Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5303899416
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5303899416.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: S. N., rod. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q., I. č. XXXXX/X, zastúpená advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Q., U. č. 2/B,
Apollo Business Center, blok B, proti odporcovi: T. G., nar. X.X.XXXX, bytom D., č. XXX, zastúpený
spoločnosťou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, s.r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 850, pracovisko
kancelárie Čadca, Fraňa Kráľa č. 2080, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpená spoločnosťou Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského č. 4, o náhradu škody na zdraví, v
konaní o odvolaní navrhovateľky a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
6C/55/2003-594 zo dňa 31. októbra2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/55/2003-606 zo dňa
8. novembra 2012,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a § 428
Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška“) povinnosť zaplatiť navrhovateľke 128.584,94
Eur z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh navrhovateľky vo zvyšku 43.094,- Eur zamietol. Súd prvého stupňa uložil odporcovi podľa §

142 ods. 3 O.s.p. povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania v sume 1.417,30 Eur ako trovy
splnomocnenéhozástupcuJUDr.LadislavaSkubeňadotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Odporcovi
bola ďalej uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 2.188,- Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Andreja Garu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Napokon prvostupňový súd rozhodol podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov o povinnosti odporcu zaplatiť na

účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku sumu 7.715,- Eur a titulom trov preddavkovaných
štátom sumu 729,20 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala
napadnuté rozhodnutie zmeniť vo výrokoch o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný
zaplatiť odporca, tak, že odporca bude povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.424,58

Eur na účet jej zástupcu JUDr. Andreja Garu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej, že mu
bude uložená povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1.417,30 Eur ako
trovy splnomocneného zástupcu JUDr. Ladislava Skubeňa a 5.857,07 Eur ako trovy splnomocneného
zástupcu JUDr. Andreja Garu, všetko na účet zástupcu navrhovateľky JUDr. Andreja Garu, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Účastníčka sa stotožnila s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., avšak
poukázala na to, že okresný súd jej neumožnil vyčísliť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia

v zákonnej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a priznal jej tak len náhradu trov právneho zastúpenia,
a to za úkony právnej služby vykonané JUDr. Andrejom Garom, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu spoukazom na to, že právny zástupca navrhovateľky nezaslal súdu vyčíslenie trov konania v trojdňovej
lehote od odročenia pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku. Poukázala na znenie § 151 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. K vyhláseniu rozhodnutia,
na ktorom bol prítomný právny zástupca navrhovateľky, došlo dňa 31.10.2012, avšak v rovnaký deň na
uvedenom pojednávaní súd doručil krátkou cestou právnemu zástupcovi navrhovateľky aj vyhotovené
predmetné rozhodnutie obsahujúce okrem iného už aj samotný výrok o trovách konania a trovách

právneho zastúpenia s konkrétne priznanou sumou trov, pričom takýmto spôsobom bolo zo strany
súdu navrhovateľke zabránené zaslať súdu vyčíslenie trov konania, ako aj vyčíslenie trov právneho
zastúpenia podľa § 151 ods. 1 O.s.p., t. j. do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia. Odvolateľka upriamila
pozornosť na str. 18 napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že právny zástupca navrhovateľky
nezaslal súdu vyčíslenie trov do troch dní od odročenia pojednávania. K tomu uviedla, že navrhovateľka
ani jej zástupca v tejto lehote ani nemohli zaslať súdu komplexné vyčíslenie trov konania, ako aj trov

právneho zastúpenia pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej dňa 31.10.2012, nakoľko v tom čase
nielenže nevedeli ani výšku tarifnej odmeny (nakoľko túto sa právny zástupca navrhovateľky dozvedel
až v momente vyhlásenia rozhodnutia dňa 31.10.2012), ale v tom čase navrhovateľka ani je právny
zástupca ešte definitívne nevedeli, či sa budú môcť zúčastniť vyhlásenia rozhodnutia vytýčeného na
31.10.2012. Rozhodnutie o trovách konania považovala za predčasné. Ak okresný súd vychádzal len

z obsahu spisu, navrhovateľke tak nepriznal cestovné náklady vrátane nákladov na pohonné hmoty.
Navrhovateľka mala tiež za to, že prvostupňový súd nesprávne ustálil výšku tarifnej odmeny za jeden
úkonprávnejpomoci,ktorámalapredstavovaťsumu678,85Eur.Navrhovateľkatiežvytýkalaokresnému
súdu skutočnosť, že v prípade náhrady trov právneho zastúpenia predchádzajúceho zástupcu JUDr.
Skubeňa malo byť vo výroku rozhodnutia presne určené platobné miesto, t.j. účet aktuálneho zástupca

JUDr. Garu.

