Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/5/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517204170
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3517204170.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a
členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa L., proti
manželke navrhovateľa L., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: I., a
U., zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. októbra 2020, č.k. 8P/29/2017 - 568, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. o úprave rodičovských práv a
povinností a v závislom výroku VI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo
účastníkov rozviedol. Výrokom II. maloletú I. a maloletú U. na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia budú maloletú I. a maloletú U. zastupovať a spravovať ich
majetok. Výrokom III. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou 180,- eur mesačne
a na výživu maloletej U. sumou 160,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k
rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom IV. súd prvej inštancie
upravil styk otca s maloletou I. a maloletou U. každý párny týždeň v roku od piatku od 20:00
hodiny do nedele do 20:00 hodiny. Počas Vianočných sviatkov každý párny rok v čase od
24.12. od 18:00 hodiny do 30.12. do 18:00 hodiny, každý nepárny rok v čase od 30.12. od 18:00 hodiny
do 05.01. nasledujúceho roka do 18.00 hodiny, počas letných prázdnin každý rok v čase od 01.08. od
20:00 hodiny do 31.08. do 20:00 hodiny, počas jarných prázdnin každý párny rok od piatka od 20:00
hodiny do nasledujúceho piatka do 20:00 hodiny, počas veľkonočných prázdnin
každý nepárny rok od štvrtka od 20:00 hodiny do pondelka do 20:00 hodiny. Matke uložil povinnosť
maloleté deti na styk riadne pripraviť a v čase začatia styku ich odovzdať otcovi v mieste bydliska
otca. Otcovi uložil povinnosť maloleté deti v čase skončenia styku matke odovzdať v mieste bydliska
matky. Výrokom V. konanie v časti návrhu matky na nariadenie výchovného opatrenia súd prvej inštancie
zastavil. Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení
rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že otec podaným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu
žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou, ďalej sa domáhal úpravy práv a povinností k
I. O., nar. XX.XX.XXXX, a maloletej U. O., nar. XX.XX.XXXX., pochádzajúcich z manželstva. Uviedol,
že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX, od roku 2004 žili a pracovali v Nemecku, kde sa im narodili
i obe maloleté deti. Následne sa rozhodli odísť na Slovensko do D., kde si plánovali kúpiť byt, nájsť
zamestnanie a zariadenie školskej a predškolskej dochádzky pre maloleté deti. V marci 2016 matka
oznámila otcovi, že v Nemecku nadviazala známosť s iným mužom a nemá záujem na zotrvaní v
manželstve. V júni 2016 matka odišla do Nemecka aj s maloletými deťmi, a to bez súhlasu otca. Deti

boli na Slovensko vrátené na základe rozhodnutia Okresného súdu v Z. sp. zn. 2F1011/16
a Krajského súdu v Z., sp. zn. 17UF 274/16 zo dňa 23.01.2017. Ďalej otec uviedol, že nemá záujem
na zotrvaní v manželstve, pričom spočiatku sa snažil o zachovanie manželstva kvôli maloletým deťom.
Navrhol, aby súd zveril maloletú I. a maloletú U. do jeho osobnej starostlivosti a zo strany matky určil
výživné po 100 Eur mesačne na každé z maloletých detí.

