Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7CoE/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406203426
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6406203426.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom Nám. SNP 98/2, 960 47 Zvolen, IČO: 00 151 700, proti povinnému v 1. rade: X. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. O. E. XXX/XX, XXX XX X. L. Y., proti povinnému v 2. rade:
R. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Q. XXX/XX, XXX XX X. L. Y., povinnému v 3. rade: C.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XXX/XX, XXX XX X. L. Y., o vymoženie pohľadávky vo

výške 499,20 Eur (15.039,-Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Andreou
Ondrejkovou, Exekútorský úrad so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 180/06, o
odvolaniach oprávneného a povinného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolania oprávneného a povinného v 2. rade proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017 do výroku II. o trovách exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017 vo výroku I. exekučné konanie zastavil
a vo výroku II. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Poverením
č. 5613 004131 * zo dňa 28. apríla 2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andreu

Ondrejkovú, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 180/2006. Dňa 16. marca 2016 bola súdu doručená žiadosť
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) spolu s exekučným spisom EX 180/2006. Exekučný súd mal z
predloženého exekučného spisu EX 180/2006 za preukázané, že povinní nevlastnia žiaden nehnuteľný
majetok a ani nehnuteľný majetok. Príjmy a sociálne dávky, ktoré poberajú povinní sú pod alebo na

hranici nepostihnuteľného minima v rámci exekučného konania. V dôsledku uvedených skutočností
nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a §
65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinných. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii
by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Exekučný súd preto vzhľadom na uvedené
exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že povinní nevlastnia žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, t.j. sú

nemajetní, a teda ich majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Druhou výrokovou vetou zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podali odvolanie povinný v 2. rade
a oprávnený. Povinný v 2. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, že dňa 03. novembra 2017 rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica prešiel osobným bankrotom a bol oddlžený. Zároveň uviedol, že

trovy sú podľa neho neprimerané a navýšené, preto má voči nim námietky. Požiadal, aby mu bola
povinnosť uhradiť trovy exekúcie zrušená. Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súdnesprávne posúdil výšku uplatnených trov súdneho exekútora. Uviedol, že exekučným súdom priznané
trovyexekúcievovýške248,18Eurniejemožnéakceptovať.Podľaoprávnenéhozaexekučnúčinnosťje
potrebnépovažovaťčinnosť,ktorábezprostrednesmerujekuskutočneniunútenéhovýkonuexekučného

titulu. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť súdneho exekútora, ktorá
síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale nesmeruje k výkonu súdneho rozhodnutia. Podľa oprávneného
za úkony súdneho exekútora ako „vypracovanie oznámenia o nemajetnosti povinného“ a „vypracovanie
žiadosti o zastavenie exekúcie“ nemala byť súdnemu exekútorovi priznaná časová odmena, nakoľko ide
o administratívne úkony súvisiace s exekučnou činnosťou. Taktiež nesúhlasil s priznaním trov súdnemu

exekútorovi za prácu so spisom v rozsahu 120 minút. S prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky
sa trovy exekučného konania vo výške 248,18 Eur, ktoré podľa oprávneného nijakým spôsobom neviedli
k uspokojeniu pohľadávky a ktoré spočívajú výlučne vo vypracovaní a odoslaní štandardizovaných
písomností, javia ako neadekvátne a v rozpore s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“). Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v napadnutej časti o trovách exekúcie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na opätovné

prejednanie a rozhodnutie.

3. Súdny exekútor k odvolaniam povinného v 2. rade a oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s výrokom
napadnutého uznesenia.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaniami napadnutého
rozhodnutia vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
zisťoval, či odvolania boli podané včas, oprávnenou osobou, či smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému

sú prípustné a či odvolania majú všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolania smerujú
voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolania podľa §
386 písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k.
15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017 vo výroku I. exekučné konanie zastavil a vo výroku II.

zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 248,18 Eur v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadli povinný
v 2. rade aj oprávnený odvolaním, keďže sú toho názoru, že trovy súdnemu exekútorovi sú priznané
v neprimeranej výške. Preto žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v časti výroku II. o
trovách exekúcie a vrátil vec exekučnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.
CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,
z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet
uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je
vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické preexekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.
Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357
písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú
osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú
definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov

konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo
vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ
nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže
ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch,
keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa
o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o

rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5).
Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo
vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani
„primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna
2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je

formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357
CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa
zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno

naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným
poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods.
2 CSP).

14.Exekučnýsúdvnapadnutomuznesenínesprávnepoučilúčastníkovotom,žeprotitomutouzneseniu

exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o
prípustnostiodvolaniaprotinapadnutémuuzneseniunezaložiloprocesnúlegitimáciuúčastníkovkonania
na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje

účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá
spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej
trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

15.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdodvolanieoprávnenéhoapovinnéhov2.rade

proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 15Er/925/2006-22 zo dňa 13. decembra 2017
vo výroku II., ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 248,18 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podľa § 386 písm. c) CSP
odmietol, keďže smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).