Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/26/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720203237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720203237.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: S.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX/X, L.-J., právne zastúpený: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka,
s.r.o., so sídlom Pluhová č. 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, proti žalovanému: H. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. č. XXX/XX, H., právne zastúpený: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho č.
472/10, Martin, IČO: 36 868 108, o zaplatenie sumy vo výške 25.000 eur s príslušenstvom a o určenie
vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 24C/45/2020-35 z 26.
augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením v prospech žalobcu zriadil záložné právo na parcele registra „C“
č. 1744/80, trvalý trávnatý porast vo výmere 1100 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom, pre okres V. V., obec P. Y., katastrálne
územie P. Y. a na parcele registra „C“ č. 1744/76, trvalý trávnatý porast vo výmere 694 m2, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Turčianske Teplice, katastrálnym odborom, pre
okres V. V., obec P. Y., katastrálne územie P. Y., a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu na vrátenie
kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2019, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vo výške
25.000 eur s príslušenstvom.

2. Konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 29.07.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 25.000 eur s prísl., z titulu
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21.10.2019, na základe ktorej žalobca kúpil od žalovaného parcelu
č. 1744/80 bližšie špecifikovanú v žalobe. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie a na označených nehnuteľnostiach zriadil záložné právo, nakoľko je podľa žalobcu obava,
že exekúcia na vymoženie uplatnenej pohľadávky bude ohrozená. Súd mal osvedčenú existenciu
pohľadávky, na základe ktorej si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy vo výške 25.000 eur s prísl., ako
aj existenciu obavy, že exekúcia na vymoženie uplatnenej pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný
naďalej ponúka označené nehnuteľnosti na predaj, čím môže dôjsť k zmenšeniu jeho majetku. Vo vzťahu
k primeranosti zabezpečovacieho opatrenia mal súd osvedčené, že nehnuteľnosti nemajú vlastnosti
tvrdené žalovaným (napr. zabezpečený príjazd cez vedľajšie parcely, privedené inžinierske siete), a
preto je ich hodnota nižšia ako kúpna cena, za ktoré sú ponúkané.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal napadnuté uznesenie o
zabezpečovacom opatrení zrušiť. Namietal, že neboli splnené podmienky na to, aby mohlo byť nariadené
zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva, nakoľko nie je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu dostatočne preukázaná. Poukázal na to, že disponuje a v