2. Súd prvej inštancie aplikoval na osvedčené skutočnosti ustanovenia § 23, § 24, § 62 ods. 1 až 5,
§ 65 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 29, § 52 CMP. Konštatoval, že v manželstve
účastníkov nastal rozvrat, tento možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi
sú vážne narušené. Manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločensky účel. Manželia dlhodobo, od
konca roka 2015, nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú. Z vyššie
uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky § 23 Zákona o rodine
pre rozvod manželstva a manželstvo účastníkov rozviedol. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
príčinou rozpadu manželstva sú rozdielne povahové vlastnosti, čo vyústilo do nezvládnutia vzájomnej
komunikácie a následnému citovému odcudzeniu manželov. Súd prvej inštancie vyjadril, že v
dôsledku uvedenej skutočnosti sa vzťahy medzi manželmi narušili do takej miery, že obnovenie spolužitia
manželov za daného stavu nie je možné. Z uvedených dôvodov manželstvo účastníkov rozviedol.
Konštatoval, že v čase rozhodnutia vo veci sa maloletá I. fakticky nachádzala v starostlivosti matky
a maloletá U. v starostlivosti otca. Medzi rodičmi už dlhodobo neexistuje konštruktívna komunikácia,
týkajúca sa starostlivosti o maloleté deti. Ako vyplynulo z vyjadrení oboch rodičov a z
predkladaných rozhodnutí, vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti bolo vedených viacero konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúceho sa styku rodičov s maloletými deťmi, ako i iných,
ktoré tamojší súd v predmetnom konaní nevyhodnocoval. Mal za to, že vo vzťahu na rozhodnutie vo
veci nie sú v konečnom dôsledku relevantné. Po viacerých rozhodnutiach o neodkladnom opatrení,
ako aj po rozhodnutí o úprave práv a povinností vo veci samej, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v
Poprade, považoval za potrebné situáciu v rodine stabilizovať. Tak ako v predchádzajúcom
konaní, i v konaní o rozvod manželstva súd prvej inštancie apeloval na oboch rodičov maloletých detí,
aby zlepšili vzájomnú komunikáciu, čo bude mať nepochybne vplyv na maloleté deti a na celkovú
situáciu. Pokiaľ bolo súdmi rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletým deťom vo veci samej,
konštatoval, že faktická situácia starostlivosti o maloleté deti je iná, situácia sa od začiatku
konania o rozvod vyvíjala. Súd prvej inštancie poukázal aj na odstup času, z ktorého dôvodu nie je
možné prihliadnuť k znaleckému dokazovaniu, vykonanému v konaní o úpravu práv a povinností vo
veci samej, ktoré prebiehalo na Okresnom súde v Poprade. Taktiež mal za to, že nie je vzhľadom na
zmenu situácie možné rozhodnutie o úprave práv a povinností v predmetnom konaní o rozvod prevziať. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane oboch rodičov sú rovnako vhodné podmienky
pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti, a to pokiaľ ide hmotné zabezpečenie, ale i duševné
schopnosti a možnosti oboch rodičov. Ani jednému z rodičov nemožno vyčítať žiadnu skutočnosť, pokiaľ
ide o ich starostlivosť o maloleté deti, avšak s výnimkou skutočnosti, že vzájomne nevedia komunikovať
ohľadne starostlivosti o maloleté deti, čo však súd videl tak na strane matky, ako aj otca. Konštatoval,
že takáto situácia bola na strane rodičov už v čase rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností pred
Okresným súdom v Poprade, a situácia sa nezmenila ani teraz, uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
považoval za zrejmé i zo správy zo šetrenia pomerov. Súd prvej inštancie za účelom zistenia vôle
maloletých detí pre zverenie do starostlivosti jedného z rodičov maloleté deti vypočul. Obe maloleté deti
- I. vo veku XX rokov, ako aj U. vo veku X rokov podľa názoru súdu prvej inštancie vedeli prezentovať
svoj názor v predmetnom konaní. Maloletá I. prejavila vôľu vyrastať v starostlivosti matky so zachovaním
pravidelných víkendových stretnutí s otcom. Nechcela, aby boli s maloletou U. rozdelené. Svoje želanie
i racionálne zdôvodnila. Maloletá U. prejavila vôľu, aby všetci spolu žili ako rodina, čo však za daného
stavu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nemožné. Konštatoval, že tak maloletá I., ako aj maloletá
U. majú veľmi dobrý vzťah k obom rodičom. Súd prvej inštancie poukázal na Čl.5 Základných zásad
Zákona o rodine, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pokiaľ sa pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa má prihliadať na Čl.5 Základných zásad, súd prvej inštancie poukázal na to, že nepochybne by
bolo s rozpore so záujmom maloletých detí, aby tieto vyrastali oddelene. Takýto názor prezentoval aj
kolízny opatrovník. Poukázal na to, že názor, že maloleté deti by mali vyrastať spolu, prezentoval aj
otec vo svojej výpovedi zo dňa 27.07.2020, ktorá bola realizovaná pred výsluchom maloletých detí. Z
vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté deti, súd prvej inštancie prihliadol na
zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka je toho

času nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá dávku v nezamestnanosti, a to 48,2674
eur denne od 08.04.2020 do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia, býva v 3-izbovom byte,
ktorý je vo vlastníctve jej matky, uhrádza náklady na domácnosť vo výške 170,- eur spolu s energiami
a internetom. Otec býva v samostatnej bytovej jednotke na poschodí rodinného domu,
prispieva na náklady na domácnosť sumou 150,- eur mesačne. Otec je zamestnaný, dosahuje priemernú
mesačnú mzdu vo výške 1.202,13 eur. Obe maloleté deti majú štandardné výdavky. Po zohľadnení
zárobkových, majetkových pomerov oboch rodičov, ako i ich schopností, ako i oprávnených potrieb
maloletých detí (pričom výdavky na maloleté deti sú v štandardnej výške), súd prvej inštancie dospel k
záveru, že výživné vo výške 180,- eur mesačne na maloletú I. a 160,- eur mesačne na maloletú U. je
zodpovedajúce pomerom na strane rodičov, ako aj potrebám maloletých detí. Vzhľadom na nižší príjem
na strane matky považoval za potrebné určiť výživné zo strany otca v uvedenom rozsahu s tým, že
takto určeným výživným je otec s poukazom na jeho preukázaný príjem schopný prispievať na
maloleté deti. Súd prvej inštancie ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi a konanie v časti návrhu
matky na nariadenie výchovného opatrenia v dôsledku späťvzatia tohto návrhu matkou podľa § 29 CSP
zastavil. Nevyhovel návrhu matky na predbežnú vykonateľnosť výroku o zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že mal za to, že nie sú splnené podmienky, pre takéto rozhodnutie,
dôvody uvádzané matkou, nie sú dôvodmi preukazujúcimi nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo
značnej škody, alebo ujmy. Maloletá U. sa v starostlivosti otca nachádza dlhodobo, a to
na základe právoplatného rozhodnutia (§ 233 Civilného sporového poriadku). O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 52 CMP s tým, že nevzhliadol dôvod pre rozhodnutia o náhrade trov konania podľa
iného ustanovenia uvedeného zákona.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. (o úprave rodičovských práv a povinností)
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Uplatnil odvolací dôvod podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam). Súdu prvej inštancie vytýkal, že svoje rozhodnutie založil výlučne na
vôli maloletých detí. Uviedol, že záujem dieťaťa a vôľa dieťaťa sú dva samostatné pojmy, ktoré môžu byť
súladné, ale aj úplne protichodné. Zmyslom rodičovskej výchovy, rovnako ako zmyslom rozhodovania
súdov v rodičovských veciach je sledovanie záujmu dieťaťa, nie jeho vôle. Uvedené tak znamená, že
súd by sa prejavenou vôľou dieťaťa nemal vôbec zaoberať. Zistenie vôle dieťaťa by bolo nepochybne
významným dôkazom vykonaným pred rozhodnutím o jeho zverení. Súd však musí prejavenú vôľu
dieťaťa konfrontovať s tým, čo je objektívne v jeho záujme, osobitne v situácii ako je táto, kde je vek
maloletých veľmi nízky. Zástával názor, že súd je autoritou, ktorá na základe vykonaného dokazovania
dokáže stanoviť, čo je za daných okolností najlepším záujmom dieťaťa, ideálne, ak je to súčasne s jeho
vôľou, ale ak je to nevyhnutné, aj v rozpore s ňou. Súd prvej inštancie mladšiu dcéru U. zveril do výchovy
matky na základe priania jej staršej sestry I.. Podľa názoru otca, súd prvej inštancie nijako nevenoval
pozornosť tomu, že U. žije s otcom nepretržite odo dňa 19.02.2017, teda takmer 4 roky. Považoval
za neuveriteľné, že súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do výchovy toho rodiča, ktorý doposiaľ
nerešpektoval jediné súdne rozhodnutie, ktoré bolo v rozpore s jeho predstavami poukazujúc na to,
že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že matka neoprávnene odňala maloleté deti z výchovného
prostredia otca už dva krát. Vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie mal za to, že nemožno
vychádzať z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (č.k. 24CoP/84/2019-1107 zo dňa 19.03.2020), kedy
súd prvej inštancie konštatoval, že došlo k zmene pomerov. Konanie matky považoval za priehľadné a
účelové, keď najprv odmietla vrátiť deti otcovi s tým, že si to takto maloleté deti želajú a následne, aby
získala podporu, s deťmi opakovane navštevuje psychologičku A.. S., ktorá opakovane, bez vedomia
a prítomnosti, robí povrchné a všeobecné závery typu deti potrebujú matku, deti sú frustrované z
rozvodu rodičov, materská láska je nenahraditeľná a podobne. V konaní pred Okresným súdom Poprad
(sp.zn. 15P/89/2017) si dokonca tá istá psychologička trúfla vykonať aj hodnotenie otca bez toho, aby
ho vôbec jediný raz v živote videla, a to len na základe toho, čo o ňom uviedla matka. Poukázal na
znalecký posudok A.. Z., vykonaný v konaní pred Okresným súdom Poprad (sp.zn. 15P/89/2017), podľa
ktorého sa odporúča obe deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, pričom závery tohto posudku boli
akceptovateľné nielen preto, lebo vyhovujú predstave otca, ale aj preto, že predmetný znalecký posudok
bol vykonaný nestranným spôsobom. Navrhoval, aby boli obe maloleté deti zverené do jeho výchovy
