Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 2, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205731
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8717205731.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcov: 1. P. M., O.. X.X.XXXX,
E. XXX, 2. P. T., O.. XX.X.XXXX, F. XXX/XX, T., 3. L. T., O.. XX.X.XXXX, F. XXX/XX, T., žalobcovia 1/
až 3/ zastúpení právnym zástupcom: Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova 15,
Poprad, IČO: 47251654, proti žalovanému: K. B., O.. X.XX.XXXX, V. Š., V. F., Š. XX, zast. L.. C.. E.

X.D., F. M. P., G. X, B., C.: XXXXXXXX, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobkyne v
3. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/12/2017 - 196 zo dňa 09.09.2020 v spojení s
opravným uznesením č. k. 13C/12/2017-209 zo dňa 30.10.2020 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom

rozhodol, cit.:

„I. Určuje, že žalobkyňa v 3. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - rodinného domu č. súp.
XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX, pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 a pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaných
na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v k. ú. T. v podiele 1/2-ica v pomere k celku.

II. Určuje, že spoluvlastnícky podiel 1/2-ica v pomere k celku k nehnuteľnostiam - rodinnému domu
č. súp. XXX, postavenému na pozemku parc. č. XXX, pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcim sa v k. ú. T., patrí do dedičstva po neb. P. T., nar. X.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX.

III. Žalobkyňa v 3. rade sa z a v ä z u j e zaplatiť žalovanému sumu 2.839,-- eur do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku na účet správkyne konkurznej podstaty.

IV. V prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

V. Žalobcom v 1. až 3 rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 05.03.2014 je absolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko ani jedna zo strán nechcela vyvolať právne následky, ktoré zákon
s týmto úkonom spája, t.j. žalovaný nemal záujem na nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

a zaplatení kúpnej ceny a žalobcovia nemali skutočný záujem previesť vlastnícke právo na žalovaného.Keďže súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého nemohlo dôjsť
k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného, súd žalobe vyhovel.

3. Žalovaný v priebehu konania podal vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva
a nájomná zmluvy sú neplatné. Žiadal, aby mu bola uložená povinnosť previesť vlastnícke právo
späť na žalobcov a požadoval vrátenie sumy 80.000 eur a sumy 25.000 eur, vrátane dohodnutého
úroku vo výške 6 % RPMN. Vzájomná žaloba je sčasti určovacou žalobou a sčasti žalobou na
splnenie povinnosti. Žalovaný sa domáhala určenia právnej skutočnosti, avšak v zmysle § 137d CSP sa

takého určenia možno domáhať iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo v tomto prípade splnené
nebolo. Navyše otázka platnosti kúpnej zmluvy bola posudzovaná ako prejudiciálna otázka vo vzťahu
k predmetu konania, ktorý žalobou uplatnili žalobcovia. Preto súd žalobu v tejto časti nepovažoval za
dôvodnú. Rovnako súd nepovažoval žalobu za dôvodnú ani v časti, ktorou žalovaný žiadal uloženie mu
povinnosti previesť späť vlastnícke právo na žalobcov, nakoľko v prípade právoplatného rozsudku dôjde
k vykonaniu zmien v katastri nehnuteľností a ďalší úkon žalovaného nie je potrebný. Žalovaný požadoval

aj zaplatenie sumy 80.000 eur z titulu vrátenia kúpnej ceny a sumy 25.000 eur s úrokom vo výške 6 %
titulom vrátenia pôžičky. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške
25.000 eur. Žalovaná splácala pôžičku splátkami vo výške 167 eur s tým, že prvá platba bola vykonaná
dňa15.12.2015akzrušeniutrvaléhoplatobnéhopríkazudošlodňa08.04.2019.Zpredloženéhodokladu
vyplýva, že žalobkyňa dosiaľ zaplatila sumu 6.680 eur. Pri uplatnenom nároku žalovaného na vrátenie

pôžičky bolo potrebné vziať do úvahy sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila, pričom pohľadávka žalovaného
nie je doteraz splatná v celom rozsahu, preto žalovanému súd priznal nárok na vrátenie splátok, ktoré
mali byť uhradené za obdobie od 04/2019 do 08/2020, t.j. sumy 2.839 eur. K žalovaným uplatnenému
nároku na zaplatenie úroku z pôžičky vo výške 6 % súd uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na RPMN
vo výške 6 %, avšak toto dojednanie nemožno považovať za určité a zrozumiteľné a nie je možné

vyvodiť, či bol dohodnutý iba úrok vo výške 6 % z celej sumy. Naviac nie je zrejmé, na akú dobu bola
pôžička poskytnutá a z akej sumy by sa počítal ročný úrok vzhľadom na postupné splácanie pôžičky.
Z uvedených dôvodov súd považovala toto dojednanie za neplatné s poukazom na ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd preto zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 2.839 eur ako splatnej časti
pôžičky a v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol.

4.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľaust.§257CSPažalobcomnáhradutrovkonania
nepriznal, pričom uviedol, že v prejednávanej veci sa na neplatnosti podieľali obe strany sporu, keďže
žalobcovia, ako aj žalovaní nemali skutočnú vôľu previesť vlastnícke právo, teda obe strany zapríčinili
toto súdne konanie. Súd tiež zohľadnil osobné a majetkové pomery žalovaného, ktorý bol oddlžený

konkurzom, a tieto považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Proti výroku III. tohto rozsudku žalobkyňa v 3. rade podala včas odvolanie, ktoré odôvodnila tým,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla,
že predmetný nárok žalovaného nemal byť prejednaný, nakoľko návrh podal síce pred vyhlásením

rozsudku, avšak predmetný nárok bol prejednávaný počas konkurzného konania, v ktorom úpadcu
zastupoval správca. Poukázala na ust. § 167q ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého, ak sú
súčasťoukonkurznejpodstatypohľadávkydlžníka,správcasaichpokúsivymôcť,žalobyoichzaplatenie
na súde alebo na inom príslušnom orgáne však nepodáva. Preto návrh úpadcu nemal byť po vyhlásení
konkurzu prejednaný, ale v zmysle ust. § 167q ods. 2 tretia veta cit. zákona mal súd prerušiť konanie

o návrhu úpadcu do času, kým pohľadávka prestane podliehať konkurzu. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý výrok III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na

včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), predtým ako sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého
uznesenia, zistil, že vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne.

7. Podľa § 223 ods. 1 CSP, rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne v zmysle ust. § 223
ods. 1 CSP, keď nedoručil žalovanému rozsudok č.k. 13C/12/2017-196 zo dňa 09.09.2020.9. Doručenie napadnutého rozhodnutia žalovanému bolo v zmysle § 223 ods. 1 CSP povinnosťou súdu
prvej inštancie. Preto odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

10. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto doručiť žalovanému napadnutý rozsudok a odvolanie
žalobkyne v 3. rade. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, je povinný súd prvej inštancie vec predložiť
bezodkladne odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).