Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 8, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202628
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8516202628.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: I. M., nar.

X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX G. U., pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29, Košice 040 01, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857
513 o vzájomnom návrhu vylúčenom z konania sp. zn. 3C/259/2015 takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 238,- eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vrátane trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 3C/259/2015 (ďalej aj „pôvodné konanie“) sa
žalobca, spol. VÚB, a.s., podanou žalovanou domáhal od žalovanej I. M. zaplatenia istiny 251,48 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že so žalovanou uzavrel zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ku ktorej viedol žalobca účet č. XXXXXXXX. Žalovaná čerpala zo

schváleného úverového rámca, ale neuhradila všetky nároky žalobcu.

2. V pôvodnom konaní bol pred doručením žaloby žalovanej súdu doručený návrh na pripustenie
zmeny na strane žalobcu zo strany právneho zástupcu spol. EOS KSI, s.r.o. z dôvodu postúpenia
pohľadávky spoločnosťou VÚB, a.s. na spoločnosť EOS KSI, s.r.o. Uznesením č.k. 3C/259/2015-52 zo
dňa 29.4.2016 bola pripustená navrhnutá zmena na strane žalobcu v tomto (t.j. pôvodnom) konaní.

3. Žalovaná v pôvodnom konaní sa vyjadrila k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu e-
mailom dňa 20.5.2016, ktoré podanie doplnila opätovne prostredníctvom svojho právneho zástupcu
elektronicky s autorizovaným podpisom dňa 23.5.2016. Vo vyjadrení najprv popísala skutkový stav, teda
že dňa 20.12.2005 uzavrela so žalobcom (t.j. spol. VÚB, a.s.) zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol žalobca úverový rámec vo výške 1.194,98 eur.
Uvedené finančné prostriedky použila na súkromné účely, ako je chod domácnosti. Do dňa podania
žaloby uhradila celkovú sumu vo výške 4.089,02 eur, čo vyplýva z výpisu z kreditnej karty od 1.1.2009

do 31.7.2015 a z pohybov na účte žalovanej ku dňu 19.4.2016, kedy odišla posledná platba vo
výške 260 eur. Zmluvný vzťah medzi ňou a žalobcom je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca uzatvoril
uvedenú zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým ona je v zmluve označená ako súkromná
fyzická osoba a ňou získané finančné prostriedky použila na súkromné účely. Poukázala pritom nazákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úverov platného v čase uzavretia zmluvy s tým, že zmluva
neobsahuje údaj o rozčlenení a poradí jednotlivých splátok, úrokov, poplatkov a termínu ich splatnosti,
resp. informácie o tom, ako budú jednotlivé splátky započítavané na istinu a úroky. V úverovej zmluve

absentuje aj akýkoľvek údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) tak, ako to vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch. Všeobecná úverová banka, a.s. preto nemá právny nárok na
poplatky a úroky z úverovej zmluvy. Neuvedenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve má za následok jeho
bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Všetky platby uhradené žalovanou na účet žalobcu z titulu predmetnej
zmluvy o úvere je preto nutné započítať na istinu úveru a nad rámec istiny dochádza k bezdôvodnému

obohateniu na strane žalobcu. Žalovanej boli za zúčtovacie obdobie od 1. 1. 2009 do 31. 7. 2015
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.270,- eur, žalovaná uhradila v súhrne na účet žalobcu sumu
vo výške 4.089,02 eur, teda o 2.819,02 eur, viac než mal žalobca nárok vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. V tomto rozsahu teda došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu.
Žalovaná sa o tom, že žalobca od nej prijal plnenie, na ktoré v zmysle zákona nemal právny nárok,
dozvedela až po porade so svojim právnym zástupcom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam

navrhla žalovaná (v pôvodnom konaní) žalobu zamietnuť, zaviazať žalobcu (v pôvodnom konaní)
na úhradu bezdôvodného obohatenia žalovanej vo výške 498 eur (pozostávajúce z úhrad žalovanej
spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 21. 5. 2013 a zo dňa 4. 2. 2016) a priznať jej náhradu
trov konania.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že po odoslaní vyjadrenia žalovanej k žalobe v pôvodnom konaní bolo
žalovanej doručené uznesenie o pripustení zmeny na strane žalobcu (zo spol. VÚB, a.s. na spoločnosť
EOS KSI, s.r.o.), bolo súdu dňa 25.5.2015 doručené elektronické podanie právneho zástupcu žalovanej,
v ktorom trval na vyjadrení k žalobe, ale vzhľadom na pripustenie zmeny na strane žalobcu navrhol,
aby súd uložil povinnosť pôvodnému žalobcovi (t.j. spol. VÚB, a.s.) zaplatiť žalovanej sumu 238 eur a

súčasnému žalobcovi (t.j. spol. EOS KSI, s.r.o.) povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 260 eur. Uvedené
podania žalovanej súd podľa obsahu posúdil ako vzájomnú žalobu, a to v časti voči spol. VÚB, a.s. a
v časti voči spol. EOS KSI, s.r.o.

5. V pôvodnom konaní bola vzájomná žaloba žalovanej uznesením č.k. 3C/259/2015-85 zo dňa

17.6.2016 vylúčená na samostatné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 3C/14/2016. Pôvodné
konanie (t.j. konanie sp. zn. 3C/259/2015) bolo z dôvodu späťvzatia žaloby novým žalobcom zastavené
uznesením zo dňa 17.8 2016.

