
mohla vedieť predpokladanú výšku škody. Ďalším problémom bola otázka premlčania nároku, či v
prípade nepremlčaného nároku správaním sa samotnej žalobkyne došlo - nedošlo k spoluzavineniu

vzhľadom na tu skutočnosť, že žalobkyňa tvrdila, že nevedela o tom, že žalovaný pred jazdou požíval
alkoholické nápoje a žalovaný s vedľajším účastníkom poukazujú na svedecké výpovede, z ktorých
vyplýva, že žalobkyňa mohla vedieť a vedela o tom, že žalovaný jazdil po požití alkoholických nápojov.
Spornou sa stala výška nároku, keď protistrana žalobkyne namietala jednotlivé položky, pri ktorých už
v samotnom ohodnotení, tej ktorej položky je zahrnutá osobitná bolestivosť a náročnosť zdravotných
problémov a zákrokov pri riešení týchto zdravotných problémov, ako aj pri bodovom hodnotení sťaženia

spoločenského uplatnenia, pri ktorom treba prihliadať najmä na život žalobkyne vedený pred utrpeným
zranením a perspektívu a uplatnenie žalobkyne po ukončenej liečbe a následkoch jej poškodenia
zdravia.

32. Súdom ustanovený znalec L.. D. T. v znaleckom posudku zo dňa 4.4.2005 (čl. 126 - 138) uvádzal,

že dňa 22.9.1997 bol na základe nepriaznivého zdravotného stavu potvrdeného nálezmi odborníkov
vymeraný poškodenej invalidný dôchodok. Po odstránení osteosyntetického materiálu dňa 29.4.1998
z chrbtice i oblasti ramenného pletenca vpravo došlo k pevnému zhojeniu operačných rán, preto bol
stav poškodenej považovaný za stabilizovaný a L.. B. G. vyhodnotil bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia posudkami zo dňa 11.5.1998 a 12.5.1998. V tomto období sa však nedalo predpokladať, že

u poškodenej príde k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré zhoršenie sa prejavilo neskorším vznikom tzv.
avaskulárnej nekrózy stavca Th 10. Ako je už uvedené v stati "nález - posudok", k takejto komplikácii
dochádza po závažnom, ťažkom poranení stavcov, ktoré sú trieštivo zlomené a zbavené výživy,
ale tento stav sa nedá jednoznačne predpokladať, zvlášť keď u poškodenej bol vykonaný operačný
výkon - stabilizácie chrbtice s kostnou plastikou (tzv. autologénna spongioplastika), ktorá by mala túto

komplikáciu odvrátiť. Napriek tomu však postupne po odstránení osteosyntetického materiálu k tejto
komplikácii došlo a následne operácie z tohto pohľadu v roku 2000 a 2002 neboli predpokladaným
javom trvajúcej liečby, ale v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu. Je ale zrejmé a z medicínskeho
pohľadu jednoznačné, že príčina tejto komplikácie tkvie v primárne úrazovom poškodenom stavci Th 10.
Teda v čase, keď L.. B. G.Ý. ustálil zdravotný stav poškodenej a vyčíslil bodové hodnotenie bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia neboli v tom čase plánované žiadne ďalšie zásadné liečebné
postupy alebo operácie. V znaleckom posudku taktiež znalec uviedol, že následné operačné výkony
z roku 2000 a 2002 je potrebné, aby figurovali v jednom komplexnom bodovom ohodnotení, pričom
ako prílohu znaleckého posudku pripojil nové hodnotenie bolestného a tiež sťaženia spoločenského
uplatnenia. Vo vzťahu k bolestnému uviedol, že sú evidentné dôvody hodné osobitného zreteľa k

navýšeniu základnej sadzby u jednotlivých položiek, mimoriadne bolestivý spôsob liečby, zápalové
komplikácie, náročné boli tiež pobyty v rehabilitačnom zariadení. U poškodenej žalobkyne následkom
úrazu došlo aj z trvalým následkom ťažkého rázu. Táto má problémy s chôdzou, zakopáva, máva
bolesti chrbtice, občasné pálivé bolesti dolných končatín, má výraznú deformitu v oblasti prechodu
hrudnej a driekovej chrbtice, skolióza viac ako 25 stupňov a kyfóza viac ako 35 stupňov. Má urológom

potvrdenú močov inkontinenciu, má obmedzenie pohybu v oblasti pravého ramenného kĺbu. Tendencia
zhoršovania jej stavu pribúdajúcim vekom. Plná invalidita výrazne ovplyvňuje uplatnenie sa vo všetkých
oblastiach života v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom, možnosti zaradenia sa do pracovného pomeru,
obmedzenie vo vzdelávacom procese a akomkoľvek rekreačnom športe, pretože prognosticky sa jej
stav môže zhoršovať, tento stav sa týka prakticky celého jej života. L.. T. k svojmu znaleckému posudku

bol vypočutý na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 12.7.2005 (čl. 164 - 165), v ktorom doplnil
svoje písomné stanovisko v tom smere, že L.. B. G. ani nemohol zaujať iné stanovisko, pretože v
tom čase nemal k dispozícii všetky zdravotné materiály o zdravotnom stave žalobkyne a tak ako to
v znaleckom posudku uvádzal, ako on, teda L.. D. T., mal k dispozícii ďalšie zdravotné materiály pri
podávaní znaleckého posudku a za takéhoto predpokladu mohol zaujať stanovisko k zdravotnému stavu

navrhovateľky tak ako ho uviedol vo svojom znaleckom posudku, avšak L.. G. nemohol predpokladať,
že dôjde k takému vývinu pri poranení chrbtice u žalobníčky, ako v konečnom dôsledku došlo, a preto
je takýto rozdiel v ich stanoviskách. Operáciu v roku 2002 môže považovať a aj ju považuje za
ukončenie liečebného procesu zranenia žalobkyne, avšak dal do pozornosti, že žalobkyňa je odkázanána celoživotnú liečbu, pretože zdravotné potiaže a problémy budú u nej v dôsledku zranenia pretrvávať
do konca života s tým, že bude nutné rehabilitačné liečenie a tento proces nebude uzatvorený.