Proti rozsudku okresného súdu bolo podané odvolanie aj zo strany vedľajšieho účastníka, ktorý žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo toto rozhodnutie zmeniť a návrh
zamietnuť v celom rozsahu. Podľa jeho názoru okresný súd si nesprávne ustálil predmet konania a

rozhodol nad jeho rámec, nesprávne sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, nesprávne
sa vysporiadal s námietkou spoluviny navrhovateľky na vzniku škody, z hľadiska temporálneho použil
nesprávne znenie vyhlášky č. 32/1965 Zb., priznal navrhovateľke mimoriadne zvýšenie odškodnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v neprimeranej výške a nesprávne zohľadnil vedľajším
účastníkom dosiaľ poskytnuté plnenie navrhovateľke.

Odvolateľ zdôraznil, že okresný súd rozsudkom zo dňa 25.6.2007 rozhodol o tom, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 3.873.828,- Sk (128.587,53 Eur), v časti o zaplatenie sumy
1.298.172,- Sk (43.091,42 Eur) žalobu zamietol. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 9.7.2008 rozhodol o
tom, že výrok súdu, ktorým zaviazal odporcu na úhradu sumy 3.873.828,- Sk (128.587,53 Eur) zrušuje.
Nenapadnutého výroku, pokiaľ súd návrh vo zvyšku zamietol, sa odvolací súd nedotkol. Predmetom

ďalšieho konania tak ostalo výlučne právo na zaplatenie sumy 3.873.828,- Sk (128.587.587,53 Eur).
Pokiaľ teda súd v napadnutom rozhodnutí priznal navrhovateľke právo na zaplatenie sumy 128.854,94
Eur a žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 43.094,- Eur, rozhodol celkom jednoznačne nad rámec
toho, čo je predmetom konania.
Vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania všetkých žalovaných nárokov, pričom sa

okresný súd s touto vysporiadal tak, že uplatnené nároky nepovažoval za premlčané. Aj v prípade
akceptovania právneho názoru okresného súdu, došlo by minimálne k čiastočnému premlčaniu
uplatneného nároku na bolestné. Ak totiž došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľky, pokiaľ
ide o nárok na priznanie bolestného dňa 6.11.2002, rozšírenie žaloby nad sumu 70.507,87 Eur zo
dňa 19.4.2005 je aj podľa názoru prvostupňového súdu premlčané. Nakoľko prvostupňový súd priznal

titulom bolestného navrhovateľke sumu 77.673,80 Eur, priznal jej celkom jednoznačne aj nárok, ktorý
je podľa jeho vlastných záverov premlčaný. Navyše sa okresný súd nesprávne vyrovnal so závermi
znaleckého posudku MUDr. T., ktorý považoval zdravotný stav navrhovateľky za stabilizovaný už v
roku 1998 a v tomto období sa nedalo predpokladať, že u poškodenej dôjde k zhoršeniu zdravotného
stavu. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorého ak

spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu,
hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli
k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie
sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodnéhopoškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy,
ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.
Súd mal preto jednoznačne postupovať tak, že mal oddeliť od seba jednotlivé zložky bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia, a to tie, ktoré nastali v priebehu rokov 1997 - 1998, kedy došlo
k ich bodovému ohodnoteniu a vo vzťahu k nim k ustáleniu, a na tie položky bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré nastali po ďalšom, nepredpokladanom zhoršení zdravotného stavu v
priebehu rokov 2000-2002. Znalec MUDr. T. zdôraznil, že bodové ohodnotenie sťaženie spoločenského
uplatnenia stanovené MUDr. B. G. bolo vyhotovené podľa v tom čase ustáleného zdravotného stavu

poškodenej. V roku 2000 však došlo k ďalšiemu nepredpokladanému zhoršeniu zdravotného stavu
navrhovateľky presne tak, ako to uvádza ustanovenie § 5 ods. 5 vyhlášky. Po ustálení zdravotného stavu
navrhovateľky v rokoch 2002 a 2003bolo opätovne možné obodovať bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľky. Táto skutočnosť však nemá vplyv na to, že navrhovateľka si už v roku 1998
mohla uplatniť právo na náhradu škody na zdraví v rozsahu v tom čase vypracovného posudku. Nárok
navrhovateľky je teda premlčaný v rozsahu, v akom boli nároky obodované podľa stavu v roku 1998.