6. Predmetom konania pod sp. zn. 3C/14/2016 (ďalej aj „nové konanie“) teda bol nárok žalobkyne I.

M. (ďalej aj „žalobkyňa“) na vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti VÚB, a.s. (ďalej aj
„žalovanýv1.rade“)vovýške238,-eur(úhradavykonanážalobkyňoudňa21.5.2013)avočispoločnosti
EOS KSI, s.r.o. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“) vo výške 260,- eur (úhrada vykonaná žalobkyňou dňa
4. 2. 2016).

7. V novom konaní boli všetky vyjadrenia žalobkyne zasielané iba žalovanému v 1. rade, ktorý vo svojom
vyjadrení k vzájomnej žalobe namietol premlčanie celého nároku uplatneného vzájomnou žalobou s
poukazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzhľadom na to, že posledná úhrada
v jeho prospech bola realizovaná dňa 21.5.2013. Nárok je teda premlčaný tak v 3-ročnej objektívnej
premlčacej dobe, ako aj v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Vzhľadom na túto námietku sa k

tvrdeniam žalobkyne vo vzájomnej žalobe bližšie nevyjadril a navrhol vzájomnú žalobu zamietnuť.

8. K svojmu vyjadreniu pripojil výpis z pôžičkovej karty Žolík od 30.4.2013 do 30.9.2015.

9. Žalobkyňa v replike nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného v 1. rade. Mala za to, že ňou uplatnený

nárok nie je premlčaný, pričom rozobrala plynutie a podmienky objektívnej aj subjektívnej premlčacej
doby. K uplynutiu objektívnej premlčacej doby poukázala na § 122 ods. 2 a 3 OZ a skutočnosť, že ak
začiatok objektívnej lehoty je daný na deň 22.5.2013, jej koniec pripadá na 22.5.2016, čo však bola
nedeľa, preto je koncom premlčacej doby najbližší pracovný deň, teda deň 23.5.2016, kedy žalobkyňa
svoj nárok uplatnila. K subjektívnej dobe uviedla, že zásadnou otázkou je určiť začiatok plynutia tejto

doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na
ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Uvedená otázka je spojená so správnym
posúdením nasledovného: (i) čo v tomto prípade predstavuje podstatnú skutkovú okolnosť, ktorú by
sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota - v danom prípadeby touto skutočnosťou malo byť to, kedy sa spotrebiteľ dozvedel alebo dozvie, že sa na zmluvu
uplatňuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru; (ii) ktorý moment možno považovať za moment
nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o uvedenej podstatnej skutkovej okolnosti a či na to

postačuje iba vedomosť o obsahu zmluvy - názor prezentovaný žalovaným v 1. rade považovala za
neakceptovateľný a právne neudržateľný, pretože v takom prípade by sa prakticky zmazal rozdiel medzi
plynutím objektívnej a subjektívnej premlčacej doby a prezumovala by sa vedomosť spotrebiteľa o
tejto vadnosti a všetkých následkoch s tým spojených; (iii) o akú skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia v tomto prípade ide. Ďalej citovala § 107 ods. 1 OZ, z ktorého zvýraznila slovné spojenie „keď

saoprávnenýdozvie“.Totoslovnéspojenievyložilatak,žeoprávnenáosobasamusískutočnedozvedieť
o skutočnostiach v tomto ustanovení upravených. Poukázala pritom na viaceré rozhodnutia Najvyšších
súdov SR a ČR. Ak má byť dodržaný výklad posúdenia vedomosti o bezdôvodnom obohatení, teda ak
spotrebiteľ mal získať skutočnú (nie len predpokladanú) vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musel
poznať nasledovné skutočnosti:
- existencia (uzatvorenie) zmluvy;

- rozsah povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy (obsah zmluvy) a samotné plnenie zo zmluvy;
- skutočnosť, že veriteľ nemá na základe danej zmluvy nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním
poskytnutých finančných prostriedkov (a túto skutočnosť zdôraznil, pretože až vedomosťou o tejto
poslednej okolnosti spotrebiteľ získava skutočnú vedomosť, že dodávateľ nemá nárok nad rámec
poskytnutých peňažných prostriedkov).

10. Žalobkyňa ďalej v replike uviedla, že dôvodom, prečo v prípade zmluvy o spotrebiteľskom
úvere najčastejšie na strane dodávateľa dochádza k bezdôvodnému obohateniu je to, že zákon
o spotrebiteľských úveroch upravuje v presne špecifikovaných prípadoch fikciu bezúročnosti a bez
poplatkovosti úveru, že dohoda o výške odplát za poskytnutie takýchto úverov je častokrát v rozpore s

dobrými mravmi, či z dôvodu neplatnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch ako celkov. Teda bez toho,
aby ktokoľvek vedel, že zmluva o úvere trpí takými vadami, pre ktoré veriteľ nemá nárok na plnenie nad
rámec poskytnutých finančných prostriedkov, by nebolo možné v žiadnom prípade hovoriť o skutočnej
vedomosti o bezdôvodnom obohatení (vedomosť by mohla byť len prezumovaná). Pri subjektívnej
premlčacej dobe je vždy nevyhnutné skúmať subjektívny moment, ako to zdôrazňujú takmer všetky