33. Pôvodné hodnotenie bolestného, ktoré vypracoval 11.5.1998 L.. B. G. evidované na č.l. 7 spisu,
stanovil základnú sadzbu bolestného v rozsahu 463,126 bodov, po navýšení znalcom predstavovalo
bodové hodnotenie 556,875 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodového hodnotenia
zo dňa 12.5.1998 bolo stanovené na 675 bodov. L.. B. G. vydal 28.9.2003 posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia ( č.l. 64 spisu), kde doplnil bolestné zo dňa 11.5.1998 o základný

počet bodov 218,75 bodov, ktoré navýšil o polovicu na 328,125 boda za položku nekróza a zrútenie
stavcov Th10,11 a ďalšie doplnenie ( č.l. 65 spisu) bolo zvýšenie bolestného v rovnakom rozsahu 218,75
bodov, ktoré navýšil o polovicu 109,375 bodov na 328,125 boda za extrakciu ost. materiálu. Na podklade
týchto bodových hodnotení základné bodové hodnotenie bolo stanovené v súčte na 900,625 boda
( 463,125 +218,75+218,75) po navýšení na 1213,125 bodov ( 556,875 +328,125+328,125). Vzhľadom
na pripomienky zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka L.. D. T. v písomnom posudku č. 3/2005

zo dňa 30.11.2005 (čl. 177 - 181) doplnil bodové hodnotenie avšak iba o položky, ktoré absentovali v
bodovom hodnotení L.. B. G. a to o položky 106 c - zlomeniny priečnych výbežkoch driekových, 86 b
- pneumothorax vpravo vniknutie vzduchu do dutiny pohrudničnej vpravo a poranených pľúc, 246 c -
šokový stav, traumaticko-hemorhagický 3.stupňa, 91 - pomliaždenie pravej obličky z makroskopickým
krvácaním do moču, 2 - tržno zmliaždená rana v záhlaví so stratou kože. Toto bodové hodnotenie doplnil

znalec o body celkom v počte 150 a navrhol zvýšenie o jednu polovicu základnej sadzby u položky 86
b a položky 246 c podľa zásad A/I.- 6 pre drenáž dutiny pohrudničnej vpravo a opakované podávanie
krvných transfúzii a napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, teda po zvýšení takto doplnené bodové
hodnotenie položiek, ktoré absentovali v znaleckom bodovom hodnotení L.. G. zo dňa 11.5.1998 doplnil
bodové hodnotenie bolestného na 150 bodov základný počet (č.l. 180 spisu) po zvýšení na 189,375

bodov. V hodnotení trvalých následkoch vyplývajúcich z titulu úrazu zo dňa 14.2.1997 podľa Vyhlášky č.
32/1965 Zbierky pre poškodenú S. Ž. v posudku L.. B. G. podľa písomného stanoviska L.. T. z 29.11.2005
absentovali položky - položka diagnóza 302 c - poúrazová kyfoskolióza s obmedzením pohybu v úseku
Th - L prechodu 150 bodov a položka 430 a - jazvy po operáciách na chrbte v rozsahu 23,-- x 2 cm, 9
x 5 mm, 7 x 4 mm, spolu 180 bodov.

34. MUDr. Roman Jablonický v znaleckom posudku č. 2/2005 ( č.l. 126 a nasl.) vyčíslil bodové
hodnotenie bolestného na 897,5 bodov ( pozn. súdu menej ako L.. B. G. v odseku uvedenom vyššie
pri základnom bodovom hodnotení 900,625 bodov), po navýšení na 1300 bodov (strana 136 spisu) a
bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovil v rozsahu 855 bodov. Rozdiel čo do

bodového hodnotenia vznikol podľa názoru súdu u L.. G. pri vyčíslení dodatku bolestného 28.9.2003 za
operáciu - extrakciu ost. materiálu, kedy uviedol, že priznáva náhradu plné body 218,75 bodov, ktoré
hodnotenie navyšuje o polovicu 109,375 bodov čo matematicky vychádza 328,125 bodov, avšak on
v rámci slovného hodnotenia uviedol, že odškodnenie za bolesť predstavuje 109,375 bodov (čo bolo
fakticky iba zvýšením). Súd toto považoval za matematické pochybenie. Znalec L.. T. v posudku tiež

uviedol, že výška zvýšenia nezodpovedá reálnej skutočnosti, niektoré položky sú podhodnotené a
operačné výkony z roku 2000 a 2002 by mali figurovať v jednom bodovom hodnotení.