s úpravou styku a výživným v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k. 15P/89/2017-984, zo
dňa 12.12.2018, alternatívne, aby bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a maloletá U.
zverená osobnej starostlivosti otca s tým, že súd vzájomné výživné neurčí.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec v odvolaní hrubým spôsobom zavádza,
klame a všetkými úkonmi bráni maloletej U., aby mohla byť s matkou, pričom nesprávne popisuje
skutkový stav veci. Mala za to, že otec opomína, že súd prvej inštancie nerozhodol len na základe
vypočutia maloletých detí a prejavení ich vôle, ale vykonal aj množstvo ďalších dôkazov, príkladmo
vypočul účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, vykonal listinné dôkazy, pričom nenašiel žiadne
okolnosti, pre ktoré by bola vôľa detí v rozpore s ich záujmami. Nejde o aktuálnu náladu detí, ale
o dlhotrvajúci postoj a vôľu oboch maloletých detí, ktoré otec neguje, nevšíma si to a nepočúva,
jednostranne a tvrdošijne si presadzuje svoje. Matka uviedla, že rodinná situácia je traumatizovaná už
od roku 2017. Otec neustále poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 24CoP/84/2019,
zo dňa 19.03.2020, podľa ktorého boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti. Predmetné
zverenie však nefunguje, obe deti proklamovali a proklamujú, že nechcú byť s otcom, ale s matkou.
Toto potvrdilo aj konanie pred súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu boli obe maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti matky. Maloletá I. je u matky, pričom pravidelne komunikuje s otcom bez
prítomnosti matky. Opakovane hovorí, že nechce ísť za otcom do A.. Tento prejav nie je nikým
ovplyvnený, čo tlmočila to aj pred detskou psychologičkou. Rovnaké závery vyplývajú aj zo správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 29.06.2020. V zmysle vyššie uvedeného je preukázané, že maloletá I.
opakovane odmieta bývať u otca a chce zostať u matky. V tomto smere je absolútne nesprávne tvrdenie
a názor otca v odvolaní, že rodičovská výchova je založená na zásade, že rodič je ten, kto určuje, čo je v
záujme dieťaťa, hoci sa často dostáva do rozporu s jeho vôľou. V súčasnosti otec určuje, že maloletá U.
nemôže byť s matkou, že ju otec neprivedie ani na pravidelný styk k matke a takto otec ide do rozporu
s vôľou maloletej U. a autoritatívne určuje, čo je v záujme maloletej U.. Uviedla, že fakt, že si otec
neplní povinnosti a neumožňuje styk matky s maloletou U., opísala v niekoľkých situáciách v rozpätí
odo dňa 24.07.2020 do dňa 14.11.2020.Otec neberie ohľad na rozsudok súdu prvej inštancie, avšak
nepriaznivé následky na maloletej U. sa prejavujú stále a každým dňom sa stupňujú. Samotná U. sa
dožaduje osobného styku s matkou v D., avšak otec to neumožňuje. Prístup otca je kontraproduktívny.
Dlhodobo, niekoľko rokov autoritatívne rozhoduje o styku detí s matkou, o obsahu rozhovorov detí s
matkou, o prítomnosti tretích osôb pri rozhovore matky s deťmi. Vzťah otca k matke je vážne narušený,
čo má negatívny dopad na sociálny a psychologický vývoj maloletých detí. Pokiaľ ide o samotný odvolací
návrh otca, uviedla, že tento je absolútne opačný ako prezentoval pred súdom. Poukázala na to, že otec
sa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyjadril, že pokiaľ chce byť maloletá I. u matky, tak tomu
nebráni, avšak chcel by, aby aspoň maloletá U. bola v jeho starostlivosti. Takže samotný otec súhlasil
s tým, že maloletá I. bude u matky. Ide teda zrejme o účelový prístup otca po tom, čo mu bolo zrejmé,
že jeho vzťahy s maloletou I. nie sú dobré (z pohľadu osobnej starostlivosti), tak začal prezentovať, že
bude mať v starostlivosti aspoň maloletú U.. K okolnosti výkonu starostlivosti o maloleté, že by mali byť
spoločne, uviedla, že v tomto smere sa kladne a doporučujúco vyjadrila aj klinická psychologička, ako
aj kolízny opatrovník. Mala za to, že súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď zveril obe maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky, ktorým spôsobom dal najavo, že súčasná situácia nie je vhodná
pre deti, nie je v ich záujme, aby boli rozdelené, aby bola maloletá U. u otca. Je opätovne prejavom
správania sa otca, ktorý nepočúva maloleté deti, U. drží zahriakaním u seba a nevodí ju k matke na
styk, nepočúva názory odborníkov a hľadí len na svoje vlastné záujmy. Zo všetkých uvedených dôvodov
považuje odvolanie otca za nedôvodné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach potvrdil.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku
v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, berúc pritom do úvahy súčasný
skutkový stav aj vykonanie pohovorov s obomi maloletými deťmi. Vyjadril názor, že zverenie oboch
maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletých
detí. Mal za to, že nepochybne by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí, aby vyrastali oddelene.
Deti by mali vyrastať spolu, s ktorým názorom sa stotožnil aj samotný otec maloletých detí a počas
vykonaných pohovorov aj obe maloleté deti prejavili vôľu žiť spolu a nie oddelene.

