Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/412/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809200028
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6809200028.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej S. P., nar. XX.XX.XXXX,
J. H. XXX, XXX XX V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod. sp. zn. EX 3061/08 pre vymoženie 285,30 Eur s prísl., o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 5Er/6/2009- 20 zo dňa 21. augusta 2013,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 5Er/6/2009- 20 zo dňa 21. augusta 2013 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi nepriznal

náhradu trov. V odôvodnení uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, dokladov založených v
spise, s obsahom rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore dňa 07.08.2008, sp. zn. SR 8149/08 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) a
obsahom zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.01.2004 so všetkými jej neoddeliteľnými
prílohami (ďalej len „Zmluva“), zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“). Okresný súd poukázal
na ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a ust. § 57 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZoRK“). Rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, označil okresný
súd za neprijateľnú zmluvnú podmienky, pretože povinný si ju v zmluve osobitne nevyjednal, a to
vzhľadom na skutočnosť, že táto je obsiahnutá v čl. XI Všeobecných podmienok. Okresný súd tiež

poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podaním žaloby oprávneného, ako dodávateľa po
vzniku sporu na rozhodcovský súd stratil povinný, ako spotrebiteľ právo podať žalobu všeobecný súd,
čím prakticky bola odobratá spotrebiteľovi možnosť voľby riešenia sporu resp. možnosť jeho obrany na
všeobecnom súde. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej doložky. Nakoľko exekučný titul bol vydaný v

rozpore so zákonom, okresný súd v závere uviedol, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, pretože tento si ich
neuplatnil.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietol, že okresný súd prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti, pretože v zmysle ust. § 35 ZoRK a § 159 O.s.p. je rozhodcovský
rozsudok rovnako právne záväzný ako rozsudok všeobecného súdu, a teda je spôsobilým exekučnýmtitulom. Citoval aj ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, z ktorého vyplýva, že exekučný súd s odkazom na toto
ustanovenie nie je oprávnený zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale len
konanie zastaviť. Exekučný súd tiež nemá právomoc rozhodovať ako súd vyššej inštancie a meritórne

preskúmavať rozhodcovské rozhodnutie, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok. V
súvislosti s aplikáciou ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK odvolateľ uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie
by bola situácia, keď rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s
právnym poriadkom a v nadväznosti na to citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009
sp. zn. 33Cdo 2675/2007, v zmysle ktorého „nedovolenosť plnenia“ je spojená s predmetom záväzku (s

plnenímžalovanejstrany)aniesokolnosťami,prektorébymalbyťodopretývýkonprávanapožadované
plnenie (pre rozpor s dobrými mravmi). Tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, v ktorom
je uvedené, že na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon
spravodlivosti, je totiž dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými
po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie
týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239,

bod 38; zo 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20, ako aj z 3. septembra 2009,
Fallimento Olimpiclub, C-2/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 22). Súdny dvor postavil svoj záver na
zásaderovnocennostiprávoplatnostijednotlivýchexekučnýchtitulov.Nazákladeuvedenýchskutočností
odvolateľ dospel k názoru, že komunitárne právo neukladá exekučnému súdu ex offo preskúmavať
exekučné tituly a nahrádzať tak pasivitu účastníkov konania, a to na strane povinného. Z uvedeného

dôvodu ak bola úverová zmluva, ktorej dlžníkom je subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za
spotrebiteľa, uzavretá pred účinnosťou citovanej novely Občianskeho zákonníka, nie je možné práva
a povinnosti z takejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na prechodné ustanovenia upravené v § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s ust.

§ 261 ods. 1 písm. b) ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Ďalej
uviedol, že aj v zmysle dôvodovej správy sa rozhodcovská doložka neprieči dobrým mravom, pretože v
uvedenom znení nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom
súde. Podľa Dôvodovej správy Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4, písm.
r/ Občianskeho zákonníka bolo cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia

svojepráva.Akbyniektorézustanovenírozhodcovskejdoložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, takéto ustanovenie by sa považovalo za neprijateľné, ale by nemalo
za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ v závere poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že preskúmanie
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len ak ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1

písm. c) ZoRK, z čoho vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný len na plnenie a nie na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Preto navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 14.11.2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdneho exekútora k podanému odvolaniu,

v ktorom súdny exekútor uviedol, že k obsahu odvolania nemôže zaujať stanovisko, pretože nie je
kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec a prihliadol pritom na vady konania
v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie

okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie, ktorým okresný súd zastavil exekučné konanie. Z
obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.12.2008 doručením návrhu na

výkonexekúciesúdnemuexekútorovi.Dňa02.01.2009súdnyexekútorpožiadaloudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie voči povinnému rozhodcovského rozsudku. V rozhodcovskom rozsudku bol povinný
zaviazaný na plnenie v sume 285,30 Eur s prísl., na ktoré sa zaviazal povinný v Zmluve o pôžičke zo
dňa 23.01.2004, na základe ktorej oprávnený (resp. (právny predchodca- spoločnosť QUATRO, a.s.,
Bratislava) poskytol povinnej finančné prostriedky na zakúpenie veci. Dňa 04.02.2009 okresný súd

vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie
sumy 285,30 Eur s príslušenstvom. Na padnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie s
odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s uts. § 58 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 57 ods.
2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ZoRK.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, xekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 29 Exekučného poriadku, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak.

Prvým procesným úkonom, ktorý exekútor urobí po poverení na vykonanie exekúcie, je spravidla
upovedomenie o začatí exekúcie. Upovedomením sa exekúcia začína a tento procesne významný

následok nemožno zamieňať so začatím exekučného konania. Upovedomenie o začatí exekúcie je
procesný úkon exekútora, ktorého účelom je zabezpečiť plynulé a hospodárne vykonanie exekúcie
vymedzením procesných povinností a oprávnení povinného, ako aj tretích osôb.

Z vyššie uvedených skutočností, ako aj z ustanovení Exekučného poriadku, na ktoré v odôvodnení

napadnutého uznesenia odkazuje okresný súd, je zrejmé, že okresný súd rozhodol nesprávne, keď
zastavil exekučné konanie. Exekučný poriadok osobitne vymedzuje dôvody, kedy súd zastaví exekučné
konanie, napr. pri späťvzatí návrhu podľa § 38 Exekučného poriadku, prekážka litispendecie § 36 ods.
3 EP, v prípade nedoplnenia alebo neopravenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 40 ods. 2 EP,
po zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 40 ods.

2 EP, v prípade ak súd vyhovie námietkam proti exekúcii podľa § 50 ods. 5 EP a pod.. Okresný súd
teda nerozhodol správne.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia na 6. strane (č.l. 25)
uviedol, že „...Nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a exekúciu zastavil....“ Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nielenže okresný
súd nezastavil exekúciu, ale exekučné konanie, rovnako nevyhlásil za neprípustnú ani exekúciu. V tomto
prípade teda výrok napadnutého rozhodnutia nekorešponduje s jeho výrokom. Rovnako okresný súd
aplikoval nesprávne znenia právnych predpisov, ktoré citoval vo svojom odôvodnení.

Odvolací súd považuje vyššie uvedené nedostatky za také vady rozhodnutia, ktoré spôsobujú
zmätočnosť. S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods.1
písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.