35. Toto bodové hodnotenie prevzal v rámci úpravy žaloby právny zástupca žalobkyne, ktorý vychádzal
z navýšenia bodového hodnotenia 1300 bodov (po navýšení znalcom) za bolestné a 855 bodov za

sťaženie spoločenského uplatnenia ( vyššie ako v bodovom hodnotení L.. B. G.). S prihliadnutím na
vyššiu silu dôkazu a to, že išlo o znalecký posudok, súd mal zato, že tento posudok predstavuje správny
výpočet, nakoľko ho realizoval súdom ustanovený znalec, pričom ani jedna zo strán sporu rozsah takto
stanovené bodového hodnotenia nenamietala.

36. Znalec v znaleckom posudku a prílohe č. I. (strana 136 spisu) určil bodové hodnotenie bolestného
podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. U žalobkyne vo vzťahu k úrazu na celkový počet bodov 897,50
(základné bodové hodnotenie), ktoré po navýšení konkrétnych položiek stanovil v rozsahu celkom na
1300 bodov. Rovnako tak v prílohe č. 2 k posudku (strana 137 spisu) stanovil bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 855 bodov. Znalecký posudok č. 2/2005 vypracoval

znalec 25.3.2005. Tento rozsahu bodového hodnotenia sa premietol i do prepočtu v rámci uplatneného
nároku žalobkyne. Základné bodové hodnotenie tak na podklade týchto posudkov(toto medzi stranami
sporné nebolo) predstavuje u bolestného 897,50 bodov (o navýšené ide o 1300 bodov) a u sťaženia
spoločenského uplatnenia 855 bodov.37. Súd mal v spore z predloženého rozhodnutia žalobkyne preukázané, že v konaní vedenom u
Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/287/1997 bol trestným rozkazom č. k. 3T/287/1997-90-, ktorý

nadobudol právoplatnosť 15.10.1997 žalovaný T. G. uznaný vinným zo spáchania trestného činu na
tom skutkovom základe, že dňa 14.02.1997 okolo 00.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. D.
X, ŠPZ: K. XX-XX po štátnej ceste I. triedy číslo 11 od B. M. L. do G.. Pričom v kilometri 433, 200 pri
prechádzaní rovného úseku vozovky sa dostatočne nevenoval vedeniu motorového vozidla, v dôsledku
čoho prešiel s vozidlom do protismeru a neskôr mimo spevnenú časť vozovky do priekopy, kde narazil

do dreveného stĺpa pútača ľavou stranou vozidla, v dôsledku čoho sa vozidlo prevrátilo na strechu. Pri
havárii spolujazdkyne P. G. utrpela vážne zranenia, ktorým na mieste nehody podľahla, S. Ž. (žalobkyňa
v tomto konaní) utrpela zranenia, zlomeninu 10., 11. hrudného stavca, so stlačením miechy v úrovni
poškodenia stavcov, vykĺbenie chrbtice medzi 11. a 12. hrudným stavcom, zlomeninu 8. až 12. rebra
vpravo s krvácaním do pohrudničnej dutiny. Pričom porucha zdravia trvala až do rozhodovania súdu v
trestnejveciatátopodľavyjadrenialekáramalapotrvaťpribližnejedenrok.V.T.utrpelaľahképodvrtnutie

obratcov krčnej chrbtice s drobnou blokádou vľavo, ktorá porucha zdravia a práceneschopnosť trvala
od 14.02.1997 do 21.02.1997. Obvinený T. G. (odporca v tomto konaní) viedol motorové vozidlo potom,
čo požil alkoholické nápoje, pričom odberom krvi bolo chromatografiou zistené, že v čase riadenia
motorového vozidla mal v krvi najmenej 1,37‰ alkoholu, čí m inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona a vykonával túto činnosť v stave vylučujúcom

spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí, alebo spôsobiť takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví. Tým spáchal trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 201 písmeno d) Trestného zákona, účinného ku dňu rozhodovania.

38. Žalobkyňa v dôsledku opísanej dopravnej nehody utrpela zlomeninu stavcov Th 10, Th 11 s
vykĺbením v Th 11, 12 liečené operáciou, ďalej pohmoždenie miechy s paraparézou dolných končatín,
ťažký otras mozgu s bezvedomým, zlomeniny 8. až 12. rebra s posunom, hemotorax 1.DX, vykĺbenie
v akromioklav.kĺbe, liečené operatívne a následná extrakcia osteosyntetického materiálu z chrbtice,
operačná liečba, extrakcia osteosyntetického materiálu z ramena, hlboká rana. V dôsledku týchto

zranení má podľa žalobného návrhu poúrazovú paraparézu dolných končatín, obmedzenie hybnosti
hrudníka po úraze s vykonanou psyrometriou ľahkého stupňa a obmedzenie hybnosti ľavého ramena
ľahkého stupňa.

39. Zo znaleckého posudku doc. I.. Y. B., K.. v trestnom konaní z trestného spisu súd zistil, že príčinou

vybočenia vozidla a následného šmyku bola nesprávna technika jazdy vodiča. Tento si pravdepodobne
neuvedomil, že vozidlo viedol po zľadovatenom povrchu vozovky, kedy je potrebné citlivé vedenie
vozidla. Príčinou šmyku vozidla mohlo byť s najväčšou pravdepodobnosťou natočenie volantu vinnou
nesprávnej techniky jazdy vodiča. Po začiatku šmyku na zľadovatenom povrchu vodič už nemal
technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť. Vodič mal technickú možnosť za danej rýchlosti vozidlo

udržať v priamom smere aj na klzkom povrchu.

40. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd predmet sporu právne posudzoval (zhodne s
oboma stranami sporu) podľa ustanovení §§ 420 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníkavzneníneskoršíchpredpisov(„Obč.zák.“)ozodpovednostizaškodu.Muselsapritomnajskôr

vysporiadať s námietkou premlčania nároku uplatnenou odporcom, z hľadiska ustanovení §§ 100 a nasl.
Obč. zák., pretože v prípade dovolania sa premlčania žalovaným a intervenientom by nebolo možné
žalobkyni čo i existujúce, ale premlčané právo priznať (§ 100 ods.1 veta druhá Obč. zák.).

41. Podľa ust. § 420 ods.1, ods.3 Obč. zák.:

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne;
ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ust. § 442 ods.1 a 3 Obč. zák.:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 444 Obč. zák. pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 106 ods.1 a 2 Obč. zák.:
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,

za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ust. § 112 Obč. zák. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného

príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

42. K základu nároku:
Ustanovenie § 420 OZ definuje predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu (tzv. zodpovednosti
za porušenie právnej povinnosti, alebo za protiprávne konanie) ako:

1/ protiprávne konanie;
2/ vznik škody (ako majetkovej ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno
objektívne vyjadriť v peniazoch či ako skutočnú škodu, ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového
stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou alebo i ušlý
zisk, ako majetkový prospech, ktorý by pri tzv. pravidelnom slede udalostí poškodený dosiahol, nebyť

škodovej udalosti - pričom za takúto škodu zákon výslovne považuje i škodu na zdraví);
3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (ktorá musí
byť pre vyvodenie zodpovednosti za škodu preukázaná bez akýchkoľvek pochybností);
4/ zavinenie (ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode, ktorý
môže podľa konkrétnych okolností existovať vo forme úmyslu - priameho alebo nepriameho, alebo

nedbanlivosti - vedomej alebo nevedomej); právna úprava všeobecnej zodpovednosti za škodu v
ust. § 420 Obč. zák., konkrétne v ods. 3, je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané
(prezumované) nedbanlivostné zavinenie, čoho dôsledkom v sporoch o náhradu škody podľa § 420
Obč. zák. je rozloženie tzv. dôkazného bremena medzi obe strany sporu tak, že poškodeného zaťažuje
povinnosť preukázať existenciu v poradí prvých troch predpokladov zodpovednosti za škodu a naopak

účastníkaoznačenéhozaškodcu,pokiaľsachcetejtozodpovednostizbaviťúplnealebočiastočne(napr.
podľa ust. § 441 Obč. zák.), dôkazné bremeno vyvrátenia zákonnej domnienky jeho zavinenia podľa §
420 ods. 3 Obč. zák.

43. V predmetnej veci súd vychádzal a je viazaný cit. právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom

konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin (vymedzený skutkom a jeho právnou kvalifikáciou v cit.
výroku trestného rozkazu okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/287/97, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 15.10.1997) a že tento trestný čin spáchal žalovaný, ktorý bol za toto protiprávne
zavinené (formou nedbanlivosti) konanie súdom právoplatne uznaný za vinného a odsúdený. Základ
nároku v danom spore mal súd za preukázaný, nakoľko konaním žalovaného došlo k poškodeniu

zdravia u žalobkyne a vzniku škody na zdraví. Súd v trestnom konaní posúdil, ustálil a vyhodnotili
skutkový priebeh udalosti, pri ktorej bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví - bez toho, aby zistili
a konštatovali spoluzavinenie poškodenej na vzniku škody. Bez ohľadu na túto skutočnosť je však
nevyhnutné prisvedčiť intervenientovi a žalovanému, ktorý stanovisko prezentoval prostredníctvom
právnehozástupcu,ženavznikuškodyhocniepriamoakovodičmalaspoluzavinenieižalobkyňa(hocsi

táto nepamätala udalosti nasledujúce po nehode, resp. bezprostredne pred ňou a tieto informácie mala
iba sprostredkovane). V tomto smere súd na základe vypočutých svedkov W., Q. a V. B. môže ustáliť,
že žalobkyňa v čase vzniku dopravnej nehody, resp. pred ňou musela mať vedomosť o tom, že žalovaný
konzumoval alkoholické nápoje a s touto osobou nasadla do osobného motorového vozidla, hoc prizákonom stanovenej nulovej tolerancii alkoholu (k zmene nedošlo ani v rozhodnom období) u vodiča v
prípadejazdynamotorovomvozidlemohla žalobkyňavedieť,žealkoholpožil(slovnéspojeniesvedkyne
V. B. , že žalovaný „nepil veľa“ naznačuje, že alkohol požíval) pokiaľ sedeli všetky tri pri spoločnom

stole so žalovaným a jeho kamarátmi W. a Q. a teda mala byť hoc v takto mladom veku opatrná tak,
aby so žalovaným do motorového vozidla nenastúpila, čím by bola zabránila u seba vzniku škody na
zdraví tak ako ju utrpela spôsobom popísaným v rámci nielen tohto súdneho sporu ale i v trestnom
konaní. Súd nechce takýmto spôsobom nadmieru trestať žalobkyňu s prihliadnutím k tomu, že zranenia
v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný utrpela, avšak ust. § 441 OZ priamo ukladá súdu