Vedľajší účastník ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal s otázkou spoluviny
navrhovateľky. Poukázal na výpovede svedkov z trestného konania vedeného na okresnom súde pod
sp.zn.3T/287/1997,zktorýchvyvodil,ženavrhovateľkamuselamaťvedomosťotomžeodporcapožíval
alkoholické nápoje. V občianskoprávnom konaní sp. zn. 16C/123/2006 vedenom na Okresnom súde
Žilinabolakonštatovanáspoluvinanavrhovateľkynavznikuškodynazdravívrozsahu20%.Vuvedenom

konaní boli opätovne vypočutí svedkovia, ako aj navrhovateľka, ktorá tvrdila, že si nič nepamätá. V
rozpore s tým však navrhovateľka v aktuálnom konaní tvrdila, že s odporcom pri stole nesedela a
nepopíjala. Vedľajší účastník zdôraznil, že jednotlivé výpovede svedkov mali byť hodnotené v celkovom
kontexte; spoluvina navrhovateľky mala byť ustálená na 20%.
V odvolaní bolo tiež okresnému súdu vytýkané použitie nesprávnych ustanovení vyhlášky č. 32/1965

Zb. v znení účinnom od 1.4.1999. Správne mal súd vychádzať z vyhlášky podľa jej znenia v čase vzniku
škody na zdraví, kedy hodnota jedného bodu odškodnenia predstavovala sumu 30,- Sk, nie 60,- Sk.
Vedľajší účastník poskytol navrhovateľke na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu celkovo 56.906,- Sk (1.888,93 Eur). Navyše na pojednávaní dňa 12.7.2005 jeho zástupkyňa
uviedla, že navrhovateľke bola poskytnutá suma 6.562,- Sk (217,82 Eur) ako bolestné. Ak okresný súd

zohľadnil úhradu zo strany odvolateľa len v sume 5.250,- Sk (174,26 Eur), nepostupoval správne.
Odvolateľnesúhlasilsneprimeranýmzvýšenímnáhradyzabolesťasťaženiespoločenskéhouplatnenia.
Poukázal na to, že v prípade bolestného prislúcha znalcovi zvýšiť náhradu až na dvojnásobok, čo
bolo použité len pri dvoch položkách, pri ostatných sa daná úprava nerealizovala. Uvedené považoval
vedľajší účastník za podstatné pre posudzovanie miery prípadného zvýšenia príslušnej náhrady, ktorú

bolo možné zvýšiť len pri zistení zvlášť mučivých útrap. V prípade náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia poukazoval na bodové ohodnotenie znalcom MUDr. T., konkrétne položky č. 303, ktorej
bola priradená hodnota 600 bodov z bodového rozpätia 400 - 1000 bodov, položky 298 a 323 sú
hodnotené len ako ľahkého stupňa a položka č. 430a je hodnotená len na spodnej hranici bodového
rozpätia. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považoval za náležité

len vo výnimočných prípadoch, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred
úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne. Pred dopravnou nehodou bola navrhovateľka
nezamestnaná, venovala sa len bežným aktivitám ako mladí ľudia, v súčasnosti pláva, bicykluje,
učí sa angličtinu. V rozhodnutí absentuje odôvodnenie, v čom prvostupňový súd mal za preukázaný
taký dopad úrazu, ktorý by odôvodnil jeho rozhodnutie o podstatnom zvýšení rozsahu odškodnenia

jeho dôsledkov. Navrhovateľka sama uvádzala, že pred úrazom bola vyučená kaderníčka a potom
pracovala na trhu ako predavačka a obmedzenie by pociťovala len pri predaji po stojačky, z ktorého
dôvodu je plne invalidná. Psychický stav navrhovateľky je uspokojivý a z lekárskeho hľadiska nebola
možnosť tehotenstva vylúčená. Odvolateľ nesúhlasil s neprimeraným zvýšením náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré navrhovateľa odôvodňovala redukciou úhrady liečebných pobytov

poisťovňou, ako aj vysokou cenou operácií troch stavcov. Takto vymedzené skutkové odôvodnenie
nároku nemožno uznať, keďže za takýchto okolností podliehajú inému právnemu režimu. Zvýšenie
základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v celkom výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa. Napriek obmedzeniam je navrhovateľka mobilná, má partnera,
jej uplatnenie nie je obmedzené vo vzťahu k intelektuálnym činnostiam vyžadujúcim menšiu fyzickú