rozhodnutia súdov najvyššieho stupňa. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že o tom, že sa na jej úkor
niekto obohatil, resp. že tým, kto sa na jej úkor obohatil, je žalovaný, sa dozvedela až pri prvej porade
so svojim právnym zástupcom. Následne v ten istý deň žalobca udelila svojmu zástupcovi plnú moc na
zastupovanie v konaní, pričom skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom
na strane žalovaného nebol v predmetnom konaní nijako preukázaný. Navyše bolo by absurdné, aby

platila niečo, čo vie, že je nezákonné a čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. To,
že platila svedčí skôr o tom, že bola presvedčená o tom, že adresát má nárok na plnenie. Na záver
citovala z viacerých rozhodnutí slovenských súdov (krajských, Najvyššieho aj Ústavného súdu) ohľadne
potreby skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby a tiež poukázala na to, že námietka premlčania má byť kvalifikovaná, teda nielen vznesená, ale aj

podložená relevantnými tvrdeniami a dôkazmi, pričom dôkazné bremeno spočíva na strane žalovaného.
Trvala preto na podanej vzájomnej žalobe a navrhla jej vyhovieť.

11. Žalovaný v 1. rade v duplike trval na vznesenej námietke premlčania, pri ktorej vychádzal z
výzvy súdu na vyjadrenie, podľa ktorej bola vzájomná žaloba doručená súdu dňa 24.5.2016. Posledná

úhrada žalobkyne bola vykonaná 21.5.2013 (zúčtovaná bola 22.5.2013), teda žaloba bola nepochybne
doručená po uplynutí 3 rokov od poslednej úhrady. Pre úplnosť poukázal ešte na podanie žalobkyne,
ktoré bolo datované 25.5.2016 a nachádzajú sa na ňom 2 podacie pečiatky súdu - jedna hovorí
o doručení dňa 25.5.2016 (23:10 hod., resp. 23:20 hod.) a druhá hovorí o prijatí elektronického
podania dňa 26.5.2016. Ak by aj uplatnený nárok nepodliehal 3-ročnej premlčacej dobe, určite je

celý premlčaný pre uplynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba pri
bezdôvodnom obohatení podľa názoru žalovaného v 1. rade plynie od momentu, kedy sa oprávnený
subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení a jeho výške, teda túto vedomosť je potrebné odvíjať od
toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné
obohatenie. Jeho prípadné právne znalosti nie sú vôbec relevantné. V tejto súvislosti poukázal napr.

na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 67/2011 a sp. zn. 3Cdo/169/2017
zo dňa 10.01.2018, ktoré sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo
67/2011 plne odvoláva. Je irelevantné, kedy si žalobca začal zisťovať bližšie informácie ohľadom
spotrebiteľského práva a kedy mal danú skutkovú situáciu právne posúdenú. V opačnom prípade byžalovaný nemal žiadnu dostupnú procesnú obranu a začiatok planutia subjektívnej doby by závisel
iba a len od tvrdenia žalobkyne. Skutkové okolnosti, z ktorých mohla žalobkyňa vyvodiť právny záver
o (údajnom) bezdôvodnom obohacovaní sa banky na jej úkor, mala k dispozícii v čase dispozície

s vyhotovením zmluvy (touto disponovala v podstate už v predzmluvnej fáze a po jej podpise ju
má k dispozícii) a zároveň v čase úhrady tej ktorej splátky úveru (od poslednej splátky do podania
žaloby nepochybne uplynula doba 2 rokov). K tvrdeniu o nepreukázaní vznesenej námietky premlčania
žalovaný v 1. rade uviedol, že tomuto tvrdeniu nerozumie, keďže preukázal dátum úhrady poslednej
splátky predloženým výpisom, pričom tento dátum medzi stranami ani nie je sporný. Trval preto na

zamietnutí vzájomnej žaloby.

12. K duplike pripojil žalovaný v 1. rade podanie žalobkyne zo dňa 25.5.2016 s podacou pečiatkou súdu.

13. Na pojednávaní dňa 15. 1. 2019 súd zistil, že z jeho strany došlo k procesnej chybe pri vykonávaní
doručovania a že vzhľadom na pripustenie zmeny na strane žalobcu v pôvodnom konaní mal konať so

žalovaným v 2. rade. Súd preto doručil všetky písomnosti, ktoré obsahovali doterajšie vyjadrenia strán
sporu v novom konaní právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade sa k podaným
vyjadreniam žiadnym spôsobom nevyjadril.

14. Pred pojednávaním vytýčeným na deň 28.5.2019, ktoré bolo odročené, doručil právny zástupca

žalovaného v 1. rade ospravedlnenie, zároveň trval na svojich doterajších vyjadreniach a k veci ešte
uviedol, že ak by žalobkyňa eventuálne tvrdila údajný úmysel žalovaného v 1. rade bezdôvodne sa
obohatiť, tak takéto tvrdenia by bolo potrebné považovať za absurdné a tvrdený úmysel by bolo potrebné
v každom jednom prípade nepochybne preukázať. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súd
SR III. ÚS 448/2017, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/238/2017, ktoré pripojil k svojmu

ospravedlneniu.