povinnosť, aby na tieto skutočnosti prihliadol. Tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne, že neexistuje
zavinenie žalobkyne súd považoval za nepreukázané, naopak na podklade dokazovania a svedeckých
výpovedí dospel k záveru, že spoluzavinenie u žalobkyne preukázané hoc z nepriamych dôkazov, ktoré
vo vzájomne spojitosti vytvárajú dôkaz ako celok bolo a podľa názoru súdu sa toto zistenie musí odraziť
vo vzťahu k priznaniu výšky škody. Rozsah spoluzavinenia u žalobkyne súd stanovil v rozsahu 20% tak,
ako aj v rámci konania pred Okresným súdom v Žiline, kde však žalobkyňa účastníkom sporu nebola.

Rozsah spoluúčasti (spoluviny) na škode súd určil v rozsahu 20%, ktorý pomer sa javil súdu v rámci
všetkého čo bolo v konaní preukázané ako primeraný.

44. Po zistení existencie práva - základu uplatneného nároku žalobkyne na náhradu škody proti
žalovanému zostalo súdu posúdenie pre rozhodnutie vo veci podstatnej medzi stranami spornej otázky

premlčania uplatneného nároku.

45. Právny zástupca žalobkyne uvádzal spočiatku, že odborníci ustálili zdravotný stav žalobkyne
až dodatkom k bodovému hodnoteniu zo dňa 28.9.2003, kedy sa žalobkyňa dozvedela škodu ktoré
vyplývala zo zdravotného stavu keď predtým nemohla poznať skutočnú škodu, pretože vlastne

ešte pokračovalo lekárske ošetrenie pôvodného zranenia a teda považuje toto za škodu, ktorá
vznikla v príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom. Po doplnení dokazovania stanovil tento dátum
ustálenia zdravotného stavu na 6.11.2003. Právny zástupca žalovaného vzniesol v rámci prednesu na
pojednávaní námietku premlčania samostatne ( č.l. 91 spisu). Zástupkyňa Allianz SP a.s. uviedla, že
už v roku 1998 mohla žalobkyňa podľa znaleckých posudkov vedieť výšku škody, ktorá bola vyčíslená,

zároveň je potrebné upriamiť pozornosť s poukazom na ust. § 415 OZ aj na to, že v čase nehody bola
žalobkyňa spolujazdcom žalovaného a či svojim konaním nie je spoluzodpovedná za škodu, ktorá jej
na zdraví vznikla.

46. Námietka premlčania vznesená v priebehu konania v tejto občianskoprávnej veci podľa cit. ust.

§ 106 ods.1 Obč. zák. je námietkou proti nároku na náhradu škody na zdraví, uplatnenému podľa
tvrdenia žalovaného a intervenienta po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby (v prípade
škody na zdraví ust. § 106 ods. 2 Obč. zák. neohraničuje lehotu na uplatnenie nároku formou objektívnej
premlčacej doby) - ktorá začína plynúť odo dňa, keď: 1/ sa poškodený dozvie o škode a 2/ o tom, kto
za ňu zodpovedá, pričom pre začatie plynutia premlčacej doby zákon v cit. ustanovení vyžaduje, aby

boli splnené obe vyššie uvedené podmienky. I keď je pravdou, že jestvujúce komentáre Občianskeho
zákonníkasazhodujú-pokiaľideoposúdeniezačiatkuplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby,viazaného
na subjektívnu podmienku vedomosti poškodeného o škode a škodcovi, že je potrebné pritom vychádzať
z preukázanej a nie len predpokladanej vedomosti poškodeného, rozumejú tým však najmä vedomosť
o prvej podmienke podľa ust. § 106 ods.1 Obč. zák. (o konkrétnej škode, jej rozsahu).

47. Podľa § 9 ods. 1 Vyhl. posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná,
ako náhle je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený (ide o odbornú otázku
závislú od vyjadrenia lekára). Od momentu ustálenia zdravotného stavu plynie premlčacia lehota pre
uplatnenie nárokov za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Moment ustálenia nie je totožný
s momentom ukončenia pracovnej neschopnosti. Súd vyššieho stupňa poukázal nato, že moment

ustálenia zdravotného stavu nie je možné stotožňovať s momentom stabilizácie zdravotného stavu,
resp. ukončenia liečby. V danom prípade súd na základe znaleckého posudku L.. Y. (viď odôvodnenie
uvedené vyššie) a najmä na základe jeho výpovede pri odstraňovaní rozporov čo do správneho
stanovenia dátumu ustálenia zdravotného stavu mal za preukázané z jeho odborného vyjadrenia,
ktoré súd nespochybnil a ani zo strany žalovaného a intervenienta vyvrátené tieto tvrdenia neboli,

že k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne reálne došlo až 6.11.2003, kedy bolo možné po prvý
krát komplexne obodovať nielen bolestné ale i sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ žaloba
bola podaná na súd 22.4.2003 na základe čiastkového bodového hodnotenia vypracovaného lekárom
L.. G. (v tomto štádiu možno hovoriť o predčasnosti) a posledná úprava žaloby (jej rozšírenie) bolasúdu doručená zo strany právneho zástupcu žalobkyne 19.4.2005, kde bol uplatnený nárok v rozsahu
171.678,94 € (5.172.000,- Sk) súd má zato, že nárok žalobkyne premlčaný nie je, nakoľko bol nárok
uplatnený v 2 ročnej premlčacej lehote ( § 106 ods. 2 OZ) plynúcej od 7.11.2003 do 7.11.2005.