záťaž. V doplnení odvolania vedľajší účastník uviedol, že okrem už vymedzených dôvodov odvolania
poukazuje aj na inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Odporca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka súhlasil s vymedzenými odvolacími
argumentmi. K výroku o náhrade trov konania, ktorý napadla navrhovateľka, uviedol, že žiada, aby o
náhrade trov konania bolo rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Pre prípad, že by došlo ku konečnému rozhodnutiu pred odvolacím súdom, navrhol, aby odvolací
súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhla napadnuté rozhodnutie vo veci
samej potvrdiť, resp. toto rozhodnutie zmeniť, ak súd zistí, že z vykonaného dokazovania boli okresným

súdom vyvodené nesprávne závery. K námietke premlčania uviedla, že zo znaleckého posudku MUDr.
Y. je zjavné, že k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo dňa 6.11.2003, od ktorého dátumu bolo potrebné
počítať premlčaciu dobu. Ak bol návrh na začatie konania podaný 22.4.2003 a následne rozšírený petit
dňa 19.4.2005, nemohlo dôjsť k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. K otázke spoluviny
tvrdila, že zo žiadneho dôkazu nevyplynula skutočnosť, že by mohla vidieť odporcu požívať alkohol.
Navyše zo znaleckého posudku Ing. Y. B. vyplynulo, že k havárii motorového vozidla došlo najmä

nesprávnou technikou jazdy na zľadovatenom teréne. Rovnako nesúhlasila s tvrdeniami vedľajšieho
účastníka, ktorý poukazoval na nenáležité zvýšenie základných náhrad odškodnenia. Zdôraznila, že
nebyť dopravnej nehody, jej uplatnenie v rodinnom a pracovnom živote by dosahovalo určite inú úroveň
ako je tomu za situácie, keď je v mnohých oblastiach výrazne obmedzovaná. Zdravotné problémy budú
u nej podľa vyjadrení znalca MUDr. T. pretrvávať do konca života.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/O.s.p. zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu dňa 22.4.2003, v znení jeho úpravy podľa
podania zo dňa 18.4.2005 (o zmene návrhu rozhodol okresný súd uznesením č. k. 6C/55/2003-148
zo dňa 3.5.2005) sa domáhala navrhovateľka proti odporcovi náhrady škody na zdraví - náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj mimoriadneho zvýšenia týchto nárokov podľa § 7

ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume
5.172.000,- Sk. Pri vyčíslení výšky škody vychádzala zo základného bodového ohodnotenia škody na
zdraví vypracovaného MUDr. T. (bolestné 1300 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia 855 bodov),
pričom si uplatnila 80-násobok tohto základného bodového ohodnotenia. Škoda bola navrhovateľke
spôsobená dňa 14.2.1997 pri dopravnej nehode, kedy sa odporca ako vodič motorového vozidla, v

ktorom sedela aj navrhovateľka, dostatočne nevenoval vedeniu motorového vozidla, zapríčinil dopravnú
nehodu a v dôsledku toho bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví a pre trestný čin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky.

Okresný súd rozhodol prvýkrát vo veci rozsudkom č. k. 6C/55/2003-305 zo dňa 25.6.2007, kedy

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady škody z ublíženia na zdraví sumu
3.873.828,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na základe
odvolania podaného vedľajším účastníkom krajský súd uznesením č. k. 6Co/127/2008-359 zo dňa
9.7.2008 zrušil prvostupňové rozhodnutie vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke určenú
sumu, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu. V nenapadnutom výroku, ktorým bol

návrh sčasti zamietnutý, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V dôvodoch svojho rozhodnutia
poukázal odvolací súd na vady rozhodnutia spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení prvostupňového
rozsudku, zdôraznil, že okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s otázkou, či k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľky došlo v roku 1998, alebo či sa v predmetnom konaní jedná o uplatnenie kombinácie
nárokov pod vplyvom zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky a v nadväznosti na to nebolo možné

ani jasne ustáliť, či uplatnený nárok bol premlčaný alebo nie. V rozhodnutí tiež absentovali dôvody
pre mimoriadne zvýšenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, okresný súd
sa nevysporiadal s výpoveďou znalca na pojednávaní v nadväznosti na závery znaleckého posudku
a výpovede navrhovateľky v konaní a nezapočítal plnenia, ktoré v tejto súvislosti vykonal v prospech
navrhovateľky vedľajší účastník. Následne po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd rozsudkom