6. Otec v písomnom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým súd zamietol
návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo veci zmeny školy u maloletej I.. Krajský súd v Prešove,
tak zareagoval na absurdný rodinný stav vyvolaný Okresným súdom v Poprade, ktorý neodkladným
opatrením umožnil matke, aby maloletú I. zapísala do školy vzdialenej 250 km od miesta, kde sa
má maloletá podľa posledného právoplatného rozhodnutia súdu nachádzať, nakoľko dieťa nemôže
byť zverené do výchovy otcovi bývajúcemu v A. a navštevovať školu v meste D.. Napriek tomu, že
predmetné rozhodnutie bolo doručené, matka toto nerešpektuje a maloletá I. naďalej navštevuje školu v

D.. Otec vyjadril názor, že matka rešpektuje len tie rozhodnutia súdov, ktoré sú v súlade s jej predstavou
o výkone rodičovských práv, ostatné nerešpektuje a aby dala svojmu svojvoľnému konaniu zdanie
legitímnosti, vodí maloleté deti k psychologičke, ktorá jej opakovane, bez akéhokoľvek objektívneho
overenia skutkového stavu, vydáva rôzne potvrdenia o vyšetrení detí. Vyslovil názor, že žiadne z tvrdení
matky, ktoré uvádza vo vyjadrení sa nezakladajú na pravde. Ďalej uviedol, že nebráni matke v styku s
maloletou U., ale trvá na styku výlučne v jeho prítomnosti. Mal za to, že matka mal. U. odvedie do D.
a maloletú už neuvidí.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach vo výrokoch II., III. a IV. a v závislom výroku VI. (o trovách konania) bez toho, aby
bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady
konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem,
v spojení s § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bolo manželstvo rodičov rozvedené a ktorými bolo
konanie o návrhu matky na nariadenie výchovného opatrenia zastavené (I., V.), odvolaním napadnutý
nebol, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch nadobudlo právoplatnosť a
odvolací súd ich nepreskúmaval.