15. Na toto vyjadrenie reagoval právny zástupca žalobkyne vyjadrením, v ktorom zopakoval
argumentáciu o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru s poukazom na § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o podmienkach a plynutí objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby, pričom

mal za to, že nárok bol uplatnený v 3-ročnej objektívnej a aj 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Ak
by sa však súd s týmto nestotožnil, tak s poukazom na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v Prešove,
Košiciach a Žiline uviedol, že je potrebné prihliadať aj na možnosť aplikácie 10 ročnej premlčacej doby.

16. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v ospravedlnení na pojednávania dňa 17.7.2019 zhrnul v

skratke svoje tvrdenia s tým, že zmluva o úvere je plne s príslušnými právnymi predpismi a doplnil svoju
argumentáciu o posúdení začiatku subjektívnej premlčacej doby o ďalšie odkazy na 2 rozhodnutia NS
ČR a ohľadne preukázania úmyslu o odkaz na 2 rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici.

17. Právny zástupca žalobkyne ešte reagoval na uvedené podanie žalovaného v 1. rade, v ktorom

okrem zhrnutia argumentácie ohľadne objektívnej a subjektívnej premlčacej doby rozobral rozhodnutia
NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, 5Cdo/121/2009 a 3Cdo/169/2017 so zdôraznením rozdielnych skutkových
okolnosti týchto prípadov oproti veci, ktorá sa prejednáva na tunajšom súde (vo veci 1Cdo/67/2001
sa riešilo bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu, t.j. plnenie bez uzavretej zmluvy, vo veci
5Cdo/121/2009 išlo o bezdôvodné obohatenie získané užívaním nehnuteľnosti z neplatného právneho

dôvodu, ktorá neplatnosť bola konštatovaná až súdom a až od rozhodnutia súdu začala plynúť
premlčacia doba a vo veci 3Cdo/169/2017 vychádzal NS SR z predošlých dvoch uvedených rozhodnutí,
ktorévšakvychádzalizinýchskutkovýchokolností).Vuvedenýchveciach,ktorériešilNSSR,absentoval
akýkoľvek spotrebiteľský prvok. Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/169/2017 je pritom predmetom
prieskumu Ústavného súdu SR.

18. Rozsudkom č.k. 3C/14/2016-149 zo dňa 16.8.2019 súd prvej inštancie zaviazal spol. EOS KSI
Slovensko, s.r.o. (s ktorou jedinou konal ako so žalovaným) na zaplatenie sumy 260 eur žalobkyni a
v prevyšujúcej časti bola vzájomná žaloba druhým výrokom zamietnutá. Zároveň tretím výrokom bolo
rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania v prospech žalobkyne v rozsahu 50%. Súd prvej inštancie

citujúc ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že uzavretá
zmluva o úvere je pre absenciu niektorých náležitostí bezúročná a bez poplatkov, preto nárok voči spol.
EOS KSI, s.r.o. považoval za dôvodný a vyhovel mu. Vo vzťahu k spol. Všeobecná úverová banka,
a.s. vychádzal súd prvej inštancie z toho, že ešte v pôvodnom konaní bola pripustená zmena na stranežalobcu a vo vylúčenom konaní o vzájomnej žalobe žalobkyne nebol daný návrh na pripustenie aj tejto
spoločnosti na strane žalovaného (aj keď bol s menovanou spoločnosťou konané), preto vo vzťahu k
nej žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

19. Na základe odvolania žalobkyne, ktorým napadla výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie,
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2Co/122/2019 zo dňa 27.5.2020 zrušil napadnutý rozsudok v
jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II. a III. pre nepreskúmateľnosť s tým, že vo veci bolo potrebné
konať aj so spol. Všeobecná úverová banka, a.s. Odvolací súd ďalej uviedol, že z rozsudku nevyplýva,

prečo so spol. VÚB, a.s súd prvej inštancie nekonal, resp. prečo sa rozsudok netýkal aj nároku
uplatneného voči tejto spoločnosti, keď žalobkyňa vo vzájomnej žalobe označila riadne dva subjekty.

20. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu súd doručil stranám sporu, resp. ich zástupcom a zároveň
im doručil doklady o zmene zákonného sudcu. Vzhľadom na skutočnosť, že výrok č. I. vyššie uvedeného
rozsudkusúduprvejinštancieopovinnostispol.EOSKSISlovensko,s.r.o.nebolnapadnutýmodvolaním

ani rozhodnutím odvolacieho súdu nijakým spôsobom dotknutý, teda v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť a spol. EOS KSI Slovensko, s.r.o. by mala ostať stranou v spore
už len kvôli rozhodnutiu o trovách konania, súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 3C/14/2016 zo dňa
26.10.2020 rozhodol o trovách medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade (t.j. spol. EOS KSI, s.r.o.) a
ďalej už v konaní ako so žalovaným pokračoval iba so spoločnosťou VÚB, a.s. (ďalej už len „žalovaný“)

21. Súd vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich právnych zástupcov. Právny zástupca
žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na pojednávaní a súhlasil s prejednaním
veci aj v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobkyne na výzvu súdu v súvislosti s prijatými opatreniami
proti šíreniu nákazlivej choroby Covid 19 oznámil, že súhlasí s vykonaním pojednávania aj v jeho

neprítomnosti a v neprítomnosti žalobkyne. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a
ich zástupcov.

22. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v priebehu pôvodného aj nového konaní
stranami sporu, a to listinami predloženými spol. VÚB, a.s. k žalobe v pôvodnom konaní - Žiadosťou

o aktiváciu Karty T-Mobile zo dňa 20.12.2005, Obchodnými podmienkami pripojenými k tejto žiadosti.
Žiadosťou o vydanie Pôžičkovej karty Žolík zo dňa 7.11.2011, Výpisom z pôžičkovej karty ŽOLÍK
od 1.1.2009 do 31.7.2015, výpisom z účtu žalobkyne pripojenom k vyjadreniu k žalobe v pôvodnom
konaní, ďalej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015 s časťou prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok týkajúcej sa pohľadávky voči žalobkyni, ako aj zvyšným obsahom spisu 3C/259/2015, na

základe čoho ustálil tento skutkový stav:

23. Žalobkyňa podpísala dňa 23.11.2005 Žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile, ktorú spoločnosť
Všeobecná úverová banka, a.s. akceptovala dňa 20.12.2005, v dôsledku čoho došlo k uzavretiu Zmluvy
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. na základe ktorej bol žalobkyni schválený

úverový rámec vo výške 1.194,98 eur (36 000,-Sk) so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 39,83
eur (1 200,-Sk). V tejto zmluve okrem úverového rámca a mesačnej splátky neboli uvedené žiadne
ďalšie náležitosti poskytnutého úverového rámca, ako napr. termíny splátok, ročná percentuálna miera
nákladov (ďalej aj RPMN) a pod. Dňa 12.9.2011 žalobkyňa podpísala žalobkyňa Žiadosť o vydanie
Pôžičkovej karty Žolík, ktorú spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. akceptovala dňa 7.11.2011,

v dôsledku čoho došlo k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
s poskytnutým úverovým rámcom vo výške 1.194,98 eur, štandardnou mesačnou splátkou vo výške
39,83 eur a úrokovou sadzbou 18 % p.a. V tejto zmluve v čl. IV. v bode 3 je uvedený indikatívny
výpočet RPMN s uvedením vzorca, z ktorého výpočet vychádza a za predpokladu vyčerpania úveru
kartou u obchodníka k 1.8.2001, výšky úveru 1 194,98 eur, počte splátok 44, výšky 1. až predposlednej

splátky 39,83 eur a poslednej splátky 10,94 eur, celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo
výške 1 723,63 eur a celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom 528,65 eur. Za týchto
predpokladov by RMN činila 22,92 %. V čl. IV. bod 4 zmluvy zo dňa 7.11.2011 je uvedené, že splatnosť
štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo
výzve. Podľa predloženého výpisu z Pôžičkovej karty Žolík bol úverový rámec 1 194,98 eur, počiatočný

stav bol vo výške 1 234,36 eur a konečný stav k 31.5.2015 je - 251,48 eur. Podľa tohto výpisu od
1.1.2009 do 31.7.2015 boli debetné operácie vo výške 2 846,14 eur (t.j. čerpania, účtované úroky a
rôzne poplatky) a kreditné operácie vo výške 3 829,02 eur (t.j. úhrady žalobkyne). Podľa tohto výpisu
posledná úhrada spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. bola žalobkyňou zaslaná dňa 21.5.2013 abola zúčtovaná dňa 22.5.2013. Dňa 4.2.2016 previedla žalobkyňa peňažné prostriedky vo výške 260,-
eur spoločnosti EOS KSI, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 10. 2015 postúpil postupca
- Všeobecná úverová banka, a.s. postupníkovi - spoločnosti EOS KSI, s.r.o. pohľadávku voči žalobkyni,

ktorá podľa špecifikácie v Prílohe k uvedenej zmluve činí celkovo 259,36 eur a pozostáva z istiny vo
výške 124,81 eur, poplatkov vo výške 33,19 eur, základného úroku vo výške 77,68 eur a sankčného
úroku vo výške 23,68 eur. Uznesením č.k. 3C/259/2015-52 zo dňa 29.4.2016 súd pripustil zmenu strany
sporu na strane žalobcu tak, že namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpila na jeho
miesto ako žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho

zástupcu v pôvodnom konaní (t.j. 3C/259/2015, kde vystupovala ako žalovaná) sa vyjadrila k žalobe
žalobcu e-mailovým podaním odoslaným dňa 20.5.2016, v ktorom zároveň vzniesla vzájomný návrh voči
žalobcovi v pôvodnom konaní vo výške 498 eur. Následne dňa 23.5.2016 bolo toto vyjadrenie odoslané
elektronicky s autorizovaným podpisom právneho zástupcu žalobkyne. Po tom, ako dňa 24.5.2016 bolo
žalobkyni doručené uznesenie o pripustení zmeny na strane žalobkyne, právny zástupca žalobkyne
podanímodoslanýmelektronickysautorizovanýmpodpisomdňa25.5.2016doplnilvzájomnúžalobutak,

že požaduje od spol. VÚB, a.s. zaplatenie sumy 238 eur a od spoločnosti EOS KSI, s.r.o. sumu 260 eur.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy zo dňa 20.12.2005, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

26.Podľa§3ods.1zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniazmluvy
zo dňa 20.12.2005, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

27.Podľa§3ods.2zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniazmluvy
zo dňa 20.12.2005, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

28.Podľa§4ods.1zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčasepodpísaniazmluvy
zo dňa 20.12.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy zo dňa 20.12.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

30. Podľa § 4 ods. 3 o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy zo dňa 20.12.2005,
pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.31. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy z 7.11.2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy z 7.11.2011, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy z 7.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

34. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

35. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zo
dňa 7.11.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 psím. a) až k), r), y) a § 10 ods. 1.

36. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

37. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

40. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

41. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ účinného v čase uzavretia zmlúv, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 457 OZ účinného v čase uzavretia zmlúv, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

43. Podľa § 107 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmlúv, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.44. Súd sa v prvom rade vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, keďže v prípade jej
dôvodnosti je to dôvod na zamietnutie žaloby.

45. Ako už bolo uvedené vyššie, vzájomná žaloba v pôvodnom konaní bola súdu doručená dňa
20.5.2016 e-mailovým podaním, ktoré bolo dňa 23.5.2016 doplnené elektronicky s autorizovaným
podpisom právneho zástupcu žalobkyne (ktorú jedinú náležitosť neobsahovalo e-mailové podanie).
V zmysle v tom čase platného a účinného § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh vo

veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Po doplnení
podania v zákonom stanovenej lehote so všetkými požadovanými náležitosťami je potrebné považovať
za dátum doručenia podania deň, kedy bolo doručené elektronické podanie bez náležitostí (v danom
prípade bez autorizovaného podpisu). Keďže elektronické podanie so zaručeným podpisom bolo reálne
odoslané dňa 23.5.2016, čo je doplnenie v zákonom požadovanej lehote, súd uzavrel, že vzájomná

žaloba bola súdu doručená dňa 20.5.2016, teda pred uplynutím 3-ročnej objektívnej premlčacej doby,
keďže posledná úhrada žalobkyne bola žalovanému odoslaná dňa 21.5.2013. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti sa súd už bližšie nezaoberal 10-ročnom objektívnou lehotou (k tejto otázke však súd
poznamenáva, že sa stotožňuje s názorom vyjadreným v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo/238/2017).

46. Pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, súdu sú známe dve
rozhodovacie línie pri posudzovaní premlčania pri bezdôvodnom obohatení zo spotrebiteľskej zmluvy
(najmä zo spotrebiteľských úveroch) - jedna v zmysle rozhodnutí NS SR uvádzaných žalovaným, ktoré
vychádzajú z toho, že skutočnú vedomosť o obohatení a tom, kto sa obohatil, t.j. informácie o skutkových
okolnostiach zmluvy mal spotrebiteľ k dispozícii už v čase jej podpisu, teda začiatok subjektívnej lehoty

odvodzujú od úhrady prvej splátky prevyšujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a druhá rozhodovacia
línia vychádza z toho, že skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že sa na jeho úkor niekto obohatil
odvíjajú až o momentu, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o tom, že úver by mal byť považovaný za bezúročný
a bez poplatkov (zväčša sa tento moment odvíja od porady s právnym zástupcom, príp. nejakým
združením na ochranu spotrebiteľa). Judikatúra je však jednotná v tom, že vyžaduje skutočná, nie

predpokladaná vedomosť oprávnenej osoby o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil.

47. Súd sa v danom prípade priklonil k druhej rozhodovacej línii. Aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto sa obohatil na jeho úkor, potrebuje mať vedomosť

o uzavretej zmluve, t.j. o jej existencii a o rozsahu plnenia. V rámci vedomosti o rozsahu plnenia je
potrebné mať aj vedomosť, že veriteľ nemá nárok na plnenie nad rámec poskytnutých prostriedkov.
Vedomosť o skutočnosti uvedenej v predchádzajúcej vete môže zvádzať k tomu, že ide už o právne
posúdenie zmluvy. Vzhľadom však na špecifickosť vzniku bezdôvodného obohatenia pri posúdení
zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov, ktorý následok nemá vplyv na

platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej, teda zmluvný vzťah je založený relevantným právnym titulom,
na základe ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť, aj keď zo strany spotrebiteľa v
obmedzenom rozsahu, nekorešpondujúcom s ustanoveniami zmluvy o úrokoch, poplatkoch (porovnaj
rozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS43/2020z12.5.2020)atiežsprihliadnutímnaskutočnosť,
že vo väčšine prípadov veritelia trvajú na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky zákonom

požadované náležitosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že posúdenie rozsahu plnenia vrátane
zistenia informácie o tom, že veriteľ nemá právo na plnenie nad rozsah poskytnutých peňažných
prostriedkov, je zistením o skutkových okolnostiach a až po vedomosti o tejto skutočnosti môže začať
spotrebiteľovi plynúť subjektívna premlčacia doba. Za tohto stavu potom súd vychádzal z toho, že
túto informáciu žalobkyňa zistila až po porade so svojím právnym zástupcom, ktorému v rovnaký deň

udelila aj plnú moc (t.j. dňa 20.4.2016), teda vzájomná žaloba bola podaná v rámci 2-ročnej subjektívnej
doby. Tomuto záveru súdu nasvedčujú aj okolnosti tohto konkrétneho prípadu, keď žalobkyňa ešte dňa
3.2.2016 zaslala na účet spoločnosti EOS KSI, s.r.o. sumu 260 eur, čo len potvrdzuje, že ešte ani
začiatkom roka 2016 nemala informáciu o tom, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, teda že sa niekto na jej účet bezdôvodne obohacuje, keďže je nelogické plniť niečo, o čom

niekto vie, že nie je povinný plniť.