č. k. 6C/260/2009-419 zo dňa 16.4.2009 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/260/2009-439 zo
dňa 23.6.2009 návrh na začatie konania zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Krajský
súd uznesením č. k. 6Co/260/2009-459 zo dňa 24.2.2010 uvedené prvostupňové rozhodnutie zrušil avec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že ustálenie zdravotného stavu nemožno stotožňovať so
stabilizáciou zdravotného stavu, ako to nesprávne vyhodnotil okresný súd.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a zistil, že
okresný súd ani po ďalšom zrušení rozhodnutia vo veci nepostupoval pri rozhodovaní správne. Závery
okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sú nepresvedčivé, absentujú
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu spôsobom vyjadreným vo výrokoch napadnutého
rozsudku. Rozhodnutie okresného súdu sa nedostatočne vysporiadalo so všetkými podstatnými

otázkamiazároveňnesplnilozákladnékritériaodôvodneniasúdnehorozhodnutiavyjadrenév§157ods.
2 O.s.p., z ktorého dôvodu je treba považovať toto rozhodnutie za nespreskúmateľné a vychádzajúce
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ ide o právnu úpravu odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, krajský súd už
vo svojich skorších rozhodnutiach podrobne poukázal na úpravu formulovanú v Občianskom zákonníku

a vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom
zároveň formuloval právno-teoretický výklad jednotlivých rozhodujúcich ustanovení, z ktorého dôvodu
na skoršie rozhodnutia odkazuje.

Treba zdôrazniť, že okresný súd rozsudkom č. k. 6C/55/2003-305 zo dňa 25.6.2007 uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady škody na zdraví sumu 3.873.828,- Sk do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa sumy 1.298.172,- Sk návrh zamietol. Následne
krajský súd uznesením č. k. 6Co/127/2008-359 zo dňa 9.7.2008 zrušil prvostupňové rozhodnutie vo
výroku o uložení povinnosti zaplatiť náhradu škody, pričom vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby
ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Súd prvého stupňa následne pokračoval v konaní, ktorého

predmetom bola už len časť uplatneného nároku v sume 3.873.828,- Sk (128.857,53 Eur). Ak potom
okresný súd v napadnutom rozhodnutí rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 128.584,94
Eur a zamietol návrh vo zvyšku týkajúcom sa zaplatenia 43.094,- Eur, nepostupoval správne, keďže
prekročil svojím rozsudkom rozsah predmetu konania.

Súd prvého stupňa určil začiatok plynutia premlčacej doby na 6.11.2002, pokiaľ ide o náhradu
bolestného, a na 6.11.2003, pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V rozhodnutí
č. k. 6Co/260/2009-459 zo dňa 24.2.2009 krajský súd okrem iného zdôraznil, že od určenia momentu
ustálenia zdravotného stavu poškodeného je treba počítať aj plynutie premlčacej lehoty pre uplatnenie
nárokov na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Závery vyjadrené v prvostupňovom

rozhodnutí nejasne uvádzajú dva rôzne dátumy, od ktorých okresný súd odvodzoval plynutie premlčacej
doby. Uvedený rozpor spôsobil, že v danej časti považoval odvolací súd napadnutý rozsudok za
nepreskúmateľný, a preto sa ďalej nevenoval otázkam prípadného čiastočného premlčania žalovaného
nároku.
Krajský súd si v tejto súvislosti uvedomuje, že pri určení spomínaných dátumov vychádzal okresný súd

zo znaleckého posudku MUDr. Y., ktorého však vzhľadom na rozpor jeho posúdenia s právnou úpravou
a ustálenou judikatúrou súdov, ako aj naposledy vysloveným právnym názorom krajského súdu bolo
potrebné vypočuť k obsahu jeho posudku. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky sa totiž posúdenie
vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak potom znalec uviedol, že stav
poškodenej bol ustálený dňa 6.11.2003 a zároveň určil, že bodové ohodnotenie bolestného sa mohlo

vykonať dňa 6.11.2002, jedná sa o rozporné vyjadrenia, ktoré bolo nutné objasniť doplnením znaleckého
posudku a následne aj pri výsluchu na pojednávaní.
Rovnakomalkrajskýsúdzato,žepriposudzovaníplynutiapremlčacejdobybolopotrebnévziaťnazreteľ
aj skutočnosť, že od dopravnej nehody, pri ktorej navrhovateľka utrpela škodu na zdraví, sa zdravotný
stav účastníčky vyvíjal, ktorú skutočnosť bolo potrebné hodnotiť aj v kontexte znenia § 3 ods. 2 a § 5 ods.

