Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202420
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5720202420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. R. T., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. X. XX/XX, W. T., proti osobe, ktorej je navrhovateľ povinný platiť výživné (dcére
navrhovateľa): Bc. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 15Pc/9/2020-25 zo dňa 12. 08.
2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k plnoletej dcére s účinnosťou od 01. 06. 2020, ktorá bola určená rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 32P/391/2013-75 z 11. 03. 2014 a žiadnemu z účastníkov konania nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Mal preukázané, že dcéra navrhovateľa je plnoletá osoba, pričom
vyživovacia povinnosť zo zákona ku nej trvá len do momentu, kým sa dennou formou štúdia pripravovala
na svoje budúce povolanie. Mal preukázané, že dcéra navrhovateľa ukončila riadne denné štúdium na

prvom stupni vysokoškolského štúdia absolvovaním štátnej skúšky a od 01. 06. 2020 je zamestnaná s
pravidelným mesačným príjmom, ktoré skutočnosti nerozporovala a so zrušením vyživovacej povinnosti
vyjadrila súhlas. Vzhľadom na to zrušil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére od 01. 06. 2020, od
kedy je schopná sa samostatne živiť, pretože odvtedy nastúpila do zamestnania. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ poukazujúc na

to, že v deň pojednávania 12. 08. 2020 sa zúčastnil dentálneho zákroku, ktorý trval dve hodiny, a preto
sa nedostavil na súd. Pojednávanie bolo uskutočnené v jeho neprítomnosti a vo veci bolo aj rozhodnuté,
pričom súd sa nezaoberal tým, že svoju vyživovaciu povinnosť plnil aj v mesiaci jún 2020 a júl 2020,
t. j. za tieto dva mesiace nemala dcéra nárok na výživné vo výške 300,- eur a mala by mu ich vrátiť.
Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že dcéra je mu povinná vrátiť
300,- eur.

3. Dcéra navrhovateľa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec vedel, že nastúpila do
pracovného pomeru. S jeho odvolaním súhlasila, ale žiadala, aby jej bolo umožnené dlžnú sumu zaplatiť
v splátkach po 100,- eur mesačne.4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení s návrhom dcéry na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach súhlasil pod
hrozbou výhody splátok v prípade riadneho neplatenia splátok.

5. Otec v ďalšom svojom vyjadrení uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 300,- eur nie je novým nárok a
je v príčinnej súvislosti s plnením jeho vyživovacej povinnosti. Keby súd vykonal dokazovanie, ktorého
súčasťou je aj jeho právo vyjadriť sa ústne pred súdom, kde chcel svoj zákonný nárok na vrátenie sumy
300,- eur uviesť, bolo by rozhodnuté o jeho nárokoch v celom rozsahu.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho,
čo uviedol v rámci konania navrhovateľ, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387
ods. 2 CSP), keďže ani navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté

právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam navrhovateľa krajský
súd dopĺňa, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný, avšak sa z ním uvádzaných dôvodov
naň nedostavil. Krajský súd zdôrazňuje, že účasť na pojednávaní, na ktoré bol navrhovateľ riadne
predvolaný, je jeho právom, nie jeho povinnosťou. Teda tým, že súd pojednával a rozhodol v jeho
neprítomnosti, nebolo porušené žiadne z jeho procesných práv. Predmetom konania bolo zrušenie

výživného na plnoletú dcéru z dôvodu, že sa zamestnala a nie jeho vrátenie ako tvrdí otec v odvolaní.
Konanie sa pritom začína na návrh (§ 23 ods. 1 CMP), v ktorom sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie účastníkov, úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 25 CMP). Z návrhu navrhovateľa
jednoznačne vyplýva, že tento sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, pretože

táto je schopná sa samostatne živiť a nie aj vrátenia výživného za mesiace jún a júl vo výške 300,- eur.

9. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie vecne správne rozhodol len o návrhu navrhovateľa na
zrušenie vyživovacej povinnosti a nie aj na vrátenie výživného, keďže tento návrh predmetom konania
nebol. Keďže návrh na vrátenie výživného nebol predmetom konania pred súdom prvej inštancie,

nemohol v tomto smere o ňom rozhodnúť ani odvolací súd a zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že by dcéru navrhovateľa zaviazal na zaplatenie výživného v splátkach.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s námietkami navrhovateľa v odvolacom
konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nadväzujúceho

výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania, keď náhradu trov konania môže súd priznať len vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, čo v predmetnom konaní preukázané nebolo (§
55 CMP).

11. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznal, vychádzajúc z toho, že
ani v odvolacom konaní nezistil okolnosti, vzhľadom na ktoré by bolo priznanie nároku na náhradu trov
konania niektorému z účastníkov spravodlivé.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).