48. K rozhodnutiam NS SR (sp. zn. 1Cdo/67/2011 a 3Cdo/169/2017), na ktoré odkazoval žalovaný v
súvislosti s potrebou odvíjať začiatok subjektívnej premlčacej doby od znalosti skutkových okolnostíprípadu, nie od právneho posúdenia súd poznamenáva, že tieto závery nespochybňuje, tieto však podľa
názoru súdu nebránia posúdiť začiatok plynutia subjektívnej doby tak, ako je to uvedené v predošlom
odseku, teda že vedomosť o rozsahu plnenia (vrátane vedomosti o tom, že veriteľ nemá právo na vyššiu

úhradu, ako je výška poskytnutých prostriedkov), je vedomosťou o skutkových okolnostiach. Je pritom
potrebné poznamenať, že okolnosti prípadu vo veci NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, ako aj 5Cdo/121/2009
sa týkali úplne iných skutkových okolností prípadu, ako je tomu v tomto prípade (viď odôvodnenie
vyššie), pričom v týchto konaniach absentoval akýkoľvek spotrebiteľský prvok. Rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3Cdo/169/2017 pritom skutočne bolo predmetom prieskumu Ústavného súdu SR, ktorý rozhodnutím

III. ÚS 43/2020 z 12.5.2020 zrušil uvedené rozhodnutie NS SR. Poukázal pritom na rozdielne skutkové
okolností prípadov riešených NS SR v konaniach sp. zn. 1Cdo/67/2011 a 5Cdo121/2009, kde ani v
jednej z týchto vecí nebola predmetom otázka bezdôvodného obohatenia z titulu posúdenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako bezúročného a bez poplatkov.

49. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že nárok uplatnený vzájomnou žalobou

voči žalovanému nie je premlčaný.

50. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením samotného nároku vo veci samej a ďalšími
otázkami potrebnými pre rozhodnutie súdu. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd právne
uzavrel,žežalobkyňauzavrelasožalovaným2zmluvyokreditnejkarte,nazákladektorýchbolžalobkyni

poskytnutý úverový rámec, z ktorého čerpala. Žalovaný pri týchto zmluvách vystupoval v rámci predmetu
svojho podnikania, kým žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ uspokojujúca svoje
osobné potreby, teda ako spotrebiteľ. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľské zmluvy a zároveň o zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, medzi stranami ani nebola sporná.

51. V prvom rozsudku súdu 1. inštancie dospel súd k záveru, že strany uzavreli zmluvu o úvere,
ktorá neobsahuje zákonné náležitosti, ktoré pre ňu ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže
v nej absentuje termín konečnej splatnosti úveru, ročná percentuálna miera nákladov a aj konkrétna
výška a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia
uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v

zmysle poslednej vety § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto rozsudku bol citovaný
iba zákon č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu a odkaz na § 4 ods. 3 (t.j. evidentne
zákona č. 258/2001 Z.z.) je zrejmé, že súd prvej inštancie (pôvodným zákonným sudcom) vyhodnotil
ako bezúročnú zmluvu zo dňa 20.12.2005, keďže na zmluvu zo dňa 7.11.2011 sa vzhľadom na dátum
jej uzavretia už vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Aj po zmene zákonného sudcu sa súd

stotožňuje s tým, že prvú zmluvu z 20.12.2005 je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, aj
keď iba z dôvodu uvedeného v cit. § § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase podpísania zmluvy zo dňa 20.12.2005, keďže podľa vtedy platnej a účinnej právnej
úpravy § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. iba absencia RPMN spôsobovala následok bezúročnosti a bez
poplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zákonné ustanovenia zo zák. č. 258/2001 Z.z. uvedené

v prvom rozsudku sa týkali iného obdobia, než v ktorom bola uzavretá prvá zmluva o úvere). Aj keď súd
zohľadní špecifickosť revolvingového úveru, pri ktorom je dlžník oprávnený čerpať peňažné prostriedky
do výšky poskytnutého úverového rámca kedykoľvek a v akejkoľvek výške podľa svojho uváženia a
tieto splácať akýmikoľvek splátkami (samozrejme pri určení minimálnej výšky splátky) a po splatení časti
vyčerpaného úveru opakovane čerpať a splácať finančné prostriedky, nepochybne je možné uviesť do

zmluvy aspoň demonštratívny výpočet RPMN pri určitých, v zmluve presne uvedených, predpokladoch.
V zmluve zo dňa 20.12.2005 sa však RPMN a ani aspoň jej demonštratívny výpočet nenachádzajú. Súd
preto prvú zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov.