2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré predpokladajú ustálenie zdravotného stavu poškodeného a následné
zhoršeniezdravotnéhostavu,sktorýmsúvisiaprípadnéďalšienároky,prektorýchuplatnenievšakplynie
nová premlčacia doba. Doterajšie výsledky dokazovania nedali jednoznačnú odpoveď k naznačeným
otázkam. MUDr. T., ktorý sa zaoberal aj správnosťou skoršieho posudku vyhotoveného MUDr. G., totiž
formuloval svoje vyjadrenia spôsobom, že tu došlo k „stabilizácii“ zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré

pochybenie následne aj vytkol krajský súd v zrušujúcom uznesení. Ďalší znalec MUDr. Y., ktorý mal
odstrániť vzniknuté nejasnosti, však v posudku zasa nezrozumiteľne uviedol rôzne dátumy, od ktorých
malo byť odvodzované plynutie premlčacej doby; navyše nebol okresným súdom podrobne vypočutýk otázke ustálenia zdravotného stavu účastníčky, prípadne aj k vzniku následných nárokov po ustálení
tohto zdravotného stavu (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 2 vyhlášky).

K otázke mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia treba
uviesť (tak, ako to už vyjadril krajský súd v uznesení č. k. 6Co/260/2009-459 zo dňa 24.2.2010),
že predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému
lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú vytvorenie záveru, že obmedzenie
poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh.
Mimoriadne zvýšenie základnej sumy odškodnenia je možné zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby
odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený
lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Súd však musí takéto zvýšenie vykonané
v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam

konkrétneho prípadu. Žiada sa uviesť, že vykonanie zvýšenia základného bodového ohodnotenia oboch
zmienených nárokov - bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je možné len individuálnou analýzou
osobitne vo vzťahu ku každému nároku. Inak povedané, existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu
dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Okresný súd podľa názoru druhostupňového súdu nedostatočne odôvodnil zvýšenie náhrady za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď poukazoval na zdĺhavosť, bolestivosť liečenia, ako aj
následky v živote účastníčky. Je nutné uviesť, že znalci pri svojom posudzovaní priraďujú jednotlivým
následkom na zdraví poškodeného body, ktorých hodnota môže dať návod k tomu, do akej miery bolo
konkrétne poškodenie závažné. Krajský súd nechce bagatelizovať stav navrhovateľky, upriamuje však

pozornosť okresného súdu na to, že všeobecné úvahy o „utišovaní bolesti“, „odkázanosti na pomoc
zdravotníckeho personálu“, či „utrpenia úrazu v mladom veku“ nezodpovedajú kritériám odôvodnenia
rozhodnutia, ktoré by mohli viesť k priznaniu mimoriadneho zvýšenia náhrady za škodu na zdraví v
takom rozsahu, ako to ustálil okresný súd.

Vedľajší účastník v odvolaní ďalej vytýkal okresnému súdu nesprávne použitie vyhlášky č. 32/1965 Zb.
v jej znení od 1.4.1999. Jeho námietky vyhodnotil krajský súd ako opodstatnené, keďže ku škode na
zdraví navrhovateľky došlo v roku 1997, kedy v tom čase účinná vyhláška stanovovala v § 7 ods. 1
hodnotu jedného bodu pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 30,-
Sk. Vyhláška č. 19/1999 Z. z., ktorá novelizovala vyhlášku č. 32/1965 Zb. s účinnosťou od 1.4.1999

zmenila spomínané ustanovenie § 7 ods. 1 tak, že hodnota jedného bodu odškodnenia je 60,- Sk.
Podľa prechodného ustanovenia § 14a vyhlášky č. 19/1999 Z. z. pri odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky,
a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje
podľa doterajších predpisov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vypočítal

