Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200378
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7718200378.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobkyne R. R., nar. XX.X.XXXX, S. 93,
zast.: JUDr. Bernardom Medárom, advokátom, Humenné, Dubová 2054/4, proti žalovanému SPP -
distribúcia, a.s., IČO: 35910739, Bratislava-Ružinov, Mlynské nivy 44/b, zast.: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, o návrhu na obnovu konania v spore sp.

zn. 11C 513/2015, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 11C/6/2018 - 62 z 11.10.2019 Okresného
súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Mení II. výrok tak, že žalovanému priznáva náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%,
ktoré je povinná nahradiť žalobkyňa.
Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré je povinná nahradiť
žalobkyňa.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. konanie zastavuje a II. nepriznáva
žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobkyne.

2.Vodôvodneníuzneseniao.i.uviedol,čohosažalobkyňažalobounaobnovukonaniadomáhalaaakoju
skutkovoaprávneodôvodnila.Konštatoval,ženapojednávaní11.10.2019žalobkyňazobralapozvážení

návrh na obnovu konania späť (keďže dcéry nechceli prísť na súd) a žiadala, aby žalovanému nebola
priznaná náhrada trov konania vzhľadom na skutočnosť, že je dôchodkyňa, pričom poberá dôchodok
328,60 € mesačne, o čom predložila doklad zo sociálnej poisťovne a zároveň uviedla, že žije v dome
spolu s dcérou a jej rodinou a okrem toho žiadny iný majetok nemá a nemá ani také finančné pomery,
žeby bola schopná zaplatiť trovy právneho zastúpenia aj vzhľadom na jej zdravotný stav a vek.
2.1.Citujúc znenie § 144, § 145 ods.1, § 146 ods.1 CSP a vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala späť

návrh na začatie konania, súd konanie zastavil.
2.2.K trovám konania uviedol, že o nich rozhodol podľa § 262 ods.1, § 256 ods.1, § 257 CSP (ktorých
znenie citoval) a konštatoval, že z procesného hľadiska platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania
späťvzatím žaloby, čím jej vznikla povinnosť nahradiť trovy konania protistrany a poukazom na § 257
CSP má za to, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak v danej veci existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných

prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov
konaniaodporovalodobrýmmravom.Výnimočnosťprípadumôžespočívaťtakvokolnostiachdanejveci,
ako aj v okolnostiach strán sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie

nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštneokolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane
strany sporu, ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania

nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej
strane. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným § 257 CSP tak, že žalovanému
nepriznal náhradu trov náhradu a to aj napriek tomu, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Dôvody
hodné osobitného zreteľa súd vidí v nepriaznivej finančnej situácii žalobkyne. Súd zistil, že žalobkyňa
je starobná dôchodkyňa, jej príjmom je starobný dôchodok vo výške 328,60 €. Ďalej z výpovede

žalobkyne na pojednávaní 11.10.2019 vyplynulo, že táto žije v dome spolu s dcérou a jej rodinou a
iný majetok okrem toho nemá. Vzhľadom na tieto skutočnosti prihliadajúc na dominantné postavenie
žalovaného na slovenskom plynárenskom trhu, ktorý podľa internetovej stránky finstat.sk mal tržby za
rok 2018 vo výške 237 039 000 € a zisk 97 635 000 €, súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať
žalobkyňu k náhrade trov konania.

3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo výroku II., ktorým súd rozhodol, že
nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobkyne.
3.1.Toto odvolanie odôvodnil tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
- konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.2.Hoci namieta nesprávnosť výroku II. ním napadnutého uznesenia, rozhodnutie súdu v tejto časti

považuje osobitne i za nepredvídateľné a vydané v rozpore s princípom právneho štátu a princípom
právnej istoty a princípom legitímnych očakávaní.
3.3.Citoval z bodu 13. uznesenia a konštatoval, že vyššie uvedené závery súdu dôrazne odmieta a tieto
nemožno prijať. Má za to, že súd prvej inštancie vo veci náhrady trov konania mal postupovať v súlade
s § 256 ods.1 CSP (ktorého znenie citoval). Ďalej citoval znenie § 146 ods.2 a § 147 ods. 1 O.s.p. a

uviedol, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na
to, z akého dôvodu bolo zastavené, či už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporuamedzistranamisporunavzájom.Kzastaveniukonaniamôžedôjsťnapríkladzdôvoduspäťvzatia
žaloby, či už úplného alebo čiastočného (§ 145 CSP, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania § 161 ods.1 CSP, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo

odstrániť § 161 ods.3 CSP).
3.4.Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania rozhodol v súlade
s § 256 CSP, s tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie videl v nepriaznivej
finančnej situácie žalobkyne. Žalovaný tvrdí, že takéto závery nemožno prijať. V súvislosti s § 257
CSP, ktorého znenie citoval uviedol, že toto ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstránenie

majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná
alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany.
Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V tejto súvislosti
zdôraznil, že žalovaný nemal žiadny podnet na to, aby žalobca podal návrh na začatie konania.