9. Preskúmaním veci z hľadiska odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere
vykonal dokazovanie, ktoré dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku a vec správne
právne posúdil. Otec v podanom odvolaní neuvádza žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť
zmenu rozhodnutia tak, ako sa podaným odvolaním domáha. Z daného titulu odvolací súd si osvojil
dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

10. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí, komu
maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

13. Z ust. § 100 CMP vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd vždy upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
pričom vychádza najmä z ust. § 24 a § 25 Zákona o rodine.

14. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je zákonom
upravený postup, ktorý nachádza svoje uplatnenie v prípade, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. To je i prípad danej veci. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa,
najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a podobne), vývinové potreby
(vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a podobne), stabilitu budúceho výchovného prostredia
(životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a podobne).
V praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä z
návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o

predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje
rozhodnutie.

15. V danom prípade bolo potrebné postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorý napr. v rozhodnutí E. p. v. Italy zo 16. novembra 1999 (s odkazom aj na rozhodnutie vo veci
Olsson v. Sweden z 27. novembra 1992 a Johansen v. Norway z 23. septembra 1994) vyslovil, že medzi
záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť
osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.

16. V danej veci obaja rodičia žiadajú zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti. Súd prvej
inštancie, vzhľadom na rozdielne návrhy rodičov maloletých, týkajúce sa zverenia detí do ich osobnej
starostlivosti na čas po rozvode manželstva, požiadal kolízneho opatrovníka o prešetrenie pomerov
na strane oboch rodičov. Zo správy prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom zo dňa 24.06.2020
a 22.07.2020 vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre zdravý rast a
vývin maloletých detí. Komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená, rodičia spolu vôbec nekomunikujú,
nedohodli si žiadne vzájomné stretnutia, neriešia spoločné trávenie času detí. Od 21.03.2020 boli
maloleté deti u matky. Počas pandémie koronavírusu matka zabezpečovala deťom starostlivosť a
dohliadala na domáce vyučovanie, nakoľko otec chodieval do práce a nemohol sa deťom venovať.
Maloletá U. odišla k otcovi 30.05.2020 s tým, že sa opäť vráti k matke. I. nechcela odísť s otcom do
A. a ostala v domácnosti matky. Z neformálneho pohovoru s maloletou I. vyplynulo, že maloletá U. jej
povedala, že by chcela bývať s mamou. Povedali to obidve aj sociálnej pracovníčke v A., že chcú byť
obidve u mamy. Súd prvej inštancie vypočul v konaní aj maloletú I., ako aj maloletú U.. Mal. U. uviedla,
že chodí do školy v D., kde sa jej páči, je tam lepšia škola, lepší učitelia, sú kamarátsky, chcela by zostať
u mamy, nechce ísť k otcovi, vie si predstaviť, že by tam chodila na víkendy. Uviedla, že nechce, aby
boli s U. rozdelené. Maloletá U. uviedla, že by chcela, aby bývali všetci spolu. Názor, že maloleté deti
by mali vyrastať spolu, prezentoval aj otec vo svojej výpovedi zo dňa 27.07.2020.

17. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

18. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

19. K citovaným ustanoveniam odvolací súd zdôrazňuje, že právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom
konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samého, korešponduje s povinnosťou súdu
prihliadnuť na názor dieťaťa (§ 38 CMP). Ustanovenie § 38 CMP nemenuje spôsoby, ktorým je možné
názor dieťaťa zisťovať a je na posúdení súdu, aký postup pri zisťovaní názoru dieťaťa zvolí, t.j. aký
postup považuje za zodpovedajúci veku a vyspelosti dieťaťa. Citované ustanovenie výslovne umožňuje
vykonať výsluch maloletého dieťaťa pred súdom aj bez prítomnosti rodičov, resp. všeobecnejšie bez
prítomnosti iných osôb, čo sa v praxi zaužívalo ako pravidlo.

20. Vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti musia byť prijaté opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa stanovený v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa je princíp, ktorý by mal byť
prítomný pri akejkoľvek verejnej činnosti týkajúcej sa detí. Podľa komentára Výboru pre práva dieťaťa
OSN zo dňa 29.05.2013 je najlepší záujem dieťaťa komplexným konceptom a je nutné ho posúdiť podľa
konkrétnych prípadov. Jedná sa o flexibilný a prispôsobivý koncept, ktorý by mal byť prispôsobený a
definovaný na individuálnom základe, podľa zvláštnej situácie konkrétneho dieťaťa, pri zohľadnení jeho
osobného kontextu, situácie a potrieb. Z formulácie, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom však zároveň vyplýva, že nejde o hľadisko jediné, ktoré súdy v konaniach týkajúcich sa mal.
detí musia zvažovať. Najlepší záujem dieťaťa môže byť v konflikte s oprávnenými záujmami ostatných
osôb, preto Výbor pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility v aplikácii tohto princípu a
prípadné konflikty s inými oprávnenými záujmami je treba riešiť individuálne podľa okolností jednotlivého
prípadu.

21. Pri skúmaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v konaní o úpravu jeho výchovných pomerov je
potrebné vychádzať z určitých kritérií, najmä: 1/ existencie pokrvného príbuzenstva medzi dieťaťom a o
jeho zverenie sa uchádzajúcimi osobami, 2/ miery zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb
v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosti osoby usilujúcej sa o zverenie
dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné
potreby, 4/ prianie dieťaťa.

22. Podľa čl. 12 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto
dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne
sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať
primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom, alebo administratívnom pojednávaní, ktoré
sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu, a
spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

23. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že názor mal. dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom
jeho zástupcu, alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo prostredníctvom
znalca alebo výsluchom mal. dieťaťa na pojednávaní aj bez prítomnosti rodičov, alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu mal. dieťaťa. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a
emocionálne vyspelé, je nutné jeho názor považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho
záujmu. U mladších detí musí súd hodnotiť ich názor s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti.

24. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo o maloletých deťoch rozhodované
Krajským sudom v Prešove, ktorý rozsudkom č.k. 24CoP/84/2019-1107 zo dňa 19.03.2020, zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matke uložil prispievať výživným na maloletú I. sumou
120 Eur mesačne a na výživu maloletej U. sumou 110 Eur mesačne. Zároveň súd upravil styk matky
s maloletými deťmi. V čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie sa maloletá I. nachádzala v
starostlivosti matky a maloletá U. v starostlivosti otca. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že súd prvej
inštancie prostredníctvom kolízneho opatrovníka a súčasne na pojednávaní dňa 06.10.2020 (vzhľadom
aj na vek maloletých XX a X rokov) zisťoval názor oboch maloletých detí. Z prejavu maloletých detí
vyplýva, že maloletá I. vyjadrila vôľu bývať s mamou, nechce bývať s otcom, uviedla, že k otcovi by
chcela chodiť na víkendy. Maloletá U. vyjadrila názor, že by chcela, aby bývala celá rodina spolu. Obe
maloleté deti majú k obom rodičom pozitívny/intenzívny a silný vzťah a obaja rodičia majú k maloletým
deťom vytvorený kladný emocionálny vzťah. Súd prvej inštancie zhodnotením všetkých relevantných
dôkazov pre všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov a ich postoje, zistil
spoľahlivý podklad pre záver, že obaja rodičia sú rovnocenní z hľadiska osobnostného, emocionálneho
a intelektuálneho potenciálu. Riešenie danej situácie sa javí citlivé a náročné, nakoľko ani jeden z
rodičov nechcel tak povediac ustúpiť zo svojich požiadaviek. Tu musí odvolací súd zdôrazniť, že v konaní
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by vyslovené názory maloletých detí neboli im vlastné a
boli by len dôsledkom manipulácie negatívneho ovplyvňovania zo strany tretej osoby. Niet sporu o tom,
že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa
ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú
pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie
ich najlepšieho záujmu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 492/2015 zo dňa 22.06.2016).
Odvolací súd v danej vec konštatuje, že sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že s
prihliadnutím na vývinové potreby maloletých detí a na rešpektovanie ich práva súd prvej inštancie pri
rozhodovaní správne prihliadol na názor maloletých detí a zároveň poukazuje na to, že je v ich najlepšom
záujme, aby svoje detstvo trávili spoločne. Okrajovo odvolací súd poukazuje na vyjadrenie matky a na
druhej strane otca počas pojednávania pred súdom prvej inštancie kedy zhodne uviedli, že maloleté deti
by mali byť spolu. V konečnom dôsledku oddelenie maloletých detí od seba, ich následná separácia
tomu ktorému rodičovi im môže spôsobiť veľký stres.

25. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby vo vzťahu k maloletým deťom, i napriek rozpadu svojho
manželstva, pri výkone efektívneho rodičovstva spolu vecne a správne komunikovali a reflektovali na
potreby maloletých detí. Zdôrazňuje, že pokiaľ rodičia budú schopní (bez negatívneho ovplyvňovania
detí proti druhému rodičovi) vykonávať model starostlivosti akceptujúci právo dieťaťa na rodičovskú
starostlivosť oboch rodičov, bude to jednak k prospechu ich vzájomného vzťahu, ale najmä k prospechu

ich maloletých detí, ktorým neuprú právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované
detstvo.

26. S prihliadnutím na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj maloletej
I. a maloletej U., s ohľadom na vyjadrenia účastníkov konania, stanovisko kolízneho opatrovníka,
stanoviská maloletých detí, odvolací súd sa stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie, že
maloleté deti I. a U. je potrebné na čas po rozvode manželstva rodičov zveriť do výchovy matky.

27. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval aj o určení výživného na maloleté dieťa, pričom
postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2
Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona
o rodine). V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozsah vyživovacej povinnosti otca k
maloletým deťom posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom. Odvolací súd
však uvádza, že otec mal. I. a mal. U. v odvolaní nenamietal výšku výživného, ani sa vecne nevyjadril
k rozsahu výživného (len samotné vyjadrenie nesúhlasu bez akéhokoľvek odôvodnenia možno síce
považovať za odvolací dôvod, avšak nie za vecné spochybnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie) a zo
spisu nevyplýva žiadne pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o tomto výroku. S poukazom na
uvedené, odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení rozsahu výživného
za vecne správne.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v danom prípade vykonal všetko potrebné
dokazovanie, vypočul a prihliadol plne na názor aj maloletých detí, dané rozhodnutie rešpektuje ich
záujem, ktorý je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie
precízne, vysporiadal sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými podstatnými dôkazmi a argumentmi
účastníkov, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a vec správne právne
posúdil. Odvolanie otca nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe
uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 2 CSP
ako vecne a právne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52
CMP. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania
v mimosporovom procese tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, výnimka je
upravená za podmienok uvedených v ust. § 55 CMP. Keďže v konaní nebola zistená žiadna okolnosť,
ktorá by indikovala rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP, rozhodol
podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.