52. Následne strany sporu uzavreli dňa 7.11.2011 druhú zmluvu o používaní kreditnej platobnej karty.

V zmysle bodu 20 tejto zmluvy táto zmluva nahradila prvú zmluvu o vydaní karty T-Mobile. Z bodu 21
tejto zmluvy tiež vyplýva, že prípadný dlžný zostatok na karte T-Mobile sa nahrádza dlžným zostatkom
v rovnakej výške na karte Žolík a rovnako to platí aj pre prípadný kreditný zostatok. Strany sporu teda
pokračovali ďalej v zmluvnom vzťahu na základe novej zmluvy pri zachovaní zostatku na účte (či už
debetného alebo kreditného) z prvej zmluvy. Na túto druhú zmluvu, vzhľadom na deň jej uzavretia,

je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto zmluve
absentuje doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov súd vyhodnotil ako neurčitý. Aj keď súd zohľadní špecifikum revolvingového úveru, resp.
úveru poskytnutého na základe kreditnej karty (ako bolo uvedené vyššie), tieto údaje je možné uviesť.V zmluve síce je pri indikatívnom výpočte RPMN a predpokladoch, z ktorých žalovaný vychádzal pri
výpočte RPMN, uvedený aj počet a výška splátok, avšak v zmluve absentuje dostatočne presné určenie
termínov splátok úveru. Termín splatnosti štandardnej splátky v bode 5 zmluvy tak, že táto je splatná 45.

deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise, súd nepovažuje za dostatočne
určitý, keďže z tohto nie je možné zistiť, v ktorý konkrétny mesiac je vlastne splátka splatná a kedy je
potrebné uhradiť prvú splátku. Náležitosť, ktorej absenciu spája zákon o spotrebiteľských úveroch so
sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti, je podľa názoru potrebné uviesť priamo v zmluve. Ak takáto
náležitosť v zmluve uvedená nie je, alebo je neurčitá ako v tomto prípade, je potrebné zmluvu vyhodnotiť

ako bezúročnú a bez poplatkov, keďže aj neurčitý údaj spôsobuje, že spotrebiteľ nemá k dispozícii všetky
údaje, na základe ktorých sa rozhoduje o výhodnosti produktu. Súd preto aj druhú zmluvu uzavretú
medzi stranami sporu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov. Za tohto stavu by žalobkyňa mala
uhradiť žalovanému len sumu, ktorú jej poskytol.

53. Žalovaný ako žalobca v pôvodnom konaní pripojil k žalobe výpis z pôžičkovej karty Žolík od 1.1.2009.

Z tohto teda nie je možné zistiť, aký by bol reálny (kreditný alebo debetný) zostatok z prvej zmluvy (t.j.
z karty T-Mobile) po zohľadnení sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti. V každom prípade je však z
predloženého výpisu zrejmé a nepochybné, že za čas trvania prvej zmluvy od 1.1.2009 až do uzavretia
druhej zmluvy boli žalobkyni účtované iba úroky a poplatky, ktoré tvorili celú časť evidovanú ako debetné
operácie, teda žalobkyňa od 1.1.2009 do uzavretia druhej zmluvy nečerpala žiadne peňažné prostriedky.

Pri akceptovaní poplatku za poistenie vo výške 0,76 eur mesačne, ktorý bol za toto obdobie (od 1.1.2009
do 1.8.2011) účtovaný 32 krát, by debetné operácie činili 24,32 eur, kým žalobkyňa od 13.1.2009 do
26.8.2011 uhradila žalovanému 2 231,53 eur (ďalšie obraty boli uskutočnené až 12.1.2012, t.j. po
uzavretí druhej zmluvy). Následne žalobkyňa za účinnosti druhej zmluvy od 11.1.2012 do 19.5.2012
čerpalapeňažnéprostriedkyvovýške1262,10euraod15.2.2012do22.5.2013uhradilacelkovosumu1

597,49 eur. Zvyšok debetných operácií predstavovali iba úroky z úveru, sankčné úroky a rôzne poplatky.

54. Žalobkyňa si uplatnila od žalovaného iba bezdôvodné obohatenie vo výške poslednej platby zo
dňa 21.5.2013 (zaúčtovaná dňa 22.5.2013), t.j. vo výške 238 eur, ktorá je podstatne nižšia, ako rozdiel
medzi úhradami žalobkyne a všetkými debetnými operáciami (do ktorých navyše boli ešte započítané

aj úroky a poplatky) vyplývajúcimi z predloženého výpisu z kreditnej karty Žolík. Keďže žalobkyňa
zaplatilažalovanémusumuprevyšujúcujejpovinnosť,pričomsiuplatnilaibačasťtejtosumy,súdvyhovel
jej žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy boli platne uzavreté (teda nejde o plnenie z neplatného právneho
úkonu) a na plnenie minimálne vo výške istiny bol právny dôvod, súd vzhľadom na špecifickosť obdobnej

situácie (keď je úver posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, teda keď je daný dôvod na časť plnenia a
časť plnenia nemusí dlžník plniť, t.j. odpadá táto povinnosť) posúdil dané plnenia za plnenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol (v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov a poplatkov).

55. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

tak, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda má nárok na plnú náhradu trov konania
voči žalovanému, a to vrátane trov odvolacieho konania, v ktorom bola takisto úspešná. O výške trov
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.