Súčasne uviedol, že žalobkyňa podala návrh na obnovu konania v spore 11C/513/2015, t. j. žalobu
proti právoplatnému rozhodnutiu, o ktorom už raz príslušný súd rozhodol, t. j. žalobkyňa iniciovala
vznik sporu prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku. Preto i v súlade s vyššie uvedeným
nemožno prijať záver o tom, že v tomto spore existujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by
mal byť namieste postup podľa § 257 CSP, keďže je to práve žalobkyňa, ktorá iniciovala začatie sporu

i napriek tomu, že podala žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Michalovce sp. zn.
11C/113/2015. Žalobkyňa realizovala platby vo vzťahu k nároku uplatnenom v konaní pred okresným
súdom č.k. 11C/513/2015.
3.5.SpoukazomnauvedenénapádauznesenieOkresnéhosúduMichalovcez11.10.1019atovovýroku
II., ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobkyne a

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobkyňu zaviaže zaplatiť žalovanému
i náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne navrhol, aby odvolací súd vo výroku II., ktorým
súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobkyne zrušil a vrátil vecsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V súvislosti s podaným odvolaním si uplatnil právo
na zaplatenie trov odvolacieho konania.

4.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a výrok I. nadobudol
právoplatnosť (§ 367ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu

vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1
CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinná nahradiť žalobkyňa.

6.Žalovanýmuplatnenýodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.a)CSPspočívavtom,ženebolisplnené
procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť

splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného
sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc
a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť
zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti);
d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky

konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
6.1.Žalovaný nepoukazuje na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a žiadne porušenie
nezistil ani odvolací súd.

7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

8.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
8.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.8.2.Žalovaný uplatnený odvolací dôvod vidí v tom, že rozhodnutie v napadnutej časti je nepredvídateľné
a vydané v rozpore s princípom právneho štátu a princípom právnej istoty a princípom legitímnych
očakávaní.

8.3.Odvolací súd je toho názoru, že uplatnený odvolací dôvod je daný.

9.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní

súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných

otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník

konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
9.1.Žalovanývpodanomodvolanížiadnuvadu,ktorúbybolomožnésubsumovaťpoduplatnenýodvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

10.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
10.1.Súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.
10.2.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod je daný.

11.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.12.1.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13.Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

15.Prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa § 257 CSP, pričom za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval tú skutočnosť, že žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, jej príjmom je starobný
dôchodok vo výške 328,60 €, v nepriaznivej finančnej situácii a prihliadol na dominantné postavenie
žalovaného na slovenskom plynárenskom trhu, ktorý podľa internetovej stránky finstat.sk mal tržby za

rok 2018 vo výške 237 039 000 € a zisk 97 635 000 €, preto nepovažoval za spravodlivé zaviazať
žalobkyňu k náhrade trov konania.

16.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady

trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich
hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby
neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o

ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. § 257 CSP, preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať

náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.
16.1.Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, nález G. súdu SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010, nález G. súdu
SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom prípade by tým došlo k závažnému zásahu do

základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania kedy platí zásada úspechu v konaní.
16.2.V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo a to s poukazom na rozhodovaciu
činnosť Najvyšší súd SR v rámci ktorej konštatoval, že „§ 150 ods.1 O.s.p. (teraz 257 CSP) neslúži
k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozenéprávaaleboprávomchránené

záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého
ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod." (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18.1.2012).

16.3.Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prípade žalobkyne súčasná existencia oboch vyššie
špecifikovaných podmienok nepotvrdila. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uplatnenie tohto
osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to
vykladať prísne reštriktívne.

17.Odvolací súd nevzhliadal výnimočnosť prípadu, keďže žalobkyňa bola zastúpená právnym
zástupcom a ten ju pred podaním žaloby mal poučiť o povinnosti zabezpečiť dôkazy, preukazujúce jej
tvrdenie ako aj o možnosti neúspechu v konaní a povinnosti nahradiť trovy konania.18.Použitie § 256 ods.1 znamená, že súd ukladá povinnosť podľa zásady zodpovednosti za výsledok
konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pod zavinením sa rozumie porušenie
procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania. Pri posudzovaní náhrady podľa

cit. ust. však treba prihliadať k okolnostiam, za akých k podaniu žaloby došlo. (Nález G. súdu SR IV.
ÚS 881/2007).

19.V prejednávanom spore žalobkyňa podala žalobu o obnovu konania, čím nielenže vyvolala spor ale
v ňom aj riadne pokračovala a svojim konaním sa pričinila o jeho zastavenie.

20.Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § § 251 CSP podľa ktorého sa žalovanému môžu priznať
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s
bránením práva. Žalovanému bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2). V tomto rozhodnutí bude povinný posúdiť všetky

preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalovanému v konaní v súvislosti
s bránením jeho práva (§ 251), teda musí súd posúdiť, či všetky úkony žalovaného boli podľa obsahu
účelné (či sa v nich neopakovali skutočnosti a tvrdenia) a určí ich výšku.

21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.

22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23.Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100%.

24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).