Súd v danom prípade musí však poukázať i na to, že dovolávanie sa premlčania nároku je samo
osebe legitímnym, pozitívnym právom upraveným prostriedkom výkonu hmotného práva (resp. skôr
obrany proti tomu, kto uplatňuje právo, ako ho uplatňuje oneskorene). Dovolávanie sa premlčania
žalovaným v danom spore so zreteľom na všetky zistené skutočnosti priebehu trestného konania, na
jeho výsledok (právoplatné uznanie za vinného v trestnom konaní), vyššie uvedené okolnosti a samotný

skutok, pre ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený (ktorým rozhodnutím, ako už je uvedené, je súd
v tejto občianskoprávnej veci viazaný), vzhľadom na osobu poškodenú a z toho vyplývajúce legitímne
očakávania ich správania v čase, kedy došlo ku škode a nakoniec najmä vážne trvalé následky na
zdraví žalobkyne, ktoré utrpela v dôsledku dopravnej nehody a nedostatok elementárnej sebareflexie
žalovaného súd považuje vo vzťahu k žalovanému za výkon práva, odporujúci dobrým mravom (§ 3 OZ)
ako všeobecne uznávaným princípom slušnosti ako takej.

48.Žalobkynitakvznikolnároknanáhraduzabolestnéasťaženiespoločenskéhouplatneniaavovzťahu
k priznaniu konkrétnej výšky finančného plnenia súd uvádza nasledovné:

49. Podľa § 7 ods. 1 až 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení účinnom v čase vzniku nároku na škodu

(1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 30 Sk za
jeden bod.
(2)Celkovávýškaodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniazjednéhopoškodenia
na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
36 000 Sk.

(3) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

50. Súd je viazaný vysloveným právnym názorom súdu vyššieho stupňa vo vzťahu k aplikácii Vyhlášky
upravujúcej hodnotu za jeden bod, keďže ku škode na zdraví žalobkyne došlo v roku 1997, kedy v

tom čase účinná vyhláška stanovovala v § 7 ods. 1 hodnotu jedného bodu pri odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia stanovila na sumu 30,- Sk. Vyhláška č. 19/1999 Z. z., ktorá
novelizovala vyhlášku č. 32/1965 Zb. s účinnosťou od 1.4.1999 zmenila spomínané ustanovenie § 7
ods. 1 tak, že hodnota jedného bodu odškodnenia je 60,- Sk. Podľa prechodného ustanovenia § 14a
vyhlášky č. 19/1999 Z. z. pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia

na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania,
ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov. Samotný
právny zástupca žalobkyne prepočítaval nárok žalobkyne v sadzbe 30,- Sk za jeden bod.

51. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale ja za

bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku
škody však v danom prípade nie je (ani nemusí byť) totožný s okamihom odškodňovania bolesti.
Určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé na
znaleckom posudku. V danom prípade súd vychádzal zo základného bodového hodnotenia zisteného
znalcom v znaleckom posudku a prílohe č. I. (strana 136 spisu), kde znalec L.. T. komplexne určil

bodové hodnotenie bolestného podľa Vyhlášky č. 32/1965 Zb. u žalobkyne vo vzťahu k úrazu na celkový
počet bodov 897,50 (základné bodové hodnotenie), ktoré po navýšení konkrétnych položiek stanovil
v rozsahu celkom na 1300 bodov. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní najmä na závery
znaleckých posudkov predložených v tomto konaní dospel k záveru, že u žalobkyne nie je postačujúce
priznanie náhrady v rozsahu stanovenom zvýšením bolestného na 1300 bodov (resp. maximálne za

1200 bodov pri cene 30,- Sk za jeden bod, čím by bolo dodržané ustanovenie § 7 ods. 2 Vyhl., kedy
je maximálna suma odškodnenia stanovená na 36000,- Sk aktuálne v platnej mene 1194,98 €). Súd
má zato, že v prípade žalobkyne je plne dôvodné postupovať v zmysle Vyhl. č 7 ods. 3 a túto sumu
zvýšiť nad rámec vyššie citovanej čiastky. Zvýšenie súd môže vykonať zo základného počtu bodov,
nie však už z toho, čo navýšili samotní znalci. Súd v danom prípade neprihliadal na bodové hodnotenie

znalca L.. Y. v posudku predloženom právnym zástupcom žalobkyne, z ktorého navrhoval vychádzať
právny zástupca žalobkyne, nakoľko tento posudok prekračoval mnohonásobne bodové hodnotenie,
ktoré bolo prípustné za účinnosti Vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom k tomuto bodovému ohodnoteniu došlo
až v roku 2018 bez toho, aby boli spochybňované hodnotenia predchádzajúce stanovené v znaleckomposudku MUDr. Romana Jablonického, ktoré si osvojil vo svojom zvýšení na 1300 bodov aj právny
zástupca žalobkyne a neprispôsobil novému posudku tvrdenia tak, aby súd mal dôvod vychádzať z tohto
„nového“ posudku pre účely priznania nároku. V danom prípade je nepochybne zo záverov znaleckých

