Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202628
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8516202628.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne I. M., nar. XX.XX.XXXX, I.
XXXX/XX, XXX XX G. U., zastúpenej: JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice 040 01, proti
žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenému TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia s

príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16.08.2019
č. k. 3C/14/2016 - 149 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

260,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobkyni
vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že ich výšku určí
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa vzájomným návrhom
uplatneným v predchádzajúcom štádiu konania vo veci sp. zn. 3C/259/2015 domáhala zaplatenia sumy

498,- eur titulom bezdôvodného obohatenia od dvoch subjektov, ktorým adresovala svoje posledné dve
úhrady. Išlo o spoločnosť VÚB, a.s., ktorej uhradila dňa 21.05.2013 sumu 238,- eur, po tejto úhrade došlo
k postúpeniu pohľadávky na žalovaného, na účet ktorého previedla žalobkyňa istinu 260,- eur. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že v predmetnom konaní sa zaoberal druhou úhradou, ktorú žalobkyňa požaduje
od žalovaného vo výške 260,- eur, nakoľko Všeobecná úverová banka, a.s., stratila svoje procesné
postavenie v konaní postúpením spornej pohľadávky na spoločnosť žalovaného a tá na jej miesto

v pôvodnom konaní vstúpila ako žalobca. Úhrady, ktoré žalobkyňa previedla na pôvodného držiteľa
pohľadávky,predstavujúbezdôvodnéobohatenietejtospoločnosti,naúhraduktoréhonemožnozaviazať
žalovaného,nakoľkotomutobolapostúpenápohľadávkažalobkyneažpotejtoúhrade.Súdsíceomylom
doručoval vyjadrenia žalobkyne spoločnosti VÚB, a.s., táto však už nefigurovala ako strana sporu a
túto skutočnosť vôbec nenamietala. Túto pohľadávku si podľa súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa
uplatniť voči tejto spoločnosti samostatným návrhom na začatie konania, kde by eventuálne prichádzalo

do úvahy spojenie veci do jedného konania, avšak nemožno uložiť pôvodnému žalovanému, aby vydal
bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa obohatila spoločnosť, ktorá naňho previedla zostatok pohľadávky.
Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe voči žalovanému o zaplatenie istiny 260,- eur a v prevyšujúcej
časti, pokiaľ ide o zaplatenie istiny 238,- eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže VÚB, a.s., stratila
svoju vecnú aktívnu legitimáciu v konaní sp. zn. 3C/259/2015.

3. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a nasl. CSP.4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II. a III., podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Závery
konajúceho súdu, ktorý žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nepovažuje za správne. Žalobkyňa

zdôrazňuje, že po postúpení pohľadávky zo spoločnosti VÚB, a.s., na terajšieho žalovaného, doručila
konajúcemu súdu svoje podanie, ktoré z hľadiska jeho obsahu tvorila vzájomnú žalobu, ktorou sa
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, a to čiastočne od VÚB, a.s., a čiastočne od EOS KSI,
s.r.o., Pôvodné konanie bolo na návrh vtedajšieho žalobcu EOS KSI, s.r.o. zastavené a jej vzájomná
žaloba bola vylúčená na samostatné konanie. Nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, že

žalobkyňa nenavrhla opätovný vstup spoločnosti VÚB, a.s., do konania. Takýto záver by bol odôvodnený
vtedy, ak by sa žalobkyňa uspokojenia daného nároku domáhala v pôvodnom konaní, z ktorého
spoločnosťVÚB,a.s.,vystúpila.Predmetnékonaniejevšakosobitnýmkonaním,ktorézačalovdôsledku
vylúčenia nároku žalobkyne uplatneného vzájomnou žalobou, uspokojenia ktorého sa od začiatku
domáhala tak voči spoločnosti VÚB, a.s., ako aj proti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Ak sa teda žalobkyňa vo
vzájomnej žalobe domáhala uspokojenia nárokov voči obom subjektom a pokiaľ súd prvej inštancie jej

nárok - vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie, mal konať s oboma žalovanými spoločnosťami,
ktoré vo vzájomnom návrhu označila, a to spoločnosťou VÚB, a.s., a EOS KSI Slovensko, s.r.o. Ak
súd konal z vlastnej iniciatívy len z jedným zo subjektov, mohlo tak z jeho strany dôjsť k odmietnutiu
spravodlivosti, nakoľko jeho konaním mohlo dôjsť k odmietnutiu ochrany práv žalobkyne, ktorá sa
domáhala uspokojenia svojho nároku nielen voči súčasnému veriteľovi, ale aj veriteľovi pôvodnému.

Žiaden procesný úkon, ktorým by žalobkyňa navrhla opätovný vstup spoločnosti VÚB, a.s. do konania
nebol potrebný, nakoľko súd mal po vylúčení veci na samostatné konanie konať s oboma menovanými
spoločnosťami, keďže vo vzájomnej žalobe, aj v neskorších podaniach žalobkyne sa táto výslovne
domáhala uspokojenia svojich nárokov voči obom menovaným subjektom. Vytýka súdu prvej inštancie
ďalej skutočnosť, že nedodržal postup podľa § 181 a nasl. CSP. Na základe týchto dôvodov navrhla

žalobkyňa podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch II. a III. v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a dosahuje intenzitu
nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného bola dňa 20.12.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s., podpísaním žiadosti o aktiváciu Y. T - I., na základe ktorej bol žalobkyni schválený úverový rámec
vo výške 1.194,98 eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 39,83 eur.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 20.12.2005, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

12. Spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi stranami konania, resp. ich právnymi
predchodcami, súd prvej inštancie podrobil ex offo súdnej kontrole a po vyhodnotení, že v zmluve chýba
termín konečnej splatnosti úveru, ako aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov skonštatoval,že takto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle predpokladov § 4 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení platnom k 20.12.2005.