výšku odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že vychádzal z hodnoty jedného
bodu v sume 60,- Sk; v rozsudku však nie je vysvetlené, z akého dôvodu použil prvostupňový súd
posledné znenie vyhlášky, ktorá skutočnosť mala za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj v
uvedenej časti.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že okresný súd započítal pri rozhodovaní o nároku na
zaplatenie náhrady škody plnenie poskytnuté vedľajším účastníkom v sume 174,26 Eur. Z obsahu
podania zo dňa 15.7.2003 vyplynulo, že vedľajší účastník poskytol navrhovateľke bolestné v sume
16.706,- Sk, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 20.100,- Sk a zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 20.100,- Sk, celkom sumu 56.906,- Sk. Z obsahu zápisnice

o pojednávaní navyše vyplýva, že vedľajší účastník poskytol navrhovateľke sumu 6.562,- Sk. Pokiaľ v
konaní boli uskutočnené uvedené prejavy, z ktorých možno vyvodiť, že navrhovateľka bola uspokojená
v rozsahu označených finančných súm, mal sa nimi okresný súd zaoberať a pri zistení, že boli skutočne
poukázané navrhovateľke, bolo jeho povinnosťou tieto odpočítať od celkovej priznanej náhrady škody.

K nedostatkom v postupe súdu prvého stupňa došlo aj pri rozhodovaní o trovách konania. Okresný
súd vyhlásil napadnutý rozsudok na pojednávaní dňa 31.10.2012, pričom súčasťou rozhodnutia boli aj
výroky o náhrade trov konania navrhovateľky, vrátane trov právneho zastúpenia. V dôvodoch svojho
rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na to, že právny zástupca nezaslal súdu vyčíslenie trov konaniav trojdňovej lehote od odročenia pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku, preto neboli priznané
žiadne ďalšie trovy.
S uvedeným záverom sa nemožno stotožniť, keďže tento odporuje zneniu § 151 ods. 1 O.s.p., podľa

ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Rozhodujúcim momentom pre
začatieplynutialehotynašpecifikáciunáhradytrovkonaniajetedajednoznačnevyhlásenierozhodnutia,
nie odročenie pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku. Ak okresný súd neumožnil účastníčke

riadne uplatniť jej právo, odňal jej takýmto spôsobom možnosť konať pred súdom.
K pochybeniu došlo aj pri formulácií výrokov o náhrade trov konania, keď súd prvého stupňa „rozdelil“
náhradu priznávanú navrhovateľke do dvoch výrokov - na trovy súvisiace so zastupovaním JUDr.
Ladislavom Skubeňom a na trovy vzniknuté pri zastupovaní JUDr. Andrejom Garom. Takýto postup nie
je správny. Náhrada trov konania je totiž právom účastníka a práve tomuto účastníkovi sa za podmienok
ustanovených zákonom táto náhrada prizná. Skutočnosť, že navrhovateľka bola v konaní zastúpená

dvoma zástupcami nič nemení na tom, že je to práve ona, ktorej súd priznal náhradu trov konania,
pričom jej aktuálny zástupca mal byť len „platobným miestom“ v zmysle § 149 ods. 3 veta druhá O.s.p.
Prípadné skoršie zastúpenia účastníka inými zástupcami sa môžu prejaviť len v odôvodnení rozhodnutia
pri špecifikácii jednotlivých úkonov, za ktoré sa účastníkovi prizná náhrada trov konania.

Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka týkajúcu sa určenia spoluviny navrhovateľky na vzniku
škody na zdraví, k tomu treba na uviesť, že výsledky dokazovania v konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod. sp. zn. 16C/123/2006 nemohli byť pre aktuálne konanie záväzné, keďže navrhovateľka
v danom konaní nefigurovala ako účastníčka a nemohla nijako zasahovať do úsudku súdu o tom, že
sa podieľala na poškodení jej zdravia. V tomto zmysle preto prislúchalo okresnému súdu, v konaní

o náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, plné právo posúdiť jednotlivé dôkazy
samostatne v ich vzájomných súvislostiach za účelom posúdenia, či účastníčka bude znášať časť
vzniknutej škody.

Ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho sa nezaoberal skutkovým

stavom veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, potom si taký súd nesplnil ústavne a zákonom
vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu,
právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Takýto komplexne chybný postup
súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd vyššieho stupňa, ktorý je spravidla určený na to, aby
správne vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na

kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa
dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku vyjadrený v § 1 v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie
nahrádzaťpodstatnépochybeniavpostupeprvostupňovéhosúdu.Ztohtodôvodubolkrajskýsúdnútený
prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých
pochybení a k riadnemu vykonaniu dokazovania v nadväznosti na vyššie formulované právne názory

odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v
celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.