posudkov ale i vyjadrení znalcom či už L.. T., alebo L.. Y., ktorí zhodne potvrdili mimoriadne bolestivý
spôsob liečby, zápalové komplikácie, náročné boli tiež pobyty v rehabilitačnom zariadení, žalobkyňa
sa liečila na zranenia utrpené v roku 1997 intenzívne takmer 6 rokov, tieto zranenia a mimoriadne
bolestivý spôsob liečby, následnú terapiu považoval súd za dôvody pre mimoriadne zvýšenie bodového
hodnotenia na 15 násobok s prihliadnutím k tomu, aké utrpenie musela samotná žalobkyňa zniesť v

rámci bolestivosti zranenia vzniknutého po dopravnej nehode spôsobenej žalovaným a následnej liečbe.
Vo finančnom vyjadrení pri základnom počte bodov 897,50 a cene za jeden bod 30,- Sk pri výšení o
15 násobok prináleží žalobkyni suma 403.875,- Sk /897,50x30x15/. Od tejto sumy súd odpočítal 20%
s prihliadnutím na jej spoluúčasť t.j. sumu 80.775,- a sumu, ktorú plnil intervenient (pôvodne vedľajší
účastník) v prospech žalobkyne ( podľa č.l. 372 spisu) a to 16706,- Sk (plnenie súčasťou sumy 56906,-
Sk) a 6562,- Sk). Žalobkyni tak pri tomto prepočte z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného patrí suma

299.832,- Sk ( 403.875-80.775-16.706-6562) po prepočte na platnú menu € v sume 9.952,60 €.

52. Vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné uviesť, že
Vyhláška odškodňuje nepriaznivé dôsledky, ktoré sa vplyvom zranenia prejavili u poškodeného a
majú súvis s uspokojovaním jeho životných, spoločenských potrieb a plnenie ďalších úloh v živote.

Poškodenie sa môže prejavovať viditeľne, ale môže ísť aj o poškodenie, ktoré obmedzuje poškodeného
v možnosti voľby povolania, možnosti uplatnenia v rámci zamestnania, v rodinnom živote, pri športe,
v rámci realizácie voľno časových aktivít. Podľa názoru súdu nie je nevyhnutné, aby poškodená pred
utrpením úrazu bola v týchto činnostiach mimoriadne nadaná, prípadne vykonávala športovú činnosť
ako reprezentant na určitej úrovni.

53. Bodové hodnotenie ustálené v tomto spore (toto medzi stranami sporné nebolo) predstavuje u
sťaženia spoločenského uplatnenia 855 bodov, ktoré bolo vyčíslené v prílohe č. 2 k posudku (strana
137 spisu) znaleckým posudkom č. 2/2005, ktorý vypracoval znalec L.. D. T. 25.3.2005. Tento
rozsah bodového hodnotenia sa premietol i do prepočtu v rámci uplatneného nároku žalobkyne, ktorá

žiadala priznal pôvodne 80 násobok v rámci posledných písomných podaní právneho zástupcu hoc pri
nezmenenom prepočte aspoň v rozsahu 30 násobku. Žalobkyni by prináležala suma 25650,-- Sk po
prepočte na platnú menu 851,42 € pri rozsahu stanoveného bodového hodnotenia (855x30). V tomto
smere mal súd za preukázané dôvody pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 Vyhl. i nad mieru prípustnú ust. § 7 ods. 2 Vyhl. rovnajúcu sa 84000,- Sk

(zvyšnásuma36tis.Skbolamax.ztitulubolestného).Znalcivtomtosporepodávajúciznalecképosudky
zhodnekonštatovali,žeupoškodenejžalobkynenásledkomúrazudošloaj ztrvalýmnásledkomťažkého
rázu. Táto má problémy s chôdzou, zakopáva, máva bolesti chrbtice, občasné pálivé bolesti dolných
končatín, má výraznú deformitu v oblasti prechodu hrudnej a driekovej chrbtice, skolióza viac ako 25
stupňov a kyfóza viac ako 35 stupňov. Má urológom potvrdenú močovú inkontinenciu, má obmedzenie

pohybu v oblasti pravého ramenného kĺbu. Tendencia zhoršovania jej stavu pribúdajúcim vekom. Vo
vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia však je podstatná okrem iného i plná invalidita, ktorá
výrazne ovplyvňuje uplatnenie sa vo všetkých oblastiach života v spoločenskom, rodinnom, kultúrnom,
možnosti zaradenia sa do pracovného pomeru, obmedzenie vo vzdelávacom procese a akomkoľvek
rekreačnom športe, pretože prognosticky sa tento stav môže zhoršovať, tento stav sa týka prakticky

celého jej života. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa utrpela úraz ako 20 ročná. V
tomto období pred úrazom nevykonávala žiadnu mimoriadnu činnosť, ako mladá žena žila úplne bežným
životom v rámci svojej rodiny s rodičmi a súrodencami. Bola vyučená ako kaderníčka v tejto oblasti
nepracovala, pracovala brigádne ako predavačka po veľmi krátky čas. Nič na tom však nezmení to, že
vplyvom úrazu sa stala plne invalidnou. Aktuálne hoc nie je odkázaná na sústavnú celodennú opateru