13. Aj odvolací súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva nepochybne spĺňa zákonné podmienky na
jej kvalifikovanie ako zmluvy spotrebiteľskej, v rámci ktorej žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa
a právny predchodca žalovaného ako dodávateľ produktov, ktoré sú predmetom tohto konania.

14. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

15. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu alebo bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v
spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu plynúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, je

používaný pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie je daný vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný) nie je jej nositeľom (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo192/2004).

16. Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalovaného spoločnosť VÚB, a.s., ako žalobca
proti terajšej žalobkyni (v tom čase v postavení žalovanej), uplatnil nárok na zaplatenie istiny 251,48 eur
s prísl. titulom dlžného zostatku - debetného zostatku na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov
a poplatkov spojených so správou a používaním karty a tento nárok odvodzoval od uzatvorenej zmluvy o

vydaní a používaní kreditnej platobnej karty z 20.12.2005. Konanie bolo vedené na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 3C/259/2015 a bezprostredne po jeho začatí v dôsledku uzatvorenej zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.10.2015 bol zo strany pôvodného žalobcu podaný návrh na zmenu účastníka na
strane žalobcu podľa predpokladov § 92 ods. 2 OSP v znení platnom do 30.06.2016.

17.Uznesenímz29.04.2016č.k.3C/259/2015-52súdprvejinštanciepripustil,abydokonanianamiesto
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5.

18. Ešte pred doručením tohto uznesenia žalobkyňa písomným podaním z 11.05.2016 (č.l. 55 a nasl.)

uplatnila vo vzťahu k VÚB, a.s., Bratislava protinávrh o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 498,-
eur. Po zistení, že došlo k uzatvoreniu spomínanej zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým súvisiacej
zmene účastníka na strane žalobcu (č.l.74 a nasl.) upresnila svoju protižalobu v zmysle tom, že od
pôvodného žalobcu spoločnosti VÚB, a.s., Bratislava, žiada vydať bezdôvodné obohatenie v rozsahu
238, - eur a od aktuálneho žalobcu - EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, žiadala vydať

bezdôvodné obohatenie vo výške 260,- eur. Na takto koncipovanom protinávrhu žalovaná zotrvala aj po
výzve súdu prvej inštancie odpoveďou doručenou príslušnému súdu dňa 15.06.2016 (č.l. 80).

19. Po späťvzatí žaloby zo strany žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, súd
prvej inštancie konanie zastavil uznesením zo 17.08.2016 č.k. 3C/259/2015 - 91, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 08.09.2016 a protižalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie uznesením zo
17.06.2016 č. k. 3C/259/2015 - 85.

20. Nemožno opomenúť, že spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 290 a nasl. CSP) tento
právny predpis definuje ako spor s ochranou slabšej strany s ohľadom na objektívnu hmotnoprávnu

i procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením
osobitných procesných postupov. V zhode s judikatúrou a relevantnou spoločensko-ekonomickou
praxou, za subjekt hodný takejto procesnej ochrany je považovaný aj spotrebiteľ v spotrebiteľských
procesných vzťahoch. V prípade tohto druhu sporu platí napr. osobitná poučovacia povinnosť súdu
vyjadrená v § 292 CSP. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne

a prirodzene slabšej strany, právneho i procesnoprávneho vzťahu, vylučujú uplatnenie prísnej
koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania (§ 296 CSP).21. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu sporu konal iba so žalovaným spoločnosťou EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave a vydal vo veci samej rozhodnutie, ktorým bola žaloba
sčasti zamietnutá z dôvodu, že Všeobecná úverová banka, a.s., stratila svoje procesné postavenie

v konaní postúpením spornej pohľadávky. Úhrady, ktoré žalobkyňa previedla na pôvodného držiteľa
pohľadávky, sú bezdôvodným obohatením tejto spoločnosti, na úhradu ktorých nemožno zaviazať
terajšieho žalovaného. Vydané rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie takéhoto postupu, keď ako už
bolo spomínané, žalobkyňa uplatňovala svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči dvom
subjektom súčasnému žalovanému, ako aj jeho právnemu predchodcovi spoločnosti VÚB, a.s., práve

so zreteľom na situáciu, že táto spoločnosť bola účastníkom zmluvy o poskytnutí úveru a od úhrady
konkrétnych platieb žalobkyňa odvádzala voči takto označenej strane konania svoje nároky o zaplatenie
istiny 238,- eur s prísl.

22. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito okolnosťami v preskúmavanom rozhodnutí
nevyrovnal, spôsobil jeho nepreskúmateľnosť, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo

výrokoch II. a III. v zmysle predpokladov § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie konať
a rozhodnúť uplatnený nárok zo strany žalobkyne v zmysle protižaloby aj vo vzťahu k ňou označenému
subjektu na strane žalovanej, pokiaľ ide o spoločnosť VÚB, a.s., Bratislava, voči ktorej žalobkyňa
realizovala úhrady úveru ešte pred uzatvorením spomínanej zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto

súvislosti nemožno opomenúť, že žalobkyňa dostatočne zrozumiteľne označila obe protistrany konania,
od ktorých žiadala vydať bezdôvodné obohatenie a s takto uplatneným návrhom z jej strany sa súd
prvej inštancie dostatočným spôsobom nevyporiadal. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej
inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).