čase vydania uznesenia aj disponoval finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohol žalobcovi
kúpnu cenu aj s úrokom z omeškania okamžite zaplatiť. Okrem toho, uviedol, že 14.09.2020 žalobcovi
zaplatil celú kúpnu cenu, a to na číslo účtu uvedené v odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 14.04.2020.
Rovnako spochybnil tvrdenia žalobcu, že sa uvedené nehnuteľnosti snaží predať. Predaj realizoval
cez realitnú kanceláriu Reality Alpia, s.r.o. a nie cez realitnú kanceláriu Reality holding+, s.r.o., na
ktorej inzerát poukázal žalobca. V minulosti predával uvedené nehnuteľnosti cez Reality Holding
+, s.r.o. avšak komunikácia s uvedenou realitnou kanceláriou skončila už v roku 2018. K obnove
inzerátu dochádza automaticky, čo realitná kancelária potvrdila vo svojom vyjadrení. Aktívny predaj
uvedených nehnuteľností nie je z jeho strany realizovaný, a teda nie je podložená dôvodná obava
žalobcu o zmarenie exekučného konania. Navyše kúpna cena pozemkov uvedená v inzeráte realitnej
kancelárie Reality Holding+, s.r.o. je v sume 51.996 eur, v prípade ich predaja by u neho nedošlo
k zmenšeniu majetku, len k zmene hnuteľného majetku na finančné prostriedky. Na záver uviedol,
že okrem predmetných nehnuteľností je vlastníkom ďalších nehnuteľností v katastrálnom území P. Y..
Konanie žalobcu označil ako špekulatívne, žalobca sa snaží získať predmetné nehnuteľnosti do svojho
vlastníctva, nakoľko mu ich odmietol darovať.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia
osvedčil rozhodujúce skutočnosti o tom, že jeho nárok vznikol a trvá a osvedčil aj dôvodnosť
hrozby zmarenia prípadnej budúcej exekúcie. Z uvedeného dôvodu je argumentácia žalovaného o
nedostatočne preukázanej hrozbe zmarenia prípadnej exekúcie úplne irelevantná. Existenciou inzercie
bola dôvodne preukázaná obava z možného predaja týchto nehnuteľností a s tým súvisiaceho
zbavovania sa majetku žalovaným. Žalovaný túto obavu ničím nevyvrátil, nakoľko tvrdenia o dlhodobo
aktívnej inzercii, bez potreby jeho zásahu ešte nevyvracajú obavu, že žalovaný v prípade oslovenia
zo strany záujemcu mohol nehnuteľnosti predať. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že disponoval
dostatkom finančných prostriedkov uviedol, že kedykoľvek má (a mal) žalovaný možnosť tieto peňažné
prostriedky použiť na iný účel, prípadne vybrať v hotovosti. Pri návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie
je možné aby zisťoval stav na účtoch žalovaného, práve z tohto dôvodu je predmetom zabezpečenia
nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo je verejne prístupné. K platbe zo dňa 14.09.2020 žalobca uviedol, že
bola uskutočnená na základe mimosúdnej komunikácie strán sporu a ich zástupcov, avšak žalovaný
doposiaľ neuspokojil jeho nárok na príslušenstvo pohľadávky.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že hoci je pravdou, že žalobca nemá možnosť oboznámiť sa
pred začatím konania so stavom jeho finančných prostriedkov, avšak za predaj nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu, obdržal od žalobcu kúpnu cenu. Žalobca tak mohol dôvodne očakávať, že minimálne
finančné prostriedky vo výške kúpnej ceny sú v jeho dispozícii. Opätovne poukázal na to, že je vlastníkom
ďalších nehnuteľností, pričom vlastníctvo týchto pozemkov nebolo pre žalobcu žiadnym problémom
zistiť, nakoľko sa nachádzajú v rovnakom katastrálnom území, ako pozemky, na ktoré žiada žalobca
zriadiť záložné právo. Navyše predaj predmetných nehnuteľností, ktorý mal byť realizovaný údajne
cez realitnú kanceláriu Reality Holding+, s.r.o., mal byť realizovaný v čase, keď nebol ako vlastník
pozemku zapísaný na liste vlastníctva, ale stále tam figurovala osoba žalobcu. Predaj dotknutého
pozemku, aj v prípade prejavenia záujmu akejkoľvek osoby by tak nebol možný pred obnovením
jeho vlastníckeho práva. Pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia nevykonal žiadne úkony, ktoré
by smerovali k obnoveniu jeho vlastníckeho práva. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých by
mohol scudziť uvedené pozemky za neprimerane nízku cenu, čo vyvracia samotná inzercia predložená
žalobcom. Žalobca chcel od neho získať susedný pozemok k pozemkom, na ktorých bolo súdom
zriadené záložné právo, a to bezodplatne, čo však odmietol. V závere opäť uviedol, že disponoval
v čase vydania napadnutého uznesenia finančnými prostriedkami, a preto obava o zmarenie exekúcie
nebola dôvodná.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.
Ohľadom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k susednej parcele žalovaného na jeho osobu
uviedol, že to bol návrh žalovaného, pričom v záujme snahy o rýchlejšie usporiadanie sporných
vzťahov s týmto riešením súhlasil. Opakovane zdôraznil, že nemá k dispozícii žiadne prostriedky, ktorými
by mohol overiť aktuálnu sumu disponibilných peňažných prostriedkov žalovaného. Ak by aj takého
prostriedky mal, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že peňažné prostriedky predstavujú najlikvidnejšie
aktívum, s ktorým možno prakticky okamžite disponovať a možno sa ich okamžite zbaviť. Žalovaný mu
odmieta zaplatiť príslušenstvo k pohľadávke, hoci argumentuje, že má dostatok majetku na uspokojenie
jeho nárokov . Konanie žalovaného nevyvracia obavu o možnom zmarení exekúcie.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP) proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 357 písm. d/ CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP
zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná (ako je tomu v prejednávanej veci), alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie
môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania alebo aj po jeho skončení. Dôvodom
na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia zriadením záložného
práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie
zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť
stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka (resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo
dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu
k uplatneniu takejto možnosti. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje
na základe dokazovania ako je tomu v konaní o veci samej, keď v tomto štádiu konania nie je
na vykonávanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§ 328 ods. 2, v spojení s § 344 CSP).
V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, t. j.
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v
tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP).
Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej
ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp.
výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak
potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana,
ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Preskúmaním veci, miery osvedčenia dôvodnosti predpokladov na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nevenoval dôslednú pozornosť skúmaniu
zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predmetným návrhom sa žalobca
domáhal predbežnej súdnej ochrany nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 25.000 eur
formou zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu z obavy, že majetok
žalovaného nebude postačovať na uspokojenie žalobcovej pohľadávky a exekúcia bude zmarená.

11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolaním žalovaného, že žalobca dostatočne nepreukázal, že
prípadná exekúcia bude ohrozená. Hoci žalovaný tvrdil, že v čase vydania napadnutého uznesenia
disponoval finančnými prostriedkami umožňujúcimi uhradenie pohľadávky žalobcu, podľa názoru
odvolacieho súdu ide o najlikvidnejšie aktívum, s ktorým možno neobmedzene disponovať. Odvolací
súd sa však stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že v čase vydania napadnutého uznesenia bol
okrem predmetných nehnuteľností vlastníkom aj ďalších nehnuteľností v katastrálnom území P. Y..
Uvedené skutočnosti týkajúce sa vlastníckych práv žalovaného si mohol v čase podania návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca i okresný súd v čase vydania napadnutého
uznesenia overiť z verejne dostupného katastra nehnuteľností. V konaní nebola preukázaná obava, že
prípadná exekúcia bude ohrozená, nakoľko tvrdenia žalobcu o ďalšom aktívnom predaji predmetných
nehnuteľností žalovaným neboli preukázané. Realitná kancelária Reality Holding+, s.r.o. potvrdila
ukončenie spolupráce z roku 2018.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to dostatočne osvedčená existencia obavy o ohrozenie budúcej exekúcie, vyvolaná
správaním žalovaného. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zamietol návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia) odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.