iných osôb, tento úraz zasiahol do jej života, ktorý viedla pred ním a žalobkyňa preukázateľne nemôže
dlhodobo stáť, má kolísavú chôdzu, problémy s rovnováhou čo ju vylučuje aby pracovala na pozícii
kaderníčky čo vyštudovala. Je pravdou, že právny systém nezakazuje invalidným občanom pracovať,
avšak v prípade žalobkyne je otázne, akú prácu by vôbec mohla v rámci svojho poškodenia zdravia
vôbec vykonávať. V tomto smere je preto plne obmedzená v rámci uplatnenia sa na trhu práce. Čo

sa týka rodinného života v tomto smere obmedzená nie je, má stáleho partnera, vydala sa a pokiaľ
sa sama rozhodla pre svoje zdravie, že nebude mať dieťa, ide o jej osobné rozhodnutie, ktoré nebolo
odporúčané žiadnym lekárom, rozhodla sa tak sama žalobkyňa v dôsledku prejavov zranení pre ktorý
mala zato, že by sa nedokázala dostatočne o dieťa postarať. Problémy psychického charakteru v danomspore u žalobkyne boli tvrdené, avšak žiadnym lekárskym potvrdením preukázané neboli. Vo vzťahu
k športu - akémukoľvek čo i len rekreačnému je žalobkyňa úplne obmedzená v pohybe, šport je teda
u nej vylúčený čo konštatoval znalec L.. Y. v rozsahu 100%. Súd má teda zato, že pri komplexnom

zhodnotení obmedzení je na mieste, aby u žalobkyne i v tejto časti náhrady zvýšil bodové hodnotenie
pre sťaženia spoločenského uplatnenia na 15 násobok, čo predstavuje sumu 384.750,- Sk (855x30x15) ,
od ktorej sumy odpočítal súdom stanovenú spoluúčasť 20% t.j. 76950,- Sk =307.800,- Sk. Od tejto sumy
súd odpočítal taktiež plnenie uhradené poisťovňou v sume 40200,- Sk ( 2x20.100,- Sk ako súčasť
úhrady v celkovej čiastke 56906,- Sk). Celkom teda žalobkyni súd priznal z titulu mimoriadneho zvýšenia

spoločenského uplatnenia sumu 267.600,- Sk po prepočte na platnú menu € v sume 8.882,69 €.

54. Celkom tak priznaná náhrada škody z titulu na zdraví predstavuje čiastku 18.835,29 € (9.952,60 €
+ 8.882,69 €), ktorú súd žalobkyni priznal a v rozsahu prevyšujúcom takto priznanú sumu súd žalobu
žalobkyne ako nie dôvodnú zamietol.

55. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. Pri žalovanej sume istiny 171.678,94 € (5.172.000,-- Sk) uplatnenej žalobkyňou v spore bola
žalobkyňa úspešná celkovo čo do sumy 20.942,04 € ( 18.835,29 € je suma priznaná súdom a suma
2106,75 € predstavuje plnenie intervenienta/poisťovne počas súdneho sporu). Žalobkyňa tak bola
úspešná v rozsahu 12,20 %, žalovaný v rozsahu 87,80%. Za tohto skutkového stavu by prináležala

náhrada trov žalovanému v rozsahu čistého úspechu 75,60%.

57. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Len v
prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd
nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto
negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu
musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí

mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany
sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo

môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických
sociálnych aspektov strán sporu. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami. Má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (obdobne
Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017).

58. Súd v danom prípade aplikoval ust. § 257 CSP a žalovanému a intervenientom nepriznal nárok
na náhradu trov konania z dôvodu, že výsledok tohto súdneho sporu, najmä navýšenie základného
bodového hodnotenia nezáviselo od žalobkyne, ale od úvahy súdu, pričom žaloba bola žalobkyňou
podaná dôvodne. Pokiaľ by súd zaviazal žalobkyňu uhradiť trovy v prospech protistrany, došlo by tak

k neprimeranej tvrdosti bez toho, aby žalobkyňa dosiahla spravodlivosť, pretože sa obrátila na súd
za účelom získania náhrady za škodu, ktorá jej bola spôsobená žalovaným, pričom intervenient jej
časť plnenia odmietol hradiť s poukazom na premlčanie nároku. Súd má zato, že takýmto rozhodnutím
prispeje k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami.59. Nemožno v danom spore však opomenúť rozhodnutie o náhrade trov konania, ktoré vznikli na strane
štátu, Slovenskej republiky, pretože doposiaľ nebolo o tejto náhrade rozhodnuté. Je teda nevyhnutné,

aby sa súd s trovami štátu vysporiadal. Ide o trovy (nezavinené štátom), ktoré hradil súd z rozpočtových
prostriedkov, ktoré neboli preddavkované žiadnou stranou sporu (tak žalobkyňou ani žalovaným) ešte
za účinnosti OSP ale i CSP, kedy vznikli trovy z titulu znaleckého dokazovania priznané L.. T. ( č.l.
141,185), priznané L.. Y. z titulu odmeny za vykonané preklady pre dožiadanie na výsluch svedkyne v
D. ( č.l. 249 a 266 spisu) a trovy znalca L.. Y. ( č.l. 562 a 775 spisu). Súd preto zaviazal uhradiť trovy v

rozsahu úspechu a neúspechu tak žalobkyňu (neúspech v rozsahu 87,80 %) a žalovaného v rozsahu
12,20%. O konkrétnej sume rozhodne po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením poverený
súdny úradník postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Čadca.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).